Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trnava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Bibiána Ťažiarová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8C/26/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114203243
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiana Ťažiarová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2114203243.3

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci navrhovateľa: BL Finance, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 44
307 683, zastúpený splnomocnenkyňou: SOUKENÍK-ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 17, Bratislava, IČO: 36
862 711, proti odporcovi: U. B., narodený XX. X. XXXX, bytom T. Q. XXX, o návrhu odporcu na obnovu
konania sp. zn. 15Rob/40/2005, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na obnovu konania a nariadenia odkladu vykonateľnosti platobného rozkazu sp. zn.

15Rob/40/2005 z a m i e t a .

II. Navrhovateľ obnovy konania je povinný zaplatiť účastníkovi BL Finance s.r.o. náhradu trov konania
vo výške 264,73 eur ako náhradu trov právneho zastúpenia splnomocnenkyni Advokátska kancelária
SOUKENÍK - ŠTRPKA s.r.o. a to do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ obnovy konania sa návrhom zo dňa 3. 2. 2014, doručeným tunajšiemu súdu dňa 5. 2. 2014

domáha povolenia obnovy konania vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 15Ro/40/2005 a
zároveň nariadenia odkladu vykonateľnosti platobného rozkazu Okresného súdu Trnava zo dňa 30. 3.
2006 sp. zn. 15Rob/40/2005.

Uznesením č. k. 8C/26/2014 zo dňa súd pripustil, aby z konania vystúpila spoločnosť GE Money, a.s.,
Bottova 7, Bratislava, IČO: 17 324 220 a na jej miesto vstúpila spoločnosť BL Finance, s.r.o., Šoltésovej
14, Bratislava, IČO: 44 307 683.

Návrhom zo dňa 3. 2. 2014 doručeným tunajšiemu súdu dňa 5. 2. 2014 sa navrhovateľ obnovy

konania domáha obnovy konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 15Rob/40/2005 a odkladu
vykonateľnosti platobného rozkazu č. k. 15Rob/40/2005 zo dňa 30. 3. 2006 v zmysle § 228 ods.
1 písm. a) a e) Občianskeho súdneho poriadku s poukazom na to, že dva týždne pred podaním
návrhu sa dozvedel o dôvode obnovy konania. Poukázal na rozhodnutia súdov a to Krajského
súdu Banská Bystrica sp.zn. 17CoE/2/2010, Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn. 16CoE/107/2009,
rozhodnutie Krajského súdu Trnava sp.zn. 10CoE/5/2010 s tým, že v dvoch bolo potvrdené uznesenie

prvostupňového súdu o zastavení exekúcie a v treťom bolo potvrdené zamietnutie žiadosti o udelenie
poverenia. Ďalej poukázal na viaceré rozhodnutia slovenských súdov a to rozhodnutie Okresného súdu
v Žiline sp.zn. 17C/134/2008-31 potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.zn. 5Co 46/2009,
rozsudok Okresného súdu Galanta sp.zn. 23C/154/2008, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn.
7CoE/34/2009, ktoré sa týkajú neprijateľných zmluvných podmienok pri úverových zmluvách. Poukázal
na skutočnosť, že súd pri rozhodovaní neriešil ako predbežnú otázku viaceré zmluvné podmienky

uzatvorenej Zmluvy o úvere so zreteľom na ich nesúlad so zákonom, európskymi pravidlami na ochranu
spotrebiteľa a dobrými mravmi. V neprospech navrhovateľa došlo k neprimeranému zabezpečeniuúveru, k dojednaniu Obchodného zákonníka na všetky právne vzťahy, ktorého dojednanie nemohol
ovplyvniť, k dojednaniu neprimeraných sankcií a nejasných a pre spotrebiteľa nezrozumiteľných
podmienok. Ďalej poukázal na rozhodnutia Európske súdu pre ľudské práva Beian v. Rumunsko,

rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie /rozsudok z 27. 6. 2000 Spojené prípady C-240/1998
až C-244/1998 Océono Grupo Editorial SA, rozsudok z 21. 11. 2002 - prípad C-473/00 Cofidis SA,
keď povolenie obnovy konania je odôvodnené tým, že platobný rozkaz je v rozpore s uvedenými
rozhodnutiami Súdneho dvora Európskej únie.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa obnovy konania, oboznámením sa s podstatným

obsahom založených listinných dokladov, návrhom zo dňa 3.2.2014, čestným vyhlásením na č.l. 7,
písomnosťou na č.l. 8-14, rozsudkom súdneho dvora vo veci C-618/10 na č.l. 15-31, prípadom Beian
proti Rumunsku na č.l. 32-38, rozsudkom súdu zo dňa 27.6.2010 na č.l. 39-41, vyjadrením k návrhu
na obnovu konania zo dňa 11.7.2014, rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok vrátane prílohy zo
dňa 21.9.2009 na č.l. 58-70, vyjadrením zo dňa 18.8.2014 na č.l. 82-89, spisom tunajšieho súdu 15Rob
40/2005 (návrhom zo dňa 10.12.2005 na č.l. 1-4, zmluvou o úvere zo dňa 26.6.2001 na č.l. 6, platobným

rozkazom zo dňa 30.3.2006 na č.l. 20), s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný
skutkový stav.

Navrhovateľ obnovy konania uviedol, že o dôvodoch, resp. o rozhodnutiach, ktoré uviedol v návrhu sa
oboznámil prostredníctvom občianskeho združenia HOOS na ochranu práv spotrebiteľa, pred dvoma
týždňami ako bol podaný návrh vo veci samej. V pôvodnom konaní, v rámci ktorého bol vydaný platobný

rozkaz, bol braný ako podnikateľ a nie ako spotrebiteľ. Inak by neboli úroky v takej výške, a akej o
nich bolo rozhodnuté v rámci platobného rozkazu. Sankcie si uvedomil až potom, keď bol vyzvaný
exekútorom na zaplatenie. V čase keď bol vydaný platobný rozkaz a mohol podať odpor, situáciu neriešil.

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 15Rob/40/2005 vyplýva, že tunajší súd vydal dňa 30. 3. 2006 platobný
rozkaz čl. 20, ktorým súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť sumu 32 520,30 Sk spolu so zmluvnou

pokutou 6504 Sk a úrokom z omeškania vo výške 0,1% denne zo sumy 32 520,30 Sk odo dňa 12.
3. 2004 do zaplatenia a úrokom vo výške 2,46% mesačne zo sumy 32 520,30 Sk od 13.8.2004
do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 7140 Sk. Súčasne ho poučil, že ak nesúhlasí s
povinnosťou na zaplatenie peňažnej sumy, uloženej mu platobným rozkazom, má možnosť v lehote 15
dní podať na súde, ktorý platobný rozkaz vydal, opravný prostriedok, ktorým je odpor proti platobnému

rozkazu s tým, že súd odmietne odpor, ktorý bude podaný oneskorene, bez odôvodnenia vo veci
samej, alebo neoprávnenou osobou. Tiež ho poučil, že ak nepodá odpor s odôvodnením vo veci samej,
nadobudne platobný rozkaz účinky právoplatného rozsudku a na jeho základe bude môcť navrhovateľ
ako oprávnený, viesť exekúciu na jeho majetok. Predmetný platobný rozkaz bol doručený dňa 12, 4.
2006 do vlastných rúk odporcovi, ktorý nepodal odpor a preto platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť

dňa 28. 4. 2006.

Podľa ustanovenia § 228 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku právoplatný rozsudok môže účastník
napadnúť návrhom na obnovu konania, ak

a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní,
ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho
priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

c) bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu,

d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím
súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody

účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným
finančným zadosťučinením,e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych
spoločenstiev.

Podľa ustanovenia § 228 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku návrhom na obnovu konania môže

účastník napadnúť i právoplatné uznesenie, ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy podľa
odseku 1 vzťahovať i na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval; to platí obdobne aj pre právoplatný
platobný rozkaz, rozkaz na plnenie, zmenkový platobný rozkaz a šekový platobný rozkaz.

Podľa ustanovenia § 228 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku návrhom na obnovu konania môže
účastník napadnúť i právoplatné uznesenie, ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy podľa
odseku 1 vzťahovať i na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval; to platí obdobne aj pre právoplatný

platobný rozkaz, rozkaz na plnenie, zmenkový platobný rozkaz a šekový platobný rozkaz. Návrh na
obnovu konania je koncipovaný ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý slúži k tomu, aby mohla
byť znovu prejednávaná vec právoplatne skončená, a to za zákonom stanovených podmienok. Obnova
konania môže byť podaná len proti rozhodnutiam, proti ktorým nie je zo zákona vylúčená. Zásadne
možno návrhom na obnovu konania napadnúť každý právoplatný rozsudok súdu i právoplatný platobný

rozkaz. Právoplatný platobný rozkaz možno napadnúť návrhom na obnovu konania z dôvodu uvedených
vustanovenia§228ods.1písm.a)O.s.p.ibavtedy,aksútunovéskutočnosti,rozhodnutiaalebodôkazy,
ktoré navrhovateľ obnovy konania (odporca) nemohol použiť do uplynutia lehoty na podanie odporu, a
to i napr. preto, že o nich nevedel. Konanie o obnove prebieha v dvoch fázach. V prvej z nich (iudicium
rescindens) súd skúma, či je obnova konania procesne prípustná; návrhu na obnovu konania v tejto fáze

súd buď vyhovie alebo ho zamietne. Druhá fáza (iudicium rescissorium) predstavuje nové prerokovanie
a rozhodnutie vo veci. Jedným z predpokladov procesnej prípustnosti návrhu na obnovu konania, na
ktoré sa zameriava súd v prvej z uvedených fáz, je medziiným existencia skutočností, rozhodnutí alebo
dôkazov, ktoré ten, kto navrhuje obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní
(§ 221 ods. 1 písm. a) O.s.p.), a ďalej možnosť vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom

konaní (§ 221 ods. 1 písm. b/ O.s.p.). V oboch prípadoch je procesná prípustnosť tohto mimoriadneho
opravného prostriedku podmienená tým, že ten, kto navrhuje obnovu konania, nemal žiadny podiel na
tom, že sa v pôvodnom konaní nemohli použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, prípadne že sa
nemohli vykonať dôkazy. Táto podmienka nie je splnená, ak určitá skutočnosť, rozhodnutie alebo dôkaz
existovali už v pôvodnom konaní a ten, kto navrhuje obnovu konania, o ich existencii vedel a mal aj

dostatok podkladov potrebných na ich označenie a na splnenie svojej dôkaznej povinnosti v zmysle §
120 ods. 1 O.s.p., avšak ich v pôvodnom konaní nepoužil.

Podľa ustanovenia § 228 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku návrh na obnovu konania má popri
všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) obsahovať označenie rozsudku, proti ktorému smeruje, dôvod
obnovy, skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že návrh je podaný včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť

návrhu preukázať, ako aj to, čoho sa navrhovateľ domáha.

Podľa ustanovenia § 230 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku návrh na obnovu konania treba
podaťvlehotetrochmesiacovodtohočasu,keďten,ktoobnovunavrhuje,sadozvedelodôvodeobnovy,
alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť. Po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku možno návrh
podať len z dôvodu uvedeného a) § 228 ods. 1 písm. a) v prípade, že ide o trestný rozsudok, na podklade

ktorého sa v občianskom súdnom konaní priznalo právo, bol neskôr podľa trestnoprávnych predpisov
zrušený, e) § 228 ods. 1 písm. e).

Vkonaníopovolenieobnovykonaniasúdriešilenotázkyprocesnejpovahy.Pretosasúdprirozhodovaní
o povolení obnovy konania zaoberal otázkou, či sú splnené procesné podmienky pre konanie o povolení
obnovy v tom, či návrh bol podaný včas /§ 230 ods. 1 O.s.p./.

Podľa ustanovenia § 232 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku návrh na obnovu konania prejedná
súd, ktorý o veci rozhodoval v prvom stupni.Podľa ustanovenia § 233 Občianskeho súdneho poriadku ak je pravdepodobné, že sa návrhu na obnovu
konania vyhovie, môže súd nariadiť odklad vykonateľnosti rozhodnutia o veci.

Podľa ustanovenia § 234 Občianskeho súdneho poriadku návrh na obnovu konania súd uznesením

buď zamietne alebo obnovu konania povolí. Ak súd zamieta návrh na obnovu konania preto, že nie
je prípustný, alebo preto, že ho podal niekto, kto naň nebol oprávnený, alebo preto, že je zrejme
oneskorený, nemusí nariaďovať pojednávanie.

Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení.

Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených ustanovení O.s.p., ktoré aplikoval pri

rozhodovaní o návrhu na obnovu konania. Navrhovateľ obnovy konania prevzal platobný rozkaz dňa
12. 4. 2006. Na pojednávaní zotrval na vyjadrení, že o dôvode obnovy konania sa dozvedel pred dva
týždňami pred podaním návrhu od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS (t. j. dňa 22. 1.
2014). Návrh na obnovu konania doručil súdu dňa 5. 2. 2014.

Najskôr sa súd zaoberal skutočnosťou, či bol návrh podaný včas. Lehota pre obnovu konania je lehotou

prekluzívnou, t.j. jej uplynutím zaniká právo podať návrh na obnovu konania na súde. Zákon pripúšťa
výnimky z objektívnej trojročnej lehoty, nepripúšťa však výnimku zo subjektívnej lehoty, v ktorej musí ten
kto sa o dôvode obnovy dozvedel, podať návrh na obnovu konania.

Obnova konania v zmysle § 230 ods. 1, 2 písm. a) O.s.p je možná iba v prípade, ak po uplynutí 3 ročnej
objektívnej lehoty a súčasne v 3 mesačnej subjektívnej lehote je podaný návrh na obnovu konania,

pretože sú tu dôvody uvedené v § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p. a to je možné len v prípade, že ide o
trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v občianskom súdnom konaní priznalo právo a ktorý bol neskôr
podľa trestnoprávnych predpisov zrušený. Navrhovateľ obnovy konania poukázal na niekoľko civilných
rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, ktoré v čase rozhodovania súdu neexistovali, teda nepreukázal
existenciu trestného rozsudku s právnymi účinkami podľa § 230 ods. 2 písm. a) O.s.p., preto súd dospel

k záveru, že návrh na obnovu konania z tohto dôvodu bol podaný oneskorene po uplynutí objektívnej
lehoty, ktorá uplynula dňa 28. 4. 2009, t.j. 3 roky od právoplatnosti rozhodnutia, nakoľko sa na daný
prípad nevzťahuje výnimka z objektívnej lehoty uvedená v § 230 ods. 1 písm. a) O.s.p..

Navrhovateľ obnovy konania sa však domáhal obnovy konania i z dôvodu podľa § 228 ods. 1 písm. e)
O.s.p., pri ktorom sa plynutie lehôt na podanie návrhu posudzuje tiež v spojení s § 230 ods. 1,2 písm.

e) O.s.p.

Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zák. č. 416/2004 Z.z. o Úradnom vestníku Európskej únie, o všetkom,
čo bolo v úradnom vestníku uverejnené, platí, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho
sa to týka; domnienka o znalosti uverejnených právne záväzných aktov Európskeho spoločenstva a
Európskej únie je nevyvrátiteľná.

Úradný vestník Európskej únie pozostáva z dvoch navzájom súvisiacich sérii L a C a vedľajšej série S.
Obsahuje legislatívu EÚ ako aj informácie a oznamy EÚ. Séria C okrem iného obsahuje informácie a
oznamy EÚ vrátane zhrnutí rozhodnutí Súdneho dvora a súdu prvého stupňa.

V úradnom vestníku Európskej únie sa uverejňujú aj zhrnutia rozhodnutí Súdneho dvora a Súdu
prvého stupňa, pričom platí, že dňom uverejnenia sa stali známymi každému, koho sa týkajú, nemožno

považovať návrh na obnovu konania za podaný včas, t.j. v lehote troch mesiacov od toho času, keď sa
navrhovateľ o dôvode obnovy konania dozvedel, keďže sa vo svojom návrhu odvoláva na Rozsudok
Európskeho súdneho dvora vo veci C-240/98 - Oceáno Grupo Editorial SA z 27. júna 2000, Rozsudok
Európskeho súdneho dvora vo veci C-473/00 - Cofidis SA z 21. novembra 2001, rozhodnutie ESĽP voveci Beian v. Rumunsko zo dňa 6.12.2007 a uznesenie Súdneho dvora zo dňa 16.11.2010 vo veci C
76/10 Pohotovosť s.r.o. v. I. Korčekovská.

Nakoľko sa rozsudky Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych

spoločenstiev, vynášajú v čase, ktorý presahuje objektívnu trojročnú lehotu, zákon umožňuje použiť
dôvod na obnovu konania spočívajúci v takomto rozhodnutí aj po tejto objektívnej lehote, avšak
subjektívna trojmesačná lehota počítaná od okamihu, keď sa navrhovateľ dozvedel alebo mohol o tomto
rozsudku dozvedieť musí byť dodržaná. Zákon nepripúšťa ani odpustenie takto zmeškanej lehoty. V
tomto prípade navrhovateľ obnovy konania podal návrh na obnovu konania po uplynutí subjektívnej

lehoty, ktorá uplynula 3 mesiace po uverejnení rozhodnutí v Úradnom vestníku Európskej únie.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd návrh na obnovu konania v celom rozsahu zamietol nakoľko bol
podaný oneskorene a to z dôvodu uplynutia subjektívnej lehoty v zmysle § 230 ods. 2 písm. e) a z
dôvodu uplynutia objektívnej lehoty v zmysle § 230 ods. 2 písm. a).O.s.p. Súd zároveň vzhľadom na
zamietnutie návrhu na povolenie obnovy konania nerozhodoval o povolení odkladu vykonateľnosti
pôvodného rozhodnutia v zmysle § 233 O.s.p..

Naviac aj v prípade, ak by nebol návrh podaný oneskorene súd by návrh zamietol z nasledovných
dôvodov.

Dôvodom obnovy konania uvedeným v ust. § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p., je existencia skutočností,
rozhodnutí, alebo dôkazov, ktoré musia kumulatívne spĺňať jednak podmienku, že skutočnosti,
rozhodnutia a dôkazy nemohol účastník pôvodného konania bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní,

pričom otázka viny sa v tomto prípade posudzuje zo striktne procesného hľadiska a to napriek tomu, že
skutočnosti a dôkazy, objektívne v čase pôvodného konania existovali a účastník z procesného hľadiska
nezavinil, že sa súd s nimi nemohol oboznámiť (spravidla pôjde o prípade, keď účastník o existencii
skutočností, alebo dôkazov nevedel) a podmienku, že tieto sú spôsobilé, pre účastníka pôvodného
konania, privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

Dôvodom na obnovu konania z hľadiska ust. § 228 ods. 1 písm. e) O.s.p. je existencia právoplatného
rozsudku, ktorý je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora európskych spoločenstiev, resp. iného
orgánu Európskych spoločenstiev. Ide o vyjadrenie supranacionálneho charakteru, tzv. komunitárneho
(európskeho) práva a princípu priority nadradenosti komunitárneho práva, vnútroštátnemu.

Obnova konania nie je opravným prostriedkom, ktorým možno dosiahnuť nápravu nesprávnosti súdneho

rozhodnutia, ktorá má pôvod v nesprávnom postupe súdu alebo je výsledkom nesprávneho posúdenia
veci (s výnimkou § 228 ods. 1 písm. c), e) O.s.p.). Na nápravu nesprávneho rozhodnutia v takýchto
prípadoch, slúži odvolanie (ako riadny opravný prostriedok proti neprávoplatnému rozhodnutiu), v
tomto prípade odpor proti platobnému rozkazu, alebo dovolanie (mimoriadny opravný prostriedok
proti právoplatnému rozhodnutiu). Obnova konania je prostriedkom na nápravu rozhodnutia, ktorého

nesprávnosťspočívavnedostatkochvskutkovomzistení,ktoréniesúspôsobenénesprávnoučinnosťou
súdu, ale okolnosťami, ktoré účastníkovi objektívne neumožňovali použiť skutočnosti, rozhodnutia a
dôkazy v pôvodnom konaní, alebo nemožnosťou vykonať dôkazy v pôvodnom konaní. Skutočnosti
uvedeného charakteru, navrhovateľ obnovy konania v návrhu na obnovu konania neuvádza. V
pôvodnom konaní mal navrhovateľ obnovy konania možnosť podať odpor proti platobnému rozkazu,

v rámci ktorého mal možnosť uviesť všetky skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy, ktorými spochybňuje
nárok odporcu. O nedostatku procesného zavinenia spočívajúceho v tom, že účastník konania nemohol
skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy použiť v pôvodnom konaní bez svojej viny, čo zakladá dôvod
obnovy v zmysle § 228 ods. 1 písm. a)/ O.s.p. nemožno hovoriť tam, kde odpor podaný nebol.

Pokiaľ ide o navrhovateľom obnovy konania v priebehu konania predložené rozsudky súdov Slovenskej

republiky, tieto nie sú pre predmetnú vec právne významné, keďže sudcovia Slovenskej republikyrozhodujú nezávisle v súlade s čl. 144 Ústavy Slovenskej republiky, sú viazaní ústavou, ústavným
zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom.

Navrhovateľ obnovy konania neuviedol ani jedno rozhodnutie Súdneho dvora európskych spoločenstiev,

alebo iného orgánu európskych spoločenstiev, ktoré by podľa neho malo byť v rozpore s právoplatným
platobnýmrozkazom,vydanýmvpôvodnomkonaní. Zuvedenéhodôvodutuniejeanipredpokladpre
povolenie obnovy konania z hľadiska ust. § 228 ods. 1 písm. e) O.s.p. Rozhodnutia, na ktoré navrhovateľ
obnovy konania poukazoval, sa týkajú povinnosti členských štátov Európskej únie dosiahnuť, aby
povinnosti uložené Smernicou rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,

boli plnené.

Navrhovateľ obnovy konania neoznačil rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, alebo
iného orgánu Európskych spoločenstiev, s ktorým by mal byť v rozpore právoplatný platobný rozkaz. V
našom právnom poriadku však ustanovenie § 172 ods. 9 O.s.p. ukladá súdu povinnosť ex offo skúmať, či
zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky, a zároveň neumožňuje súdu vydať platobný rozkaz, ak po
preskúmanízmluvyvyvodízáver,žetátoobsahujeneprijateľnépodmienky.Vpredmetnejveciacontrario

je možné konštatovať, že ak súd vydal platobný rozkaz, tak posudzoval aj zmluvu, z ktorej bol uplatnený
nárok na zaplatenie peňažnej sumy z hľadiska, či obsahuje neprijateľné podmienky. Ak však neboli
splnené zákonné podmienky pre vydanie platobného a teda tento spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci, skôr by z tohto hľadiska prichádzal do úvahy iný mimoriadny opravný prostriedok.

Navrhovateľ obnovy konania neosvedčil ani jednu zo skutočností, zakladajúcich dôvod obnovy konania

z hľadiska ust. § 228 ods. 1 písm. a), e) O.s.p. a preto súd návrh na povolenie obnovy konania, ako
nedôvodný zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., nakoľko navrhovateľ mal vo veci
plný úspech priznal mu súd náhradu trov konania v plnej výške ako náhradu trov právneho zastúpenia

za dva úkony právnej pomoci: príprava a prevzatie zo dňa 11. 12. 2014

účasť na pojednávaní dňa 16. 12. 2014

2 x á 61,41 eur, 2 x á režijný paušál á 8,04 eur, náhrada straty času za účasť na pojednávaní dňa 16. 12.
2014 (cesta Bratislava a Trnava a späť) za 4 polhodiny á 13,40 €, spolu 52,04 €. Celkovo súd priznal
náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 228,56 €, ktorú súd zvýšil o 20 % DPH 45,71 €, spolu 274,27
€. O trovách právneho zastúpenia súd rozhodol v zmysle ustanovení § 10 ods. 1, § 13a, § 15, § 16

ods. 3, ods. 4, § 17 ods. 1, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v platnom znení; cestovné za
použitie motorového vozidla EČ Q. zmysle § 16 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z. z, zákona č. 283/2002
Z. z., Opatrenia MPSVaR č. 181/2008 Z. z. za účasť na pojednávaní dňa 16. 12. 2014 cesta Bratislava
- Trnava a späť/ 1 x 112 km x 0,183 € + náhrada za pohonné hmoty 6l/100 km x 112 km x 1,367 eur.
Celkovo súd vyčíslil odmenu vo výške 266,62 eur (2x61,41 eur + 2x8,04 eur + 4 x 13,40 eur + 9,19

eur + 20,50 eur + 44,43 eur DPH), avšak priznal požadovanú výšku náhrady trov konania 264,73 eur,
ktorú uložil podľa ustanovenia § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zaplatiť splnomocnenkyni
SOUKENÍK - ŠTRPKA s.r.o.

Podľa ustanovenia § 7 ods. 4 zákona č. 282/2002 Z. z. v platnom znení náhrada za spotrebované
pohonné látky patrí zamestnancovi podľa cien pohonných látok prepočítaných podľa spotreby

pohonných látok (ďalej len "spotreba") uvedenej v technickom preukaze cestného motorového vozidla
alebo v osvedčení o evidencii cestného motorového vozidla (ďalej len "technický preukaz"), ods. 5
cenu pohonnej látky preukazuje zamestnanec dokladom o kúpe pohonnej látky, z ktorého je zrejmá
súvislosť s pracovnou cestou (ďalej len "doklad o kúpe"). Ak zamestnanec preukazuje cenu pohonnej
látky viacerými dokladmi o kúpe, cena pohonnej látky sa môže vypočítať aritmetickým priemerom

preukázaných cien. Ak zamestnanec nepreukáže cenu pohonnej látky dokladom o kúpe, na výpočet sa
použije cena pohonnej látky, ktorá platila v čase nástupu na pracovnú cestu zistená Štatistickým úradom
Slovenskej republiky (ďalej len "štatistický úrad").Pokiaľideocenuzapohonnéhmoty,splnomocnenkyňanavrhovateľanepredložiladokladoichzakúpení
zo dňa 16. 12. 2014 a žiadal priznať cenu 1,359 eur za liter. Súd mal preukázanú cenu pohonných hmôt
zverejnených na www.statistics.sk /Štatistický úrad SR/ za deň 16. 12. 2014 v sume 1,520 eur za liter /

benzín 95B/. Súd priznal požadovanú cenu za benzín.

Nakoľko súd zamietol návrh na obnovu konania, zamietol aj návrh v časti odkladu vykonateľnosti
rozhodnutia vo veci platobného rozkazu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

§ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

§ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

§ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

§ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

§ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

§ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

§ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,

§ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

§ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

§ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

§ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

§ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

§ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.