Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. február 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/12/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114227839
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Hirnerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1114227839.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu v 1. rade: LES LABORATOIRES SERVIER, so sídlom
50, rue Carnot, 92 284 - Suresnes cedex, Francúzska republika, spoločnosť zapísaná v Obchodnom
registri vedenom pre Nanterre pod reg.č. 085 480 796, žalobcu v 2. rade: SERVIER SLOVENSKO
spol. s r.o., so sídlom Pribinova 10, 811 09 Bratislava, IČO: 35 707 135, obaja zastúpení: POLAKOVIČ
& PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Vysoká 19, 811 06 Bratislava, IČO: 47 233

559, proti žalovanému: GENERICA spol. s r.o., so sídlom Vrbovská 39, 921 01 Piešťany, IČO: 34 119
116, zastúpenému: JUDr. Branislav Jurga, advokát, Sad A. Kmeťa 24, 921 01 Piešťany, o návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava
I č.k. 34CbPv/8/2014-48 zo dňa 29.10.2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 34CbPv/8/2014-48 zo dňa
29.10.2014 p o t v r d z u j e .

Žalobcom sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosti vo vzťahu k výrobkom G. C. Q.
M. XxXXks, G. C. G. XxXXg, G. C. I. Q. M. XxXXks + C. G.A. XxXXg W., 1x1 set, a to konkrétne stiahnuť
výrobky z trhu, zdržať sa ich ponúkania, propagovania a dodávania na trh, ak písomná informácia pre
používateľa alebo reklamné materiály týkajúce sa uvedených výrobkov obsahujú informácie tvrdiace

alebo vytvárajúce dojem, že tieto výrobky zabraňujú ochoreniam a/alebo majú akékoľvek liečebné
účinky na zdravie spotrebiteľov. Zároveň uložil žalovanému povinnosť zdržať sa šírenia reklamy alebo
akýchkoľvek propagačných aktivít súvisiacich s týmito výrobkami, ktoré buď výslovne uvádzajú, alebo
nepriamo vytvárajú dojem, že tieto výrobky sú spôsobilé liečiť ochorenia, alebo ktoré sú spôsobilé
zavádzania spotrebiteľov vo vzťahu k ich zloženiu a povahe, a ktoré môžu byť spotrebiteľmi
mylne vnímané ako lieky majúce liečebné účinky, alebo ktoré obsahujú akékoľvek nedovolené zdravotné

tvrdenia alebo odkazujú na liečbu alebo prevenciu pred ochoreniami.

Žalobcom uložil povinnosť, aby v lehote dvoch mesiacov podali žalobu vo veci samej.

Súd prvého stupňa sa stotožnil so skutkovými a s právnymi dôvodmi uvedenými v návrhu
žalobcov a vyhovel mu v plnom rozsahu, preto ďalšie dôvody v zmysle § 76 ods. 4 O.s.p. neuviedol.
Vychádzal pritom z listinných dôkazov ako aj z údajov na webovej stránke V..G..sk

Žalobcovi v 1. rade bolo v roku 1991 vydané v Slovenskej republike rozhodnutie o registrácii
lieku C.. Žalobca v 2. rade je distribútorom liekov, ktorých držiteľom registrácie v Slovenskej republike

je žalobca v 1. rade, a to vrátane lieku C..Hlavnými účinnými látkami obsiahnutými v lieku C. sú liečivá: diosmin (v množstve liečiva 450 mg)
a flavonoidy vyjadrené ako hesperidin (v množstve liečiva 50 mg). Žalovaný je výrobcom výrobkov
DIOSVEN, konkrétne výživového doplnku C. G. a kozmetického výrobku C. G. G., ktoré obsahujú

rovnaké účinné látky a v rovnakom množstve ako registrovaný liek žalobcom v 1. rade. Žalobcovia
zastávali názor, že výživový doplnok C. G. a kozmeticky výrobok C. G. gél sú žalovaným v Slovenskej
republike označované a prezentované spôsobom, ktorý obchádza platné právne predpisy, a že ich
reklama je žalobcom vykonávaná a šírená v rozpore s platnými právnymi predpismi tak, že je spôsobilá
uvádzať spotrebiteľov do omylu, že ide o lieky. Konanie žalovaného vo vzťahu k žalobcom považovali

navyše ako nekalosúťažné, nakoľko výrobky žalovaného C. obsahujú rovnaké účinné látky ako liek
žalobcov C. a sú žalovaným neoprávnene prezentované ako majúce liečebné účinky na ľudské zdravie
napriek tomu, že sú len výživovým doplnkom, a nie sú registrovanými liekmi.

Vsúvislostistvrdenýmiargumentmipoukázalinapísomnéinformácieprepoužívateľa,ktorésúsúčasťou
balenia výrobku a na reklamné materiály, prezentujúce údajné liečebné účinky výživového doplnku
C. G. ako aj kozmetického výrobku C. G. G. tak, ako keby mal účinky lieku, a to spôsobom, aby u

spotrebiteľov vyvolal dojem, že jeho užívaním dôjde k liečbe a vyliečeniu ochorení. Tiež poukázali na
osobitne agresívnu reklamu, zverejnenú dňa 25.04.2014 v týždenníku L..

Výraz uvedený na obale výrobkov ako ". je spôsobilý navádzať spotrebiteľa, že by mohlo ísť o generický
humánny liek. Podľa žalobcov dochádza k nedovolenému zaobchádzaniu s liekmi v zmysle § 2 ods. 3
Zákona o liekoch, k porušeniu § 3 ods. 5 Zákona o reklame, § 3 ods. 1, 2 a 4 Zákona o reklame, § 5

a § 7 Zákona o ochrane spotrebiteľa, § 17 ods. 2 Potravinového kódexu, a § 6 ods. 5 písm. b) a § 6
ods. 6 Zákon o potravinách, § 9 ods. 3 a 4 Zákona o potravinách (po novelizácii zákonom č. 349/2011
§ 9 odseky 2 a 3 Zákona o potravinách.

Podľa žalobcov nevyhnutnosť nariadenia predbežného opatrenia, naliehavosť potreby dočasnej úpravy
pomerov účastníkov a nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy spočíva najmä v tom, že

spotrebitelia nadobudnú presvedčenie, že predmetný výživový doplnok a kozmetický
produkt majú podobné účinky ako registrované lieky, a to i napriek tomu, že sú iba výživovým doplnkom
(potravinou) a kozmetickým produktom, pri ktorých nebolo preukázané žiadne zdravotné tvrdenie,
ktorých uvádzanie v ich prípade zákon nepovoľuje, nakoľko sa nejedná o lieky a nie sú určené na liečbu
uvádzaných ochorení.

S uvedenými tvrdeniami sa súd prvého stupňa stotožnil.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. V odvolaní uviedol, že skutkové
okolnosti tvrdené žalobcami neboli dané ani v čase podania návrhu ani v čase rozhodnutia súdu.
Aktuálne písomné informácie a prezentačné materiály k predmetným výrobkom žalovaný priložil k
odvolaniu.

Uviedol, že výroky napadnutého uznesenia sú nevykonateľné. Žalovaný nemá na trhu v Slovenskej
republike definované výrobky s takou písomnou informáciou, ktorá obsahuje informácie tvrdiace alebo
vytvárajúce dojem, že tieto výrobky zabraňujú ochoreniam a/alebo majú akékoľvek liečebné účinky
na zdravie spotrebiteľov. Navyše takéto pojmy sú natoľko všeobecné a neurčité, že znemožňujú
žalovanému zistiť, aké výrobky by mal z trhu stiahnuť.

Poukázal ďalej na to, že aj výrok č. 3 je nedôvodný neurčitý v pojme „nepriamo vytvárajúci dojem“,
„spôsobilé zavádzania spotrebiteľov vo vzťahu k ich zloženiu a povahe“, „ktoré môžu byť spotrebiteľmi
mylne vnímané ako lieky majúce liečebné účinky“ a „odkazujú na liečbu alebo
prevenciu pred ochoreniami“. Žalovaný nešíri reklamu a nemá propagačné aktivity takto definované.
Súd tak zakázal žalovanému činnosť, ktorú neuskutočňuje.

Zdôraznil, že súd mal určiť konkrétne výroky alebo informácie a tieto poňať do výroku a nie nútiť
žalovaného, aby namiesto súdu posudzoval, ktoré tvrdenia spadajú do všeobecných definícií, ktoré
umožňujú rôzny výklad a vyžadujú pravdepodobne vykonanie spotrebiteľského výskumu.

Ďalej poukázal na to, že súd nemôže predbežným opatrením uložiť to isté, čoho sa bude žalobca
domáhať vo veci samej. V danej veci ide o identitu budúceho žalobného petitu s uloženými predbežnými

opatreniami vo výrokoch č. 1 až 3 napadnutého uznesenia. Predbežné opatrenie má byť len dočasné,nesmie prejudikovať výsledok konania pred súdom a jeho zásahy a dôsledky, pokiaľ ide o postavenie
žalovaného ako povinnej osoby, sa musia minimalizovať so zreteľom na jeho zabezpečovací charakter.

Namietal tiež, že medzi účastníkmi konania neexistuje súťažný vzťah. Produkt žalobcu v 1. rade je liek,

viazaný na lekársky predpis, naproti tomu produkty žalovaného nie sú liečivá, ale výživový doplnok,
resp. kozmetický výrobok, ktorý nie je viazaný na lekársky predpis. Spotrebiteľ sa preto ani eventuálne
nemôže rozhodovať medzi užitím výživového doplnku na úkor lieku, pretože lekárom predpísaný liek má
spotrebiteľ v rámci povinnosti ochrany svojho zdravia využiť. Písomné informácie na obaloch výrobkov
a aj uvedené v písomných informáciách ku produktom jasne uvádzajú, že ide o výživový doplnok, resp.

o dermálny gél.

Žalovaný odmietol, že by v príbalových informáciách uvádzal akékoľvek zdravotné tvrdenia. Ani
žalobcami namietané tvrdenia o odporúčanom dávkovaní nie sú zdravotné tvrdenia. Čo sa týka webovej
stránky V..G..sk, táto nie je prevádzkovaná žalovaným.

Označenie G., ktoré by údajne malo uvádzať spotrebiteľov do omylu, je základom riadne registrovaného
obchodného mena žalovaného. Názov G. je už pre výrobky produkované žalovaným v Slovenskej

republike vžitým a zaužívaným pomenovaním výrobcu produktov po dobu dlhšiu ako 19 rokov. Okrem
toho je žalovaný majiteľom a oprávneným užívateľom ochrannej známky znenia G.. Poukázal na ust.
§ 8 ods. 1 zák. č. 506/2009 Z.z., v zmysle ktorého je majiteľ ochrannej známky oprávnený, nie však
povinný, používať spolu s ochrannou známkou značku ®. Slovo G. je preto žalovaný oprávnený použiť
v akomkoľvek spojení s tovarom, ktorý vyrába, alebo aj na obale výrobku.

Žalobcami prezentované tvrdenie, že slovo „. do názvu výrobku je „účelové, aby sa tým navodil dojem,
že tento výrobok je generikum registrovaného lieku“, sa dostáva do zjavného rozporu s ustanovením
§ 5 zák. č. 506/2009 Z.z., ktoré z dôvodu zápisu tejto ochrannej známky do registra vylučuje, aby išlo
o označenie druhové alebo iných vlastností výrobku, alebo aby išlo o zákonom nedovolené označenie.
Okrem toho Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky dňa 08.02.2013 vydal rozhodnutie číslo

Z., ktorým vyhovel návrhu spoločnosti GENERICA spol. s r.o. zo dňa 11.01.2013 a vydal súhlas s
umiestňovaním výživového doplnku C. G. XX/XX/XXX filmom obalených tabliet, od výrobcu GENERICA
spol. s r.o., na trh v Slovenskej republike. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.02.2013.

Na záver uviedol, že žalovaný neobjednal ani nevytvoril reklamné materiály, namietané žalobcami k
výrobku C. G. tablety, či C. G. G.. Nebol ani zadávateľom uverejnenia informácií v časopise L..

Vzhľadom na vyššie uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a návrh na
nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

Žalobcovia k odvolaniu žalovaného uviedli, že jeho argumentácia nezodpovedá nimi prezentovaným
objektívnym faktom, z čoho potom vyvstávajú otázky, prečo výrobky žalovaného

- majú rovnaké balenie ako registrované lieky žalobcu,

- predávajú sa len v lekárni rovnako ako registrované lieky

- majú rovnaké zloženie ako registrované lieky

- sú prezentované v reklame ako lieky

- sú sprevádzané tvrdeniami, že majú rovnaké účinky ako registrované lieky, pričom

uvedené fakty dokonca priamo vyplývajú z príloh, ktoré žalovaný doložil k odvolaniu.

Žalobcovia tvrdia, že podľa písomnej informácie žalovaného pre užívateľov sú výrobky C. predávané
výlučne v lekárni, pričom sa užívateľom odporúča, aby si písomnú informáciu pozorne prečítali. Keďže
uvádzanie obidvoch skutočností je zákonnou povinnosťou vzťahujúcou sa výlučne na lieky, nie však na
kozmetické výrobky a výživové doplnky, žalobcovia sú toho názoru, že žalovaný takto potvrdzuje zrejmý
cieľ napodobňovať liek žalobcov C.; uvedené má potvrdzovať aj to, že výživový doplnok žalovaného sa

vyrába rovnako ako liek žalobcov vo forme tabliet.V tejto súvislosti poukázali na platnú legislatívu na úrovni Európskej únie - konkrétne Smernicu 2001/83
EP a Rady, ktorou sa ustanovuje zákonník spoločenstva o humánnych liekoch a judikatúru Súdneho
dvora Európskej únie, konkrétne Rozsudok Komisia proti Spolkovej republike Nemecko z 15.11.2007,

C-319/05, v zmysle ktorej sa ako liek posudzuje výrobok vtedy, ak sa naň vzťahuje buď definícia lieku
podľa funkcie alebo definícia lieku podľa prezentácie.

Žalobcovia odmietli tvrdenie žalovaného o nevykonateľnosti prvého výroku napadnutého uznesenia,
keďže výrobky, ktoré má stiahnuť z trhu, sú explicitne určené. Tiež citáciou písomných informácií na
produktoch žalovaného zdôraznili, že sú rovnaké ako tie informácie a tvrdenia, na ktoré poukázali už v

návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.

Žalobcovia nesúhlasia ani s argumentáciou žalovaného, že na trh v SR neponúka, nepropaguje a
nedodáva výrobky špecifikované vo výroku 1 uznesenia, sú presvedčení o tom, že jeho reklamné a
propagačné materiály, obaly a písomné informácie pre používateľa obsahujú informácie, ktoré sú v
rozpore so zákonom.

Poukazomnaustanovenia§74ods.1a75ods.2O.s.p.žalobcoviakonštatovali,žecieľompredbežného

opatrenia je dočasná úprava pomerov účastníkov, ktorá je obmedzená na dosiahnutie len predbežných
účinkov a neprejudikuje výsledok konania pred súdom.

Zdôraznili, že aj súd prvého stupňa sa stotožnil s ich názorom, že informácie uvedené v rámci reklamy
výrobkov žalovaného C., jednotlivé obaly a písomné informácie pre užívateľov týchto výrobkov sú
spôsobilé privodiť ujmu ako spotrebiteľom tak i žalobcom.

V súvislosti s tvrdením žalovaného, že súd nemôže predbežným opatrením uložiť to isté, čoho sa bude
žalobca domáhať vo veci samej, žalobcovia poukázali na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn.
6Co/84/2011z26.05.2011,vktoromjudikoval,ževprípade,žesaúčeldočasnejochranynedádosiahnuť
inak, než rovnakým výrokom ako vo veci samej, musí vyššie uvedená formalistická požiadavka ustúpiť,
s tým, že do pozornosti dal aj uznesenie NS SR sp. zn. 1 Obo 567/97 a Nález ÚS SR sp. zn. 237/2011.

K tvrdeniu žalovaného, že vzhľadom na to, že produkt žalobcu je liek, viazaný na lekársky predpis a
produkt žalovaného je výživový doplnok, resp. kozmetický výrobok, ktoré na lekársky predpis viazané
nie sú, nie sú účastníci konania vo vzťahu súťažiteľov, žalobcovia uviedli, že výrobky žalovaného sa
predávajú na rovnakom mieste ako registrované lieky a v rovnakej forme ako lieky - hoci na potraviny
a kozmetické výrobky sa táto povinnosť nevzťahuje, obsahujú rovnaké účinné látky (liečivá) a podľa ich

obalu a príbalových informácií sú určené na rovnaký účel ako liek žalobcov. Žalobcovia sú toho názoru,
že súťažiteľmi nemusia byť len priami konkurenti, môžu nimi byť aj takí, ktorí spolu navonok nesúťažia.

K registrovaným ochranným známkam žalovaného žalobcovia uviedli, že označenie výrobkov
žalovaného C. spolu s označením „. je spôsobilé uvádzať spotrebiteľov do omylu, nakoľko slovo „.
má rovnaký slovný základ a foneticky znie ako označenie generických humánnych liekov (generík),

a teda môže ísť o naplnenie skutkovej podstaty nekalej súťaže definovanej v § 46 Obch. zák., t.j.
klamlivé označovanie tovaru a služieb, pri súčasnom neprihliadaní na dobré mravy súťaže. V uvedenom
žalobcovia vidia podstatu ochrany svojich práv i práv spotrebiteľov.

Žalobcovia navrhli, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne v
celom rozsahu.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.) oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), a to postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.).

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

Odvolací súd odmieta odvolaciu námietku žalovaného, že výroky napadnutého uznesenia sú
nevykonateľné, keďže v nich neboli definované výrobky, ktoré by spĺňali podmienku „ktorých písomná
informácia pre používateľa obsahuje informácie tvrdiace alebo vytvárajúce dojem, že tieto výrobky
zabraňujú ochoreniam a/alebo majú akékoľvek liečebné účinky na zdravie spotrebiteľov“, keďže nemá

právny ani logický základ. V každom jednotlivom výroku je bez akýchkoľvek pochybností jednoznačne
určené, ktorých výrobkov žalovaného sa jednotlivé zákazy týkajú, a teda každý výrok predbežného
opatrenia je dostatočne určitý, zrozumiteľný a vykonateľný.

Odvolací súd tiež odmieta tvrdenie žalovaného, že nič neporušil, a to s ohľadom na skutočnosť, že
jemu vytýkané konanie je bezpochyby osvedčené z podania žalobcov a tiež vyplýva priamo z listín
predložených samým žalovaným.

Tvrdenie žalovaného, že súd nemôže predbežným opatrením uložiť to isté, čoho sa žalobca domáha vo
veci samej, nemá oporu v zákone a ani v judikatúre súdov. Odvolací súd poukazuje na nález Ústavného
súdu SR zo dňa 14.09. 2011 sp. zn. II. ÚS 237/2011, v ktorom sa pripustil názor, že ....súčasná súdna
prax sa už dávnejšie priklonila k správnemu záveru, že v niektorých prípadoch je možné požadovať
nariadenie predbežné opatrenia aj v znení, ktoré sa obsahovo zhoduje s uplatneným žalobným návrhom

vo veci samej, a to s ohľadom na to, že iným výrokom predbežného opatrenia jednoducho nemožno
zabezpečiť adekvátnu ochranu porušeným alebo ohrozeným právam žalobcu (tiež napr. uznesenie KS
Košice, sp.zn. 6Co 84/2011, uznesenie NS SR 1 Obo 567/1997). Z judikatúry potom možno ustáliť
pravidlo, že s cieľom neprejudikovať rozhodnutie vo veci, predbežné opatrenie nemá ukladať obsahovo
rovnaké povinnosti, aké by boli uložené vo samej. Možno však nariadiť predbežné opatrenie zakazujúce

určité konanie rovnako ako petit žaloby o zdržanie sa takého konania, ktoré skutkovo napĺňa znaky
nekalo súťažného konania.

Žalovaný v odvolaní tiež tvrdil, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, čo však
bližšie nekonkretizoval.

V zmysle doktrinálneho výkladu sa všeobecne pod odňatím možnosti konať pred súdom rozumie taký

postup súdu, ktorým účastníkovi konania znemožnil realizáciu procesných práv, ktoré mu Občiansky
súdny poriadok priznáva.

Zo všeobecných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (§§ 74 - 76) vyplýva, že nariadenie
predbežného opatrenia prichádza do úvahy vtedy, ak boli naplnené zákonom vyžadované formálne
a vecné predpoklady. Aktuálna právna úprava zdôrazňuje zabezpečenie rýchlej a účinnej ochrany

ohrozených práv, a to aj na úkor zistenia skutočného stavu, a to do takej miery, že sa
nevyžaduje doručenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia na vyjadrenie (návrh na nariadenie
predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné
opatrenie nariadené) a ani výsluch účastníkov. Súd v zásade rozhoduje iba na základe tvrdení
uvedených v návrhu a na základe obsahu listín doložených navrhovateľom. Zákon nepredpokladá

vykonanie žiadnych dôkazov spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam o dokazovaní. Kontradiktórnosť
nenadobudne konanie o nariadení predbežného opatrenia ani na odvolacom súde, keďže
ani v konaní o odvolaní zákon nepredpokladá nariadenie pojednávania a ani vykonávanie dokazovania
spôsobom predpokladaným v O.s.p. (§ 120 a nasl.). Z ustanovenia § 76 ods. 4 O.s.p. dokonca vyplýva
možnosť tzv. skráteného odôvodnenia uznesenia v prípade - ak súd návrhu na nariadenie predbežného

opatrenia v celom rozsahu vyhovie a stotožňuje sa so skutkovými a s právnymi dôvodmi návrhu, súd to
skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať.

S ohľadom na vyššie uvedené odvolací súd nezistil žiadne pochybenie v postupe súdu prvého stupňa.Súčasťou súdneho spisu je aj žaloba o ochranu práv z nekalej súťaže, o odstránenie závadného stavu
a o náhradu škody, ktorú žalobcovia podali 30.12.2014.

V konaní nie je sporné, že žalobca 1/ je francúzskou právnickou osobou, ktorej hlavným predmetom

činnosti je prevádzkovanie laboratórií vyrábajúcich chemické látky a farmaceutické výrobky. Žalobca 1/
vyvinul liek C., ktorý bol zaregistrovaný vo Francúzsku v roku 1986. Registrácii lieku na Slovensku v
roku 1991 (vo forme C., Q. M. XX (T..I.), reg. č. XX/XXXX/XX-B., Š. P. XXXXX, C., Q. M. XX (T..I.), S..
Č.. XX/XXXX/XX-B., Š. P. XXXXX, C., Q. M. XX (T..I.), S.. Č.. XX/XXXX/XX-B., Š. P. XXXXX, C., Q. M.
XXX (T..I.), S.. Č.. XX/XXXX/XX-B., Š. P. XXXXX) a jeho uvedeniu na slovenský trh v zmysle príslušných

predpisov predchádzali potrebné testy, najmä farmaceutické, toxikologicko-farmakologické a klinické
skúšanie lieku osvedčujúce jeho liečebnú účinnosť, kvalitu a bezpečnosť pre užívanie pacientmi.

Hlavnými účinnými látkami obsiahnutými v lieku C. sú liečivá: diosmin (v množstve liečiva 450 mg) a
flavonoidy vyjadrené ako hesperidin (v množstve liečiva 50 mg).

Podľa terapeutických indikácií lieku sa C. používa na liečbu dospelých pacientov: venolymfatickej
insuficiencie so symptómami: pocit ťažkých nôh, ranný výskyt pocitu unavených nôh, bolesti, ako aj

funkčných symptómov akútnej hemoroidálnej epizódy. Žalobca 2/ je distribútorom liekov C. v Slovenskej
republike.

Žalovaný je slovenskou právnickou osobou, ktorej predmet činnosti v zmysle údajov v obchodnom
registri zahŕňa o.i. výrobu kozmetických a dietetických prípravkov a výživových doplnkov, vývoj
farmaceutických výrobkov a tiež poradenskú činnosť v uvedených oblastiach.

Žalovaný je výrobcom výživového doplnku C. G. Q. M. XX P. a C. G. G. XXg, ktoré boli uvedené na
slovenský trh vo februári 2013 a distribuované samostatne aj spoločne v rámci akciového
balenia C. G. I. Q. M. XxXX P. + C. G. XXg zadarmo, lx1 set. Tieto výrobky obsahujú rovnaké účinné
látky ako liek registrovaný žalobcom 1/ C., a to diosmin a flavonoidy vyjadrené ako
hesperidin, ktoré sú v uvedených výrobkoch obsiahnuté v rovnakom množstve ako

v registrovanom lieku žalobcu 1/.

Na základe preskúmania písomných informácií pre používateľov výživového doplnku G. C. Q. M. XX
P. I. G. C. G. XXg a doložených reklamných materiálov žalovaného sa odvolací súd rovnako ako
súd prvého stupňa stotožnil s názorom žalobcov, že uvedené produkty žalovaného sú v Slovenskej
republike označované a prezentované spôsobom minimálne obchádzajúcim právne predpisy a ich

reklama je vykonávaná v rozpore s právnymi predpismi tak, že zdravotné tvrdenia v nich uvedené
sú spôsobilé navodzovať dojem, že sú liekmi s liečebnými a ochrannými účinkami na žily a cievy, a tak
zavádzať spotrebiteľov. Uvedené je zvýraznené skutočnosťou, že tieto výrobky žalovaného nesú tiež
označenie „., ktoré má rovnaký základ slova a foneticky znie veľmi podobne (v niektorých spojeniach
i rovnako) ako označenie generických humánnych liekov, tzv. „generík“, (v češtine „generika“), ktoré

bežne používa verejnosť, médiá i štátne orgány na označovanie generických liekov.

Odvolací súd tiež akceptoval tvrdenie žalobcov, že pomer zloženia účinných látok vo výživovom doplnku
by mohol byť pokusom o imitáciu zloženia registrovaného lieku žalobcov C..

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. vyhl. Ministerstva zdravotníctva SR č. 434/2011 Z.z.,
ktorá jednoznačne definuje diosmin a hesperidin - obsiahnuté a deklarované v písomnej informácii pre

užívateľov výživového doplnku C. G. Q. - ako liečivá, ktorých terapeutický účinok na ľudský organizmus
je nespochybniteľný. V zmysle Všeobecných zásad a požiadaviek potravinového práva a Smernice EP
a Rady č. 2004/27/EC liečivá nie sú potravinami. Podľa § 2 písm. g/ zák. o potravinách č. 152/1995
Z.z. je výživovým doplnkom potravina na doplnenie prirodzenej stravy, ktorá je koncentrovaným zdrojom
živín, ako sú vitamíny a minerálne látky alebo iných látok s výživovým alebo fyziologickým účinkom. V

žiadnom prípade však nemôže mať liečivé účinky tak ako sú prezentované formou zdravotných tvrdení
v reklamných materiáloch žalovaného („odporúča sa užívať pri liečbe chronickej žilnej nedostatočnosti
dolných končatín, teda keď máte pocit ťažkých a boľavých nôh, keď vás trápia kŕče, edém a trofické
zmeny“) - spotrebiteľom je ponúkaný výživový doplnok tak, akoby mal účinky liekov.Z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. b/ zák. č. 152/1995 Z.z. vyplýva, že za klamlivé označenie podľa
osobitného predpisu (§ 44 zák. č. 513/1991 Zb. - Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 46 ods. 1)
sa pri označovaní potravín umiestnených na trh považuje také označenie, ktoré uvádza spotrebiteľa do

omylu, napr. pripisuje potravine preventívne, liečebné alebo hojivé vlastnosti alebo na takéto vlastnosti
odkazuje s výnimkou prírodných liečivých vôd a dietetických potravín na osobitné medicínske účely a
tieto vlastnosti nemá.

Príklady zakázaného označovania výživových doplnkov, t.j. prisudzovania im schopnosti prevencie,
liečby ľudských chorôb alebo odvolávania sa na také schopnosti, sú zrejmé napr. aj zo Správy z
mimoriadnej kontroly označovania výživových doplnkov, vykonanej Úradom verejného zdravotníctva

SR v septembri 2013, v ktorej sa o.i. uvádza: .....priaznivo pôsobia pri prejavoch chronickej žilovej a
lymfatickej nedostatočnosti, bolestiach nôh, pocite ťažkých nôh, opuchoch, tŕpnutí a kŕčoch dolných
končatín, kŕčových žilách....

Žalovaný neexistenciu potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov odôvodňoval tým, že so žalobcami
nie je vo vzťahu súťažiteľov v hospodárskej súťaži, pričom jeho argumentácia bola založená na tom,

že produkt žalobcu 1/ je liek, viazaný na lekársky predpis a hradený čiastočne, príp. v celom rozsahu z
verejných zdrojov zdravotného poistenia. Produkty žalovaného C. G. tablety, ani C. G. gél nie sú viazané
na lekársky predpis, a z ich obalov a príbalových letákov je zrejmé, že ide o výživový doplnok, resp. o
kozmetický výrobok. Uvedené fakty vylučujú rozhodovaciu možnosť spotrebiteľa, a teda aj existenciu
súťažiteľského vzťahu.

Skutočnosť, že súd prvého stupňa v tejto súvislosti neskúmal a neposúdil a ani sa v odôvodnení
uznesenia nevysporiadal s ustanovením § 119 a nasl. zák. č. 362/2011 Z.z. o liekoch a zdravotníckych
pomôckach, odňal žalovanému možnosť konať pred súdom a zároveň porušil jeho právo na spravodlivý
proces.

Odvolací súd - rovnako ako súd prvého stupňa - dospel k záveru, že informácie o

produktoch žalovaného C. G. tablety a C. G. gél, napr.

„Prosíme Vás o náležité prečítanie tejto informácie, ktorá môže byť dôležitá pri užívaní nášho preparátu
z hľadiska Vášho zdravia. V prípade akýchkoľvek nejasností konzultujte s Vaším lekárnikom. Prípravky
našej spoločnosti preto kupujte výlučne v lekárni“, alebo „odporúčané dávkovanie: 1 tableta 1 x
denne. Zvýšené dávkovanie je možné po konzultácii s lekárom“, alebo „Upozornenie: Ustanovená

odporúčaná denná dávka sa nesmie presiahnuť“, alebo ohľadom gélu „priaznivo ovplyvňuje pocit
ťažkých a unavených nôh, podporuje prekrvenie tkanív, znižuje opuchy a bolestivosť, má antidematózny
účinok - proti opuchom, antiflogistický účinok - proti zápalom a venoprotektívny účinok - na ochranu
ciev, priaznivo ovplyvňuje pružnosť a pevnosť cievnej steny, normalizuje priepustnosť ciev“ a iné, tiež
skutočnosť, že obsahujú rovnaké účinné látky ako produkty žalobcu 1/ a že sa predávajú v rovnakej

forme ako lieky výlučne v lekárňach, minimálne navodzujú dojem, že sú určené na rovnaký účel ako
registrovaný liek žalobcov C., že uvedené produkty sú generikom registrovaných humánnych liekov, a
preto môžu u spotrebiteľov - pacientov vyvolávať dojem, že užívaním označeného výživového doplnku
a dermálneho gélu dôjde k liečbe a vyliečeniu rovnakých alebo podobných ochorení ako pri užívaní
lieku C..

Na základe vyššie uvedeného a obsahu napadnutého uznesenia odvolací súd dospel k záveru, že
súd prvého stupňa nepochybil, keď sa osobitne nezaoberal odvolateľom namietaným ustanovením §
119 a nasl. zák. č. 362/2011 Z.z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, keďže označené ustanovenia
riešia problematiku predpisovania, výdaja a podávania humánnych liekov, zdravotných pomôcok a
dietetických potravín, a preto jeho postup nebol na ujmu náležitého odôvodnenia rozhodnutia, pokiaľ ide

posudzovanie existencie/neexistencie súťažného vzťahu medzi účastníkmi tohto konania.

Odvolací súd tiež považoval za osvedčené, že konanie žalovaného - propagácia, ponuka, distribúcia
a predaj výrobkov C. G. tablety a C. G. gél môže byť vo vzťahu k obom žalobcom s vysokou mieroupravdepodobnosti posudzované ako konanie nekalosúťažné v zmysle § 44 ods. 1 Obch. zák. v spojení s
príslušnou skutkovou podstatou podľa ods. 2 cit. ustanovenia (napr. § 46, 47 Obch. zák.). Za podstatný
pre tento záver odvolací súd považuje fakt, že produkty žalobcu 1/ sa na trhu stretávajú s produktmi

žalovaného, pričom žalobca 2/ distribuuje výrobky žalobcu 1/ na tuzemskom trhu; žalobcovia a žalovaný
sú teda účastníkmi súťaže, a to v priamom súťažnom vzťahu.

Podľa ustálenej judikatúry môže súťažný vzťah existovať nielen medzi súťažiteľmi s podobnými
výrobkami a službami, ale aj medzi subjektmi s rozdielnymi výrobkami a službami, pokiaľ ich odberatelia
môžu považovať za alternatívu alebo určitú substitúciu (napr. rozsudok NS SR sp.zn. 2Obo 58/2008 z

o 14.1.2009, uznesenie NS SR z 30.10.2008, sp. zn. 4Obo 84/2007), čo je aj predmetom posudzovanej
veci. S ohľadom na uvedené je preto odvolací súd toho názoru, že nebezpečenstvo existujúcej ujmy i
ujmy hroziacej je osvedčené nielen vo vzťahu k žalobcom, ale i vo vzťahu k spotrebiteľom.

Aby mohlo byť určité konanie kvalifikované ako nekalosúťažné, musí ísť o konanie v hospodárskej
súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a toto konanie je spôsobilé privodiť ujmu. Z dikcie
zákona vyplýva, že postačuje, ak ide o konanie spôsobilé privodiť ujmu, teda ujma nemusí reálne

vzniknúť, stačí, ak jej vznik hrozí.

V prejednávanej veci - bez ohľadu na práva žalovaného vyplývajúce z jeho registrovaných ochranných
známok - je odvolací súd toho názoru, že označenie produktov žalovaného s uvedením výrazu „G.“
je v rozpore so zásadou dobrých mravov hospodárskej súťaže. Takéto označenie je spôsobilé uviesť
spotrebiteľov do omylu tak, že spotrebiteľ si na úkor lieku žalobcov C. - určeného priamo na liečbu

konkrétnych ochorení - vyberie produkty žalovaného C. G. tablety a C. G. G., ktoré liekmi nie sú, a teda
ani na liečbu neslúžia.

Pre rozpor s dobrými mravmi súťaže a pre klamlivosť postačuje, že konanie je objektívne závadné a
spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Nevyžaduje sa vedomosť o nesprávnosti
konania, ani úmysel klamať (rozsudok NS SR z januára 2008, sp. zn. 6 Obo 364/2005, ZSP 7/2008).

Účelom predbežného opatrenia je rýchla, ale len dočasná úprava právnych pomerov účastníkov.
Podmienkouprejehovydaniejeaspoňosvedčenie,žebezokamžitej,ikeďlendočasnejúpravypomerov
účastníkov, by bolo právo účastníkov ohrozené. Z uvedeného charakteru predbežného opatrenia
vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie
konečného rozhodnutia vo veci a pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup stanovený

pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver
o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu
bezprostredne hroziace nebezpečenstvo vzniku ujmy.

Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom navrhovateľom označených
dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie; dôkazné bremeno teda spočíva

výlučne na navrhovateľovi predbežného opatrenia. V tomto štádiu konania nie je miesto na to, aby súd
vyvíjal akékoľvek procesné úsilie o doplnenie dokazovania.

V prejednávanej veci považuje odvolací súd za potrebné konštatovať, že z odôvodnenia napadnutého
uznesenia je zrejmé, že súd preskúmal všetky žalobcami predložené listinné dôkazy, na ich základe
ustálil skutkový stav veci, vecnú aktívnu a pasívnu legitimáciu označených účastníkov, náležite porovnal

konkurujúce si produkty žalobcu 1/ - registrované lieky s produktmi žalovaného - výživový doplnok a
kozmetický gél a tiež správne posúdil konania strán s uvedenými produktmi súvisiace, a to v nadväznosti
na relevantné ustanovenia právnych noriem Slovenskej republiky a príslušné nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES), ktoré sú všeobecne záväznými právnymi aktmi, ktoré majú priamu účinnosť
vo všetkých členských štátoch EÚ, smernice a ustálenú judikatúru.

Na základe uvedených skutkových okolností uvedených v návrhu odvolací súd dospel k záveru, že
žalobcovia preukázali vecnú legitimáciu na podanie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a pre
tento účel v postačujúcom rozsahu osvedčili dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežnáochrana. Preto rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil
ako vecne správne.

Pokiaľ ide o náhradu trov konania o predbežnom opatrení, odvolací súd s poukazom na uznesenie

Najvyššieho súdu SR zo dňa 13.10.2010, sp. zn. 3M Obdo 1/2009 neakceptoval návrh navrhovateľov
na priznanie trov odvolacieho konania.

Podľa § 145 O. s. p. účastníkovi, ktorému súd prizná náhradu trov konania, prizná aj náhradu trov
predbežného opatrenia a zabezpečenia dôkazov. Z citovaného ustanovenia a contrario
vyplýva, že v predbežnom opatrení sa o náhrade trov konania nerozhoduje. Výnimku tvorí osobitný
prípad predbežného opatrenia podľa § 74 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, podľa ktorého súdna

prax priznáva náhradu trov konania už v konaní o tomto nároku, pretože sa naň hľadí ako na nárok
definitívne priznaný, a spravidla žaloba podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine nenasleduje.

Bez ohľadu na to, či súd rozhoduje o predbežnom opatrení pred začatím konania alebo až počas neho,
nerozhoduje o náhrade trov konania. Dôvodom je skutočnosť, že predbežné opatrenie má len dočasný
charakter, pričom súd pri jeho nariadení vychádza iba zo skutočností, ktoré má len osvedčené, a nie

dokázané.

Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004
Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.