Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 28, 2015

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 8C/20/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612200383
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5612200383.7

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobkyne v 1. rade O.. O. R., F.. C., D.. XX.XX.XXXX,
N. A. Ľ. XXX a žalobkyne v 2. rade O. H., F.. R., D.. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. Ľ. XXX (právne
nástupkyne pôvodného žalobcu U. R., D.. XX.XX.XXXX, zomrelého 05.03.2013, naposledy bytom A.
Ľ. XXX), oboch právne zastúpených advokátkou Mgr. Ivetou Žerebákovou, so sídlom v Ružomberku,
Námestie A. Hlinku 54, proti žalovanému: Poľovnícke združenie Ľupčianka, so sídlom v Partizánskej

Ľupči, IČO: 31941991, Partizánska Ľupča 543, v konaní o zaplatenie 650,- eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd s c h v a ľ u j e súdny zmier nasledovného znenia:
Žalovaný sa z a v ä z u j e zaplatiť žalobcom solidárne sumu 325 eur a nahradiť im súdny poplatok
19,50 eur, všetko v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Právny predchodca žalobkýň sa svojou žalobou domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť náhrady

škody vo výške 650,- eur, ktorá bola spôsobená na poraste ozimnej pšenice pôsobením diviačej zveri,
čo zistil právny predchodca žalobkýň 12. 07. 2011. Žalovaný písomnou replikou zo 16. 02. 2012 navrhol
zamietnutie žaloby, lebo žalobca neuviedol ako určil výšku škody, ktorá mala byť spôsobená diviačou
zverou na neoznačenej parcele a výmere. V jednom liste žalobca píše žalovanému, že pravidelne svoj
pozemok strážil, v druhom uvádza, že škodu zistil náhodnou ohliadkou.
Písomnosťou z 15. 07. 2011, čo je preukázané jej fotokópiou, sa žalobca obrátil na žalovaného

so žiadosťou o náhradu škody, ktorú zistil 12. 07. 2011, spôsobenej diviačou zverou na parcele za
Hendlovcami v katastri obce Partizánska Ľupča o výmere jeden hektár, v rozsahu 85 % výmery. Škoda
odhadom predstavuje 650,- eur. Žalovaný listom z 20. 7. 2011 žalobcovi oznámil, že občan - farmár je
škodu spôsobenú divou zverou povinný oznámiť príslušnému obecnému úradu, ktorý stanoví komisiu
a posúdi rozsah škody. Požiadavku žalobcu berie na vedomie. Písomnosťou z 22. 07. 2011 právny
predchodca žalobkýň žalovaného opakovane požiadal o náhradu škody zistenej 12. 07. 2011 tvrdiac,

že parcela bola zabezpečená proti pôsobeniu diviačej zveri pravidelnou aj nočnou ohliadkou a vysiatím
odpútavacích plodín (Fagopyrum esculentum) na vedľajšej ploche.
Z fotokópie dohody o nájme poľnohospodárskej pôdy je preukázané, že bola uzatvorená 20. 12. 2003
medzi osobou označenou ako vlastník M. R., bytom A. Ľ.X.Č. XXX a prenajímateľom (zrejme nájomcom)
U. R., bytom A. Ľ.X. XXX a jej predmetom je orná pôda o výmere 2,8424 hektára, hon za Hendlovcami
EN parc. č. 2027/1. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú. Žalobca je farmárom evidovaným pod

číslom 208847a od 30. 01. 2004 samostatne hospodáriacim roľníkom, čo vyplýva z fotokópie potvrdenia
o pridelení IČO a potvrdenia Obce Partizánska Ľupča z 10. 04. 2006.
Výsluchom účastníkov konania bolo zistené, že komisia v zložení U. R., U. T., S. C., M. C. V. A. A.
sa na miesto samé dostavila 03. 08. 2011, záznam o tomto stretnutí zhotovený nie je, rovnako nebolo
prijaté žiadne stanovisko ani rozhodnutie. Žalovaný listom z 10. 08. 2011 žalobcovi oznámil, že komisia v
uvedenom zložení zistila pobytové stopy po diviačej zveri na uvedenej parcele a tiež značné poškodenie

obilia poveternostnými vplyvmi (dážď, vietor). Parcela bola silne zaburinená a výsev miestami riedky,
takže uvádzaná škoda je nereálna. Žalovaný vykonáva všetky opatrenia súvisiace s právnou úpravou.Žalobca neurobil opatrenia na ochranu pozemkov. Z oznámenia Obce Partizánska Ľupča z 13. 09. 2012
súd zistil, že obec nie je povinná evidovať sťažnosti typu sťažnosti žalobcu, ohliadky má povinnosť
zúčastniť sa na základe poznania zúčastnených strán, preto dňa 03. 08. 2011 nebola spísaná zápisnica

a súdu ju nemôžu predložiť.
Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že výšku škody 650,- eur žalobca odvodzuje od
predpokladaného výnosu 4,09 t/h v zmysle potvrdenia pôdohospodárskeho ústavu a trhovej ceny 18,-
eur za metrický cent, ktorá vyplýva z inzercie na J..N..Z.. Žalobca si náhradu škody zistenú 12. 07. 2011
pri ohliadke nehnuteľnosti uplatnil voči žalovanému v zákonnej 15-dňovej lehote. Na nehnuteľnosť nie

je založený list vlastníctva, lebo ide o záhumienok v extraviláne. Žalobca sa domáha ušlého zisku za rok
2011, ktorý by bol dosiahol z porastu ozimnej pšenice na roli za Hendlovcami. Žalobca realizoval všetky
opatrenia potrebné na ochranu ozimnej pšenice.
Pôvodný žalobca, právny predchodca žalobkýň U. R. na pojednávaní uviedol, že na tejto parcele o
výmere 3,35 ha hospodári asi od roku 2005 alebo 2006. Poškodenie ozimnej pšenice zistené 12. 07.
2011 spočívalo v pováľaní klasov a ich obžratí. Uplatnil si náhradu škody pri hornej hranici, pretože bolo

treba pôdu pred výsevom poorať, pripraviť, kúpiť osivo, hnojivo, posiať, pracovať. Z výmery parcely 2,8
ha bola ozimina zasadená na 1 ha, ktorého 85 % bolo zničených. Zo zvyšných nepoškodených 15 %
niečopozbieral,ostatokbolzmulčovaný.Nebolotomožnéaniorať,potomniektopolepodpálil.Pováľanú
oziminu by kombajn nebol zobral. Disponuje fotografiami, videl stopy ratíc diviakov. Oplotenie nezriadil,
lebo nie je normálnym oplotiť 3 ha pôdy. Diviaky tam chodili aj v r. 2009 a v r. 2010, kedy nespôsobili

škodu, hoci tam mal zasiaty hrach v zadnej časti parcely na výmere asi 50 árov. Diviaky chodievali z
bočnej strany poza obec, vyváľavali sa tam, ale hrach nežrali, tak ho spracoval. V r. 2001 pri čelnom
pohľade mal po dĺžke parcely sprava vysadenú pohanku, v strede ozimnú pšenicu a zľava jarný jačmeň.
Diviaky museli chodievať k parcele zo spodnej časti. Nenapadlo mu vysadiť pohánku po šírke parcely,
aby tak zabránil vstupu diviakov. Nemohol vedieť, z ktorej strany diviaky prídu. Diviaky sa nedotkli

pohanky, ani jarného jačmeňa. Poľnohospodárskym vzdelaním žalobca nedisponuje. Predpokladal, že
diviaky do pohanky nepôjdu, pretože má iný zápach a vedel, že nepôjdu do jarného jačmeňa, na ktorom
sú ostne. Roľa za Hendlovcami je poľovným pozemkom, zmluvu o jeho užívaní s poľovným združením
uzatvorenú nemá. Členom poľovného združenia nie je a nikdy nebol. Popri poli vedie hlavná cesta č.
18, zver na pozemok chodieva v noci. Žalobca na pozemky chodieva určite raz za týždeň. Komisia

v auguste 2011nezhotovovala fotografie, nevyjadrovala sa k vzniknutej škode, nezisťovala výmeru, na
ktorej je porast zničený, nebol urobený žiaden záznam. Nebol upovedomený o termíne, dokedy bude
vyrozumený. Prípad zmedializoval. Nevie aké opatrenia na ochranu mal vykonať, keď na takú plochu
príde v noci 30 až 50 diviakov, nemá pušku. V súčasnosti diviaky chodia aj 100 metrov od humien. Dĺžka
tejto časti poľa, na ktorom bola vysiata ozimná pšenica, je asi 250 metrov, šírka tak aby vyšla do výmery

jedného hektára. Hrach v r. 2009 mal zasiaty na tom istom mieste ako v r. 2011 ozimnú pšenicu. Pole
strážiť nechodieval a strašiaky tam neumiestnil napriek jeho skúsenosti s diviakmi s hrachom, pretože
to nepovažoval za dostatočné. Ani tento rok do poľa neumiestnil oplotenie ani strašiaky. Porast riadne
hnojil a chemicky ošetroval v snahe dosiahnuť čo najväčší výnos.
Štatutárny zástupca žalovaného Viliam Husarčík na pojednávaní vypovedal, že ako absolvent strednej

poľnohospodárskej školy celý život pracuje v poľnohospodárstve. Sám sa okrem zamestnania venuje
poľnohospodárskej činnosti aj súkromne. Plocha parcely za Hendlovcami bola vyčlenená z plochy
patriacej LK SERVIS výmenou za pôdu, ktorú má vo vlastníctve žalobca. Výmera tejto parcely je 2,8
ha. Žalovaný má zmluvu o výkone práva poľovníctva uzatvorenú s LK SERVIS dňa 30. 12. 2003 do 31.
12. 2013, v ktorej je uvedená celková výmera obhospodarovaných parciel 1740 ha poľnohospodárskej

pôdy, jej súčasťou je aj parcela za Hendlovcami. Špecifikácia parciel v zmysle tejto zmluvy vypracovaná
nie je. Škodu na 85 % výmery parcely, ako uvádzal žalobca, nie je možné spôsobiť ani keby tam prišli
diviaky z celého chotára. Stav diviačej zveri sa zisťuje pri jarnom sčítaní, na základe čoho sa vyráta
prírastok a určí sa odstrel, obvodný lesný úrad určí povolenia. Žalovaný splnil všetky svoje povinnosti zo
zákona. Splnil plán lovu (za rok 2011 37 kusov). V máji 2011 v čase výsevu kukurice každú noc chodili

štyria členovia hliadkovať v chotári. Zo západnej strany v blízkosti cesty č. 18 porast na parcele žalobcu
nebol poškodený a bol ho pomlátiť. Žalobca mal úrodu pozbierať, zmerať, vymlátiť, zvážiť a tak určiť
výnos. Výnos je možné určiť spôsobom 1000 zŕn, podľa ktorého v jednom m2 pri správnom výseve
je asi 350 klasov, jeden klas má zhruba 30 zŕn. Táto parcela je 200 metrov od posledných obytných
domov v blízkosti cesty č. 18, kde je obtiažne strieľať. Pred 12. 07. 2011 žalovaný nevedel, že na parcelu

chodia diviaky. V súčasnosti po získaní tejto vedomosti tam už bol jeden diviak zastrelený. Je ťažko
povedať, čo je odpútavacou plodinou vo vzťahu k diviačej zveri. Žalobca nemusí použiť len chemickú
ochranu porastov, ale napríklad aj mechanickú, mohol z jednej strany postaviť ohradu s elektrickými
odpudzovačmi. V r. 2011 bolo aj daždivé leto. Voľným okom sa nedá odlíšiť, či obilie ležiace na zemi bolopoškodené diviakom alebo poveternostnými vplyvmi. Keby mali uzatvorenú so žalobcom zmluvu, chodili
by na parcelu poľovať častejšie. Zver je majetkom štátu. Chodievali celý revír strážiť, chlapi boli celú noc
v pohybe, nesedeli na mieste. Existuje rozpis o tom, kto kedy pôjde strážiť. Odstrel dospelej diviačej zveri

začína16.07.,včaseod20.05.2011do16.07.2011sapoľovalonavlaňajšieprasatá.Členoviaslužiebv
uvedených obdobiach mali aj povolenky, mohli aj poľovať; ak povolenky nemali, mali diviačiu zver plašiť.
Hliadky rozhodujú o tom, kde stráže pôjdu, podľa vlastného uváženia. Na jún 2011 nebol vypracovaný
zvláštny rozpis, členovia sa riadili rozpisom súdu predloženým. V r. 2010 a 2011 iným fyzickým osobám
nebola škoda spôsobená diviakmi hradená. V r. 2010 bola nahradená škoda spôsobená jeleňou zverou.

Žalovaný má uzatvorenú zmluvu o náhrade škôd s Lesným komposesorátom, s.r.o. Partizánska Lupča.
Svedkyňa L.. O. P. uviedla, že 12 rokov pracovala ako agronómka. Jej manžel, ktorý je včelár, na
pôde obhospodarovanej žalobcom v lokalite za Hendlovcami vysadil pohanku, keďže ide o medonosnú
plodinu. Svedkyňa videla porast ozimnej pšenice p. Zvaru, bolo možné očakávať pekný výnos. Potom
videla, že 90 až 95 % plochy poľa je zničených diviakmi, do zberu zostávali ešte asi 2-3 týždne až
mesiac. Klasy boli rozhádzané; v prípade nepriaznivého počasia by bol porast uľahnutý rovnomerne. V

tom čase okolo role chodievala aj trikrát do týždňa autobusom. V pohanke bolo poškodenie od diviakov
len okrajovo.

Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy Bratislava písomnosťou z 28. 07. 2011 žalobcovi
oznámil odhad úrody ozimnej pšenice pre okres Liptovský Mikuláš v poľnohospodárskej sezóne

2010/2011 na úrovni 3,94 až 4,09 tony/hektár. Z fotokópie dohody č. 77 o odovzdaní a prevzatí
poľnohospodárskej pôdy na poľnohospodárske využívanie je preukázané jej uzatvorenie medzi LK
- SERVIS, s.r.o., Partizánska Ľupča a vlastníkom pôdy M. R., bytom A. U. XXX a jej predmetom
je odovzdanie pôdy v Hone za Hendlovcami kat. úz. A. U., orná pôda o výmere 2,8424 ha na
poľnohospodárske využívanie.

Pasívna vecná legitimácia žalovaného je preukázaná potvrdením Slovenského poľovníckeho zväzu,
ústredie Bratislava z 10. 07. 2012, v zmysle ktorého je žalovaný organizačnou jednotkou tohto subjektu
s vlastnou právnou subjektivitou. Jeho štatutárnymi zástupcami sú predseda Viliam Husarčík a tajomník
Ing. Vincent Mraznica.
Z rozpisu služieb členov PZ Ľupčianka pri ochrane poľnohospodárskych kultúr pred diviačou zverou v

čase od 09. 05. 2011 do 19. 05. 2011 súd zistil, že obsahuje dátum služby, ktorá sa vykonáva v čase od
21.00 hod. do 03.00 hod. a meno člena PZ, ktorý ju vykoná.
Z oznámenia LK SERVIS s.r.o. Partizánska Ľupča z 12. 09. 2012 súd zistil, že tento subjekt predal
žalobcovifarmárskeosivopšenicaozimnáodrodaPegasos.Vroku2011malatátospoločnosťpriemernú
úrodu ozimnej pšenice 5,07 tony z jedného hektára. Spoločnosť vydala p. R. pôdu do náhradného

užívania, ktorá je podľa platnej zmluvy s poľovným združením v nájme poľovného združenia.
Z fotokópie písomnosti z 15. 12. 2011 žalovaného pre Obvodný lestný úrad Liptovský Mikuláš súd zistil,
že žalovaný žiadal o zvýšenie plánu odstrelu diviačej zveri z dôvodu stúpajúceho trendu tejto zveri v
revíri. Z fotokópie písomnosti Obvodného lesného úradu Liptovský Mikuláš z 19. 12. 2011 súd zistil, že
tento orgán štátnej správy zmenil plán chovu a lovu u raticovej zveri, u diviačej zveri pre rok 2010 a zvýšil

ho u diviačej zveri o 5 kusov v PR Ľupčianka od 19. 12. 2011 na základe žiadosti tohto občianskeho
združenia. Konajúci orgán zistil, že PR Ľupčianka splnila schválený plán poľovníckeho hospodárenia v
ľove diviačej zveri k 19. 12. 2011 na 100 % a v poľovnom revíri Ľupčianka je zvýšený stav diviačej zveri,
ktorý je potrebné upraviť tak aby bolo dosiahnuté normované kmeňové stavy v počte 36 ks.
Z pripojeného spisu tunajšieho okresného súdu sp. zn. 6D/190/2013, D not/65/2013 je preukázané,

že pôvodný žalobca U. R. zomrel 01.10.2012 a podľa osvedčenia o dedičstve zo dňa 12.08.2013,
právoplatného v ten istý deň, dedičkami zo zákona v l. dedičskej skupine sú manželka O.. O. R. a dcéra
poručiteľa O.. O. H., každá z nich v 1, ktoré dedičstvo prijali.
Podľa § 1 ods. 1 písm. h) zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve v platnom znení tento zákon upravuje
náhradu škody spôsobenej poľovníctvom, zverou a na zveri.

Podľa § 2 písm. l) zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve v platnom znení na účely tohto zákona
sa rozumie poľovníctvom súhrn činností zameraných na trvalo udržateľné, racionálne, cieľavedomé
obhospodarovanie a využívanie voľne žijúcej zveri ako prírodného bohatstva a súčasti prírodných
ekosystémov; je súčasťou kultúrneho dedičstva, tvorby a ochrany životného prostredia.
Podľa § 2 písm. o), p) zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve v platnom znení poľovným pozemkom sa

na účely tohto zákona rozumie každá plocha, ktorá nie je uvedená v písmene f. Poľovným revírom sa
na účely tohto zákona rozumie poľovný pozemok alebo súbor súvislých poľovných pozemkov jedného
alebo viacerých vlastníkov vymedzených v rozhodnutí orgánu štátnej správy poľovníctva, v ktorommožno vykonávať právo poľovníctva; za poľovný revír sa považuje aj samostatná zvernica a samostatná
bažantnica,
Podľa § 19 ods. 9 písm. a) uvedeného zákona poľovnícky hospodár je povinný navrhovať opatrenia

užívateľovi poľovného revíru potrebné na zabezpečenie riadneho poľovníckeho hospodárenia, ochrany
zveri a jej záchrany, ochrany poľovného revíru, zamedzenie škodám na zveri a divine a škodám
spôsobeným užívaním poľovného revíru, zabezpečenie starostlivosti o zver v čase núdze a realizáciu
nariadených veterinárnych opatrení a zverozdravotných opatrení a vyžadovať od užívateľa poľovného
revíru plnenie prijatých opatrení,

Podľa § 25 písm. g) uvedeného zákona užívateľ poľovného pozemku je povinný dohodnúť v zmluve s
užívateľom poľovného revíru spôsob a formu minimalizácie škôd spôsobených zverou a na zveri.
Podľa § 13 ods. 1 písm. c) uvedeného zákona užívanie poľovného revíru možno postúpiť písomnou
zmluvou o užívaní poľovného revíru (ďalej len "zmluva") fyzickej osobe - podnikateľovi alebo právnickej
osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá v poľovnom revíri vykonáva poľnohospodársku
činnosť alebo lesnícku činnosť najmenej na 50% výmery poľovného revíru alebo na časti bažantnice (§

7 ods.2), alebo zvernice (§ 6 ods. 1).
Podľa § 26 ods. 1 písm. l) uvedeného zákona užívateľ poľovného revíru je povinný zabezpečiť celoročnú
starostlivosť a ochranu zveri a poľovného revíru. Na ten účel najmä: spolupracovať s užívateľmi
poľovných pozemkov a zabraňovať vzniku škôd spôsobených zverou, na zveri a poľovných pozemkoch
a dohodnúť v zmluve (§ 13) s užívateľom poľovných pozemkov spôsob a formu minimalizácie škôd

spôsobovaných zverou a na zveri.
Podľa § 69 ods. 1 citovaného zákona užívateľ poľovného revíru zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym užívaním poľovného revíru. Za nesprávne užívanie poľovného revíru na účely tohto zákona
sa považuje poľovnícke hospodárenie, ktoré je v rozpore s § 26 ods. 1 písm. a), c), d), f), h), i), l) a m).
Podľa § 69 ods. 5 uvedeného zákona vlastník alebo nájomca poľovných pozemkov je povinný

urobiť primerané opatrenia na zabránenie vzniku škôd spôsobených zverou, pričom však nesmie zver
zraňovať. Za primerané opatrenia sa považuje najmä výsev odpútavacích plodín a výsadba ohryzových
plôch. Ak vlastník alebo nájomca poľovných pozemkov takéto opatrenia neurobí, znáša škodu podľa
miery jeho zavinenia.
Podľa § 69 ods. 6 uvedeného zákona ak vlastník alebo nájomca poľovných pozemkov nevykoná

opatrenia potrebné na zabránenie vzniku škôd spôsobených zverou, môže tak urobiť užívateľ poľovného
revíru, ak tým neobmedzuje užívanie poľovného pozemku na poľnohospodársku alebo lesnú výrobu a
ak s tým užívateľ poľovného pozemku súhlasí.
Podľa § 70 ods. 1 písm. a) uvedeného zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
užívaním poľovného revíru si uplatní poškodený u užívateľa poľovného revíru pri škodách na

poľnohospodárskych pozemkoch, poľných plodinách a poľnohospodárskych porastoch do 15 dní odo
dňa, keď škodu zistil, do dvoch mesiacov odo dňa, keď škoda vznikla.
Podľa § 70 ods. 2 označenej právnej úpravy súčasne s uplatnením nároku na náhradu škody
nesprávnym užívaním poľovného revíru uvedie poškodený výšku škody. Ak poškodený vlastník
alebo nájomca poľovných pozemkov v lehotách uvedených v odseku 1 vznik škody nenahlási a

súčasne nenahlási požadovanú výšku náhrady a neuvedie opatrenia, ktoré vykonal na zabránenie
škôd spôsobených zverou, jeho nárok na náhradu škody zaniká. Ak bola škoda spôsobená na
poľnohospodárskych plodinách a poľnohospodárskych porastoch a jej rozsah sa dá zistiť len v čase
zberu, poškodený uvedie jej výšku do 15 dní po vykonaní zberu.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.
Podľa § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu
pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.
Podľa § 99 ods. 1 veta prvá, druhá Obč. súd. por. ak to povaha veci pripúšťa, môžu účastníci skončiť
konanie súdnym zmierom. O zmier sa má súd vždy pokúsiť.

Podľa § 99 ods. 2 Obč. súd. por. súd rozhodne o tom, či zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore
s právnymi predpismi. V takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Tunajší okresný súd vo veci rozhodol dňa 31.10.2012 medzitýmnym rozsudkom tak, že základ

žalovaného nároku je daný v jednej polovici. Odvolací Krajský súd v Žiline rozsudkom č.
k. 7Co/444/2014-130 z 12.11.2014, právoplatným 22.12.2014, prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
Následne pred pojednávaním, ktorého termín bol určený na deň 28.01.2015, účastníci konania uzatvorili
súdny zmier o výške žalovaného nároku. Žalovaný vychádzal zo skutočnosti, že vzhľadom na uplynutiečasu je nemožné zistenie skutočnej výšky spôsobenej škody, žalobkyne s týmto tvrdením žalovaného
nesúhlasili.
Súd schválil súdny zmier uzatvorený účastníkmi konania, lebo sa neprieči zákonu. Pôvodný žalobca si

uplatnil u žalovaného náhradu škody 650 eur po jej zistení 12.07.2011 písomnosťou z 15.07.2011. Jeho
požiadavku zobral žalobca podľa písomného oznámenia z 20.07.2011 na vedomie a 03.08.2011 komisia
na mieste samom 03.08.2011 zistila rozsah škody bez zhotovenia záznamu, prijatia stanoviska alebo
rozhodnutia. Výšku škody si žalobca odvodil od predpokladaného výnosu 4,09 tony/hektár v zmysle
potvrdenia pôdohospodárskeho ústavu a trhovej ceny 18 eur za metrický cent, zistenú z inzercie J..N..Z..

Štatutárny zástupca žalovaného uviedol, že žalobca mal úrodu pozbierať a určiť výnos spôsobom 1000
zŕn, podľa ktorého v 1 m2, pri správnom výseve, je asi 350 klasov, každý z nich má zhruba 30 zŕn. Z
výpovede svedkyne L.. O. P., ktorá pracovala 12 rokov ako agronómka, je preukázané, že videla porast
ozimenej pšenice a bolo možné očakávať pekný výnos. Súd tiež pri ustálení výšky škody vychádzal z
odhadu úrody ozimnej pšenice pre okres Lipt. Mikuláš Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany
Bratislava z 28. 07. 2011, podľa ktorého je tento v poľnohospodárskej sezóne 2010/2011 na úrovni

3,94-4,09 tony/hektár. Vychádzajúc z trhovej ceny 18 eur za q a predpokladaného výnosu 4,09 tony/
hektár ide o ušlý zisk z poškodenej plochy 650 eur. Z nich predstavuje škoda spôsobená žalobkyniam,
z dôvodu porušenia právnej povinnosti žalovaného, polovicu v sume 325 eur.
Účastníci sa dohodli o náhrade trov konania tak, že žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobkyniam polovicu
19,50 eur zo súdneho poplatku, ktorý im nebude vrátený, keďže súdny zmier bol uzatvorený po prvom

pojednávaní.

Poučenie:

Proti uzneseniu o schválení zmieru odvolanie n i e j e prípustné.

Schválený zmier má účinky právoplatného rozsudku. Rozsudkom však môže súd zrušiť uznesenie o

schválení zmieru, ak je zmier podľa hmotného práva neplatný. Návrh možno podať do troch rokov od
právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru (§ 99 ods. 4 Obč. súd. por.).

Aknebudedobrovoľnesplnenápovinnosťurčenátýmtouznesením,môžuoprávnenénavrhnúťexekúciu
podľa osobitného zákona.