Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. október 2014

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 10Er/233/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8711207566
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Gibalová
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2014:8711207566.3

Uznesenie

Okresný súd Poprad v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s. r.o., Mliekarenská 10,
Bratislava, IČO: 35 792 752, pr, zast. JUDr. Andreou Cvikovou, advokátka, Kubániho 16, Bratislava,
proti povinným: 1./ J. O., V.. XX.XX.XXXX, X. XX, X.N., 2./ R. R., V.. XX.XX.XXXX, Š. XXX, Š., vedenej
súdnym exekútorom Mgr. Jánom Harvanom, Exekútorský úrad Humenné, 26. novembra 1, Humenné,
o vymoženie pohľadávky vo výške 958,58 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú.

II. Exekúciu z a s t a v u j e.

III. O trovách exekúcie a o trovách exekučného konania r o z h o d n e do 30 dní po právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 21.06.2011 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie v súlade s návrhom oprávneného zo dňa 08.06.2011. Návrhom sa oprávnený
domáhal vykonania exekúcie proti povinným pre vymoženie sumy 1.450,83 eur s príslušenstvom, na
podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom J.. R. Q., T. T. L. B.
XXX/XX, Ž., T.. O.. I.-XXX/XX-R. zo dňa 13.04.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.04.2011

a vykonateľnosť dňa 02.05.2011. V exekučnom titule bola povinným uložená povinnosť na zaplatenie
sumy 1.450,83 eur s prísl., pričom ide o pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o revolvingovom úvere
č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.06.2008 uzavretú medzi oprávneným a povinným 1/, na základe ktorej
oprávnený poskytol povinnému 1/ pôžičku vo výške 1.296,55 eur, kde povinný vystupuje ako spotrebiteľ.
Z uvedenej zmluvy vyplýva, že povinnej 2/ z predmetnej zmluvy vyplýva postavenie spoludlžníka.
Tunajší súd dňa 29.06.2011 vydal uznesenie č. k. XXEr/XXX/XXXX-XX, ktorým exekučné konanie proti

povinným v 1. a 2. rade v časti o vymoženie zmluvných pokút vo výške 492,25 eur a v časti o vymoženie
úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 492,25 eur od 04.01.2010 do zaplatenia zastavil.
Následne bolo dňa 28.08.2012 vydané poverenie pre súdneho exekútora, rozhodcovskej doložke však
nebola venovaná pozornosť. Na základe odvolania oprávneného Krajský súd v Prešove uznesením č.k.
XCoE/XX/XXXX-XX zo dňa 29.03.2012 uznesenie prvostupňového súdu potvrdil a rozhodol o trovách
odvolacieho konania. V nadväznosti na uvedené rozhodnutie krajského súdu, uznesenie tunajšieho

súdu, ktorým bolo exekučné konanie čiastočne zastavené nadobudlo právoplatnosť dňa 14.06.2012.
Rozhodcovská doložka obsiahnutá v rozhodcovskej zmluve, na základe ktorej rozhodcovský súd
založil svoju právomoc a príslušnosť, stanovuje, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi
zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy, s porušením, ukončením, či
neplatnosťou zmluvy budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom
konaní podľa výberu žalujúcej strany podávajúcej žalobný návrh.Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že príslušnosť osoby rozhodcu na rozhodnutie
o žalobe žalobcu je daná ustanoveniami rozhodcovskej doložky obsiahnutej v čl. 18 zmluvy.
Rozhodcovská doložka stanovila, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými

stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto zmluvy, s porušením, ukončením či
neplatnosťou zmluvy budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v
rozhodcovskom konaní pred niektorým z uvedených rozhodcov, (ktorým je J.. R. Q., T. T. L. B. XXX/XX,
Ž.), podľa výberu žalujúcej strany podávajúcej žalobný návrh. Výber jednej z alternatív riešenia sporov
podľa tejto zmluvy o revolvingovom úvere spočíva teda na žalobcovi.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d), Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov,
na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok) sa použijú

ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však
vždy uznesením.

Podľa § 103 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, kedykoľvek
za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky

konania).

Podľa § 57 ods. 1 písm. g, zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil
za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 ods. 1, ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. Ak
súd rozhoduje podľa § 57 ods. 1 písm. k), nariadi pojednávanie; ak rozhoduje podľa § 57 ods. 1 písm.
a) až j), môže nariadiť pojednávanie, ak je to nevyhnutné pre objasnenie veci.

Podľa § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok
uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského

konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.
b) alebo c).

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinný odo dňa 2.4.2010, ďalej len ako „zákon
o spotrebiteľských úveroch“), právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o
spotrebiteľskomúvere,saspravujúpodľadoterajšíchpredpisov,aktentozákonvodseku2neustanovuje
inak.

Podľa § 2 písm. a, písm. b, zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a
doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení
účinnom ku dňu 27.10.2009 (zrušený zákonom č. 129/2010 Z. z.), sa rozumie spotrebiteľským úverom
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme

odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 2 písm. a, písm. b, zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona

Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení účinnom
ku dňu 27.10.2009, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkovsvojej domácnosti, a predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo
poskytuje služby, alebo jeho splnomocnenec.

Podľa§52ods.1Občianskehozákonníkavzneníúčinnomdo31.12.2007,spotrebiteľskýmizmluvamisú
kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva
podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý
nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1, 4 písm. r, ods. 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené

určito jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné zmluvné podmienky individuálne dohodnuté.
Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.

Podľa článku 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi
článok 153 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva), únia v snahe podporiť záujmy

spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia,
bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu
a vytváranie združení na ochranu ich záujmov.

Podľa článku 6 ods.1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ako „smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok
naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa článku 2 písm. a, smernice, na účely tejto smernice „nekalé podmienky znamenajú zmluvné
podmienky definované v článku 3.

Podľa článku 3 ods. 1 smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán

vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

Podľa článku 3 ods. 3 smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok,
ktoré môžu byť považované za nekalé.

Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods.1 písm. q, neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť
v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať
od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne
obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva,
ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.6.2000 Océano Grupo Editorial SA
proti Roció Murciano Quintero, cieľ Článku 6 Smernice (93/13/EHS), ktorý od členských štátov vyžadujestanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ
sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa María Mostaza Claro
proti Centro Móvil Milenium SL bod 38, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza
ochrana, ktorú smernica (93/13/EHS) zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny
súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá
existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti
Erzsébet Sustikné Győrfi bod 43, vnútroštátnemu súdu prislúcha posúdiť, či možno zmluvnú podmienku
kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice (93/13/EHS) ako nekalú. Podľa bodu 32 tohto
rozhodnutia, je teda úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje, zabezpečiť potrebný účinok ochrany, ktorú
sledujú ustanovenia smernice. Úloha, ktorú v konkrétnej oblasti vnútroštátnemu súdu udeľuje právo

Spoločenstva, preto nie je vymedzená len možnosťou vysloviť sa k prípadnej nekalej povahe zmluvnej
podmienky, ale zahŕňa taktiež povinnosť preskúmať ex offo túto otázku hneď potom, ako je súd
oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, vrátane, ak nastolil otázku
o svojej vlastnej miestnej príslušnosti.

Súd opätovne preskúmal predmetnú žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie, rozhodcovský titul a zmluvu v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, pričom zistil nasledovný stav: oprávnený ako dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ uzavreli
zmluvu o revolvingovom úvere. Táto zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na znenie §
52 ods. 1 a nasledujúce Občianskeho zákonníka. Je potrebné uviesť, že súd posúdil predmetný právny

vzťah ako spotrebiteľský aj s ohľadom na predmet činnosti dodávateľa na výpise z Obchodného registra
Slovenskej republiky, ako aj vzhľadom k tomu, že súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený
v obdobných prípadoch vystupuje opätovne. Z okolností utvárania zmluvy a najmä s ohľadom na povahu
strán zmluvy je zrejmé, že oprávnený pri uzatváraní zmluvy o pôžičke konal v rámci svojej podnikateľskej
činnosti a zmluvu uzatvoril s povinným ako fyzickou osobou nepodnikateľom. Na základe uvedeného

mal súd jednoznačne preukázané, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi
je nutné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré
majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán.
Na spoločnom rokovaní občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove zo
dňa 27.9.2010 bolo schválené, že: „Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej

po 31.12.2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy,
ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný
rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre
exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si

medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie
na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh
na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne
aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008.“ Vysoká miera zneužitia a zjavné
uprednostňovanie efektivity pred objektívnym rozhodovacím procesom plne opodstatňujú zvýšenú

pozornosť rozhodcovským rozsudkom ako exekučným titulom. Podľa názoru právnej vedy (Kristiána
Csacha)„zpohľaduspotrebiteľajerovnocenné,čiriešeniejehosporovprostredníctvomrozhodcovského
konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť
chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol
vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľskoprávnej ochrany pred štandardnými zmluvami.“

Súduzdojednanejrozhodcovskejdoložkyvyplýva,žespotrebiteľjenútenýpodrobiťsarozhodcovskému
konaniu u rozhodcu, ktorého právomoc je založená vyššie uvedenou rozhodcovskou doložkou, ak
žalujúca strana podá takúto žalobu. Táto rozhodcovská doložka bráni tomu, aby na základe nej
vydaný rozhodcovský rozsudok mohol byť exekučným titulom. Rozhodcovská doložka v predmetnej
veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť

rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak oprávnený podá žalobu u rozhodcu. Rozhodcovskú doložku
si spotrebiteľ nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými
podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným úverovým
podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretoženebolaspotrebiteľomosobitnevyjednanáanútispotrebiteľaneodvolateľnesapodrobiťrozhodcovskému
konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z
takejto doložky odporuje dobrým mravom.

Pri právnom posudzovaní predmetného vzťahu, t.j. či neexistuje rozpor žiadosti o udelenie
poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, súd vychádzal jednak
z vnútroštátnych právnych noriem, a jednak z noriem európskeho práva. Podľa vnútroštátneho
práva, sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou však v zmysle § 54 ods. 1 prvá

veta Občianskeho zákonníka nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1 prvá veta
Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka obsahuje
exemplifikatívny príkladný, a teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských
zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu neustále dopĺňaný a precizovaný. Týmto spôsobom

zákonodarca reaguje na nesprávnu aplikačnú prax. V tomto výpočte je s účinnosťou od 1.3.2010
výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Len zo
samej skutočnosti, že sa uvedená podmienka v tomto príkladnom výpočte v čase uzatvorenia zmluvy
nenachádzala nemožno vyvodiť, že vyžadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej

doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní nie je neprijateľnou
podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve. Súd vychádza z teleologického výkladu, a teda
vychádzal z príslušného prameňa práva ako celku s akcentom na jeho ciele a zmysel. Zmyslom a
cieľom úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku je poskytnúť spotrebiteľom v Slovenskej
republike ako členskom štáte minimálne taký štandard ochrany, aký stanovuje smernica 93/13/EHS.

V posudzovanej veci sa oprávnený domáha vymoženia dlžnej sumy s príslušenstvom na podklade
rozhodcovského rozsudku, vydaného rozhodcom. Rozhodcovská doložka je súčasťou formulárovej
zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv
rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru súdu je však dojednanie rozhodcovskej doložky v

spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
neplatná. O neprijateľnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si
medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie
na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať
návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Svoj názor súd opiera o to,

že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o
vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky
vopred pripravené dodávateľom bez toho aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj
v predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy
ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky. Povaha zmluvy je teda adhézna,

teda spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok resp. odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol
dodávateľom vopred pripravený. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý
všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Výkladovým pravidlom
pre posudzovanie povahy neprimeranej zmluvnej podmienky, ale na základe zásady nepriameho účinku
aj aplikovateľným právom sú ustanovenia smernice (93/13/EHS), a to najmä citované ustanovenia,

ktoré sú dostatočne presné a zrozumiteľné. Použitie ustanovení smernice sa opiera o nepriamy účinok
práva Európskej únie na právne poriadky členských štátov, ktorý spočíva v povinnosti konformného
výkladu. Nejde teda o priame dosiahnutie výsledku riadnym implementovaním smernice, ale o nepriame
dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou - výkladom prostredníctvom rozhodnutia vnútroštátneho
súdu a nie vnútroštátneho právneho aktu implementujúceho smernicu. Keďže zmyslom, cieľom a

účelom právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom minimálne takú
úroveň ochrany, aká je stanovená smernicou 93/13/EHS, tak aj vnútroštátny súd je povinný vykladať
predmetné ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý výsledok stanovený
predmetnou smernicou. Svoj názor o neprimeranej povahe predmetnej rozhodcovskej doložky súd
opiera aj o stanovisko Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM

Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod 40, v ktorom Súdny dvor konštatuje, že vopred stanovená
podmienka v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle smernice (93/13/
EHS), ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce
zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetkypodmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá. Teda podľa
stanoviska Súdneho dvora spĺňa v zmysle smernice všetky podmienky „nekalosti“ už len dojednanie,
že príslušným na riešenie sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je všeobecný súd v obvode ktorého má

dodávateľ sídlo, a teda nie všeobecný zákonný súd spotrebiteľa. V rozhodovanej veci na základe
dodávateľom vopred stanoveného obsahu rozhodcovskej doložky nielenže nerozhodoval všeobecný
súd, ale rozhodoval rozhodca zvolený oprávneným. Oprávnený zmluvy o úvere uzatvára rovnako
v rámci svojej podnikateľskej činnosti, pričom za prejednanie veci v rozhodcovskom konaní zaplatil
rozhodcovskému súdu poplatok. Záujmom zriaďovateľa rozhodcovského súdu zrejme bude, aby bol

tento ustanovený na rozhodovanie v čo najväčšom množstve prípadov, za prejednanie ktorých bude
prislúchať odmena. Uvedená okolnosť môže mať vplyv na jeho rozhodovanie. Rozhodcovský súd, ako z
predmetného rozhodcovského rozsudku vyplýva, síce neopomenul aplikovanie príslušných kogentných
vnútroštátnych a európskych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa, no podľa názoru súdu ich
neaplikoval správne. Fakticky nerovný stav medzi dodávateľom a spotrebiteľom, najmä s ohľadom
na nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ o svojich právach nevie alebo má ťažkosti s ich

uplatnením, bol v tomto prípade ešte viac prehĺbený. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné
konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá
ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka a tiež smernice
93/13/EHS. Na základe uvedeného súd dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v
predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto

je v rozpore príslušnými ustanoveniami najmä § 52 a nasledujúcimi Občianskeho zákonníka, ako
aj v rozpore s ustanoveniami smernice 93/13/EHS. Poukazujúc na citované ustanovenia právnych
predpisov a judikatúru Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, súd po opätovnom prehodnotení
vedenej exekúcie rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Podľa § 151 ods. 3 O. s. p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov
konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách
konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa
nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

O trovách exekúcie vo vzťahu k súdnemu exekútorovi a o náhrade trov exekučného konania vo vzťahu
k oprávnenému a povinnému súd rozhodol podľa uvedeného zákonného ustanovenia s tým, že o týchto
bude rozhodnuté samostatným uznesením, a to do 30 dní odo dňa právoplatnosti vo veci samej.

Dňa 23.10.2012 bolo tunajšiemu súdu doručené nedatované oznámenie povinného 1/, ktorým sa
menovaný podľa obsahu domáhal zastavenia exekučného konania vedeného voči nemu, resp. súdu
oznámil podanie trestného oznámenia na povinnú 2/, pričom z uvedeného podania nevyplynul súdu
žiaden relevantný dôvod na zastavenie vedenej exekúcie, preto o uvedenom oznámení a tiež vzhľadom
k tomu, že exekúciu v celom rozsahu týmto uznesením zastavil, nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal
súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie
sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na
rozhodnutie odvolaciemu súdu. Odvolanie treba podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto

rozhodnutia na tunajší súd, a to písomne v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (pokiaľ zákon
pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované a treba ho

predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby
každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné).