Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 28, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/185/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6408202646
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6408202646.4

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky J. P., rod. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom v C. F. R., H. U.. XXXX/XX-X, zastúpenej zástupcom Centrum právnej pomoci, so
sídlom v Bratislave, Námestie slobody č. 12, pobočka Banská Bystrica, so sídlom v Banskej Bystrici,
Kukučínova č. 24, proti odporcom: 1/ E.. T. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom v U. F., č. XXX, 2/ D. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom v H., č. XXX, zastúpenému O.. E. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom v H., č.

XXX, ako splnomocnenou zástupkyňou, a 3/ maloletému L. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom v U. F., č.
XXX, zastúpenému Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, pracovisko Krupina, ako kolíznym
opatrovníkom, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, o odvolaní
navrhovateľkyprotirozsudkuOkresnéhosúduŽiarnadHronomč.k.7C/39/2008-558zodňa19.07.2013,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil navrhovateľke povinnosť nahradiť odporkyni 1/ trovy

konania v sume 350,- € (štvrtý výrok) a vo výroku o trovách konania štátu (piaty výrok) p o t v r d z u j e.

Odporkyni 1/ náhradu trov odvolacieho konania proti navrhovateľke n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľky na zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX a LV č. XXX vedeným pre k.ú.
H. (prvý a druhý výrok); odporcom 2/ a 3/ náhradu trov konania nepriznal (tretí výrok); navrhovateľke

uložil povinnosť nahradiť odporkyni 1/ trovy konania v sume 350,- € spočívajúce v spotrebovanom
preddavku na trovy znaleckého dokazovania (štvrtý výrok); navrhovateľke uložil povinnosť nahradiť
štátu trovy konania v sume 17,51 € na účet okresného súdu do troch dní od právoplatnosti rozsudku
(piaty výrok) a štátu nepriznal voči navrhovateľke právo na náhradu trov konania v sume 490,27 €
(šiesty výrok). V odôvodnení rozsudku vo vzťahu k výrokom o trovách konania uviedol, že vzhľadom na
neúspech navrhovateľky v konaní jej v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len

„O.s.p.“) uložil povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré vznikli úspešným účastníkom konania; v konaní
boli v plnom rozsahu úspešní odporcovia, preto im vznikol nárok na náhradu trov konania; odporcovia
si však náhradu trov konania neuplatnili, preto im okresný súd v zmysle § 151 ods. 2 O.s.p. priznal
len náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu; odporcom 2/ a 3/ náhradu trov konania nepriznal,
pretože im zo spisu žiadne trovy nevyplývali; odporkyni 1/ priznal náhradu trov konania pozostávajúcich
vpreddavkunatrovyznaleckéhodokazovaniavsume350,-€.Okresnýsúdmalpreukázané,ževkonaní

vzniklištátutrovyvsume507,78€,keďišlootrovynaznalečnom,ktorébolivpriebehukonaniapostupne
vyplatené z rozpočtových prostriedkov; okresný súd mal súčasne preukázané, že navrhovateľke bolo
priznané oslobodenie od súdnych poplatkov v rozsahu 28/29 poplatkovej povinnosti; s poukazom na
mieru priznania oslobodenia preto navrhovateľke uložil povinnosť nahradiť 1/29 vzniknutých trov (1/29 z
507,78 €), t.j. v zmysle § 148 ods. 1 O.s.p. uložil navrhovateľke povinnosť nahradiť štátu trovy konania v
sume 17,51 €; keďže navrhovateľke bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov v rozsahu 28/29poplatkovej povinnosti, v tomto rozsahu okresný súd štátu nepriznal náhradu trov konania, ktoré mu v
konaní vznikli (t.j. čo do sumy 490,27 €).

Proti rozsudku okresného súdu v časti výrokov o trovách konania (štvrtý a piaty výrok) podala

navrhovateľka prostredníctvom svojho zástupcu včas odvolanie zo dňa 16.01.2014 (č.l. 572 spisu).
Poukázala na skutočnosť, že je osobou v materiálnej núdzi. Vzhľadom na túto skutočnosť považuje
rozsudok, ktorým jej bola uložená povinnosť nahradiť odporkyni 1/ trovy konania spočívajúce v
preddavku na trovy znaleckého dokazovania a trovy konania štátu preddavkované zo štátneho rozpočtu
v sume 17,51 €, z morálneho hľadiska za nesprávny. Zdôrazňujúc dlhodobo nepriaznivú finančnú

situáciu žiadala, aby v danom prípade odvolací súd zvážil použitie moderačného práva v zmysle § 150
ods. 1 O.s.p. s poukazom na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. II.ÚS/563/2011-14
zo dňa 08.12.2011. Na základe uvedeného navrhla, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil
tak, že náhradu trov konania odporkyni 1/ a štátu nepriznáva.

K odvolaniu navrhovateľky sa písomným podaním zo dňa 28.01.2014 (č.l. 578-580 spisu) vyjadril
odporca 2/ (otec navrhovateľky), ktorým navrhol napadnutý výrok rozsudku okresného súdu o trovách

konania potvrdiť. Poukázal na to, že v priebehu konania sa s navrhovateľkou nedohodli na cene
nehnuteľností a navrhovateľka trvala na nariadení znaleckého dokazovania.

Odvolanie navrhovateľky doručil okresný súd odporkyni 1/, splnomocnenej zástupkyni odporcu 2/,
kolíznemu opatrovníkovi ako aj predsedovi okresného súdu ako zástupcovi štátu na vedomie (č.l. 574
spisu)prostredníctvompošty,okremodporcu2/savšakniktoznichkodvolaniunavrhovateľkynevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. postupom podľa § 214 ods.
2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch o trovách
konania (štvrtý výrok) a o trovách konania štátu (piaty výrok) podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne
správny potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa

priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Zo spisu okresného súdu vyplýva, že predmetom konania bol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX a LV
č. XXX vedeným pre k.ú. H.. Okresný súd po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že v predmetnom

prípade v zmysle § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka existujú také dôvody hodné osobitného zreteľa
na strane odporcu 2/, ktoré bránia zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva a preto návrh
navrhovateľky zamietol. Navrhovateľka bola v konaní v plnom rozsahu neúspešná, preto nárok na
náhradu trov konania vznikol v plnom rozsahu úspešným odporcom; okresný súd vychádzajúc z
ustanovenia § 151 ods. 2 O.s.p. priznal odporcom len trovy vyplývajúce zo spisu, keďže zo strany

odporcov nedošlo k ich uplatneniu; odporcom 2/ a 3/ zo spisu žiadne trovy nevyplývali, preto im okresný
súd náhradu trov konania nepriznal; odporkyni 1/ priznal náhradu trov pozostávajúcich z preddavku
na znalecké dokazovanie v sume 350,- €; súčasne vzhľadom na oslobodenie od súdnych poplatkov v
rozsahu 28/29 uložil navrhovateľke povinnosť nahradiť trovy konania vzniknuté štátu v celkovej sume
507,78 € len v rozsahu 1/29, čo predstavuje sumu 17,51 €.Navrhovateľka v podanom odvolaní nesúhlasila s rozhodnutím okresného súdu o trovách konania
vrátane trov konania štátu a dožadovala sa aplikácie ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. a využitia
moderačného práva zo strany súdu; v tejto súvislosti poukázala na uznesenie Ústavného súdu

Slovenskej republiky č.k. II.ÚS/563/2011-14 zo dňa 08.12.2011.

Odvolací súd považuje rozhodnutie okresného súdu v napadnutých výrokoch o trovách konania (štvrtý
výrok) a o trovách konania štátu (piaty výrok) za vecne správne a plne sa stotožňuje s dôvodmi
okresného súdu uvedenými v napadnutom rozsudku, keď na zdôraznenie správnosti napadnutých
výrokov a z dôvodu vyporiadania sa s odvolacími dôvodmi navrhovateľky udáva, že účelom ustanovenia

§ 150 ods. 1 O.s.p. je zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania;
predpokladom je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania
inak úspešnému účastníkovi. V občianskom súdnom konaní sa o náhrade trov konania rozhoduje
podľa zásady zodpovednosti za výsledok (§ 142 ods. 1 O.s.p.) alebo zodpovednosti za zavinenie
(§ 146 ods. 1 a 2 O.s.p.), prípadne za náhodu (§ 147 ods. 1 O.s.p.). Zásada zodpovednosti za
výsledok (tzv. zásada úspechu alebo tzv. princíp úspešnosti) je zakotvená v ustanovení § 142 ods.

1 O.s.p., v dôsledku ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal;
uplatnenie tejto zásady prichádza do úvahy len pri rozhodovaní o trovách sporového konania (len v
sporovom konaní sa dá hovoriť o úspechu, resp. neúspechu účastníka konania). Základom pre priznanie
nároku na náhradu trov konania je teda miera úspechu vo veci, ktorú súd zisťuje u navrhovateľa

aj u odporcu. Miera úspechu vo veci sa zisťuje porovnaním uplatneného návrhu (petitu) a výroku
rozhodnutia, ktorým sa rozhodlo vo veci samej; výsledkom konania z tohto hľadiska preto môže byť
(1) plný úspech jedného z účastníkov vo veci, (2) čiastočný úspech obidvoch účastníkov vo veci alebo
(3) neúspech niektorého z účastníkov len v pomerne nepatrenej časti predmetu konania (vždy platí,
že úspech navrhovateľa vo vzťahu k predmetu konania je súčasne v rovnakom rozsahu neúspechom

odporcu vo vzťahu k tomuto predmetu konania). Čiastočný úspech vo veci zakladá nárok na pomerné
rozdelenie náhrady trov konania alebo na rozhodnutie, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania (§ 142 ods. 2 O.s.p.) a to v prípade keď pomer úspechu a neúspechu sporových strán
je približne rovnaký (je zrejmé, že zákon nevyžaduje absolútnu rovnosť úspechu a neúspechu). V
prípade, že niektorému z účastníkov konania vznikne na základe jeho (plného alebo pomerného)

úspechu v konaní právo na náhradu trov konania od druhého účastníka konania, priznáva ustanovenie
§ 150 ods. 1 O.s.p. súdu
moderačné právo zmierniť dôsledky (dopady) ustanovení upravujúcich náhradu trov konania; pokiaľ sú
splnené predpoklady uvedené v tomto ustanovení, môže súd výnimočne nepriznať náhradu trov konania
(procesne) úspešnému účastníkovi konania, ktorému by inak priznal ich náhradu celkom alebo sčasti;

predmetné ustanovenie tak v nadväznosti na ustanovenie § 1 O.s.p. napomáha zabezpečiť spravodlivú ochranu práv, ktorú
aplikácia zásady zodpovednosti za výsledok, resp. zásady zodpovednosti za zavinenie vždy dôsledne
neumožňuje. Citované ustanovenie § 150 O.s.p. umožňuje súdu pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadnuť výnimočne

na zvláštnosti prejednávanej veci a prispieť tým k odstráneniu prípadnej tvrdosti, ktorú by inak vyvolalo
uplatnenie jednotlivých zásad, na ktorých spočíva rozhodovanie o náhrade trov konania. Úvaha súdu,
či sú splnené procesné predpoklady pre aplikáciu tohto ustanovenia, musí vždy vychádzať z posúdenia
všetkých relevantných okolností konkrétnej veci. Predmetné ustanovenie preto nemožno interpretovať
tak, že súdu umožňuje kedykoľvek a bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov

konania nepriznať náhradu trov procesne úspešnému účastníkovi konania. Výnimočnosť aplikácie tohto
ustanovenia musí byť daná osobitnými okolnosťami, ktorých charakteristika musí byť v odôvodnení
rozhodnutia vždy náležite vysvetlená a konkretizovaná. Pri posudzovaní, či v konkrétnej veci sú tieto
dôvody dané, musí súd prihliadať na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery (treba zdôrazniť,
že všetkých) účastníkov konania a vziať do úvahy nielen to, aké sú pomery toho, kto by mal trovy

konaniazaplatiť,alesúčasneajto,akýbudedopadaplikácie§150 O.s.p. na (medziiným tiež majetkové) pomery účastníka na
opačnej procesnej strane. Významným z hľadiska aplikácie tohto ustanovenia môže byť v určitej veci
tiež to, za akých okolností bol nárok uplatnený na súde, aký bol postoj účastníkov k veci, ako pristupovali
v priebehu konania k plneniu procesných povinností účastníka konania a podobne (porovnaj napríklad

uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7MCdo/4/2012 zo dňa 27.11.2012, sp. zn.
3MCdo/30/2012 zo dňa 17.10.2013 ale aj sp. zn. 1MCdo/3/2009 zo dňa 25.06.2009). Je potrebnézdôrazniť, že ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. dopadá na toho účastníka konania, ktorý by inak mal právo
nanáhradutrovkonania.Kdôvodomhodnýmosobitnéhozreteľamôžedôjsťvovzťahukurčitýmdruhom
konania alebo k určitej procesnej situácii; tento dôvod je teda daný charakterom tohto konania alebo

charakterom procesnej situácie. Predmetné ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. nie je možné považovať za
predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa
ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného
zreteľa, ku ktorým treba pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť; nie
je možné vykladať ho tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady

rozhodovania o trovách konania. Bez náležitého odôvodnenia splnenia výnimočných podmienok na
aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. je rozhodnutie nepreskúmateľné, čím dochádza k odňatiu
možnosti účastníka konania konať pred súdom (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 7Cdo/69/2013 zo dňa 02.10.2013). Pri skúmaní existencie podmienok hodných
osobitného zreteľa je významným z hľadiska aplikácie § 150 O.s.p. nielen charakter konania alebo
charakter procesnej situácie, ale i okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj účastníkov v

konaní s tým, že je potrebné prihliadať k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých
účastníkov; je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba
zohľadniťajdopadtakéhotorozhodnutianamajetkovépomeryoprávnenéhoúčastníka.Vovšeobecnosti
možnopovedať,ževždytrebazvažovaťokolnostikonkrétnehoprípadu,atonielenokolnostispočívajúce
vo veci, ale i okolnosti na strane účastníkov, a to nielen toho, v koho prospech má byť toto ustanovenie

použité,aleajnastranetoho,komuinakpatriacinárokniejepriznaný,čitotižmožnoodnehospravodlivo
požadovať, aby trovy konania znášal bez nároku na ich náhradu, keď mal v konaní úspech (porovnaj
uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4MCdo/6/2013 zo dňa 25.11.2013, sp. zn.
4MCdo/4/2008 zo dňa 29.04.2009, sp. zn. 4MCdo/2/2008 zo dňa 25.02.2009). Judikatúra najvyššieho
a ústavného súdu v súvislosti s aplikáciou ustanovenia § 150 O.s.p. zdôrazňuje potrebu riadneho

preukázania a odôvodnenia splnenia výnimočných okolností hodných osobitného zreteľa v konkrétnom
prípade, ktorý odôvodňuje nepriznanie náhrady trov konania inak úspešnému účastníkovi konania
(porovnaj napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5MCdo/12/2008 zo dňa
14.10.2008análezyÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikysp.zn.II.ÚS/122/2009zodňa10.09.2009,sp.
zn. I.ÚS/109/2009 zo dňa 24.06.2009, sp. zn. I.ÚS/248/2010 zo dňa 21.10.2010, sp. zn. I.ÚS/423/2010

zo dňa 04.06.2011 alebo sp. zn. III.ÚS/212/2009 zo dňa 10.11.2009); odvolací súd osobitne zdôrazňuje,
že rovnaké závery vyplývajú aj z navrhovateľkou označeného uznesenia Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. II.ÚS/563/2011 zo dňa 08.12.2011.

Z uvedeného výkladu ustanovenia § 150 O.s.p. predovšetkým vyplýva, že aplikácia tohto zákonného
ustanoveniaprichádzadoúvahyibavýnimočneaže(ne)existenciudôvodovhodnýchosobitnéhozreteľa

pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnému účastníkovi, treba posudzovať komplexne zo všetkých
do úvahy prichádzajúcich hľadísk (nie iba z jedného hľadiska). Skúmanie dôvodov hodných osobitného
zreteľa len z hľadiska pozície navrhovateľky bez toho, aby súd vec skúmal aj z ďalších do úvahy
prichádzajúcich hľadísk by bolo v rozpore s ustanovením § 150 O.s.p. Súd preto musel skúmať, či
tu sú (alebo nie sú) dané dôvody hodné osobitného zreteľa aj s prihliadnutím na postoj účastníkov v

konaní a predovšetkým sa musel zaoberať tým, či odporcovia ako účastníci, ktorým náhrada trov inak
prislúcha, uviedli rozhodujúce skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý im patril a umožnili tým
navrhovateľke dozvedieť sa o nich ešte pred prvým pojednávaním; v súvislosti s postojom navrhovateľky
bolo nevyhnutné skúmať, či väčšinu trov vzniknutých odporcom nespôsobila aj sama svojím postupom
v konaní. Po zohľadnení všetkých uvedených kritérií má odvolací súd za to, že v prejednávanej veci

nejde o prípad, kedy by bol z pohľadu navrhovateľky daný dôvod hodný osobitného zreteľa spôsobený
charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie.

Odvolací súd nespochybňuje oslobodenie navrhovateľky od súdnych poplatkov zo zákona, táto
skutočnosť však sama osebe nie je dostatočným dôvodom na aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p.
Z obsahu spisu okresného súdu nepochybne vyplýva, že v priebehu konania najmä odporcovia 1/ a 2/

navrhovali vec vyriešiť dohodou, resp. uzavretím zmieru, na ktorú však navrhovateľka nepristúpila, keď
nezhoda medzi účastníkmi konania vyplývala z rozdielnych názorov na hodnotu sporných nehnuteľností;
uvedená situácia vyvolala potrebu znaleckého dokazovania v záujme zistenia všeobecnej hodnoty
predmetných nehnuteľností; v súvislosti so zisťovaním všeobecnej hodnoty sporných nehnuteľností
vznikli odporkyni 1/ náklady spočívajúce v zloženom preddavku na znalecké dokazovanie v sume 350,-

€ (č.l. 206 spisu), ktorý bol spotrebovaný na priznané znalečné ustanovenému znalcovi (č.l. 261 spisu).Za tohto stavu dospel odvolací súd k záveru, že v prejednávanej veci nie sú žiadne také vyššie uvedené
výnimočnéokolnosti,ktorébyodôvodňovalinepriznanienáhradytrovkonaniaúspešnejodporkyni1/aže
vprejednávanejvecibolaprirozhodovaníonáhradetrovkonanianamiesteaplikácia§142ods.1O.s.p.,

teda priznanie náhrady trov konania v zmysle zásady úspechu v konaní. Okresný súd rozhodol správne
a v zmysle zákona, keď na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. zaviazal navrhovateľku,
ako účastníka konania, ktorý vo veci úspech nemal. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozsudku okresného súdu a v podrobnostiach naň poukazuje. Posudzujúc
dôvody odvolania odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené konštatuje, že tieto nie sú dôvodné. V

prejednávanej veci odvolací súd nevidí žiadny dôvod osobitného zreteľa ako jeden z predpokladov
postupupodľa§150ods.1O.s.p.,pričomnemalzapreukázanéaninaplneniepredpokladuvýnimočnosti
daného prípadu len na základe navrhovateľkou tvrdenej skutočnosti o tom, že sa nachádza v zlej
finančnej situácii. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa odvolací súd zhoduje s okresným súdom, že v
prejednávanej veci nebol dôvod na aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.

1 O.s.p. a odporkyni 1/ trovy odvolacieho konania proti navrhovateľke nepriznal. V odvolacom konaní
bola odporkyňa 1/ v plnom rozsahu úspešná, žiadne trovy odvolacieho konania však neuplatnila, preto
jej súd ich náhradu proti navrhovateľke nepriznal.

Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.