Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 18. november 2011

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4S/116/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201144
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1011201144.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu, JUDr. Soni Langovej a členiek

senátu, JUDr. Judity Kokolevskej a. JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobcu: Generálna prokuratúra
Slovenskej republiky, Śtúrova ul. č. 2, 812 85 Bratislava, proti žalovanému: Krajský pamiatkový úrad
Bratislava, Leškova 17, 811 04 Bratislava, zastúpený advokátom, JUDr. Petrom Slaninom, Braneckého
14,91101Trenčínspribratýmúčastníkomkonania:PPM-IMMO,s.r.o.,Rybničná40/F,83107Bratislava,
zastúpený advokátskou kanceláriou Dobrovodský & spol., s.r.o., Česká ul. č. 7, 831 03 Bratislava, s
účastníkmi správneho konania, 1/ M. Y., N. XX, XXX XX F., 2/ Senginer SK, s.r.o., Jiráskova 2, 851 01
Bratislava o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.k. BA/05/1804/4/4947/Bi zo dňa 10.10.2005, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému, Krajskému
pamiatkovému úradu Bratislava, Leškova 17, 811 04 Bratislava trovy konania v sume 307,80 € do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu žalovaného a pribratému účastníkovi
konania PPM-IMMO, s.r.o., Rybničná 40/F, 831 07 Bratislava trovy konania v sume 240,08 € do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet jeho právneho zástupcu.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 8.9.2008 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia
žalovanéhoč.k.BA/05/1804/4/4947/Bizodňa10.10.2005,ktorýmschválilpredloženýzámernovostavby
objektu „Diplomat Park Bratislava“ na Mudroňovej ul., Bratislava, parc. č. XXXX/X, XXXX/XX, k.ú. Staré

Mesto. Podľa názoru žalobcu bol predmetným rozhodnutím porušený zákon. V žalobe poukázal na
ust. § 11, 28 ods. 1 až 3, 32 ods. 1 až 14 zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu v
znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 49/2002 Z.z.). Vyčítal správnemu orgánu zanedbanie
postupu podľa § 3 ods. 1, § 46, § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení
neskorších predpisov. Základným pochybením správneho orgánu bolo nevysporiadanie sa s existenciou
kultúrnej pamiatky „Vodáreň so záhradou“, evidovanej v Ústrednom zozname pamiatkového fondu pod
š. ÚZPF 647/0 napriek existencií podkladov k nej. V texte žaloby poukazuje na evidenciu a podklady

k evidencii predmetnej kultúrnej pamiatky. Podľa jeho názoru, podľa znenia rozhodnutia o vyhlásení
nehnuteľností za kultúrnu pamiatku, historických mapových podkladov a metodického usmernenia pre
prípad rozdelenia pamiatkovo chránených parciel je potrebné chrániť parcely č. XXXX/X-X, XXXX/X-XX.
Správny orgán nemohol v konaní postupovať podľa § 32 ods. 5 a 7 zákona č. 49/2002 Z.z., pretože mu
v tom bránila skutočnosť, že pozemok parc. č. XXXX/X, XXXX/XX v k.ú. bol v čase jeho rozhodovania
kultúrnou pamiatkou, zámer vybudovať na tomto pozemku novostavbu nemožno považovať za „úpravu“
tohto pozemku, pretože týmto stratí pozemok dovtedajší charakter. Správny orgán sa v odôvodnení

svojho rozhodnutia nevysporiadal s existujúcim skutkovým a právnym vzťahom ku kultúrnej pamiatke
„Vodáreň so záhradou“, neuviedol akými úvahami sa riadil, aké právne predpisy aplikoval ak umožnil
zásah do kultúrnej pamiatky, nezohľadnil povinnosti vlastníka kultúrnej pamiatky podľa § 28 zákona
č. 49/2002 Z.z. Správny orgán pochybil aj v tom, že umožnil vypracovať projektovú dokumentáciuprávnickej osobe, hoci podľa vtedy platnej právnej úpravy (§32 ods. 8 zák. č. 49/2002 Z.z.), túto činnosť
bola oprávnená uskutočniť len fyzická osoba oprávnená na projektovú činnosť. Z dôvodu porušenia
vyššie citovaných zákonných ustanovení podal žalobca protest prokurátora, ktorému nebolo vyhovené.

Žiadal súd, aby napadnuté rozhodnutia žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že napadnutým rozhodnutím schválil vlastníkovi parciel
č. XXXX/X, XXXX/XX v k.ú. Staré Mesto zámer novostavby objektu „Diplomat Park Bratislava“ na
Mudroňovej ul. v Bratislave, pretože v čase vydania rozhodnutia sa predmetné pozemky nachádzali
v Pamiatkovej zóne Bratislava - Centrálna mestská oblasť. Aplikáciou § 32 ods. 7 zákona č. 49/2002

Z.z. vychádzal z platnej vyhlášky Okresného úradu Bratislava č. 1/92 zo dňa 18.8.1992 o pamiatkovej
zóne Bratislava - Centrálna mestská oblasť, do ktorej boli zahrnuté aj dotknuté parcely. Správny orgán
v konaní nezistil, že by parcely boli evidované ako kultúrna pamiatka. Poukázal na svoje stanovisko
obsiahnuté v liste zo dňa 21.5.2008 k protestu prokurátora. Poukázal na ust. § 22 zákona č. 49/2002
Z.z., podľa ktorého ústredný zoznam pamiatkového fondu vedie Pamiatkový úrad SR, ktorý je pri
rozhodovacej činnosti KPÚ BA záväzný, a z ktorého pri rozhodovacej činnosti vychádzal. Sporné parcely

do režimu ochrany kultúrnych pamiatok nikdy nepatrili. Podľa ust. § 32 ods. 5 zákona č. 49/2002 Z.z.
v spojení s ust. § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zákonom sledovaná úprava nehnuteľnosti sa
týka aj nehnuteľností v ochrannom pásme, kde sa mení jej charakter, t.j. asanácia, zástavba preluky,
výstavba v asanovanej pôvodnej historickej zástavbe a pod. Na základe uvedených dôvodov žiadal
žalobcu zamietnuť.

Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci vydal dňa 12.2.2010 rozsudok podľa ust. § 250j ods. 3
O.s.p., ktorým napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že
súdu nebol zo strany správneho orgánu doručený kompletný spisový materiál, pričom bez príslušných
podkladov rozhodnutia nebolo možné napadnuté rozhodnutie preskúmať. Súd konal v súlade s ust. §
250 ods. 6 O.s.p. tak, že za účastníkov konania považoval prokurátora, účastníkov správneho konania

a správny orgán.

Na základe sťažnosti spoločnosti PPM-IMMO, s.r.o., Bratislava podanej na Ústavný súd Slovenskej
republiky z dôvodu porušenia jej práva na súdnu ochranu, vydal Ústavný súd Slovenskej republiky
nález č. IV. ÚS 57/2011-43 zo dňa 12.5.2011, ktorým rozhodol, že právu sťažovateľa na súdnu ochranu
porušené bolo a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. Súd uložil povinnosť konať ďalej

so sťažovateľom, ktorý je vlastníkom dotknutých nehnuteľností, ktoré nadobudol kúpnou zmluvou a
povolením vkladu do katastra zo dňa 23.4.2008.

V konaní pred ústavným súdom bolo zistené, že v súvisiacej veci bolo stavebným úradom mestskej časti
Bratislava - Staré Mesto vydané územné rozhodnutie pod č. SU-2006/17236/ÚR-BU zo dňa 14.9.2007.
Sťažovateľ ako stavebník realizoval stavbu v súlade so stavebným povolením zo dňa 19.8.2009, na

ktorú bolo vydané kolaudačné rozhodnutie a stavbe bolo pridelené súpisné a orientačné číslo.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie veci (§ 246 ods. 1 OSP)
preskúmal vec na nariadenom súdnom pojednávaní podľa ust. § 250g ods. 1 a 2 O.s.p. bez prítomnosti
žalobcu a účastníkov správneho konania a dospel k rozhodnutiu jednohlasne odsúhlasenému všetkými
členmi senátu.

Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

V intenciách tohto ustanovenia súd preskúmava, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s
právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.

Z obsahu žaloby ako aj z administratívneho spisu súd zistil, že žalobca podal listom zo dňa 18.4.2008

protest prokurátora proti rozhodnutiu žalovaného č. k. BA/05/1804/4/4947/Bi zo dňa 10.10.2005.Žalovaný nemienil protestu vyhovieť, a preto ho spolu so spisovým materiálom predložil svojmu
nadriadenému orgánu, ktorým je Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Pamiatkový úrad SR rozhodol o
proteste prokurátora dňa 20.6.2008 pod č.k. PÚ-08/915-2/4555/28/MIS, MIK tak, že protestu prokurátora

nevyhovel. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.7.2008.

Podľa ust. § 27 ods. 1 písm. b), c), e) a ods. 2 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších
predpisov, na protest prokurátora proti rozhodnutiu sa vzťahujú ustanovenia § 26 s týmito odchýlkami:

b) rozhodnutie o proteste prokurátora doručí orgán, ktorý rozhodoval o proteste, prokurátorovi a
účastníkom konania; ak o proteste prokurátora rozhodoval bezprostredne nadriadený orgán, dozerajúci
orgán alebo orgán uvedený v písmene a), doručí rozhodnutie o proteste prokurátora aj orgánu verejnej

správy, ktorý vydal rozhodnutie, proti ktorému bol podaný protest,

c) proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa môžu účastníci konania odvolať alebo podať rozklad;
na konanie o odvolaní alebo rozklade proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa vzťahujú všeobecné
predpisy o správnom konaní,

e) protest proti rozhodnutiu môže prokurátor podať do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti

rozhodnutia; ak ide o rozhodnutie, proti ktorému nemožno podať riadny opravný prostriedok, do troch
rokov od jeho vydania.

Ak bezprostredne nadriadený orgán, dozerajúci orgán alebo orgán uvedený v odseku 1 písm. a)
nevyhovie protestu prokurátora, môže prokurátor podať na súd žalobu na preskúmanie zákonnosti tohto
rozhodnutia, ak tak ustanovuje osobitný zákon.

Podľa ust. § 69 ods. 1 až 4 Správneho poriadku, ak sa protest prokurátora podal na správnom orgáne,
ktorý rozhodnutie vydal, môže tento orgán sám svoje rozhodnutie, proti ktorému protest smeruje, zrušiť
alebo nahradiť rozhodnutím zodpovedajúcim zákonu.

Ak takto správny orgán plne nevyhovie protestu sám, je povinný predložiť ho spolu so spisovým
materiálomvlehoteurčenejvproteste,aaklehotaniejeurčená,do30dnínarozhodnutienadriadenému

správnemu orgánu najbližšie vyššieho stupňa (§ 58); ak ide o ústredný orgán štátnej správy, predloží
protest svojmu vedúcemu, ktorý rozhodne na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie (§ 61
ods. 2).

Rozhodnutie o proteste prokurátora sa doručí prokurátorovi a účastníkom konania. Proti rozhodnutiu o
proteste prokurátora sa môžu účastníci konania odvolať (podať rozklad).

Podľa ust. § 250b ods. 5 O.s.p., prokurátor môže žalobu podať do dvoch mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým nebolo vyhovené protestu.

V danom prípade bola žaloba podaná v zákonom určenej lehote.

Podľa § 35 ods. 1, písm. b) O.s.p., prokurátor môže podať návrh na začatie konania, ak ide o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v prípadoch, v ktorých sa nevyhovelo protestu

prokurátora a za podmienok uvedených v tomto zákone,

Podľa § 249 ods. 3 O.s.p., prokurátor pri podaní návrhu podľa § 35 ods. 1 písm. b) (ďalej len "žaloba")
dbá o to, aby práva nadobudnuté v dobrej viere boli čo najmenej dotknuté.

Ak žalobu podáva prokurátor, náležitosťou žaloby je aj tvrdenie, že práva nadobudnuté v dobrej viere, ak
súvisia s napadnutým rozhodnutím správneho orgánu, sú čo najmenej dotknuté. Pri podávaní žaloby zo

strany prokurátora je potrebné, aby prokurátor posudzoval každý prípad so zreteľom na všetky okolnostiprípadu v zmysle proporcionality výsledku zamýšľaného žalobou a práv účastníka nadobudnutých v
dobrej viere.

Vzhľadom na okolnosť, že zákon neobmedzuje lehotu na podanie žaloby prokurátorom právoplatnosťou

správneho rozhodnutia, ktorým sú menené práva a povinností fyzických a právnických osôb ale len
právoplatnosťou rozhodnutia o nevyhovení protestu prokurátora, je zrejmé, že môže nastať značný
časový aj skutkový posun a v dôsledku právoplatného rozhodnutia správneho orgánu, môžu účastníci
správneho konania nadobudnúť rôzne práva, či už vlastnícke, nájomné a pod. V záujme zachovania
proporcionality verejných práv, ktorých ochrancom je aj žalobca a práv jednotlivcov (teda aj účastníkov

správneho konania, stavebníka), zákonodarca určil, aby prokurátor pri podávaní žaloby mal preverené,
aké práva v dôsledku napadnutého rozhodnutia správneho orgánu medzičasom stavebník v dobrej viere
nadobudol, a aby po preverení reálneho stavu mohol tvrdiť, že tieto práva budú v prípade vyhovenia
jeho žaloby čo najmenej dotknuté.

Z uvedeného vyplýva, že nevyhnutnou náležitosťou žaloby prokurátora je tvrdenie vychádzajúce
zo zistenia reálnych okolností, či v súvislosti s právami nadobudnutými napadnutým rozhodnutím

správneho orgánu, neboli dotknuté práva vlastníka nehnuteľnosti, a ak, či ich možno považovať za čo
najmenej dotknuté.

Je zrejmé, že pred podaním žaloby prokurátor neskúmal zmenu vlastníctva nehnuteľností, ktorých
sa napadnuté rozhodnutie týkalo, a ktoré pravdepodobne nastali za účelom realizácie schváleného
stavebného zámeru, okolnosťou, že bolo vydané územné rozhodnutie (dňa 14.9.2007), iné právne

vzťahy k nehnuteľnostiam (nájomné zmluvy uzavreté po vydaní napadnutého rozhodnutia a pod.). Podľa
názoru súdu už len právoplatnosťou vydaného územného rozhodnutia nadobudol vlastník nehnuteľností
práva, od ktorých sa odvíjajú ďalšie náklady súvisiace s realizáciou zámeru vlastníka, ktoré neboli
prokurátorom vyhodnotené v zmysle zákona.

Tvrdenie prokurátora, že práva nadobudnuté v dobrej viere, ak súvisia s napadnutým rozhodnutím

správneho orgánu, sú čo najmenej dotknuté, je podmienkou predstavujúcou osobitnú náležitosť žaloby
(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. sp. zn. 8 Sžo 440/2009). Najvyšší súd Slovenskej
republiky v danej súvislosti poukázal na skutočnosť, že napriek tomu, že Rezolúcie Rady Európy
a Odporúčania Výboru ministrov týkajúce sa rozhodovacej činnosti verejnej správy a ochrany práv
jednotlivca nie sú súčasťou nášho právneho poriadku, pri rozhodovaní by mali byť rešpektované

aj tieto rezolúcie a odporúčania: Rezolúcie Výboru ministrov č. (77) 31 o ochrane jednotlivca v
súvislosti s rozhodnutiami správnych orgánov, Odporúčanie Výboru ministrov č. (80) 2 o správnej úvahe,
Odporúčanie Výboru ministrov č. (91) 1 vo veciach administratívnych sankcií.

Účelom vyššieuvedenej právnej úpravy je zámer, aby rozsah zásahu do práv nadobudnutých v dobrej
viere bol čo najmenší v porovnaní s výsledkom zamýšľaným žalobou v dôsledku čoho je nutné posúdiť,

či v prípade úspechu prokurátora v konaní nedôjde k šikanóznemu uplatňovaniu práva smerom k
dotknutému účastníkovi správneho konania.

Zo zistení vyplývajúcich z obsahu spisu, záverov Ústavného súdu Slovenskej republiky je preukázané,
že na základe napadnutého rozhodnutia bolo začaté a ukončené územné konanie (ešte pred podaním
protestuprokurátora),prevoduvlastníckehoprávakdotknutýmnehnuteľnostiamnapribratéhoúčastníka

konania, bolo vydané a správoplatnené stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie.

Z uvedeného vyplýva, že v prípade úspechu prokurátora v tomto konaní by došlo k značnému zásahu do
práv dotknutého účastníka konania nadobudnutých v dobrej viere, (napr. náklady za kúpu nehnuteľnosti
so schváleným územným zámerom), a preto nebola splnená podmienka na vyhovenie žalobe, t.j.
preukázanie čo najmenšieho zásahu do práv dotknutého účastníka správneho konania zo strany

žalobcu.

Na nariadenom pojednávaní žalovaný predložil súdu doklady, ktoré neboli súčasťou predloženého
administratívneho spisu z ktorých vyplývalo, že parcely č. 1080/5, 1080/11, k.ú. Staré Mesto, ktorých satýkalo napadnuté rozhodnutie neboli vedené na zoznamoch chránených pamiatok. Kultúrnou pamiatkou
podliehajúcou režimu ochrany bola nehnuteľnosť na parc. č. 1081. Predmetné doklady neboli v zmysle
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia podkladom k vydanému rozhodnutiu.

Súd v danom prípade nemá právomoc nahrádzať povinnosti správneho orgánu, vykonávať namiesto
neho dokazovanie formou zabezpečovania a vyhodnocovania dôkazných prostriedkov.

Napriek okolnosti, že na pojednávaní predložené doklady netvorili podklad k rozhodnutiu žalovaného
č.k. BA/05/1804/4/4947/Bi zo dňa 10.10.2005, ktoré by boli potrebné k jeho preskúmaniu súdom, táto
okolnosť nič nemení na skutočnosti, že žaloba neobsahovala vyššie popísanú podstatnú náležitosť, pre

ktorú jej nebolo možné vyhovieť.

Na základe uvedených dôvodov súd žalobu podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O trovách konania
súd rozhodol s prihliadnutím na ust. § 250k ods. 1 v spojitosti s ust. § 246c ods. 1 O.s.p. a § 142 ods.
1 O.s.p. tak, že žalovanému, ktorý mal úspech v konaní súd priznal náhradu za právne zastúpenie
advokátom (žalovaný nemá v rámci organizačnej štruktúry zriadené právne oddelenie) podľa vyhl.
MSSR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za dva

úkony právnej pomoci vykonané v roku 2011 podľa § 11 ods. 4 (prvá veta) vyhlášky, 1 x vo výške 1/6 z
vymeriavacieho základu po 123,50 eur (prevzatie veci) 1 x polovica základnej sadzby 61,75 eur (účasť
na pojednávaní), podľa § 14 ods. 1 písm. a) a § 14 ods. 3 písm. d) vyhlášky, paušálnu náhradu podľa §
16 ods. 3 vyhlášky náležiacej k vykonaným úkonom 2 x 7,41 eur, sumu 9,34 cestovné vlakom na trase
Trenčín - Bratislava a späť, sumu 98,40 eur za stratu času podľa § 17 ods. 1 vyhlášky, spolu 307,80 eur,

ktoré žalobca uhradí na účet právneho zástupcu žalobcu č. XXXXXXXXXX/XXXX, U.: XXXXXXXX.

Z dôvodu, že súd uskutočnil ďalšie konanie vo veci na základe podnetu a aktivity pribratého účastníka
konania, úkony jeho právneho zástupcu súd považoval z tohto dôvodu za účelne vynaložené, súd mu
priznal náhradu za dva úkony právnej pomoci vykonané v roku 2011 podľa § 11 ods. 4 (prvá veta)
vyhlášky,1xvovýške1/6zvymeriavaciehozákladupo123,50eur(prevzatieveci)1xpolovicazákladnej

sadzby 61,75 eur (účasť na pojednávaní), podľa § 14 ods. 1 písm. a) a § 14 ods. 3 písm. d) vyhlášky,
paušálnu náhradu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky náležiacej k vykonaným úkonom 2 x 7,41 eur, DPH vo
výške 20% podľa § 18 ods. 3 vyhlášky v sume 40,01 €, spolu 240,08 €, ktoré žalobca uhradí na účet
právneho zástupcu žalobcu č. 292485293/1100.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

písomného doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky, prostredníctvom

Krajského súdu v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom

sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.