Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trnava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Marta Ďumbalová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 17C/19/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111223088
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Ďumbalová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2012:2111223088.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, samosudkyňou JUDr. Martou Ďumbalovou, v právnej veci žalobcu: ISS Facility

Servicesspol.sr.o.,MokráňZáhon2,82104Bratislava,IČO:31345212,zastúp.:JUDr.OndrejMatejka,
advokát, Špitálska 25, 811 08 Bratislava, proti žalovanej: A. B., R.. X.X.XXXX, D. R. H. XX, XXX XX
T., zastúp.: JUDr. Jozef Zámožík, PhD., advokát, Hlavná 31, 917 01 Trnava, o zaplatenie 16 354,61 €
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v sume 876,18 € k rukám jej právneho

zástupcu, na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, C. C. C., O..I.. , v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 20.10.2011 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie
musumy16354,61€,spolusúrokomzomeškaniavovýške9,50%ročneod1.9.2011dozaplateniaana
náhradumutrovkonania.Ďalejvžalobeuviedol,žežalovanápracovalaprežalobcu,resp.jehoprávneho
predchodcu na základe pracovnej zmluvy, zo dňa 21.1.1997, ako objektový vedúci a od 1.2.2009
na pozícii oblastný vedúci, pričom sa dopúšťala neodbornej a podvodnej činnosti, ktorú vykonávala
úmyselne, konkrétne spracovávala a predkladala nesprávne a vykonštruované podklady na výplatu

odmeny z dohody o pracovnej činnosti zamestnanca O. T.Š., v období od januára 2009 do júla 2011 a to
napriek skutočnosti, že uvedený zamestnanec v danom období na určenom objekte u zamestnávateľa
prácu nevykonával a takýmto spôsobom spôsobila žalobcovi škodu vo výške 16 999 €. Uviedol, že
žalovanásakzistenýmpodvodnýmpraktikámpísomnepriznalaazaviazalasaspôsobenúškoduuhradiť
v plnej výške. Na tento účel uzavreli dňa 5.8.2011 Dohodu o uznaní záväzku v zmysle § 179 ods. 1 a
§ 191 ods. 3 Zákonníka práce, podľa ktorej sa žalovaná zaviazala na úhradu prvej splátky spôsobenej
škody vo výške 644,39 € formou zrážky zo mzdy a na úhradu druhej splátky spôsobenej škody vo výške

16 354,61 € najneskôr do 31.8.2011, na napriek písomnej výzve zo strany žalobcu, žalovaná doteraz
neuhradiladruhúsplátkuatoaničiastočne.Uviedol,ževzmysle§558Občianskehozákonníkaakniekto
uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania
trval, žalovaná bola oboznámená s dôvodmi a rozsahom škody, ktorú svojou neodbornou činnosťou
pri výkone svojho zamestnania žalobcovi spôsobila, priznala svoju vinu a následne sa zaviazala na
náhradu spôsobenej škody v zmysle splátkového kalendára podľa Dohody o uznaní záväzku z 5.8.2011
a pretože náhradu škody neuhradila riadne a včas, uplatnil si žalobca aj úrok z omeškania k prvému dňu

omeškania t.j. od 1.9.2011 do zaplatenia vo výške 9,50 % ročne.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa so spisovým materiálom a
listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový a právny stav:Podľa pracovnej zmluvy, uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, z 21.1.1997,
žalovaná uzavrela pracovnú zmluvu na dobu neurčitú, s nástupom do práce 21.1.1997, na druh práce

- vedúca smeny - čatárka a podľa pracovnej zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovanou, dňa 1.3.1997, žalovaná uzavrela túto pracovnú zmluvu na dobu neurčitú, s nástupom do
práce 1.3.1997 na funkciu vedúci objektu. Podľa poverenia zo dňa 1.2.2009, žalobca poveril žalovanú
funkciou oblastný vedúci s priamou zodpovednosťou regionálnemu riaditeľovi prevádzkových činností,
ktorým mala na starosti objekty v oblasti Skalica, Trnava, Galanta, N.Zámky, Štúrovo, Nitra, Dun. Streda,

Piešťany.

Podľa Dohody o uznaní záväzku, uzatvorenej dňa 5.8.2011, podľa ustanovenia § 179 ods. 1,2 a
podľa ustanovenia § 191 ods. 3 Zákonníka práce, dohoda bola uzavretá medzi žalobcom, ako
zamestnávateľom a žalovanou, ako zamestnancom , pričom účelom dohody bol vznik právneho vzťahu
z už existujúceho pracovnoprávneho vzťahu, ktorého obsahom je povinnosť zamestnanca, ktorý

spôsobil škodu, nahradiť vzniknutú škodu zamestnávateľovi a právo zamestnávateľa túto náhradu
škody požadovať od zamestnanca. V dohode je uvedené, že škoda vznikla zamestnávateľovi tým, že
zamestnanec v období od januára 2009 do júla 2011 úmyselne predkladal zamestnávateľovi nesprávne
podklady na vyplácanie odmeny z dohody o pracovnej činnosti na pána O. T.Č. napriek tomu, že tento
na pridelenom objekte v tomto období prácu nevykonával. Týmto konaním vznikla zamestnávateľovi

škoda vo výške 16 999 €, ktorú zamestnanec písomne uznáva, že ju zaplatí v plnej výške a zároveň
vyhlasuje, že nárok zamestnávateľa nepopiera a tento v čase uznania a podpísania tejto dohody trvá
a predmetnú sumu sa zväzuje uhradiť v pravidelných mesačných splátkach, uvedených v splátkovom
kalendári, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tejto dohody . Podľa splátkového kalendára, ktorý podpísala
žalovaná dňa 5.8.2011, žalovaná sa zaviazala uhradiť škodu zamestnávateľovi na základe Dohody o

uznaní záväzku, zo dńa 5.8.2011 a to nasledovne, 644,39 € uhradí na bankový účet zamestnávateľa
priamou zrážkou zo mzdy 7/2011 a ďalšiu splátku vo výške 16 354,61 € do 31.8.2011.

Súd vydal vo veci platobný rozkaz, pod č.k. 7 Ro 93/2011, dňa 2.12.2011, ktorým zaviazal žalovanú
zaplatiť žalobcovi uplatnenú sumu návrhom aj s príslušenstvom, proti ktorému podala žalovaná

včas odpor, v ktorom uviedla, že skutočnosti uvedené v žalobe sa nezakladajú na pravde, O. T.,
ktorý je otcom žalovanej v danom období prácu pre žalobcu vykonával riadne, čo vedia okrem neho
potvrdiť viacerí svedkovia vrátane iných zamestnancov žalobcu, výplata preňho nešla výlučne iba
na základe podkladov žalovanej, ale tieto podklady musel skontrolovať a schváliť ďalší zamestnanec.
Uviedla, že Dohoda o uznaní záväzku zo dňa 5.8.2011 je neplatný dokument, nie je v ňom dostatočne

konkretizovaný ani právny titul, z ktorého sa mal uznať záväzok zamestnankyne, ani dôvod vzniku
práva zamestnávateľa na náhradu škody v tam určenej výške a uviedol, že pri náhrade škody z
pracovnoprávneho vzťahu sa subsidiárne nepoužije Občiansky zákonník, pretože problematika náhrady
škody je upravená v ôsmej časti Zákonníka práce, v pracovnoprávnych vzťahoch sa na základe dohody
o uznaní záväzku nepredpokladá, že záväzok v čase uznania trvá, dôkazné bremeno je na žalobcovi

ohľadom žalovaného nároku, a to, že zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovi zavinenie
okrem prípadov uvedených v § 182 a 185 , čo doposiaľ neurobil, preto navrhla žalobu zamietnuť a
priznať jej náhradu trov konania.

Žalobca na pojednávaní dňa 27.9.2012 uviedol, že odmena za vykonávanú prácu bola vyplácaná osobe,

ktorá nemala čipovú kartu, dňa 5.8.2011 došlo k stretnutiu žalobcu so žalovanou, aby vysvetlila, ako
osoba, ktorá nemá čipovú kartu mohla sa dostať do objektu, kde mala prácu vykonávať, aby uviedla, akú
prácu vykonávala táto osoba, ktorá vykazovala veľký počet odpracovaných hodín až 200 hod. mesačne
na základe dohody o vykonaní práce, žalovaná dostala priestor na vysvetlenie tohto stavu, pretože táto
pracovala ako objektová vedúca a mala kontrolovať prácu za žalobcu a taktiež uzatvárala dohody so

zamestnancami, vyplňovala a viedla dochádzku do práce a tá nevedela vysvetliť, akú prácu dotyčná
osobavykonávala,malapriestornavysvetlenietýchtoskutočností,pretožerokovaniesaviedlo1,5hodín
a táto sa priznala, že spôsobila škodu žalobcovi, pretože dochádzka tohto zamestnanca nezodpovedala
reálnemu stavu a zaviazala sa k náhrade tejto škody, ktorá bola vyčíslená, ktorú skôr rozporovala a
uvádzala, že dotyčná osoba pracovala v tomto objekte, nevedela však uviesť, akú prácu vykonávala,

čakala na spísanie tejto dohody, takže nie je pravdivá jej tvrdenie, že bola v tiesnia bola pritlačená k
jej uzavretiu a touto dohodou sa založil nový právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou, preto navrhli
zaviazať žalovanú na náhradu škody tak, ako si ju uplatnili.Žalovaná na tomto pojednávaní uviedla, žalobca nepreukázal všetky predpoklady zodpovednosti
žalovanej za žalobcom vyčíslenú škodu, nevie z čoho táto škoda spočíva, nebolo preukázané, akú
povinnosť žalovaná porušila, vznik škody, príčinná súvislosť medzi konaním žalovanej a vznikom

škody a zavinenie žalovanej, má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal, aké
povinnosti žalovaná porušila, nešpecifikoval tieto porušenia, čo v dohode malo byť špecifikované a
taktiež škoda mala byť vyčíslená a špecifikovaná, z čoho pozostáva a až teraz sa tvrdí, že malo ísť
o neoprávnene vyplatenú mzdu predmetnému zamestnancovi, nie je však uvedené, za aké mesiace
a v akej výške by táto škoda mala vzniknúť a či ide o celú mzdu, alebo iba jej časť, pričom žalobca

si uplatňuje túto neoprávnene vyplatenú mzdu ako náhradu škody, pričom by malo ísť o bezdôvodné
obohatenie, ktoré by si mal, v prípade že vzniklo, uplatniť od zamestnanca, ktorému mala byť takáto
mzda vyplatená, napriek tomu, že prácu nevykonával. Uviedla, že predmetná dohoda bola uzavretá v
tiesni, pod neoprávneným nátlakom, vedeným proti žalovanej a uviedla, že predmetný zamestnanec,
ktorý je jej otcom , vykonával tieto práce v spoločnosti Hansol Voderady, kde čipovú kartu nepotreboval,
ona zabezpečovala 21 objektov, kde trebalo práce vykonávať a aj presun pracovníkov na jednotlivé

objekty, v čom jej pomáhal jej otec, na základe predmetnej dohody a realizoval mimoriadne práce,
odvážal týchto ľudí do jednotlivých objektov , jeho odpracované hodiny boli v poriadku aj dochádzka,
a keď sa opýtala o aká je to suma v predmetnej dohode, v čom spočíva, právnik jej povedal, že bude
lepšie ak ju podpíše, lebo inak môže byť trestne zodpovedná, že je to suma, ktorá zodpovedá škode,
ona bola vtedy v ťaživej situácii, bola po rozvode.

Podľa § 179 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu
spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.
Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a
185.

Podľa § 179 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnanec zodpovedá aj za škodu, ktorú spôsobil úmyselným
konaním proti dobrým mravom.

Podľa § 191 ods. 3 Zákonníka práce, ak zamestnanec uzná záväzok nahradiť škodu v určenej sume a

ak s ním zamestnávateľ dohodne spôsob náhrady, je zamestnávateľ povinný uzatvoriť dohodu písomne,
inak je dohoda neplatná. Osobitná písomná dohoda nie je potrebná, ak škoda bola už uhradená.

Z vykonaného dokazovania súd nemal za preukázané, že žalovaná zodpovedá za škodu tak, ako si
ju uplatnil žalobca, podľa § 179 ods. 1,2 Zákonníka práce, pretože s uzavretím dohody o uznaní tohto

záväzku, zo dňa 5.8.2011, zákon ešte nespája domnienku existencie dlhu v dobe uznania, pričom v
konaní bolo preukázané, že žalobca si túto výšku škody odvodil od výšky mzdy, ktorá mala byť podľa
neho neoprávnene vyplatená otcovi žalovanej O. T., ako jeho zamestnancovi, za dobu od januára 2009
do júla 2011, pričom súd mal za to, že pokiaľ by bola neoprávnene vyplatená táto mzda zamestnancovi
O. T., jej vrátenie si mal žalobca uplatňovať priamo od tohto zamestnanca, pričom súd mal za to,

že žalobca neuniesol ani dôkazné bremeno v preukázaní žalovanej, že táto mu spôsobila predmetnú
škodu zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s ním,
pretože nepreukázal pričinenú súvislosť medzi vznikom tejto škody a porušením povinností zo strany
žalovanej a nepreukázal ani samotný vznik škody, pretože to, že zamestnanec nemal čipovú kartu ešte
neznamená, že práce nevykonával a nepreukázal ani výšku škodu, ktorá mu mala takto vzniknúť, preto

súd žalobu žalobcu zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, súd však
túto náhradu priznal iba z istiny uplatnenej pevnou sumou a nie aj z úroku z omeškania, ktorý nebol
uplatnený pevnou sumou a to za nasledovné úkony právnej pomoci, prevzatie zastúpenia 22.12.2011,

podanie odporu proti platobnému rozkazu 23.12.2011, účasť na pojednávaní 29.3.2012 bez prejednania
veci samej odmena v 1, účasť na pojednávaní dňa 27.9.2012, t.j. 3 x 260,34 € = 781,02 € a 1 x 65,08
€ , spolu 846,10 € , 2 x réžijný paušál po 7,41 € = 14,82 € a 2 x réžijný paušál po 7,63 € = 15,26 €, spolu
876,18 €, podľa §§ 10,14,16 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do l5 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
rozhodnutiu ktorého smeruje.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l Občianskeho súdneho poriadku,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené /§ 205 a Občianskeho súdneho poriadku/,
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť súdu s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľne súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného predpisu.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.