Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. január 2015

Súd: Špecializovaný trestný súd
Spisová značka: 3T/43/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9514100177
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Hrubala
ECLI: ECLI:SK:SSPK:2015:9514100177.1

Uznesenie

Špecializovaný trestný súd v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Jána Hrubalu a členov senátu JUDr. Jána Giertliho a JUDr. Jozefa Šutku v trestnej veci proti G.
M., obžalovanému pre trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v
znení neskorších predpisov účinného v čase spáchania skutku a iné, o námietke zaujatosti obvineného
G. M. zo dňa 20.12.2014, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 15. januára 2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 32 ods. 3 Trestného poriadku predseda senátu „3T“ Špecializovaného trestného súdu v Pezinku,
pracovisko Banská Bystrica, JUDr. Ján Hrubala n i e j e v y l ú č e n ý z vykonávania
úkonov trestného konania v trestnej veci proti obvinenému G. M., nar. XX.XX.XXXX v H. U., t. č. vo
výkone trestu v Ústave na výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody X., vedenej na Špecializovanom
trestnom súde v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica pod sp. zn. BB-3 T 43/2014.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 19. novembra 2014 prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR podal obžalobu na G. M., nar.
XX.XX.XXXX, v ktorej ho spolu v štyroch bodoch vinil zo spáchania trestných činov vydierania podľa §
235 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., hrubého nátlaku podľa § 235a ods. 1 Trestného zákona
č. 140/1961, organizátorstva spáchania trestného činu poškodzovania cudzej veci podľa § 10 ods. 1
písm. a), § 257 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona č. 140/1961 Zb., organizátorstva spáchania
trestného činu všeobecného ohrozenia podľa § 10 ods. 1 písm. a), § 179 ods. 1 Trestného zákona č.

140/1961 a zo spáchania zločinu podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného
zákona na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v predmetnej obžalobe (č. l. 2898-2917).

Predmetná vec v zmysle Rozvrhu práce Špecializovaného trestného súdu Pezinok bola v konečnom
dôsledku zapísaná do senátu „3T“, ktorého predseda JUDr. Ján Hrubala dňa 15.12.2014 urobil úkony v
zmysle § 240 ods. 1, 3, 4, 5 Trestného poriadku, teda predovšetkým dotknutým stranám zaslal rovnopis
obžaloby s výzvou na oznámenie návrhov na vykonanie dôkazov.

Obvinený G. M. túto zásielku súdu prevzal dňa 18.12.2014 a v podstate vzápätí dňa 20.12.2014 (súdu

doručené dňa 23.12.2014) na adresu Špecializovaného trestného súdu k predmetnej spisovej značke
zasiela podanie nazvané ako „Námietka zaujatosti“.

Z obsahu tejto písomnosti vyplýva, že vznáša námietku zaujatosti proti predsedovi senátu JUDr. Jánovi
Hrubalovi a to „z viacerých dôvodov“. Tieto dôvody možno sumarizovať do nasledovných okruhov.

Podľa názoru obvineného G. M. možno predsedu senátu JUDr. Jána Hrubalu považovať za zaujatého z
dôvodu,žebolčinnývrámciprejednaniaveciPK-2T14/2007,vktoromonvystupovalvpostavenísvedka

a v rámci ktorého bol odsúdený S. K.. Ján Hrubala bol člen senátu, ktorý v skutkovej vete predmetnéhorozsudku prejudikoval vinu G. M., keď konštatoval existenciu kriminálnej skupiny tzv. „M.“ napriek tomu,
že G. M. v tom čase za členstvo v takejto kriminálnej skupine, resp. za jej založenie nebol odsúdený a
žiadna s týmto súvisiaca vec dovtedy nebola právoplatne skončená. G. M. takýto postup súdu považuje

za konštatovanie jeho viny v čase, keď bolo trestné stíhanie za podplácanie S. K. voči jeho osobe vedené
ešte len v rámci prípravného konania. Z tohto dôvodu je toho názoru, že v trestnej veci S. K. si nemohol
uplatniť právo na obhajobu.

V súvislosti s touto vecou podal na Okresný súd Michalovce (sp. zn. 14C 137/2010) žalobu na ochranu
osobnosti, okrem iného aj proti osobe, ktorej zaujatosť v rámci tohto konania namieta. Podľa názoru G.

M. fotokópia ním podanej žaloby na ochranu osobnosti sa „za záhadných okolností dostala k novinárke
Y. X.j“, ktorá ju zverejnila a o predmetnom prípade písala, pričom zároveň poskytla priestor na vyjadrenie
JUDr. Jánovi Hrubalovi. Spôsob, akým namietaná osoba reagovala na medializáciu kauzy, podľa názoru
obvineného takisto zakladá dôvod jeho zaujatosti.

Ďalšou skutočnosťou, ktorú obvinený namieta, je postup predsedu senátu v rámci konania BB-3 T
3/2008, kedy predseda senátu G. M. poslal poštou fotokópie utajovanej prílohy, čo on považuje za

protizákonný postup, pričom takéhoto názoru bol aj Národný bezpečnostný úrad SR. G. M. je toho
názoru, že JUDr. Hrubala nepozná zákony, postupoval v rozpore so zákonom č. 215/2004 Z. z. o
ochrane utajovaných skutočností, čo konštatoval aj riaditeľ odboru legislatívy a práva Národného
bezpečnostného úradu. Preto predsedovi Špecializovaného trestného súdu adresoval návrh na
disciplinárne potrestanie JUDr. Jána Hrubalu, na ktorý bolo reagované tak, že podľa názoru predsedu

súdu nie sú splnené podmienky na podanie návrhu na disciplinárne potrestanie osoby, ktorej zaujatosť
v rámci tohto konania obvinený namieta.

Predseda senátu JUDr. Ján Hrubala podľa G. M. nedokáže objektívne a nestranne posúdiť a rozhodnúť
predmetnú vec a G. M. automaticky predpokladá, že JUDr. Ján Hrubala rozhodne o jeho vine. Všetky
vyššie uvedené skutočnosti v závere svojho podania opätovne dáva do súvislosti s vecou vedenou na

Okresnom súde Michalovce pod č. 14C 137/2010, kde sa prejednáva žaloba na ochranu osobnosti
smerovaná aj proti JUDr. Jánovi Hrubalovi. Všetky tieto fakty v ich vzájomných súvislostiach a kontexte
dôvodia stav, v rámci ktorého namietaný predseda senátu nemôže vo veci rozhodnúť nezaujato a
namietaná osoba „sa bude chcieť pomstiť za svoje pochybenie, keďže ho G. M. znemožnil pred
príslušníkmi NBÚ aj predsedom Špecializovaného trestného súdu“.

Vyššie uvedené tvrdenia obvinený G. M. dokladá aj prílohami a svoje názory odôvodňuje aj odkazmi
na rôzne rozhodnutia, najmä Európskeho súdu pre ľudské práva so sídlom v Štrasburgu. Zdôraznil tiež,
že z jeho strany žaloba na ochranu osobnosti nemala „obštrukčný charakter“, nakoľko ju podal ešte v
čase, kedy ani nevedel, že predmetná vec S. K. bude pridelená senátu „3T“, v rámci ktorého pôsobí
aj JUDr. Ján Hrubala.

Podľa § 31 ods. 1 Trestného poriadku z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca, u
ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám,
ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi splnomocnencov alebo pre pomer k
inému orgánu činnému v trestnom konaní. O vylúčení z dôvodov uvedených v § 31 v zmysle § 32 ods. 3
Trestného poriadku, na základe námietky vznesenej niektorou zo strán rozhoduje orgán, ktorého sa tieto

dôvody týkajú, pričom o tom, či je vylúčený sudca alebo prísediaci, ktorý rozhoduje v senáte, rozhodne
tento senát. Podľa § 32 ods. 6 Trestného poriadku o námietke zaujatosti strany, ktorá je založená na
tých istých dôvodoch, pre ktoré už raz bolo o takej námietke rozhodnuté, alebo ktorá nebola vznesená
bezodkladne, alebo ak je dôvodom námietky len procesný postup orgánov činných v trestnom konaní,
alebo súdu v trestnom konaní, sa nekoná; to platí aj o námietke, ktorá je založená na iných dôvodoch

ako dôvodoch podľa § 31 Trestného poriadku.

V súvislosti s vznesenou námietkou zaujatosti je predovšetkým potrebné uviesť, že námietku nebolo
možné vybaviť v zmysle § 32 ods. 6 Trestného poriadku nekonaním o nej, bola podaná včas a bolo
potrebné o nej meritórne rozhodnúť. Preto predseda senátu postupujúc v zmysle § 32 ods. 3 Trestnéhoporiadku nariadil vo veci neverejné zasadnutie a v rámci neho senát rozhodol tak, ako je to uvedené
vo výroku tohto uznesenia.

Predovšetkým je potrebné uviesť, že sama namietaná osoba sa zaujatá vo veci byť necíti a je toho

názoru, že akékoľvek konania pred súd postavených osôb vo veci (vulgárne či ironické vyjadrenia,
osočovanie, rôzne podania ...) z hľadiska dodržiavania zásad profesionálneho prístupu a profesionálnej
etiky vo veci nemôžu byť dôvodom na to, aby sudca akýmkoľvek spôsobom prenášal svoje pocity
z konania obvinených a obžalovaných osôb do svojho rozmýšľania o veci. Jedinou úlohou sudcu
je vyhodnocovať priebeh konania pred súdom, zaujímať vo veci adekvátne a procesnými predpismi

predpísané stanoviská a v konečnom dôsledku neutrálne a nestranne rozhodnúť. Pri tejto činnosti, i
keby existovali prípadné pocity frustrácie alebo ohrozenia sudcu (namietaná osoba však zdôrazňuje, že
takéto pocity u nej neexistujú), tieto sa nesmú premietnuť do jeho rozhodovania, pričom sudca musí byť
dostatočne profesionálne zdatný v tom smere, aby takéto s vecou nesúvisiace pocity zvládal a aby sa
nepreniesli do ovplyvnenia jeho postupu vo veci.

S vyššie uvedenými všeobecnými názormi vo veci predsedajúceho a namietaného sudcu formulujúc

ich po prednesení stanoviska o subjektívnom postoji predsedu senátu v rámci prezentovania jeho
odborného stanoviska (zachovajúc predpísané poradie hlasovania) sa stotožnili aj ostatní členovia
senátu, pričom je potrebné uviesť, že pripustenie akejkoľvek možnosti nechať sa vylúčiť z prejednania
veci na základe spôsobu správania sa strán v konaní by znamenalo doslova znefunkčnenie trestného
konania. Toto konštatovanie sa týka aj akýchkoľvek podaní vo veci po tom, čo ten ktorý sudca začal

byť vo veci činný, pričom je irelevantné, či sa jeho postavenie mení a ako člen alebo predseda
senátu sa zúčastňuje aj iných konaní súvisiacich s námietku vznášajúcou osobou. Najvyšší súd vo
veci 2Tošs 35/2008 doslova uviedol, že „pripustiť možnosť, že z vykonávania úkonov trestného konania
je automaticky vylúčený sudca len v dôsledku toho, že na neho obžalovaný (obvinený) podal nejaké
oznámenie (či už trestného alebo disciplinárneho charakteru) by totiž znamenalo, že obžalovaný

(obvinený) by mohol podávaním trestných oznámení (i iných podaní) proti sudcom príslušného súdu (čo
aj neopodstatnených) rozhodovať o tom, ktorý zo sudcov bude o jeho trestnej veci rozhodovať“.

V tejto veci je síce pravdou, že G. M. podáva žalobu na ochranu osobnosti ešte pred tým, než vec BB-3
T 43/2014 týkajúca sa aj predtým odsúdeného S. K. napadla na súd, je však potrebné zdôrazniť, že
predseda senátu JUDr. Ján Hrubala, ktorého G. M. v tomto konaní namieta, vo veciach súvisiacich s

jeho osobou koná už od 8. februára 2008, kedy vo veci napadla vec BB-3 T 3/2008, v rámci ktorej bol
obžalovaný aj G. M. a v rámci ktorej senát pod vedením JUDr. Z. Hrubalu obžalovaného G. M. dňa 24.
februára 2009 odsúdil na trest doživotia (rozsudok prvostupňového súdu odvolací súd v celom rozsahu
potvrdil, boli zamietnuté aj všetky dovolania odsúdených osôb). Nejde teda o prípad takého typu, ktorý
G. M. spomína aj vo svojom podaní, kedy by namietaná osoba - predseda senátu JUDr. Ján Hrubala

bola v spore s G. M. ešte predtým, než by ako sudca prišiel s G. M. do styku. V takomto prípade by
naozaj existovali dôvody na vyslovenie zaujatosti, avšak v predmetnom prípade možno jednoznačne
konštatovať, že všetky „akcie“ proti predsedovi senátu JUDr. Jánovi Hrubalovi zo strany G. M. začali
až v čase, keď JUDr. Ján Hrubala v rámci viacerých konaní Špecializovaného trestného súdu Pezinok
začal prejednávať prípady súvisiace s G. M..

K. ide o G. M. tak zvýrazňovanú okolnosť súvisiacu s jeho prejudikovaním viny v rámci rozsudku
týkajúceho sa Michala Petrusa, je potrebné uviesť to, čo JUDr. Ján Hrubala uviedol už v rámci konania
o ochrane osobnosti 14C 137/2010 vedeného na Okresnom súde v Michalovciach. Z hľadiska ustálenej
judikatúry týkajúcej sa trestného práva, uvádzanie mien v skutkových vetách rozsudkov mimo okruhu v
tejktorejvecižalovanýchosôbniejeprejudikovanímichprípadnejviny-každékonaniesatýkažalobcom

vymedzeného okruhu osôb a súd, najmä pokiaľ došlo predtým k vylúčeniam niektorých osôb, sa vinou
pred neho postavených osôb zaoberá zvlášť u každej obžalovanej osoby (viď napr. rozhodnutie NDT
180/1987 publikované v Zbierke rozhodnutí a stanovísk NSSR pod číslom 30/1998, kde je uvedené, že
„nepôjde o prejudikovanie viny, ak súd v odsudzujúcom rozsudku, ktorý sa týka ďalších, nevylúčených
spolupáchateľov, v znení skutkovej vety uvedie vecnú súvislosť konania vylúčeného spolupáchateľa -

doteraz neodsúdeného, s konaním ostatných spolupáchateľov“).Je zrejmé, že tieto názory judikujúceho súdu je bez akýchkoľvek pochybností možné analogicky
premietnuťajnaprípad,ktorýtakzdôrazňujeG.M.,pričomvoveciPK-2T14/2007senát,ktoréhočlenom
bolajJUDr.JánHrubala,vyhodnotildôkaznúsituáciutak,žeskupinuokoloG.M.ajvrámcitohtokonania

bolomožnéoznačiťako„kriminálnu“,čonijakýmspôsobomnespochybnilaniodvolacísúd.Lennamargo
veci je možné uviesť, že skutková veta predmetného rozsudku nehovorí o „zločineckej skupine“, hoci v
ďalšom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. BB-3 T 3/2008 bol G. M. právoplatne odsúdený
za rôzne trestné činy ako člen zločineckej skupiny.

Zhrnúc uvedené, prípadný právny spor o tom, či v konaní týkajúcom sa S. K. senát mohol alebo

nemohol použiť slovné spojenie „kriminálna skupina tzv. M.“ sa tak vo vzťahu k tejto veci v konečnom
dôsledku stáva irelevantným. Konštatovanie existencie „kriminálnej skupiny tzv. M.“ v rámci konania o
vine S. K. v zmysle vyššie uvedených a judikovaných stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
nijak neprejudikuje uznanie viny G. M. za akýkoľvek trestný čin. V tejto súvislosti je možné v rámci
analógie citovať ešte z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 6Tost 44/2012, kde Najvyšší súd SR uviedol,
že „za neopodstatnenú treba považovať námietku obvinených, že poukazovaním na ich iné neskončené

trestné veci v súvislosti s odôvodnením väzobného stíhania dochádza k porušeniu zásady prezumpcie
neviny, pretože tak, ako už bolo uvedené aj v skorších rozhodnutiach, takéto odvolávanie sa na iné
súčasnevedenétrestnéstíhanieobvinenýchsúdnapraxpripúšťaanejdeonedovolenýzásahdozásady
prezumpcie neviny“.

Odvolávanie sa na konanie predsedu senátu JUDr. Jána Hrubalu, ktorý konflikt právnych noriem a

právnych princípov týkajúci sa prístupu k spisu, „rovnosti zbraní v konaní“ a potreby ochrany utajovaných
skutočností vyriešil v prospech osoby postavenej pred súd a v rámci práva na zaručenie spravodlivého
súdneho procesu jej zaslal ňou požadované informácie, zo strany G. M. vyznieva naozaj paradoxne.
Vyjdenie v ústrety osobe postavenej pred súd a zaslanie ňou požadovaných materiálov, aj keby bolo
v rozpore s právnou normou takej či onakej právnej sily (namietaný predseda senátu zdôrazňuje, že

takýto rozpor z hľadiska uplatnenia práva ako nástroja spravodlivosti nevidí, toto svoje stanovisko v
predchádzajúcej komunikácii vysvetlil a osvojil si ho aj túto vec prejednávajúci senát), jednoducho
nemôže byť dôvodom na vyvodenie zaujatosti osoby, ktorá požiadavku na ňu sa obracajúcej osoby
akceptuje. Už z gramatického výkladu termínu „zaujatosť“ je možné jednoznačne vyvodiť záver, že ide
o konštatáciu negatívneho vzťahu namietanej osoby k osobe namietajúcej zaujatosť a bolo by naozaj

priam absurdné vyvodzovať takýto negatívny vzťah u osoby, ktorá námietku vznášajúcej osobe vyjde
v ústrety.

Pokiaľ ide o komunikáciu s novinárkou týždenníka Plus 7 dní Y. X., senát zhodne s namietaným
predsedom senátu konštatuje, že táto nepresiahla medze komunikácie sudcu stanovené slovenským
právnym poriadkom a bola v súlade aj s ustanovením § 6 Trestného poriadku. Namietaný predseda

senátuJUDr.JánHrubalanemáanemalzáujemnaakejkoľvekmedializáciiokolnostísúvisiacichsvyššie
uvedenou žalobou na ochranu osobnosti, aktívne sám od seba neposkytoval médiám žiadne informácie,
v zmysle plnenia si povinností sudcu len e-mailom odpovedal na písaným médiom kladené otázky. V
tejto súvislosti treba ešte podotknúť, že predmetná žaloba bola dňa 26. júna 2014 prvostupňovým súdom
v celom rozsahu zamietnutá a o veci koná odvolací súd.

Vyhodnotiac všetky vyššie uvedené skutočnosti senát dospel k záveru, že u predsedu senátu JUDr.
Jána Hrubalu a ani u ostatných členov senátu nejde o prípad, v rámci ktorého možno mať pochybnosti
o nezaujatosti všetkých členov senátu pre ich pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa
úkon priamo týka. Preto bolo rozhodnuté tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť v lehote 3 (troch) dní od jeho oznámenia. Sťažnosť sa
podávanaŠpecializovanomtrestnomsúdePezinok,pracoviskoBanskáBystrica,pričompodanietakejto
sťažnosti nebráni vykonaniu už nariadeného úkonu trestného konania. O sťažnosti rozhodne Najvyššie
súd Slovenskej republiky.