Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. jún 2012

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 8Cpr/2/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712207465
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Banský

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2012:6712207465.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Banským v právnej veci navrhovateľky V..

Z. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F., T.. G. XXXX/XX, zastúpená JUDr. Miroslavom Červenkom,
advokátom so sídlom Detva, M.R. Štefánika 72, proti odporcovi Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Zvolen,sosídlomZvolen,J.Jiskru67,ourčenieneplatnostiskončeniaštátnozamestnaneckéhopomeru,
takto

r o z h o d o l :

Súd návrh o určenie, že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľa s odporcom v
skúšobnej dobe zo dňa 22.03.2012 je neplatné z a m i e t a .

Súd odporcovi návrhu trov n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojim návrhom podaným na tunajší súd dňa 10.05.2012 domáhala aby súd určil,
že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe, dané odporcom navrhovateľke dňa
22.03.2012 je neplatné a zároveň žiadala nahradiť aj trovy konania.
Svoj návrh odôvodnila tým, že navrhovateľka sa v auguste 2010 zúčastnila na vnútornom výberovom
konaní, ktoré vyhlásil odporca na obsadenie vedúceho štátneho zamestnanca, riaditeľa odboru
služieb zamestnanosti. Listom zo dňa 11.08.2010 boli oznámené výsledky výberového konania s
tým, že navrhovateľka sa umiestnila na prvom mieste. Listom zo dňa 26.11.2010 odporca oznámil

navrhovateľke, že uvedené miesto sa bude obsadzovať vonkajším výberovým konaním. Právny
zástupca navrhovateľky listom zo dňa 19.12.2011 upozornil odporcu na to, že týmto postupom porušuje
príslušné ustanovenia Zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe (ďalej len Zákona o štátnej službe),
keď s navrhovateľkou napriek tomu, že vyhovela stanoveným požiadavkám a obsadila vo výberovom
konaní prvé miesto, neuzavrel štátnozamestnanecký pomer. Následne listom zo dňa 28.02.2012
odporca oznámil navrhovateľke, že s ňou uzavrie služobnú zmluvu a listom zo dňa 08.03.2012 ju
vyzval na nastúpenie do zamestnania. Dňa 13.03.2012 uzavrel odporca s navrhovateľkou služobnú

zmluvu v zmysle § 27 a § 140 ods. 2 Zákona o štátnej službe, na základe ktorej bol dňa 19.03.2012
založený medzi navrhovateľkou a odporcom štátnozamestnanecký pomer. V uvedenej zmluve bola
dohodnutá trojmesačná skúšobná doba. Odporca listom zo dňa 22.03.2012 odvolal navrhovateľku
z funkcie vedúceho štátneho zamestnanca, riaditeľky odboru služieb zamestnanosti, bez uvedenia
dôvodu a to dňom 23.03.2012. Následne odporca skončil s navrhovateľkou štátnozamestnanecký
pomer v skúšobnej dobe, a to listom zo dňa 22.03.2012 ku dňu 26.03.2012. Na základe týchto
skutočností odporca svojim postupom pri riešení výberového konania porušil ustanovenia Zákona o

štátnej službe a to tým, že miesto vedúceho štátneho zamestnanca, riaditeľa odboru služieb nebolo
zrušené a odporca napriek tomu v primeranom čase nerešpektoval výsledok výberového konania
a neuzavrel s navrhovateľkou bez zbytočného odkladu štátnozamestnanecký pomer v skúšobnej
dobe. Taktiež navrhovateľka vidí porušenie zákona aj v tom, že uzavretím štátnozamestnaneckéhopomeru s navrhovateľkou po viac ako roku od výberového konania skončil s ňou štátnozamestnanecký
pomer, pričom zmyslom dojednania skúšobnej doby je, aby zamestnávateľ mohol náležite posúdiť, či
zamestnanec spĺňa predpoklady pre riadny výkon práce a či má uvedený pracovník v tomto pracovnom

pomere zotrvať, resp. ho s takýmto pracovníkom skončí. Z dôvodu, že počas troch kalendárnych dní
odporca určite nemohol objektívne posúdiť, či navrhovateľka spĺňa predpoklady pre riadny výkon práce,
je skončenie štátnozamestnaneckého pomeru zo strany odporcu šikanóznym výkonom práva a je v
rozpore s dobrými mravmi. Na základe uvedených skutočností žiada, aby súd rozhodol tak, ako je vyššie
uvedené.

Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci:

Na základe listu adresovaného odporcom navrhovateľke zo dňa 11.08.2010 súd zistil, že z výsledkov
výberového konania na pozíciu odborný radca - vedúci štátny zamestnanec, riaditeľ odboru, ako prvé
miesto obsadila navrhovateľka.

Na základe listu adresovaného odporcom navrhovateľke zo dňa 26.11.2010 súd zistil, že týmto listom
odporca navrhovateľke oznámil, že dňa 10.08.2010 sa uskutočnila vnútorné výberové konanie, na
ktorom sa ona zúčastnila ako jediná uchádzačka. Na základe rozhodnutia I.. S. H., C.., vedúcej
služobného úradu, sa toto miesto bude obsadzovať vonkajším výberovým konaním, na ktorom sa môže

navrhovateľka tiež zúčastniť.

Na základe listu zo dňa 19.12.2011, adresovaného právnym zástupcom navrhovateľky odporcovi bolo
zistené, že je tu poukázané na tú skutočnosť, že v auguste 2010 sa konalo výberové konanie na miesto
vedúceho štátneho zamestnanca, pričom listom zo dňa 11.08.2010 bolo navrhovateľke oznámené, že

táto vyhovela v tomto výberovom konaní a obsadila prvé miesto. Nakoľko do dnešného dňa nebola
navrhovateľka napriek tomu, že obsadila prvé miesto, vymenovaná a ustanovená do tejto funkcie, v
prípade že sa tak nestane, budú zvažovať zákonom stanovené postupy.

Na základe listu zo dňa 03.01.2012 adresovaného odporcom právnemu zástupcovi navrhovateľky

bolo zistené, že o obsadení voľného vedúceho štátnozamestnaneckého miesta vnútorným výberovým
konaním rozhodla jeho klientka ako vedúca služobného úradu a následne ako jediná zúčastnená
uchádzačka sa stala aj úspešnou uchádzačkou. Nie je možné v súčasnosti zrušiť predmetné výberové
konanie v tomto odbore zo zákonných dôvodov. Od nástupu do funkcie vedúcej služobného úradu od
15.11.2010 bolo v roku 2010 a 2011 vykonaných niekoľko organizačných zmien ako dôsledok realizácie

uznesenia vlády o úsporných opatreniach. V podmienkach úradu to boli úsporné opatrenia objektívne
dôvodné, zohľadňujúce verejný záujem štátu a realizované okrem iného aj reorganizáciou systému
riadenia znížením počtu vedúcich štátnozamestnaneckých miest. Poukazuje na to, že návrh úradu na
zrušenie vedúceho štátnozamestnaneckého miesta „vedúci odboru služieb zamestnanosti“ ako súčasť
reorganizácie systému riadenia síce doposiaľ nebol Ústredím práce sociálnych vecí a práce schválený,

ale je stále aj v súčasnosti predmetom jednania s Ústredím práce, sociálnych vecí a práce. Na základe
uvedených dôvodov úrad zatiaľ neobsadil voľné štátnozamestnanecké miesto Vašou klientkou, ani iným
štátnym zamestnancom.

Súd na základe listu zo dňa 28.02.2012 adresovaného odporcom právnemu zástupcovi navrhovateľky,

označeného ako „Výzva na mimosúdne riešenie sporu - odpoveď“ zistil, že podmienkou pre prijatie do
štátnej služby je predloženie odpisu z registra trestov s tým, že po obdržaní bude jeho klientka vyzvaná
na uzatvorenie služobnej zmluvy.

Zo Služobnej zmluvy uzatvorenej medzi navrhovateľkou a odporcom zo dňa 13.03.2012 bolo zistené,

že dňom 19.03.2012 sa touto zmluvou zakladá štátnozamestnanecký pomer, pričom navrhovateľka sa
prijíma do stálej štátnej služby, do funkcie odborný radca, vedúci štátny zamestnanec, riaditeľka odboru.
Skúšobná doba je v zmysle § 28 Zákona o štátnej službe 3 mesiace.

Listom odporcu adresovaného navrhovateľke zo dňa 22.03.2012 bolo zistené, že táto v zmysle § 32 ods.

1 písm. g) a § 37 ods. 4 a ods. 6 Zákona o štátnej službe bola odvolaná z funkcie vedúceho štátneho
zamestnanca, riaditeľky odboru služieb zamestnanosti, bez uvedenia dôvodu, dňom 23.03.2012.Na základe listu „Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe“ bolo zistené, že týmto
listom došlo ku skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe štátneho zamestnanca
- navrhovateľky dňom 26.03.2012. Z odôvodnenia vyplýva, že jej štátnozamestnanecký pomer bol

založený služobnou zmluvou zo dňa 13.03.2012, uzatvorenou podľa § 27 Zákona o štátnej služby a
končí sa v skúšobnej dobe.

Súd z Potvrdenia o skončení štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 12.11.2010 zistil, že dňom
12.11.2010 bol s navrhovateľkou skončený štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca, pričom

z odôvodnenia vyplýva, že jej štátnozamestnanecký pomer vznikol vymenovaním vládou Slovenskej
republiky dňom 11.01.2007 do funkcie riaditeľky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen. Vláda
Slovenskej republiky Vás na svojom zasadnutí dňa 12.11.2010 odvolala z funkcie dňom 12.11.2010.

Z Uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 796 zo dňa 12. 11. 2010 bolo zistené, že týmto okrem iných
vláda odvoláva aj Z. Y. z funkcie riaditeľky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo Zvolene.

Zvyjadreniaprávnehozástupcunavrhovateľkynapojednávaníbolozistené,žeonisapridržiavajúsvojho
návrhu s tým, že podľa neho navrhovateľka bola celkovo v štátnozamestnaneckom pomere asi 4 dni. V
osobnom kontakte s riaditeľkou bola približne možno 5 minút. Z tohto dôvodu teda vyplýva, že riaditeľka
nemohla žiadnym spôsobom posúdiť schopnosti navrhovateľky vykonávať uvedenú prácu.

Z vyjadrenia odporcu na pojednávaní bolo zistené, že k tomu, či došlo alebo nedošlo k porušeniu
dobrých mravov pri skončení štátnozamestnaneckého vzťahu, je potrebné objasniť si skutočnosti, ktoré
tomutostavupredchádzali,akoajúmyselodporcu,ktorýhoviedolkrozviazaniuštátnozamestnaneckého
pomeru. Štátnozamestnanecké miesto, na ktoré bola navrhovateľka prijatá a z ktorého bola následne

prepustená, bolo obsadené do 31. mája 2010 a to zamestnancom úradu I.. I. H.. V tom čase
navrhovateľka ako riaditeľka a vedúca služobného úradu odvolala tohto zamestnanca z vedúcej funkcie
bez uvedenia dôvodov. Následne v auguste 2010 poverila vedúcu osobného úradu, aby toto uvoľnené
štátnozamestnaneckémiestoobsadila,resp.abyhoúradmoholobsadiťvnútornýmvýberovýmkonaním.
Zatýmtoúčelompoverilanavrhovateľkaakovedúcaslužobnéhoúradusvojupriamupodriadenú,vedúcu

osobného úradu, V.. J. B.. V auguste 2010 toto vnútorné výberové konanie u odporcu prebehlo a
podľa oznámenia výsledkov výberového konania zo dňa 11.08.2010 jedinou uchádzačkou bola práve
navrhovateľka a teda ako jediná uchádzačka bola samozrejme úspešná. Nakoľko sa v septembri
konali voľby s tým, že funkcia riaditeľov úradov, ktorá vyplýva priamo zo Zákona o štátnej službe,
týchto riaditeľov vymenúva a odvoláva vláda, následne po voľbách sa stalo, že navrhovateľka bola

uznesením vlády v októbri 2010 odvolaná z funkcie riaditeľky a tým sa jej štátnozamestnanecký pomer
skončil. Navrhovateľka vypísaním výberového konania mala snahu účelovo si zabezpečiť ďalšie
zamestnanie po odvolaní z funkcie vedúcej riaditeľky. Máme za to, že odvolanie pána I.. H. z funkcie a
následne vnútorné výberové konanie nasvedčuje tomu, že toto uvoľnenie zo štátnozamestnaneckého
miesta a jeho obsadenie bolo vyvolané navrhovateľkou účelovo a v jej prospech. Je pravdou, že

nová riaditeľka, ktorá bola vymenovaná uznesením vlády v novembri 2010, nevyzvala navrhovateľku k
nástupu do štátnozamestnaneckého pomeru, nakoľko mala iné predstavy o riadení a zamestnancoch,
ktorí jej boli priamo podriadení. Aj na základe tohto nepopierame tak, ako to uvádza navrhovateľka,
že prešla dlhá doba, kým odporca vyzval navrhovateľku k uzatvoreniu štátnozamestnaneckého vzťahu.
Na druhej strane však aj navrhovateľka po dlhú dobu, takmer rok, taktiež nijako aktívne neprejavila

svoju snahu nastúpiť do štátnozamestnaneckého vzťahu. To, že by odporca účelovo a zámerne uzatvoril
štátnozamestnaneckývzťah,niejepravdou,pretožezozákonajezrejmé,žepokiaľjeuchádzačúspešný
vo výberovom konaní na miesto ktoré nezaniklo, tak zamestnávateľ či chce alebo nechce, je povinný
vyzvať takéhoto uchádzača a umožniť mu uzatvorenie služobného štátnozamestnaneckého pomeru.
Čo sa týka nejakého šikanózneho výkonu práva, resp. rozporu s dobrými mravmi, odporca len využil

možnosť, ktorú mu ukladá Zákon o štátnej službe a to zvážil svoje rozhodnutie, či bude spolupracovať s
navrhovateľkou, resp. nie a teda či v priebehu skúšobnej doby tak, ako to zákon umožňuje, ju prepustí.
Na základe týchto dôkazov žiadne, aby súd návrh v celom rozsahu zamietol.

Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe, služobný úrad je povinný zaobchádzať

so štátnymi zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou osobitným
predpisom, najmä pokiaľ ide o podmienky vykonávania štátnej služby, odmeňovanie a iné plnenia
peňažnej hodnoty a nepeňažnej hodnoty poskytované v súvislosti s vykonávaním štátnej služby,vzdelávanie, príležitosti na funkčný postup v štátnej službe a o skončenie štátnozamestnaneckého
pomeru.

Podľa § 4 ods. 2 Zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe, právo na prijatie do štátnej služby sa zaručuje
rovnako všetkým občanom vrátane podmienok a spôsobu uskutočňovania výberového konania alebo
výberu na voľné štátnozamestnanecké miesto, ak spĺňajú podmienky ustanovené týmto zákonom a
osobitným predpisom.

Podľa § 4 ods. 3 Zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe, v štátnozamestnaneckých vzťahoch
je zakázaná diskriminácia štátnych zamestnancov a občanov, ktorí sa uchádzajú o štátnu službu,
z dôvodu pohlavia, sexuálnej orientácie, náboženského vyznania alebo viery, rasového pôvodu,
národnostného pôvodu alebo etnického pôvodu, farby pleti, jazyka, sociálneho pôvodu, majetku, rodu,
nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia, veku, manželského stavu, rodinného
stavu, povinností k rodine, členstva alebo činnosti v politickej strane alebo v politickom hnutí, v odborovej

organizácii, v inom združení alebo z dôvodu iného postavenia.

Podľa § 28 ods. 1 Zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe, skúšobná doba plynie odo dňa vzniku
štátnozamestnaneckého pomeru založeného služobnou zmluvou a trvá tri mesiace, ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 28 ods. 3 Zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe, dohoda o skúšobnej dobe podľa odseku 2
musí byť písomná. Ak služobný úrad so štátnym zamestnancom nedohodne skúšobnú dobu v prípadoch
uvedených v odseku 2, skúšobná doba neplynie.

Podľa § 32 ods. 1 písm. g) Zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe, k zmene štátnozamestnaneckého
pomeru môže dôjsť odvolaním z funkcie vedúceho zamestnanca.

Podľa § 37 ods. 4 Zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe, vedúci úradu môže so súhlasom
štatutárneho orgánu odvolať z funkcie vedúceho zamestnanca, ktorého priamo riadi, aj bez uvedenia

dôvodu, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa§46ods.1 Zákonač.400/2009Z.z.oštátnejslužbe,štátnozamestnaneckýpomermožnoskončiť:
a) dohodou o skončení štátnozamestnaneckého pomeru,
b) výpoveďou,

c) okamžitým skončením,
d) skončením v skúšobnej dobe.

Podľa § 72 ods. 1 Zákonníka práce, v skúšobnej dobe môže zamestnávateľ a zamestnanec skončiť
pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu, ak ďalej nie je ustanovené

inak. Zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe s tehotnou ženou, matkou do
konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacou ženou len písomne, vo výnimočných prípadoch, ktoré
nesúvisia s jej tehotenstvom alebo materstvom, a musí ho náležite písomne odôvodniť, inak je neplatné.

Podľa § 27 ods. 1 Zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe, služobnú zmluvu so štátnym zamestnancom

uzatvára vedúci úradu. S odborníkom ústavného činiteľa uzatvára služobnú zmluvu ten, pre koho plní
úlohy; s odborníkom ústavného činiteľa, ktorý plní úlohy pre sudcu najvyššieho súdu, uzatvára služobnú
zmluvu predseda najvyššieho súdu. Služobná zmluva musí byť uzatvorená najneskôr v deň vzniku
štátnozamestnaneckého pomeru. Služobná zmluva musí byť písomná. Jedno písomné vyhotovenie
služobnej zmluvy je služobný úrad povinný vydať štátnemu zamestnancovi.

Podľa § 56 Zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe, ak sa štátny zamestnanec domnieva, že
k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona nedošlo, môže sa obrátiť na súd
najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa doručenia písomného potvrdenia podľa § 52 ods. 3.
Ak podľa právoplatného rozhodnutia súdu k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru na základe

zákona nedošlo, nároky štátneho zamestnanca sa posudzujú ako pri neplatnom okamžitom skončení
štátnozamestnaneckého pomeru; na tohto štátneho zamestnanca sa primerane použije aj ustanovenie
§ 55.Podľa § 120 Zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe, na štátnozamestnanecké vzťahy sa primerane
použijú ustanovenia § 10, § 11a ods. 1, § 15, § 16, § 17 ods. 1 a 3, § 19, § 20, § 32 až 41, § 49 ods. 1
až 3 a 5, § 52, § 55 ods. 2 písm. c) až f), § 60, § 61 ods. 1, 2 a 4, § 63 ods. 4 až 6, § 64 ods. 1 a 2, §

67, § 69, § 70, § 72, § 75 ods. 3 a 4, § 76 ods. 4, 5 a 7, § 77 až 80, § 84 ods. 3 a 4, § 85 ods. 2 až 6,
8 a 9, § 85a, § 86 až 95, § 96 ods. 1, 2, 4, 6 a 7, § 96a, § 97 ods. 1 až 11, § 98 až 102, § 104, § 104a,
§ 105 až 114, § 116 ods. 2 a 3, § 117, § 129 až 132, § 136 až 139, § 141, § 142, § 143, § 144, § 144a,
§ 145 až 148, § 150, § 151, § 152 ods. 1, 2, 4 až 8, § 156, § 157 ods. 3, § 158 až 160, § 161 ods. 1, §
164 až 170, § 177 až 185, § 187 až 189, § 191 ods. 2 až 4, § 192 až 198, § 217 až 222, § 230, § 231

ods. 1, 4 až 6, § 232, § 233, § 233a, § 234 až 236 a § 240 Zákonníka práce.

Podľa § 121 ods. 1 Zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe, na právne úkony podľa tohto zákona sa
použijú ustanovenia § 34 až 40, § 41, § 41a, § 42a, § 42b, § 43, § 43a, § 43b, § 43c, § 44, § 45, § 46
ods. 2 a § 49 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný.
Predovšetkým súd mal preukázanú tú skutočnosť, že medzi navrhovateľkou a odporcom došlo v zmysle
vyššie uvedených citovaných paragrafov Zákona o štátnej službe k uzatvoreniu služobnej zmluvy,

konkrétne v zmysle § 27 a to dňa 13.03.2012, pričom ku skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru
došlo listom zo dňa 22.03.2012, ktorým bol uvedený štátnozamestnanecký pomer dňom 26.03.2012
skončený v skúšobnej dobe. V uvedenej služobnej zmluve je dohodnutá medzi účastníkmi tejto zmluvy
skúšobná doba v zmysle § 28 s tým, že súd poukazuje na tú skutočnosť, že v prípade skúšobnej
doby môže ktokoľvek, t.j. či už navrhovateľka, resp. odporca, podľa § 46 ods. 1 písm. d) skončiť

štátnozamestnanecký pomer. Uvedené právo tak, ako súd poukazuje, nie je dané len zo strany odporcu,
ale aj navrhovateľa. V tomto zmysle nemožno potom výkon takéhoto práva pripisovať na ťarchu,
resp. na prospech len jedného z účastníkov takéhoto právneho úkonu, ale na prospech obidvoch
účastníkov. Poukazovanie navrhovateľky, že skúšobná doba predstavuje akýsi inštitút, v ktorej má dôjsť
k prevereniu, či zamestnanec spĺňa kritériá, resp. či bude vyhovovať predstavám zamestnávateľa, nie

je v tomto prípade podstatné, pretože zákonodarca vo svojej podstate v rámci samotného paragrafu o
skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe nepočíta s týmito podmienkami, nakoľko v opačnom
prípade by každý zamestnanec, s ktorým bol skončený pracovný pomer v skúšobnej dobe, sa domáhal
preskúmavania podmienok skončenia pracovného pomeru, resp. štátnozamestnaneckého pomeru v
skúšobnej dobe, na ktoré by malo nadväzovať dokazovanie, či si svoju prácu vykonával tým spôsobom,

žebyzamestnávateľmoholsním,resp.nemoholskončiťpracovnýpomer.Uvedenéskutočnostivšaknie
sú v súlade so zákonom, pretože zákon s takouto skutočnosťou ani nepočíta. Samotná navrhovateľka si
tiež musela byť pri podpisovaní služobnej zmluvy vedomá, že je tu dohodnutá skúšobná doba, v ktorej
môže či už ona, resp. odporca skončiť štátnozamestnanecký pomer bez udania dôvodu. Nie je možné
považovať správanie sa odporcu za správanie v rozpore s dobrými mravmi, ktoré zákon predpokladá k

tomu, aby bol dosiahnutý určitý výsledok, pričom výsledkom je tá skutočnosť, že ktokoľvek môže skončiť
štátnozamestnanecký pomer v skúšobnej dobe bez udania dôvodu a bez skúmania, či u toho-ktorého
pracovníka sú predpoklady na výkon takejto funkcie. Úmyslom zákonodarcu pri používaní § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka, že nesmie byť výkon práv a oprávnení v rozpore s dobrými mravmi, nemôže
byť znevýhodnenie ktorejkoľvek osoby právneho vzťahu na úkor inej osoby. Uvedené súd uvádza z

toho dôvodu, že v takomto prípade by odporca nemohol realizovať svoje zákonom dané právo skončiť
pracovnýpomerbezudaniadôvoduvskúšobnejdobe,alemuselbypodľanázorunavrhovateľkyskúmať,
či sú tu dané podmienky pre takéto skončenie, t.j. či navrhovateľka vykonáva svoju prácu dobre, resp.
zle, čo však zákon nepredpokladá a preto nemôže byť odporca k takémuto správaniu prinútený ani s
poukazom na dobré mravy, resp. šikanózny výkon práva. V takýchto prípadoch by teda dochádzalo

k neprimeranému oslabovaniu subjektívneho práva, ktoré mu vyplýva z právnej normy. Taktiež ako
súd už vyššie poukázal, aj samotná navrhovateľka bola povinná s prihliadnutím na dostatočnú mieru
starostlivosti a predvídavosti prihliadať na to, či pri uzatváraní uvedenej služobnej zmluvy môže dôjsť
ku skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe bez udania dôvodu, resp. nie. Totovšak ona sama neurobila a preto z jej strany nie je možné sa domáhať takejto ochrany, keďže sama
spôsobila to, že uvedenú zmluvu podpísala. Pojem dobrých mravov nie je v Občianskom zákonníku
jednotne vymedzený, avšak chápe sa ako určitý hodnotový systém rešpektovania etických, kultúrnych a

iných noriem jednotlivými subjektmi práva. Z tohto teda vyplýva, že v prípade ak majú jednotlivé subjekty
právneho vzťahu, v tomto prípade navrhovateľka a odporca, vychádzať z predpokladaných noriem, tak
jednoznačne museli a majú vychádzať z toho, že v prípade ak určitá právna norma určuje jednoznačne
dôsledky nejakého konania, musia do budúcnosti počítať, že k takémuto konaniu môže z tej-ktorej strany
dôjsť. Preto ako súd už poukázal, navrhovateľka musela vedieť, že k takémuto výkonu práva, t.j. k

skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru bez udania dôvodu zo strany odporcu môže dôjsť.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol tak, že odporcovi hoci bol v konaní v celom rozsahu úspešný, náhradu
trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy v tomto konaní nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta
O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého
druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších

predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2

O. s. p.).