Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Prešov

Judgement was issued by JUDr. Gabriela Klenková

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/290/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114227247
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8114227247.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľa GAMA REÁL, s. r. o., Tatranská 32/A, Prešov,
IČO: 36 468 851, právne zastúpený JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom, Hlavná 19, Prešov
proti odporcovi PHARMAS, spol. s r. o., Hlavná 60, Prešov, IČO: 31 704 379, právne zastúpený
JUDr. Annou Plančárovou, advokátkou, ul. Hlavná č. 123, Prešov, o návrhu na vydanie predbežného
opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 13C/206/2014-30 zo
dňa 28.11.2014 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia,
ktorým sa domáhal, aby súd nariadil odporcovi povinnosť dodávať vodu navrhovateľovi do objektu súp.
č. XXXXX, zapísaného na liste vlastníctva (ďalej len LV) č. XXXXX, k. ú. H., prostredníctvom svojej
vodovodnej prípojky nachádzajúcej sa v budove súp. č. XXXX, postavenej na pozemku parc. KN-C č.
483/1, zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. H. do právoplatného skončenia sporu o určenie vecného bremena,
ako aj, aby mu uložil povinnosť v lehote 30 dní podať návrh na určenie vecného bremena. Zároveň si
uplatnil náhradu trov predbežného opatrenia.

Súd poukázal na dôvody uplatneného návrhu, ďalej doplnenie návrhu na vydanie predbežného
opatrenia, citoval ust. § 74 ods. 2, § 75ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a uviedol, že v danom
prípade navrhovateľ ani napriek výzve na doplnenie podania v čase rozhodovania súdu o predbežnom
opatrené neuviedol a neosvedčil podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná
ochrana, t. j. neuviedol a neosvedčil skutočnosti odôvodňujúce záver o povinnosti odporcu dodávať
mu vodu, resp. nárok na uloženie povinnosti, resp. určenie existencie vecného bremena, ktoré bude
spočívať v povinnosti odporcu ako vlastníka susednej nehnuteľnosti strpieť dodávku vody zo svojho
vodovodu pre navrhovateľa, ktorého ochrany sa chce domáhať v konaní vo veci samej, a ktorému sa má
poskytnúť predbežná ochrana. V tejto súvislosti súd poukázal na to, že návrh na vydanie predbežného
opatrenia smeruje zrejme v podstate k obsahovo rovnakému rozhodnutiu, ako by malo byť rozhodnutie
vo veci samej, čo je vzhľadom na jeho predbežnú povahu a nariaďovanie iba v nevyhnutnom potrebnom
rozsahu možné iba výnimočne a zdôrazňuje potrebu jeho riadneho odôvodnenia.

Súd poukázal na čl. 13 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ust. § 489, § 151o, § 134 ods. 1, § 130
ods. 1 Občianskeho zákonníka a uviedol, že navrhovateľ návrh na nariadenie predbežného opatrenia
odôvodnil tým, že povinnosť bola zakotvená v bode IV. písmena D kúpnej zmluvy, a ako doplnil, aj keď
to v zmluve priamo uvedené nie je, ale je v nej uvedené, že odporca bude navrhovateľovi dodávku

pitnej vody fakturovať, a tým, že tento spôsob pripojenia vody bol v týchto objektoch možno viac ako
30 rokov s tým, že právo na dodávku vody pre navrhovateľa a povinnosť odporcu bola vydržaná
formou vecného bremena. Poukázal pritom iba všeobecne na kúpnu zmluvu a faktúry za vodné,
stočné, avšak konkrétne právne skutočnosti odôvodňujúce túto povinnosť alebo rozhodujúce skutočnosti
odôvodňujúce vydržanie vecného bremena neuviedol. Z predloženej kúpnej zmluvy (č. l. 3 súdneho
spisu) v bode IV. písm. d pritom vyplýva iba deklarácia, že „Predávajúci (odporca) bude uhrádzať
spotrebu médií, t. j. elektrickej energie, vodné, stočné, za pivničné priestory a dvorovú časť, pričom
dvorovú časť bude kupujúcemu (navrhovateľovi) prefakturovávať podľa skutočnej spotreby evidovanej
podružnými meračmi jednotlivých médií,“ a z faktúr (v spise na č. l. 20, 21) vyplýva iba fakturovanie vody
odporcom navrhovateľovi bez toho, aby z nich bez ďalšieho bola zrejmá povinnosť záväzku odporcu
vodu dodávať navrhovateľovi do určitého objektu, resp. vydržanie vecného bremena. V tejto súvislosti
súd poznamenal, že právna povinnosť všeobecne ani vecné bremeno nevzniká, resp. k vydržaniu práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu nedochádza iba dlhodobým predchádzajúcim faktickým stavom,
resp. iba dlhodobým poskytovaním a prijímaním plnenia bez toho, aby k tomu pristúpili ďalšie právne
skutočnosti.

Navrhovateľ v danom prípade návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnil iba potrebou vody,
doterajším faktickým stavom a tvrdeniami o nešpecifikovanej povinnosti odporcu, bez jej konkrétneho
odôvodnenia opodstatnenosti navrhovanej predbežnej úpravy vo vzťahu k odporcovi, okrem tvrdení,
o predchádzajúcich plneniach a finančnej a časovej náročnosti iného riešenia však nijako neosvedčil.
Súd zdôraznil, že predbežné opatrenie nemožno vydať vtedy, ak by išlo o úpravu faktických (nie
právnych vzťahov medzi účastníkmi). Navrhovateľ netvrdil a neosvedčil aspoň základné skutočnosti
pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, t. j. skutočnosti, ktoré by
nasvedčovali vzniku a trvaniu záväzku odporcu dodávať navrhovateľovi vodu do určeného objektu,
alebo vzniku tomu zodpovedajúceho vecného bremena (napr. vo vzťahu k tvrdenému vydržaniu -
konkrétne skutočnosti odôvodňujúce dobromyseľnosť navrhovateľa o tom, že mu právo patrí a vzhľadom
na jeho vecnoprávnu povahu týkajúcu sa nehnuteľnosti je nepretržitý výkon po dobu 10 rokov).
Okrem toho navrhovateľ v tomto konaní nežiadal, aby odporca niečo strpel, alebo aby konal, pričom
neosvedčil ani momentálnu technickú možnosť odporcu dodávať vodu do objektu navrhovateľa (v
prípade nedostatku tejto technickej možnosti nie je zrejmá ani povinnosť odporcu aktívne budovať
ďalšie, resp. obnovovať technické prepojenie na dodávanie vody do objektu navrhovateľa), a navrhované
predbežné opatrenie by tak mohlo trpieť aj nedostatkom materiálnej vykonateľnosti, čo spochybňuje,
resp. neosvedčuje potrebu jeho vydania. Z tohto dôvodu súd uzavrel, že navrhovateľ neuviedol a
neosvedčil právne významné rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce vydanie predbežného opatrenia a
podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana na zachovanie tohto stavu, ktorého
ochrany sa chce domáhať vo veci samej, a preto súd prvého stupňa návrh na nariadenie predbežného
opatrenia zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že náhradu trov
konania účastníkom nepriznal, lebo odporca bol v konaní úspešný, avšak trovy konania mu nevznikli.
Navrhovateľ nebol v konaní úspešný, preto právo na ich náhradu nemá.

V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie navrhovateľ. Namietal, že súd prvého
stupňa, ktorý rozhodoval o predbežnom opatrení nemal riešiť otázku meritu sporu, či budú alebo nebudú
úspešní v konaní o určenie existencie vecného bremena. Nemožno totiž v konaní o predbežnom
opatrení vyvodzovať a prejudikovať svoj záver o pravdepodobnosti ich úspechov v konaní. Poukázal
na ust. § 151o Občianskeho zákonníka, na základe ktorého sa chcú domáhať určenia, že došlo k
vzniku vecného bremena spočívajúceho v dodávke pitnej vody z vodovodu odporcu, pretože toto právo
bolo vykonávané medzi účastníkmi v období od roku 2008 do roku 2014. Táto dodávka medzi týmito
objektmi bola realizovaná v období asi 30 rokov. Zdôraznil, že z ich návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia je nepochybné a zrejmé, že odporca dodával do objektu, ktorý od neho odkúpili, pitnú
vodu 6 rokov a pre osobné nezhody medzi konateľmi spoločnosti, vodu dodávať prestal bez ďalších
dôvodov. Objekt navrhovateľa je prenajatý a následne novým nájomcom zrekonštruovaný. Nájomca na
prevádzku potrebuje nevyhnutne vodu. Zastavením dodávky vody dochádza k škodám, pretože objekt
nájomca nemôže prevádzkovať, začínajú vznikať problémy s nájmom. Navyše nájomca mal dohodnuté
a objednané akcie, ktoré sa nezrealizovali a vzniká mu škoda, ktorú mieni uplatňovať voči odporcovi.

V záujme toho, aby škoda nevznikla, preto dali návrh na nariadenie predbežného opatrenia, aby sa
dočasne upravili pomery medzi účastníkmi konania. Podotkol, že nevidí žiadnu prekážku v tom, aby
odporca im nedodával pitnú vodu tak, ako ju dodával navrhovateľovi 6 rokov aj počas sporu o určenie,
či vzniklo alebo nevzniklo vecné bremeno na strane odporcu spočívajúce v dodávke vody. Podľa názoru
právneho zástupcu navrhovateľa osvedčili nevyhnutnosť dočasnej úpravy pomerov, a preto navrhol
zmeniť napadnuté uznesenie a návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovieť.

Právna zástupkyňa odporcu vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že nie je pravdou, aby bola vodovodná
prípojka súčasťou príslušenstva odkúpenej nehnuteľnosti. Vodovodná prípojka nebola predmetom
kúpnej zmluvy, bola vybudovaná až po odkúpení nehnuteľnosti odporcom od JEDNOTY SD Prešov
v roku 2007. Jedná sa o novú prípojku. Podružný merač a vodovodná prípojka je vo výlučnom
vlastníctve odporcu. Taktiež skutočnosť, že odporca je v súlade s kúpnou zmluvou povinný umožniť
užívanie vodovodnej prípojky a dodávať vodu neobstojí, nakoľko kúpna zmluva mu takúto povinnosť
nestanovuje a dodávateľom vody nie je odporca, ale Vodárne a kanalizácie, a. s.. Fakturácia neprebieha
mesačne, ale dvakrát ročne, pričom bola dohodnutá iba z dôvodu, že čo bude fakturované bude aj
zaplatené. Navrhovateľ bol za celé obdobie upozorňovaný niekoľkokrát na skutočnosť, že nemá vlastnú
prípojku vody a elektrickej energiu. Dodávku elektrickej energie si navrhovateľ pred niekoľkými rokmi
zrealizoval prostredníctvom Slovenských elektrárni a nie cez odporcu. Taktiež tvrdenie, že vodovodnú
prípojku na mestský vodovod si nemôže zriadiť je finančne a časovo veľmi náročné neobstojí. Mal
dostatok času na realizáciu a podľa jeho podnikateľských aktivít je zrejmé, že sa nenachádzal ani
sa nenachádza vo finančnej tiesni. Čo sa týka samotnej odstávky vody z dôvodu havarijného stavu
vodovodného potrubia v zadnej časti pivničných priestorov, na ktorú skutočnosť bol navrhovateľ riadne
a včas upozornený, k tomu uviedol, že sa jedná o priestor, ktorý odporca riadne prenajímal, bolo aj
v jeho záujme včasné a čo najrýchlejšie odstránenie závady. Odporca pri realizácii opráv vlastného
vodovodného potrubia došiel k záveru, že príčinou zatekania a následného vytápania týchto priestorov
je s najväčšou pravdepodobnosťou hraničiacou istotou závada na strane navrhovateľa, ktorý žiaľ do
dnešného dňa neurobil žiadne kroky za účelom odstránenia tejto závady. V prípade potreby právna
zástupkyňa na odporcu uviedla, že predloží príslušné listinné dôkazy na preukázanie ňou tvrdených
skutočností. Navrhla navrhnuté uznesenie potvrdiť.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 Občianskeho súdneho poriadku, bez nariadenia pojednávania
(§ 214 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je
dôvodné.

Oboznámením sa s obsahom spisu, zisteným skutkovým stavom súdom prvého stupňa, ako aj právnym
posúdením veci, odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne posúdil nedôvodnosť návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
uvedeným súdom prvého stupňa.

K odvolaniu navrhovateľa uvádza, že zákonnými predpokladmi pre nariadenie predbežného opatrenia je
nevyhnutnosť dočasnej úpravy pomerov, ako aj obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Pod dočasnou úpravou pomerov sa rozumie sa rozumie stav vzťahov, ktorý neznesie odklad. V danom
prípade súd prvého stupňa správne vychádzal z dôkaznej povinnosti navrhovateľa vyplývajúcej z ust.
§ 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - t. j. povinnosti nielen tvrdenia, ale aj preukázania
ním tvrdených skutočností. Zákonné podmienky, t. j. nevyhnutnosť dočasnej úpravy pomerov v danom
prípade navrhovateľom preukázané neboli, a preto súd prvého stupňa správne návrh na nariadenie
predbežného opatrenia zamietol. Súd sa náležite vysporiadal aj s otázkou možného osvedčenia nároku,
na ktoré poukazoval navrhovateľ v súvislosti s riešením otázky vydržania vecného bremena. Jeho
stanovisko k tejto otázke nemožno považovať za prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej. Súd prvého
stupňa pri posudzovaní dôvodnosti návrh na nariadenie predbežného opatrenia skúmal, na základe
akých rozhodných skutočností by mala byť nariadená odporcovi povinnosť dodávať pitnú vodu do
objektu navrhovateľa. Táto skutočnosť nevyplýva ani z obsahu kúpnej zmluvy, nebola predmetom jej
dojednania, navyše ani vodovodná prípojka nebola súčasťou kúpnej zmluvy ako nesprávne uviedol v

návrhu na nariadenia predbežného opatrenia právny zástupca navrhovateľa. Súd prvého stupňa náležite
skúmal zákonné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia a z dôvodu ich nepreukázania, t. j.
neunesenie dôkazného bremena navrhovateľom, návrh dôvodne zamietol.

Ani tvrdené skutočnosti o údajnej škode, ktorá by mala vzniknúť nájomcovi nehnuteľnosti navrhovateľa
v konaní preukázané neboli. Povinnosť odporcu dodávať pitnú vodu z vlastnej vodovodnej prípojky
nevyplýva z kúpnej zmluvy, teda nebola predmetom občianskoprávneho záväzku. Namietané nesprávne
právne posúdenie zákonných podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia preto nebolo
opodstatnené.

Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie ako správne v súlade s ust. § 219 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku.

O trovách odvolacieho konania účastníkov odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 224 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku a zásadou úspechu odporcu v odvolacom konaní, ktorému vzniklo právo
na náhradu trov odvolacieho konania. Návrh na priznanie náhrady trov konania predložený nebol, ani
z obsahu spisu mu trovy odvolacieho konania nevyplývajú, a preto náhrada trov odvolacieho konania
účastníkom priznaná nebola (§ 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). Navrhovateľ v odvolacom
konaní nebol úspešný, právo na náhradu trov odvolacieho konania mu preto nevzniklo.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.