Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, June 5, 2012

Súd: Okresný súd Veľký Krtíš
Spisová značka: 2C/59/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6211202211
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Petrusová

ECLI: ECLI:SK:OSVK:2012:6211202211.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd vo Veľkom Krtíši samosudkyňou JUDr. Elenou Petrusovou v právnej veci navrhovateľky

X.. U. V., rod. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. S., V.. R.. Z. XX, zastúpenej JUDr. Vladimírom Zvarom,
advokátom so sídlom vo Veľkom Krtíši, SNP 1/A, proti odporcovi S. V., nar. 21. 06. 1980, bytom S. Ú. XX,
D., Q. Y., zastúpenému Mgr. Viktóriou Hellenbart, advokátkou so sídlom Martina Rázusa 23, Lučenec,
o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletému Q. V., nar. XX. XX.
XXXX, bytom u navrhovateľky, zastúpenému Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši
ako opatrovníkom, takto

r o z h o d o l :

Manželstvo navrhovateľky U. V., rod. O. s odporcom S. V., uzavreté dňa 4. júla 2009 v Rímsko-

katolíckom kostole v Neninciach, sa r o z v á d z a .

Maloletý Q. V., nar. XX. XX. XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti
navrhovateľky.

Odporca je p o v i n n ý počínajúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva prispievať na
výživu maloletého dieťaťa výživným mesačne vo výške 160,- Eur, splatným k rukám navrhovateľky vždy

do každého 15. dňa v mesiaci vopred.

Odporca je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým dieťaťom v každý utorok, piatok, nedeľu toho -
ktorého týždňa od 15.00 h do 18.00 h za prítomnosti navrhovateľky.

Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 33,- Eur,

na účet Okresného súdu vo Veľkom Krtíši, číslo účtu 7000162079/8180, vedený v Štátnej pokladnici v
Bratislave, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom sa navrhovateľka domáhala, aby súd rozviedol jej manželstvo uzavreté s odporcom
dňa 04. 07. 2009 pred Matričným úradom v Neninciach, maloleté dieťa pochádzajúce z manželstva
na čas po rozvode zveril do jej osobnej starostlivosti, odporcu zaviazal prispievať na výživu maloletého
dieťaťa počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva mesačne vo výške 200,- Eur,
splatnýmkjejrukámvždydokaždého15.dňavmesiacivopred,stykupraviltak,žeodporcajeoprávnený

stretávať sa s maloletým dieťaťom každú nedeľu v čase od 15.00 do 17.00 h v jej byte s tým, že ona
je povinná mu umožniť vstup do vyhradenej jednej izby nachádzajúcej sa v tomto byte s tým, že je
oprávnená byť pri styku. Zároveň žiadala súd, aby uložil odporcovi povinnosť nahradiť jej trovy konania.
V návrhu navrhovateľka uviedla, že s odporcom nadviazala známosť v roku 2005, pričom ešte preduzavretím manželstva, a to od začiatku roka 2008 začali žiť v spoločnej domácnosti vo B. S. K. T. V.. R..
Z. XX, na ktorej adrese v súčasnej dobe aj býva. V tomto byte žije aj jej matka U. O.. Ďalej uviedla, že
odporca pochádza z Maďarska, kde má aj pôvodný pobyt, pričom pravidelne za účelom výkonu svojho

povolania dochádzal denne do zamestnania v Maďarsku. Spolužitie zavŕšili uzavretím manželstva dňa
04. 07. 2009. Ešte pred uzavretím manželstva sa dohodli, že budú spolu žiť na území SR, dôkazom čoho
je aj tá skutočnosť, že mali záujem stavať rodinný dom, nakoľko ona je vlastníčkou stavebného pozemku
v Neninciach. V priebehu manželstva bez akéhokoľvek závažného dôvodu odporca začal nástojiť, aby
sa presťahovali do Maďarska, pričom tak robil bez toho, aby mali v Maďarsku pripravené a zabezpečené

bytové potreby. Ďalej uviedla, že záverečné spolužitie sprevádzali neustále spory o miesto bydliska.
Zavŕšil to odporca tým, že dňa 28. 09. 2010 sa podľa jej názoru bezdôvodne a bez uvedenia príčin
odsťahoval, zobral si svoje osobné veci a oznámil jej, že prerušuje s ňou spolužitie dovtedy, kým sa
nepresťahujú do Maďarska. Keďže ona jednoznačne trvá na tom, aby žili na území Slovenskej republiky
a nevyhovela požiadavkám odporcu, došlo medzi nimi k strate citovej náklonnosti, k strate vzájomnej
spolupatričnosti, ako aj k strate vedenia spoločnej domácnosti a spoločnej výchove maloletého dieťaťa.

Potvrdila tú skutočnosť, že odporca sa stretáva s maloletým dieťaťom a prispieva naňho výživným
mesačne vo výške 108,- Eur. Na pojednávaní sa navrhovateľka pridržiavala podaného písomného
návrhu a ďalej uviedla, že ona už nemá záujem na obnovení manželského spolužitia s odporcom. Ďalej
uviedla, že ona nesúhlasí s tým, aby bolo maloleté dieťa zverené do striedavej starostlivosti, žiadala
súd, aby maloleté dieťa na čas po rozvode zveril do jej osobnej starostlivosti a výživné žiadala určiť vo

výške 160,- Eur a styk odporcu s maloletým upraviť každý utorok, piatok a nedeľu v týždni od 15.00 do
18.00 h, a to za jej prítomnosti.

Odporca na pojednávaní uviedol, že ich manželstvo s navrhovateľkou bolo harmonické s tým, že
krátko pred uzavretím manželstva a krátko po uzavretí manželstva došlo k nejakým rozporom, a to v

dôsledku zásahov zo strany matky navrhovateľky. Zdôraznil tú skutočnosť, že ich manželstvo riadne
fungovalo, plnilo si svoje funkcie, avšak zo dňa na deň sa vzťahy v manželstve zhoršovali. Poukázal
na tú skutočnosť, že matka navrhovateľky absolútne zasahovala do ich spolužitia, obmedzovala
navrhovateľku a bolo vylúčené, aby za takýchto okolností viedli samostatný život. Ďalej uviedol, že pokiaľ
ide o otázku bývania v Maďarskej republike, po zhoršení vzťahov po uzavretí manželstva bol za to, aby

sa presťahovali do Maďarska. Podľa jeho názoru nejaká nezmeniteľná dohoda o bývaní pred uzavretím
manželstva uzavretá nebola a len v dôsledku zásahov zo strany matky navrhovateľky on začal hľadať
možnosť bývania v Maďarsku. Zdôraznil tú skutočnosť, že on urobil po prerušení spolužitia všetko pre
to, aby spolužitie obnovili, avšak nestalo sa tak. Ďalej uviedol, že ak súd dospeje k záveru, že sú splnené
podmienky pre rozvod manželstva, on žiada súd, aby maloleté dieťa zveril do striedavej starostlivosti.

Pokiaľ by tento jeho návrh neakceptoval, žiada, aby bol styk upravený s maloletým tak, že je oprávnený
stretávať sa s ním každý utorok od 15.00 do 20.00 h za prítomnosti matky, v piatok a v nedeľu od 15.00
do 20.00 h bez prítomnosti matky, a to v dome jeho rodičov. Výživné žiada určiť s prihliadnutím na jeho
osobné a majetkové pomery vo výške 100,- Eur, resp. 108,- Eur.

Opatrovník maloletého dieťaťa na pojednávaní uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané,
že vzťahy medzi účastníkmi sú vážne narušené. V prípade, že súd dospeje k záveru, že sú splnené
hmotno-právne podmienky pre rozvod manželstva, žiada súd, aby s prihliadnutím na krátkosť času,
ktorá uplynula od vynesenia rozsudku pod sp. zn. 7P/15/2011, poňal tento výrok do výrokovej časti
rozvodového rozsudku. Pokiaľ ide o výšku výživného, má za to, že je v možnostiach a schopnostiach

odporcu platiť výživné v takej výške, v akej to požaduje navrhovateľka a ktoré bolo určené v konaní
vedenom pod sp. zn. 7P/15/2011. Pokiaľ ide o styk, je v záujme dieťaťa, aby udržiavalo pravidelný styk
so svojím otcom, pričom s prihliadnutím na fyzický vek dieťaťa navrhuje, aby sa styk uskutočňoval za
prítomnosti matky dieťaťa.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s rodným listom maloletého
dieťaťa, sobášnym listom účastníkov konania, podaním právneho zástupcu navrhovateľky zo dňa 25.
03. 2011, potvrdením o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch navrhovateľky na oslobodenie
od súdnych poplatkov, potvrdením o poberaní rodičovského príspevku navrhovateľkou za rok 2011, o
poberaní prídavku na dieťa za rok 2011, potvrdením o príjme matky navrhovateľky zo dňa 12. 04. 2011,

výmermi zálohových platieb spojených s užívaním bytu matky navrhovateľky a platobným dokladom
SIPO, platobným výmerom č. 269, originálom sobášneho listu a rodného listu dieťaťa, správou zo
Správy katastra Veľký Krtíš zo dňa 11. 04. 2011, správou zo Sociálnej poisťovne, pobočky Veľký Krtíš zo
dňa 14. 04. 2011, oznámením ÚPSVaR, odboru služieb zamestnanosti zo dňa 06. 04. 2011, správou zÚPSVaR, oddelenia pomoci hmotnej núdzi Veľký Krtíš zo dňa 11. 04. 2011, správou z OR PZ, ODI Veľký
Krtíš zo dňa 12. 04. 2011, potvrdením o hlásení pobytu navrhovateľky, uznesením tunajšieho súdu zo
dňa 20. 04. 2011 č. k. 2C/59/2011-32, podaním právneho zástupcu navrhovateľky zo dňa 29. 04. 2011,

prehlásením U. O., uznesením tunajšieho súdu zo dňa 02. 05. 2011 č. k. 2C/59/2011-36, uznesením
tunajšieho súdu zo dňa 01. 07. 2011 č. k. 2C/59/2011-54, správou z Mesta Veľký Krtíš zo dňa 29. 07.
2011, správou z ÚPSVaR, odboru sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš zo dňa 01. 08. 2011, podaním
právnej zástupkyne odporcu zo dňa 26. 09. 2011, podaním právnej zástupkyne odporcu zo dňa 25. 10.
2011, podaním právnej zástupkyne odporcu zo dňa 23. 11. 2011, uznesením tunajšieho súdu zo dňa 18.

01. 2012 č. k. 2C/59/2011-112, uznesením tunajšieho súdu zo dňa 14. 02. 2012 č. k. 2C/59/2011-116,
vyjadrením navrhovateľky zo dňa 19. 03. 2012, predvolaním spolu s prekladom na pojednávanie na deň
19. 04. 2012, zaslaním vyjadrenia odporcu zo dňa 21. 03. 2012, správou o zárobku od zamestnávateľa
odporcu, uznesením tunajšieho súdu zo dňa 27. 03. 2012 č. k. 2C/59/2011-154, podaním právnej
zástupkyne odporcu zo dňa 29. 03. 2012, predvolaním spolu s prekladom na pojednávanie na deň 05.
06. 2012, uznesením tunajšieho súdu zo dňa 23. 04. 2012 č. k. 2C/59/2011-186, vyjadrením odporcu,

prehláseniami zo dňa 23. 02. 2011, 04. 03. 2011, 07. 03. 2011, ako aj pripojeným spisom tunajšieho
súdu spisovej značky 7P/15/2011.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že účastníci uzavreli manželstvo dňa 4. júla 2009 v
Rímsko-katolíckom kostole v Neninciach. Navrhovateľka je slovenskou štátnou občiankou, odporca je

štátnym občanom Maďarskej republiky. U oboch išlo o uzavretie prvého manželstva. Posledné spoločné
bydlisko mali na adrese B. S., V.. R.. Z. XX. Z ich manželstva pochádza maloletý Q. V., nar. XX. XX.
XXXX, tento je štátnym príslušníkom Slovenskej republiky a obvyklý pobyt má na území Slovenskej
republiky. Účastníci nežijú v spoločnej domácnosti od 28. 09. 2010 a od tejto doby si ich manželstvo
neplní ani jednu zo svojich funkcií. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 7P/15/2011 súd zistil, že

pod touto spisovou značkou sa viedlo konanie o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu.
Rozsudkom zo dňa 11. 04. 2012 č. k. 7P/15/2011-345 bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti
matke, otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu výživným vo výške 160,- Eur mesačne, styk otca s
maloletým bol upravený tak, že je oprávnený sa s ním stretávať každý utorok, piatok a nedeľu v týždni
od 15.00 do 18.00 h, a to za prítomnosti matky. Predmetný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, boli

voči nemu podané odvolania zo strany účastníkov. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že maloletý
je vo veku dvoch rokov, navrhovateľka je v súčasnej dobe na materskej dovolenke, poberá rodičovský
príspevok a prídavok na dieťa. Žije v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá je zamestnaná a dosahuje
čistý mesačný zárobok okolo 320,- Eur. Ďalej uviedla, že ona svojej matke neprispieva do domácnosti,
pretože nemá na to finančné prostriedky. Matka platí mesačne nájomné za byt 170,- Eur, za elektrinu 50,-

Eur, plyn 10,- až 15,- Eur. Navrhovateľka vlastní stavebný pozemok v Neninciach, ďalej vlastní Škodu
Fábiu, ktorú dostala darom od svojho otca. Navrhovateľka má na maloleté dieťa výdavky v súvislosti
so zakupovaním potravín v biokvalite, nakoľko maloletý je alergický na mlieko, čo ju vyjde mesačne
asi na 100,- Eur, na plienky a navlhčené utierky vynaloží mesačne 80,- Eur, na kozmetiku a lieky pre
maloletého 30,- Eur a na oblečenie 40,- Eur. Odporca je štátnym zamestnancom, pracuje ako policajt,

jeho priemerný čistý mesačný zárobok predstavuje 750,- Eur. Túto skutočnosť potvrdil aj samotný
odporca na pojednávaní dňa 05. 06. 2012. Odporca externe študuje, žije sám. Tento má výdavky
mesačne na nájomné 30.000,- forintov, 20.000,- forintov náklady na energie, 20.000,- forintov splátku
na pôžičke a 40.000,- forintov mesačne výdavky na školné na univerzite. Ani jeden z účastníkov okrem
maloletého dieťaťa inú vyživovaciu povinnosť nemá. Od vyhlásenia rozsudku vo veci 7P/15/2011-345

nedošlo k žiadnej zmene pomerov na strane maloletého, ani jeho rodičov. V tejto veci súd ustanovil
do konania znalkyňu z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí Q.. A. S., pričom zo
záverovznaleckéhoposudkuvyplynulo,žezdravotnýstavmaloletéhoniejevážnejšienarušenýaalergiu
na mlieko je možné korigovať dodržiavaním rád lekára, nezohráva významnejšiu prekážku napr. pri
striedavej starostlivosti. Ďalej sa v znaleckom posudku uvádza, že prekážkou pre striedavú starostlivosť

je nízky vek dieťaťa, pričom vo veku, ktorý má maloletý, podľa jej vyjadrenia striedavá starostlivosť je
pre dieťa neprijateľná. Ďalej znalkyňa uviedla, že pokiaľ sa účastníci rozvedú, pre maloletého Q. v jeho
veku t. č. môže dať viac emočných stimulov matka, na ktorú je maloletý biologicky a emočne optimálne
naviazaný a otec môže jeho výchovu doplňovať tým, že bude dieťa často navštevovať, emočne ho
stimulovať a dávať mu pocit istoty aj v jeho neprítomnosti. Obidvaja účastníci zhodne uviedli, že odporca

maloletého navštevuje trikrát do týždňa za prítomnosti matky, pričom aj z vyjadrenia znalkyne vyplynulo,
že maloleté dieťa je na takýto model zvyknuté a tak, ako to praktizujú jeho rodičia, je pre maloleté dieťa
v súčasnej dobe optimálne. Pokiaľ bola znalkyňa vypočutá pred súdom uviedla, že maloleté dieťa by
sa malo stretávať s otcom za prítomnosti matky, pretože v prípade, že by tomu tak nebolo, mohla byjej neprítomnosť vyvolať u dieťaťa emočný stres, pretože dieťa má strach a obavu z toho, že matku
nemá pri sebe.

Podľa článku 1, ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003, toto nariadenie
sa uplatňuje bez ohľadu na povahu súdu v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na: a) rozvod,
rozluku alebo anulovanie manželstva; b) nadobúdanie, výkon, prenesenie, obmedzenie alebo odňatie
rodičovských práv a povinností.

Podľa článku 3, ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003, vo veciach rozvodu,
rozluky alebo anulovania manželstva, majú právomoc súdy členského štátu: a) na ktorého území: - majú
manželia obvyklý pobyt alebo
- manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva, alebo
- má odporca obvyklý pobyt, alebo
- v prípade spoločnej žiadosti, má niektorý z manželov obvyklý pobyt, alebo

- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu,
alebo
- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním
návrhu a je buď štátnym príslušníkom tohto členského štátu, alebo v prípade Veľkej Británie, Írska tam
má „domicil“.

Podľa ustanovenia § 22, 23 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len
v odôvodnených prípadoch. Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú
vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel
a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli

k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri
rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu
vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a § 19.

Pri rozhodovaní o rozvode manželstva vychádzal z vyššie citovaných ustanovení Nariadenia Rady a

zákona. Mal za to, že v predmetnej veci je daná právomoc súdu, nakoľko navrhovateľka má obvyklý
pobyt na území Slovenskej republiky, má na tejto adrese trvalý pobyt od roku 2001. Po vykonanom
dokazovaní dospel súd k záveru, že v danej veci sú splnené hmotno-právne podmienky pre rozvod
manželstva účastníkov. Manželstvo účastníkov si neplní svoje funkcie od 28. septembra 2010, pričom
súd už nevidel žiadnu možnosť obnovenia manželského spolužitia do budúcnosti s prihliadnutím na

stanovisko navrhovateľky. Za hlavnú príčinu rozvratu manželstva účastníkov súd považoval rozdielne
povahové vlastnosti účastníkov a ich názory na život.

Podľa článku 8, ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003, súdy členského štátu
majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto

členskom štáte v čase začatia konania.

Súd pri rozhodovaní o úprave pomerov manželov na čas po rozvode k maloletému dieťaťu vychádzal
z vyššie citovaného ustanovenia Nariadenia Rady. Súd zistil, že aj maloletý je štátnym občanom
Slovenskej republiky a od narodenia má bydlisko na území Slovenskej republiky na adrese B. S., V..

R.. Z. XX. Je teda nesporné, že má trvalé bydlisko spolu s navrhovateľkou, ako aj obvyklý pobyt na
území Slovenskej republiky, preto potom súd pri rozhodovaní vychádzal z právneho poriadku Slovenskej
republiky.

Podľa ustanovenia § 24 ods. 1, 2, § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa

rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k
maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti,
kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté
dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške
výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa

obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov,
ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou
starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná
starostlivosť v záujme dieťaťa. Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom predvyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sastanesúčasťourozhodnutiaorozvode.Aksarodičianedohodnúoúpravestykusmaloletýmdieťaťom
podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia

úpravu styku nežiadajú upraviť.

Súd pri rozhodovaní o výchove maloletého dieťaťa vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona.
Súd s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa toto zveril do výchovy navrhovateľky, prihliadol na
závery znaleckého posudku, ktorý bol podaný vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 7P/15/2011.

Súd sa stotožnil s tým, že striedavá starostlivosť s prihliadnutím na fyzický vek dieťaťa preňho nie je
vhodná. Dieťa je vo veku dvoch rokov, pričom s prihliadnutím na jeho vek, je citovo viazané na svoju
matku, od ktorej môže dostať viacej emočných stimulov. S prihliadnutím na tieto skutočnosti súd potom
maloleté dieťa aj na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Bolo preukázané, že
navrhovateľka v jej domácnosti má vytvorené všetky podmienky pre výchovu dieťaťa a k jej výchove
nevzniesol žiadne námietky ani samotný odporca.

Zároveň súd rozhodol o úprave styku odporcu s maloletým dieťaťom, keďže maloleté dieťa bolo zverené
doosobnejstarostlivostinavrhovateľky,účastnícisaostykudohodnúťnevedeli,pričomsamotnýodporca
uviedol, že v prípade, že jeho návrhu na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej starostlivosti nebude
vyhovené,žiadaupraviťajstyk.Priúpravestykusúdprihliadolnavekdieťaťa,jehodennýrežim.Samotní

účastnícipotvrdili,žestykprebiehatak,žeodporcasasmaloletýmstretávakaždýutorok,piatokanedeľu
v týždni od 15.00 do 18.00 h. Odporca žiadal na čas po rozvode upraviť styk do 20.00 h, pričom súd ale
takýto styk nepovažoval za vhodný s prihliadnutím na zistený denný režim dieťaťa. Podľa názoru súdu je
optimálna úprava styku od 15.00 do 18.00 h. S prihliadnutím na vek dieťaťa súd upravil styk v prítomnosti
navrhovateľky. Súd prihliadol na závery znaleckého posudku znalkyne Q.. S. v konaní vedenom pod sp.

zn. 7P/15/2011, ktorá sa vyjadrila, že maloleté dieťa je vo veku, keď vníma svoju matku ako bezpečie a
styk bez prítomnosti matky by mohlo u dieťaťa spôsobiť emočný stres z toho, že matku nemá pri sebe.
Preto potom súd upravil styk za prítomnosti navrhovateľky s tým, že za súčasného stavu sa styk aj v
takomto režime uskutočňuje.

Podľa ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do toho času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami

rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do
úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Súd pri rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti odporcu k maloletému dieťaťu vychádzal z
citovaných ustanovení zákona. Odporca je štátnym zamestnancom, dosahuje priemerný čistý mesačný
zárobok 750,- Eur, okrem maloletého inú vyživovaciu povinnosť nemá. Maloleté dieťa trpí častými
infektami, musí konzumovať potraviny, ktoré sú zdravotne nezávadné, hypoalergénne, ktoré sú finančne

náročnejšie. S prihliadnutím na vek, zdravotný stav dieťaťa výška výživného v sume 160,- Eur
zodpovedá odôvodeným potrebám maloletého dieťaťa. V možnostiach a schopnostiach odporcu je platiť
výživné v takejto výške. Pokiaľ ide o navrhovateľku, táto si svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému
s prihliadnutím na jeho vek plní výkonom osobnej starostlivosti. Súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že časť
potrieb dieťaťa je krytá aj prídavkami na dieťa, ktoré poberá navrhovateľka.

O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 144 Občianskeho súdneho poriadku, podľa
ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo
určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak
to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov. V prejednávanej veci uvedené predpoklady

pre priznanie náhrady trov konania neboli splnené, preto potom súd vyslovil, že účastníci nemajú právo
na náhradu trov konania.O povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania súd rozhodol podľa
ustanovenia § 2 ods. 2 Zákona č. 71/1192 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov,
podľa ktorého, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku

konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto
povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie,
či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi. V
predmetnej veci bola navrhovateľka oslobodená od platenia súdnych poplatkov, súd jej návrhu vyhovel.
S prihliadnutím na vykonané dokazovanie a zistenie hlavnej príčiny rozvratu manželstva účastníkov,

súd uložil odporcovi zaplatiť súdny poplatok vo výške 33 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd do Banskej Bystrice, a to písomne v 4 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav
veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené, f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§

205 ods. 2 O. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s. p.).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).