Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, January 19, 2012

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 6C/19/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5307201235
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Hozáková

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2012:5307201235.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Čadci samosudkyňou JUDr. Annou Hozákovou, v právnej veci navrhovateľky K. I., nar.

XX.X.XXXX, bytom ul. K.. W.. Š. č. XXXX/XX, Č., proti odporcovi N. R., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom
ul. K.. W.. Š. č. XXXX/XX, Č., t. č. bytom N. I.-P. č. XXX, XXX XX P. /. Q.. K., T., právne zast. JUDr.
Antóniou Kauzalovou, advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie Májová č. 1115, Čadca, v konaní
o určenie manželského výživného takto

r o z h o d o l :

Súdnávrhnavrhovateľky,abyodporcabolzaviazanýprispievaťnavrhovateľkenamanželskomvýživnom
165,96 Eur počnúc dňom 26.2.2007 mesačne, vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred,
z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom Okresnému súdu v Čadci podaným dňa 26.2.2007 domáhala rozhodnutia
súdu, ktorým zaviaže odporcu prispievať jej z titulu manželského výživného sumou 5.000,- Sk (165,96
Eur).

Svoj návrh odôvodňovala tým, že v čase podania návrhu ich manželstvo trvá, z manželstva pochádzajú
tri deti, ktoré sú dospelé, avšak dcéra W. je študentkou, výživou odkázaná na rodičov.

Navrhovateľka tvrdila, že odporca rodine posielal peňažnú sumu asi 3.500,- Sk nepravidelne, ktorú sumu
použila v prevažnej väčšine na náklady dcéry, avšak v čase podania návrhu už bola navrhovateľka plne
invalidná, poberala iba invalidný dôchodok a rodinné prídavky na dcéru W.. Vzhľadom na svoj zdravotný
stav má veľké výdavky na lieky, pretože je vážne chorá a okrem toho platí mesačne nájomné vo výške
500,- Sk ako aj ďalšie náklady dcéry na vzdelanie.

Po prerušení konania, nakoľko pobyt odporcu v prvom štádiu konania veci pred súdom sa nepodarilo
zistiť a odporca sa nachádzal na neznámom mieste v T., po zistení aktuálnej adresy súd v konaní
pokračoval.

Podanímz27.6.2008navrhovateľkaoznámilasúdu,ženaodporcupodalapodnetnatrestnéstíhaniepre
neplnenie vyživovacej povinnosti a v tomto konaní žiadala aj o zistenie pobytu odporcu prostredníctvom
Interpolu.

Súd z konania vedeného pred Okresným súdom v Čadci 4C/134/2007 zistil adresu odporcu v T. a
preto v súlade s čl. 17 Nariadenia rady č. 1206/2008 o spolupráci medzi súdni členských štátov pri
vykonávanídôkazovvobčiansko-právnychaobchodnýchveciachpožiadalovýsluchodporcuvT.,avšakani po viacerých urgenciách zo strany procesného súdu súd v T. dožiadanie nevybavil a vec vrátil bez
príslušného výsluchu a požadovaných dôkazov.

Dňa 3.12.2009 z príležitosti účasti odporcu na pojednávaní v rozvodovej veci, na ktorej mal sám záujem,
pretože bol v tejto veci navrhovateľom, súd mimo pojednávania vypočul odporcu aj za prítomnosti
navrhovateľky a pri svojom výsluchu odporca uvádzal, že v čase výsluchu nie je zamestnaný, pracuje
u majiteľa, ktorý mu prácu dáva iba príležitostne a pokiaľ pracoval na území Slovenskej republiky,
naposledy pracoval v závode I., štátny podnik, Č. ako elektrikár, odišiel asi pred 20-timi rokmi do T.,

bolo v čase, keď žili s navrhovateľkou v spoločnej domácnosti ako manželia a dosahoval v tom období
v T. pomerne vysoké príjmy. Aj napriek tomu, že má udelené talianskymi orgánmi pracovné povolenie,
nepracuje v profesii, v ktorej sa vyučil, pretože v tom čase, kedy sa o výkon svojho povolania zaujímal,
bola potrebná špeciálna rozdielová skúška.

V čase výsluchu v roku 2009 tvrdil odporca, že pracuje príležitostne a jeho čistý príjem predstavuje 800,-

Eur mesačne, z ktorého platí na výživu dcére W. 170,- Eur mesačne. Žije v spoločnej domácnosti s
priateľkouv3-izbovombyte,zaktorýplatiaspoločne800,-Eur.Vtomtobytežijúajdvedetijehopriateľky,
ktoré sú maloleté a na tieto dostáva jeho družka výživné od ich prirodzeného otca.

Súd z príležitosti výsluchu odporcu uložil odporcovi povinnosť, aby v lehote 21 dní zaslal súdu presnú

špecifikáciu zamestnaní, v ktorých pracoval v období od 26.2.2007 a špecifikoval svoje príjmy a výdavky.

Následne si odporca zvolil právnu zástupkyňu a so súdom komunikoval iba prostredníctvom svojej
právnej zástupkyne. Na pojednávanie pred procesný súd sa ani jeden krát nedostavil, niekoľko krát sa
ospravedlnil z dôvodu, že cesta z T. k procesnému súdu je časovo aj finančne veľmi náročná.

Odporca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne predložil doklady o príjmoch a výdavkoch za roky
2007, 2008 a 2009, za rok 2007 predložil 6 kusov faktúr, na základe ktorých mal mať príjem 14.656,-
Eur, výdavky predstavovala daň štátu 5.583,09 Eur, platba ekonómovi 1.000,- Eur a čistý príjem za rok
2007 predstavoval 8.072,91 Eur s tým, že tento príjem rozdelil tak, že priemerný mesačný príjem podľa

tvrdenia odporcu predstavoval 672,74 Eur.

Z tohto príjmu uhrádza 550,- Eur mesačne za byt a 170,- Eur výživné na dcéru W.. Ako dôkaz na
svoje tvrdenia predložil súdu faktúry č. 1 až 5 za obdobie od 18.2.2007 do 30.6.2007, ako aj faktúru z
19.10.2006. Ďalej predložil doklady, ktoré označil ako daň štátu sedem krát zaplatená.

Vroku2008odporcatvrdil,žefirmubolnútenýzatvoriťzdôvodu,ženebolažiadnyponukapráce,prerušil
živnosť a v dôsledku prerušenia živnosti po zákonom stanovenom čase porušil tak príslušné zákony T.
a bol sankcionovaný pokutou. Predložil tiež dôkaz o tom, že si bol nútený zobrať pôžičku od banky v
sume 3.000, Eur, pretože mal zameškané výživné na dcéru W., ktoré musel zaplatiť z dôvodu, že bolo

začaté proti nemu trestné stíhanie. Túto pôžičku spláca mesačne po 130,56 Eur.

Odporca svoje náklady na stravu špecifikoval neurčitou sumou. Musí prispievať tieto náklady svojej
družke, s ktorou žije v spoločnej domácnosti a na dokumentáciu svojich tvrdení poslal faktúry a ďalšie
doklady v talianskom jazyku.

Súd v rozhodnutí zo dňa 27.5.2010 rozhodol o výške výživného so stanoviskom, že nemožno považovať
dôkazy predložené v talianskom jazyku za riadne preukázané tvrdenia odporcu a bolo potrebné tieto
preložiť do jazyka procesného súdu, teda do slovenského jazyka, pripadne zložiť príslušný preddavok na
náklady pretlmočenia a preto pri rozhodovaní súd prihliadal iba na dôkazy predložené navrhovateľkou

a celkom nezohľadňoval náklady, ktoré v talianskom jazyku ako dôkazy predkladal odporca. Súd
rozsudkom zo dňa 27.5.2010 rozhodol tak, že priznal manželské výživné navrhovateľke za obdobia
rozčlenené na tri časti, obdobie od 26.2.2007 do 26.6.2008, obdobie od 27.6.2008 do 30.6.2009 a
obdobie od 1.7.2006 do 22.12.2009. Vo zvyšku nárok navrhovateľky presahujúci požadovanú sumu
165,96 Eur mesačne súd zamietol a zročné výživné vo výške 2.559,91 Eur zaviazal odporcu splácať v

mesačných splátkach po 150,- Eur.

Na základe odvolania podaného odporcom, v ktorom namietal, že pri určení výživného súd nepostupoval
v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákona o rodine, keď neprihliadal aj na jeho majetkové pomery atvrdil, že je nesporné, že navrhovateľka má väčší majetok ako odporca, pretože okrem bytu patriaceho
do bezpodielového spoluvlastníctva vlastní ďalší byt. Dokonca v roku 2009 si zakúpila i pozemok pod
garáž. Napokon súd nezohľadnil ani to, že navrhovateľka má k dispozícii celý majetok patriaci do

bezpodielového spoluvlastníctva, teda že užíva byt, dve garáže, záhradnú chatku a záhradu. Pre dcéru
v roku 2008 zakúpila osobné motorové vozidlo Citroen na leasing, kde bola zálohová platba 200.000,-
Sk, ktorú sumu vyplácala zo spoločných peňazí a nie tak, ako tvrdí, že uvedenú sumu dostala darom od
brata jej otca I.. Napokon náklady na prevádzku motorového vozidla sú pomerne vysoké a navrhovateľka
výlučne sama disponovala s väčšími finančnými čiastkami počas manželstva, o čom predložil písomnosť

N. I. I., a. s., D., z 25.2.2009, z ktorej je zrejmé, že v auguste 2006 bola navrhovateľke vyplatená
suma 9.959,- Eur (300.024,83 Sk) N. I. I.. Teda navrhovateľka mala dostatok finančných prostriedkov
pre svoju výživu a mala v podstate vyššiu životnú úroveň, ako mal samotný odporca. Po rozhodnutí
prvostupňového súdu rozsudkom zo dňa 27.5.2009 súd vydal dopĺňací rozsudok dňa 20.1.2011, pretože
vo veci bolo opomenuté rozhodnutie o trovách preddavkovaných štátom v sume 117,- Eur.

Druhostupňový súd uznesením zo dňa 22.7.2011 zrušil rozsudok prvostupňového súdu vo výroku,
ktorým súd zaviazal odporcu platiť manželské výživné v sume presahujúcej 165,96 Eur mesačne a
vo zvyšku rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil na nové konanie a rozhodnutie, keď vytýkal
súdu prvého stupňa, že nepredložil doklady preložené do slovenského jazyka, ale predložil ich v
jazyku talianskom. Druhostupňový súd postup okresného súdu považoval za odňatie možnosti odporcu

konať pred súdom, pretože bez poznania konkrétneho obsahu týchto listín okresný súd nemohol prijať
relevantný právny názor na príjmy a výdavky odporcu a preto je potrebné, aby súd prvého stupňa
ako dôkazné listiny predložené v talianskom jazyku nechal pretlmočiť z jazyka talianskeho do jazyka
slovenského a oboznámil sa s ich obsahom.

Súd prvého stupňa sa nestotožňuje s právnym názorom týkajúcim sa predložených listinných dôkazov
odporcom,žebyodňalodporcovimožnosťkonaťpredsúdom,pretožeodporcaniejeobčanomT.,ovláda
jazyk procesného súdu a všetky dôkazy, ktoré predkladá súdu, je účastník povinný predložiť súdu vo
svojom materinskom jazyku a jazyku procesného súdu, teda nejde o procesné postavenie cudzinca
neovládajúceho štátny jazyk, v ktorom koná procesný súd. Avšak vzhľadom na to, že právny záver

druhostupňového súdu je pre súd prvého stupňa právne záväzný, súd postupoval v intenciách týchto
záverov druhostupňového súdu a vyzval odporcu, aby predložil doklady, ktoré predkladal v talianskom
jazyku, pretlmočené do jazyka slovenského, prípadne aby súdu uhradil preddavok na takéto trovy,
pretože je v rozpore so zásadou hospodárnosti, aby súd zo štátnych prostriedkov uhrádzal náklady na
pretlmočenie listín občana ovládajúceho jazyk procesného súdu.

Odporca na výzvu súdu predložil listinné dôkazy v preklade z jazyka talianskeho do jazyka
slovenského a tieto boli preložené autorizovaným prekladateľom Mgr. K. J., ktorý je zapísaná ako
prekladateľ Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Predložil preklad zápisnice o potvrdení
administratívneho priestupku č. 2008/1658 zo dňa 1.8.2008 V. J. W. O. N. C. F., z ktorého vyplýva, že

odporcovibolavyrubenáadministratívnapokutavovýške102,Eurzdôvoduoneskorenéhooznámeniao
ukončeníčinnostiapredloženiapríslušnýchdokumentov.Taktiežpredložilfotokópiuprekladuoznámenia
klientovi označenú ako žiadosť o financovanie č. 3310687 N. R., pobočka K. P., kód XXXX, ktorý
preklad bol vykonaný vo veci Okresného súdu Čadca 14C/10/2010 a zároveň predložil preklad zmluvy
o prenájme nehnuteľností, ktorá bola taktiež preložená v konaní 14C/10/2010.

Z ďalšieho dokazovania po zrušení prvostupňového rozhodnutia mal súd preukázané, že navrhovateľke
okrem priznania dôchodku sa zmenili pomery v tom smere, že pracuje tiež v zahraničí a túto skutočnosť
žiadnym dôkazom o výške svojho príjmu nepreukázala.

Predložila listinné dôkazy a uznesenia Obvodného oddelenia PZ SR v Č. z 13.3.2008 a ďalšie doklady, z
ktorých vyplýva, že voči odporcovi bolo vedené, resp. začaté trestné stíhanie pre neplnenie vyživovacej
povinnosti a že trestné stíhanie bolo uznesením zo dňa 7.1.2011 zastavené, pretože zanikla trestnosť
činu zaplatením zameškaného výživného a rozsudkom Okresného súdu v Čadci v konaní 5C/18/2007
zo dňa 10.9.2008 bol zaviazaný prispievať na výživnom pre dcéru W. sumou 5.000,- Sk, t. j. 165,96 Eur

a takto dlhoval za uvedené obdobie na výživnom 4.314,96 Eur, pričom zaplatil sumu 4.330,- Eur, teda v
čase, kedy navrhovateľka predkladala listinné dôkazy (15.2.2011), na výživnom nedlhoval žiadnu sumu.
Navrhovateľka na dokumentáciu, akým spôsobom bolo poukazované odporcom výživné, predložila
fotokópie poštových poukážok s tým, že výživné poukazuje odporca na adresu dcéry W..Navrhovateľka reagovala na tvrdenia odporcu uvádzané v odvolaní proti prvostupňovému rozsudku, v
ktorom tvrdil, že po jeho odchode zo spoločnej domácnosti do Talianska užíva celý spoločný majetok

navrhovateľka, pričom navrhovateľka tvrdila, že odporca sedem rokov neplatil žiadne dane ani žiadne
výdavky, ako spoluvlastník mal určité povinnosti aj v spojení s vlastníctvom týchto nehnuteľností a všetky
a náklady hradila iba ona. Navrhovateľka tiež poukazovala na tú skutočnosť, že keď odporca odišiel do
zahraničia, zobral si so sebou spoločne nadobudnuté osobné motorové vozidlo, ktoré bolo z roku 2003 a
sám toto užíval, dva roky nedal o sebe vôbec vedieť, všetky povinnosti spojené so zákonným poistením

tohto motorového vozidla musela uhradiť ona, o čom predložila súdu príkaz v peňažnom ústave z
29.1.2008 a 20.4.2009, podľa ktorého boli uskutočnené platby z titulu zákonného poistenia motorového
vozidla. K stavebnému sporeniu sa vo svojej výpovedi navrhovateľka vyjadrila tak, že odporca tvrdil, že
finančný zostatok, ktorý na účte stavebného sporenia zostal, mala údajne zobrať ona. Predložila súdu
výpis z Ú. N. I. I. Zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXX X XX, z ktorého stavebného sporenia je
možné zistiť, či tieto finančné prostriedky ona vôbec vybrala, ibaže by tieto finančné prostriedky vybral

samotný odporca.

Toto jej tvrdenie je v rozpore s následným zistením, ktoré bolo predložené prostredníctvom právnej
zástupkyne odporcu, ktorá uvádzala, že aj napriek tvrdeniu navrhovateľky je zjavné, že navrhovateľke
bolo vyplatené 76.674,70 Eur a to aj napriek tomu, že zmluva bola uzatvorená takou formou, že cieľová

suma pri tomto stavebnom sporení bola 300.000,- Sk, teda navrhovateľka by sa mala vyjadriť, z akého
dôvodu a prečo vybrala túto sumu, keď išlo o predčasne ukončené sporenie alebo čo bolo dôvodom,
že nevyčkala do splnenia podmienok pre cieľovú sumu. Z dokladu predloženého N. I. I. bolo zistené, že
táto suma 76.674,70 Sk patrila do majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva a je zjavné,
že navrhovateľka v rokoch 2006 až 2007 použila túto sumu výlučne pre svoju potrebu a odporcovi z

nej nedala vôbec žiadnu finančnú čiastku. Pokiaľ tvrdila navrhovateľka, že motorové vozidlo patriace
do BSM, ktoré výlučné užíval iba odporca, bolo opravované po príchode odporcu na území Slovenska
a náklady spojené s touto opravou hradila ona, resp. boli hradené zo spoločných prostriedkov, resp.
z tých prostriedkov, ktoré boli vyplatené N. I. I., tieto svoje tvrdenia žiadnym objektívnym dôkazom
nepreukázala.

Naopak navrhovateľka spochybňovala dôkaznú silu listinných dôkazov predložených navrhovateľom,
podľa ktorých mal v T. mať príjem iba taký, ako predložil jednotlivé doklady a nazvala ich chaotickými,
ktoré nenasledujú za sebou, tak aby bolo nesporné, že mal pravidelné príjmy. Právna zástupkyňa
odporcu tvrdila, že odporca mohol predložiť iba doklady za práce, ktoré skutočne vykonal. To znamená,

že pokiaľ vykonal prácu, ktorú fakturoval, hneď odviedol daň a teda predložil faktúry za práce, ktoré
vykonávalvroku2008.Faktúryzarok2007zamesiace,vktorýchnepracoval,logickynemoholpredložiť.
Práve pre nedostatok pracovných príležitostí odhlásil živnosť a doklad, ktorý predložil o uložení sankcie
za oneskorené odhlásenie, resp. prerušenie živnosti, preukazuje toto tvrdenie odporcu, že v období, na
ktoré sa vzťahuje tento doklad, nepracoval.

Naopak právna zástupkyňa odporcu poukazovala na životnú úroveň navrhovateľky, ktorú považuje
odporca za vyššiu životnú úroveň ako je jeho, pretože navrhovateľka mal príjem nielen z vyplateného
stavebného sporenia, ale aj z predaja majetku a ďalších výhod, ktoré boli v prospech navrhovateľky a
teda by bolo v rozpore s dobrými mravmi, ak by bolo určené výživné navrhovateľke, čo by bolo v rozpore

so stanoviskom rozhodnutie Najvyššieho súdu SR pod č. R26/1980, na základe ktorého je súd povinný
skúmať aj výdavky odporcu. Teda je potrebné skúmať a prihliadať na výdavky odporcu žijúceho trvalo v
cudzine, keď v období, za ktoré navrhovateľka žiada výživné, platil odporca výživné na dcéru W. v sume
170,- Eur mesačne, mal spojené náklady s bývaním 550,- Eur mesačne a preto určenie manželského
výživného za takejto situácie by bolo v rozpore s dobrými mravmi.

Navrhovateľka tvrdila, že suma zo stavebného sporenia bola vyplatená predčasne preto, lebo v tom
období dochádzal odporca z T. iba sporadicky, chodieval dva až tri krát ročne a keď prišiel domov,
ako už uvádzala, dal si opraviť vozidlo vo C. R. J. a po dohode s ním, že nemá dostatok finančných
prostriedkov, jej povedal, aby tieto finančné prostriedky zo stavebného sporenia vybrala a použila na

náklady domácnosti a svoju potrebu.

V priebehu dokazovania sa stalo sporným tvrdenie navrhovateľky ohľadne predaja rodinného domu,
ktorý patril jej strýkovi vo C. W., keď tvrdila, že táto nehnuteľnosť na ňu bola prevedená iba za účelompredaja a následne získané finančné prostriedky z kúpnej ceny boli vyplatené jej otcovi a strýkovi, na čo
navrhovateľka žiadala vypočuť aj svedkov S. Z. a svedka D., ktorí tieto skutočnosti mali preukazovať,
avšak na druhej strane sama rozporne tvrdila ohľadne týchto finančných prostriedkov, keď v konaní

vedenom pred Okresným súdom v Čadci 4C/134/2007 sa domáhala proti ich synovi O. R. zaplatenia
277.500,- Sk a z obsahu dokazovania v tom to spise vyplýva, že skutočnosti uvádzané ohľadne
finančných prostriedkov, ktoré mali spoločne s manželom, požičať na kúpu bytu synovi, právoplatne
súd vyhodnotil v neprospech navrhovateľky a rovnako aj tvrdenie ohľadne kúpy a predaja rodinného
domu svojho príbuzného vo C.Š. W. opisovala navrhovateľka v rozpore so základnou logikou, pretože

na to, aby odpredala rodinný dom patriaci jej strýkovi a otcovi, nebolo zrejme potrebné prevádzať tento
dom na ňu, aby mohla uskutočniť predaj a bolo postačujúce zabezpečiť takýto postup plnou mocou pre
tento účel a pokiaľ tvrdila, že išlo aj o otázku eventuálneho dedenia, aj táto skutočnosť mohla byť právne
ošetrená spísaním testamentu, prípadne inou formou a nebolo potrebné nehnuteľnosť prevádzať na
ňu. Takéto tvrdenie spochybňuje pravdivosť a objektívnosť výpovedí navrhovateľky, ktoré sa v mnohých
neprehľadných tvrdeniach vzájomne rozchádzajú a si protirečia a jej tvrdenia vlastne sú založené iba

na fikciách a ničím nepreukázaných tvrdeniach. Z takto vykonaného dokazovania potom súd musel
akceptovať tvrdenie odporcu, že k vyplateniu sumy 300.000,- Sk z N. I. I. v roku 2001 treba poznamenať,
že nešlo o sumu 300.000,- Sk ale o sumu 250.000,- Sk, ktorá bola predmetom konania 4C/134/2007 v
úplne inom podaní navrhovateľky. Takisto v konaní 14C/120/2010, v ktorom je navrhovateľkou podaný
návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, po rozvode manželstva účastníkov,

ktoré v priebehu konania bolo rozsudkom Okresného súdu v Čadci zo dňa 3.12.2009 právoplatne
rozvedené v konaní 8C/165/2009, keď rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 22.12.2009, v ktorom
návrhu samotná navrhovateľka uvádza, že z titulu predaja nehnuteľnosti jej bola vyplatená suma
200.000, Sk a žiada v tomto konaní, aby súd pri finančnom vyrovnaní v rámci vyporiadania BSM
zohľadnil túto sumu, ktorú investovala z vlastných prostriedkov do bezpodielového spoluvlastníctva

manželov. Teda všetky tieto tvrdenia a skutočnosti uvádzané navrhovateľkou si vzájomne odporujú a z
celkovéhovyhodnoteniavykonanýchdôkazovsúddospelkzáveru,ženavrhovateľkavpriebehukonania
nepreukazovala objektívne a jednoznačne, že výživou bola odkázaná na odporcu a že nemala dostatok
finančných prostriedkov pre svoju výživu. Na pojednávaní konanom dňa 19.1.2012 navrhovateľka prišla
s novým tvrdením, že pokiaľ v spore 4C/134/2007 uvádzala, že synovi požičali 300.000,- Sk a zo

sporenia B. N. I. I. v roku 2001 bolo vyplatené 250.000,- Sk, tak zvyšok 50.000,- Sk jej požičali rodičia,
aby mohla dať synovi 300.000,- Sk. Teda navrhovateľka v každom štádiu používa rôzne a protichodné
tvrdenia, z ktorých nemožno dospieť k záveru, že jej výpoveď je presvedčivá a nespochybniteľná.
Na základe takto vykonaného dokazovania potom súd dospel k záveru, že za obdobie od podania
návrhu, ktoré rovnako navrhovateľka podaním najskôr žiadala určiť odo dňa podania návrhu 26.2.2007

v sume 5.000,- Sk (165,96 Eur), následne potom podaním zo dňa 26.11.2007 žiadala, aby jej výživné
bolo priznané od podania žiadosti 28.2.2007 a nakoľko sa súd značne „pretiahol“, bola si nútená
požičať veľké finančné prostriedky a preto žiada, aby jej výživné bolo priznané týmto dátumom.
Uvedený rozpor v dátume 26.2.2007 a 28.2.2007 žiadnym spôsobom navrhovateľka nevysvetlil a
trvala na tom, že nešlo o zmenu v dispozičnom práve, ale že ide vlastne o nesprávne uvedený

dátum, resp. omyl. Takisto podanie, v ktorom súdu oznamovala, že dňa 29.10.2008 navrhovateľka,
že na jej strane došlo k zmene, že od 27.6.2008 je jej vyplácaný predčasný starobný dôchodok vo
výške 6.331,- Sk, žiada súd o prejednanie jej nároku na uvedenú skutočnosť od tohto dátumu. Pri
výzve súdu, aby odstránila tento rozpor vo svojom tvrdení, pretože z obsahu podania z 29.10.2008
vyplýva pri gramatickom výklade jej podania, že žiada určiť výživné od 27.6.2008, navrhovateľka

tvrdila, že tento dátum uvádzala iba preto, aby dala súdu informáciu o tom, že od tohto dátumu je jej
vyplácaný predčasný starobný dôchodok. Teda z týchto tvrdení a podaní navrhovateľky je zjavné, že
preukazovala svoje nároky nesústredene a súd privádzala do mnohých rozporov, ktoré následne potom
rozdielne zdôvodňovala a vysvetľovala. Na základe vykonaného dokazovania súd zaujal stanovisko, že
z dôkazov predložených odporcom a následne predložených aj samotnou navrhovateľkou, z obsahu

spisu Okresného súdu v Čadci 4C/134/2007 vyplýva, že príjmové pomery na strane navrhovateľky
neodôvodňovali podanie návrhu, resp. neodôvodňovali jej nárok na priznanie manželského výživného,
pretože okrem finančných prostriedkov, ktoré patrili do bezpodielového spoluvlastníctva a boli jej
vyplatené Prvou stavebnou sporiteľňou, boli jej vyplatené aj finančné prostriedky, ktoré nepatrili do
bezpodielového spoluvlastníctva a ktoré pri sumárnom hodnotení jednotlivých dôkazov vo vzájomnej

súvislosti preukazujú, že navrhovateľka nepochybne získala finančné prostriedky z predaja rodinného
domu vo Vyšných Ružbachoch, kde jej otec a strýko boli spoluvlastníkmi a previedli nehnuteľnosť na
navrhovateľku a aj keď nepravidelne odporca prispieval na výživu dcéry W., finančné prostriedky, ktoré
použili na akontáciu leasingu na motorové vozidlo, neboli finančné prostriedky zanedbateľnej výšky av konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov samotná navrhovateľka tvrdí, že
použila z vlastných prostriedkov na rekonštrukciu bytu patriaceho do BSM značnú finančnú čiastku.
Teda z týchto tvrdení a dôkazov je nesporne preukázané, že navrhovateľka nebola výživou odkázaná

na odporcu a preto súd jej návrh v celom rozsahu zamietol.

Pri rozhodovaní o trovách konania súd prihliadal na tú skutočnosť, že navrhovateľka nebola v konaní
úspešná a odporca bol právne zastúpený advokátkou a ako úspešný účastník si uplatňoval náhradu
trov konania predstavujúcich trovy právneho zastúpenia. Z priebehu vykonaného dokazovania mal

súd nesporne preukázané, že v celom konaní boli prieťahy zapríčinené vo veľkej miere samotným
odporcom, ktorý aj za predpokladu, že sa zdržiaval na území T. a nemusel vedieť o tom, že je proti nemu
podaný návrh na určenie manželského výživného, mal záujem na inom konaní, t. j. rozvodovom konaní,
kde aktívne spolupracoval so súdom a na pojednávanie v rozvode manželstva prišiel z T. na územie
Slovenskej republiky. Jeho zavinením vznikli prieťahy, že súd musel použiť dožiadanie prostredníctvom
talianskych súdov, ktoré aj napriek urgenciám niekoľko mesiacov nepodávali a ani nepodali žiadne

potrebné dôkazy, o ktoré boli v rámci spolupráce štátov Európskej únie požiadané a to všetko bolo z
veľkej časti zapríčinené chovaním a správaním sa odporcu, ktorý vedel o tom, že sa na Okresnom súde
v Čadci vedú viaceré konania, avšak odmietal z dôvodu, aby sa navrhovateľka nedozvedela jeho adresu
v T., takúto adresu oznámiť, preto súd v rámci hodnotenia zavinených prieťahov v dokazovaní dospel k
záveru, že sú na strane odporcu také závažné dôvody, pre ktoré aj napriek jeho úspechu v konaní mu

náhrada trov konania nebola priznaná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd do Žiliny.

Podanéodvolaniemusíspĺňaťnáležitostiustanovenia§205O.s.p.- všeobecnénáležitostiustanovenia
§ 42 ods. 3 O. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť
podpísané a datované), proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z. z.)