Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. október 2014

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 2Nt/45/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4313010538
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Špirek
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2014:4313010538.1

Uznesenie

Okresný súd Levice, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Špireka a prísediacich Lýdii
Fehérovej a Gabriely Michalcovej, v trestnej veci odsúdeného C. R., o návrhu odsúdeného na povolenie
obnovy konania na verejnom zasadnutí dňa 27.10.2014, takto

r o z h o d o l :

Súd podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku návrh odsúdeného C. R., narodeného XX.XX.XXXX v C.,
trvale bytom C., t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Q., na povolenie obnovy konania vo

veci vedenej na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 2 T 35/1993 z a m i e t a z dôvodu, že nezistil
podmienky obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 9.5.2013 bol Okresnému súdu v Leviciach doručený návrh odsúdeného C. R. na povolenie obnovy
konania vo veci sp. zn. 2T 35/1993, ktorý bol viackrát doplnený zo strany odsúdeného, a to dňa
2.12.2013 /č.l.12/, dňa 26.05.2014 /č.l.31/.

Vo svojom návrhu, odsúdený žiada obnovu procesu vo veci sp. zn. 2T 35/1993, nakoľko na jeho osobu
bol vydaný Európsky zatýkací rozkaz a o jeho vydaní do Slovenskej republiky bolo rozhodnuté dňa
7.11.2011, s tým kde sa OS Levice zaviazal o povolenie obnovy konania-ovšem ak o to odsúdený
požiada. Ďalej odsúdený uvádza, že sa nemal možnosť k pojednávanej veci osobne vyjadriť, napriek
tomu, že si v SR odpykal viackrát nepodmienečný trest o čom mal Okresný súd Levice vedomosti kde
sa on nachádzal v čase jeho odsúdenia.

Vo svojom návrhu uvádza, že bude žiadať pomerné skrátenia uloženého súhrnného trestu odňatia

slobody a to z toho dôvodu, že bol odsúdený za § 156 ods.3 Trestného zákona, kde podľa trestného
práva už postihnuté není.

Medzi ďalšie dôvody uvedené v doplňujúcich vyjadreniach odsúdený uvádza rozhodnutie Ústavného
súdu, ktorým bola zrušená asperačná zásada. Odsúdený žiada, aby mu bol upravený trest a zároveň
zrušená aspirácia podľa § 35 ods.1, 2 Trestného zákona a § 42 ods.1 Trestného zákona.

Taktiež viackrát odsúdený v návrhu a doplňujúcich vyjadreniach poukázal na zlé zápočty trestov, ktoré

si odpykal a žiadal aby sa súd v rámci obnovy s týmto vysporiadal.

Na verejnom zasadnutí súd vypočul odsúdeného C. R. /ďalej len „odsúdený“/ a oboznámil sa so spisom
Okresného súdu Levice sp. zn. 2T/35/1993.

Odsúdený pri výsluchu na verejnom zasadnutí zotrval na podanej žiadosti na povolenie obnovy, s tým že
uviedol, že má nárok na obnovu konania na základe rozhodnutia Krajského súdu v Prahe, ktorý ho vydal
s výhradou. Rozhodnutie Krajského súdu v danej veci sp. zn. 3To/46/2010 /č. l. 566/ je chybné, pretoženereflektuje uznesenie o oprave, ktorým bolo opravené uznesenie okresného súdu sp. zn. 2T/35/1993 /
č. l. 362/, kde bol odsúdený obžalovaný z troch skutkov a nie zo štyroch a kde bol vynechaný § 156 ods.3
Trestného zákona. Opätovne sa vyjadril k zrušeniu asperačnej zásady Ústavným súdom, čo by malo

odôvodniť jeho zníženie trestu uložené rozsudkom Okresného súdu S Levice sp. zn. 2T/35/93 spolu s
rozsudkom KS Nitra sp. zn. 3To/46/2010 a taktiež k zápočtom trestov od roku 1991.

Záverom ešte udáva odsúdený, že žiada obnovu konania, aby mu bol pomerne skrátený súhrnný trest v
zmysle rozhodnutia Českej republiky podľa, ktorého bol vydaný na Slovensko o trest podľa § 156 ods.3
Trestného zákona platného v čase jeho odsúdenia.

Z pripojeného oboznámeného spisu Okresného súdu Levice sp. zn. 2T/35/1993 vyplýva, že

odsúdenému ako ušlému bol ukladaný úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov
rozsudkom Okresného súdu Levice zo dňa 22.12.2000 /č. l. 364/ podľa §234 ods. 1 Tr. zákona s použitím
§ 35 ods.1, 2 Trestného zákona, § 42 ods.1 Trestného zákona a za použitia § 41 ods. 1 Trestného
zákona ako obzvlášť nebezpečnému recidivistovi, za spáchané trestný činy: trestný čin ublíženia na
zdraví podľa § 221 ods.1, 3 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s trestným činom výtržníctva podľa

§ 202 ods.1 Trestného zákona, trestný čin lúpeže podľa § 234 ods.1 Trestného zákona, ktorý spáchal
ako obzvlášť nebezpečný recidivista podľa § 41 ods.1 Trestného zákona, trestný čin vydierania podľa
§ 235 ods.1, ods.2 písm. b/ Trestného zákona ako obzvlášť nebezpečný recidivista podľa § 41 ods.1
Trestného zákona a trestný čin útoku na verejného činiteľa podľa § 156 ods. 3 Trestného zákona a to
podľa Trestného zákona č.140/1961 účinného v čase spáchania skutkov. Týmto rozsudkom boli podľa

§ 35 ods. 2 Trestného zákona zrušené výroky o treste týkajúce sa odsúdeného: rozsudku OS Zvolen
zo dňa 9.9.1991 sp. zn. 2T 50/91, rozsudku OS Galanta zo dňa 39.7.1992 sp. zn. 3T 94/92, v spojení s
uznesením KS Bratislava sp. zn. 2To 425/92, rozsudku OS Levice zo dňa 29.05.1995 sp. zn. 3T 106/94,
rozsudku OS Zvolen zo dňa 25.11.1996 sp. zn. 5T 149/95 v spojení s uznesením KS Banská Bystrica
sp. zn. 6To 323/97.

Následne právny zástupca JUDr. K. V. podal v jeho mene odvolanie č. l. 385.

Po viacerých opravách rozsudku Okresného súdu rozhodol rozsudkom Krajský súd v Nitre zo dňa
23.11.2010 /č. l. 566/ tak, že zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a ochrannom opatrení a uložil
odsúdenému podľa § 234 ods.1 Trestného zákona s použitím § 35 ods.2 Trestného zákona § 42 ods.1
Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov.

Následne bol odsúdenému nariadený výkon trestu a po ňom vydaný európsky zatýkací rozkaz zo dňa
25.3.2011 /č. l. 590/.

Dňa 7.11.2011 bolo vydané uznesenie Krajského súdu v Prahe /č. l. 683/, ktorým bol odsúdený vydaný
do SR na výkon trestu s výhradou a súčasne bolo jeho vydanie zamietnuté v časti toho konania, ktoré
bolo odsudzujúcim rozsudkom súdu SR kvalifikované ako trestný čin útoku na verejného činiteľa podľa

§ 156 ods. 3 Trestného zákona SR /pre nedostatok obojstrannej trestnosti/.

Dňa 1.11.2013 bolo vydané ďalšie uznesenie Krajského súdu v Prahe /č. l. 686/, ktorým bol odsúdený
dodaný do vydávacej väzby.

Podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku č. 301/2005 v znení neskorších predpisov, obnova konania,
ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú

najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so
skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré
by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo
uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od
potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti

činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona č.140/1961 v znení neskorších predpisov, páchateľ, ktorý znova
spáchalobzvlášťzávažnýúmyselnýtrestnýčin,hociužbolpretakýaleboinýobzvlášťzávažnýúmyselný
trestný čin potrestaný, považuje sa za obzvlášť nebezpečného recidivistu, ak táto okolnosť pre svojuzávažnosť, najmä vzhľadom na dĺžku času, ktorá uplynula od posledného odsúdenia, podstatne zvyšuje
stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť.

Podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona č.140/1961 v znení neskorších predpisov, obzvlášť závažnými

trestnými činmi sú trestné činy uvedené v § 62 a tie
úmyselné trestné činy, na ktoré tento zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej
sadzby najmenej osem rokov.

Podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona č.140/1961 v znení neskorších predpisov, horná hranica trestnej
sadzby odňatia slobody ustanovená v tomto zákone sa u obzvlášť nebezpečného recidivistu zvyšuje o
jednu tretinu. Obzvlášť nebezpečnému recidivistovi súd uloží trest v hornej polovici takto určenej trestnej

sadzby odňatia slobody.

Podľa § 156 ods. 3 Trestného zákona č.140/1961 v znení neskorších predpisov, kto hrubo urazí alebo
ohovoríverejnéhočiniteľaprivýkonejehoprávomocialebopretentovýkon,potrescesaodňatímslobody
až na jeden rok alebo peňažným trestom.

K dôvodu odsúdeného na povolenie obnovy, uznesenie Krajského súdu v Prahe /č. l. 683/ zo dňa

7.11.2011 uvádza, že k vydaniu odsúdeného došlo s výhradou v zmysle § 411 odst. 8 Tr. ř. Súd
má za to, že ide o takú výhradu, že ak si to bude priať, mala by mu Slovenská republika umožniť
požiadať o obnovu tej časti konania, ktorá bola konaná v jeho neprítomnosti v režime konania proti
ušlému. Táto výhrade bola naplnená podaním samotného návrhu odsúdeného na povolenie obnovy
konania. Slovenská republika sa nezaviazala touto výhradou k pozitívnemu rozhodnutiu v rámci konania

ohľadom tohto návrhu odsúdeného. V prípade konania proti odsúdenému ako ušlému, je potrebné
spomenúť, že bol dodržaný zákonný postup a právny zástupca, advokát JUDr. V. K. ho zastupoval v
jeho neprítomnosti o čom svedčí jeho prítomnosť na hlavnom pojednávaní ako aj právne úkony robené
v mene obžalovaného C. /odvolanie voči rozsudku Okresného súdu/.

V ďalšej časti uvedeného rozhodnutia Krajského súdu v Prahe bolo zamietnuté vydanie odsúdeného

slovenského občana C. R. pre tú časť uloženého súhrnného trestu odňatia slobody, ktorá dopadá na
trestný čin útoku na verejného činiteľa podľa § 156 ods.3 Trestného zákona SR. V odôvodnení Krajský
súd v Prahe k tomuto uviedol, že bude na Slovenskej republike, aby v tomto zvolila vhodný postup,
napríklad pomerné skrátenie uloženého súhrnného trestu odňatia slobody.

Súd má za to, že nejde v tomto prípade o novú skutočnosť alebo nový dôkaz, ktorý by mohol odôvodniť

iné rozhodnutie vo veci, než aké bolo urobené v pôvodnom konaní. Vykonaným dokazovaním mal súd
preukázané, že odsúdený bol predmetným rozsudkom Okresného súdu Levice zo dňa 22.12.2000 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 23.11.2010 bol odsúdený na súhrnný trest v trvaní
8 rokov s tým, že Krajský súd konštatoval, že právna kvalifikácia bola určená v rozsudku Okresného
súdu zákonným spôsobom.

Z uvedeného je zrejmé, že predmetným rozsudkom Okresného súdu Levice sp. zn. 2T 35/1993 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre bol obvinený odsúdený za zbiehajúcu sa trestnú činnosť
spáchanú viacerými skutkami, pričom v dvoch prípadoch išlo o násilnú amorálnu trestnú činnosť proti
slobode a ľudskej dôstojnosti vo forme zločinu, za ktorú mu súd uložil súhrnný trest ako obzvlášť
nebezpečnému recidivistovi v hornej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby 2 až 10 rokov, čo

je celkom zjavne primerané spáchaným a prečinom. Taktiež súd rozsudkom zrušil tri výroky o treste,
týkajúce sa odsúdeného. Pri rozhodovaní o treste prihliadal na jednotlivé okolnosti prípadu, ako i na
pomery páchateľa, a taktiež odvolací súd prihliadol aj na odsúdeným nezavinené prieťahy v konaní a to
reflektoval v znížení súhrnného trestu odňatia slobody v trvaní z 10 rokov na 8 rokov.

Uvedenýtrestnýčinútokunaverejnéhočiniteľa/verbálnou formou/podľa§156ods.3Trestnéhozákona

č. 140/1961 Z. z. pri ktorom bolo zamietnuté jeho vydanie na výkon trestu do Slovenskej republiky bol
trestný čin s trestnou sadzbou až na jeden rok odňatia slobody, alebo peňažným trestom. Popri ďalšíchtrestných činoch pre, ktoré bol obvinený C. R. odsúdený ako obzvlášť nebezpečný recidivista a taktiež
popri zrušení troch výrokov o treste v rámci súhrnného trestu bol tento trestný čin najmenej závažný.
Súd má za to, že keby sa aj prihliadalo na to, že odsúdený nebol vydaný v zmysle uznesenia Krajského

súdu v Prahe pre tento trestný čin ako na novú skutočnosť, neodôvodnilo by to iné rozhodnutie v rámci
obnovy konania.

Kdôvoduodsúdenéhonapovolenieobnovy, asperačnázásadazakotvenávustanovení§41ods.2,§42
ods. 1 Trestného zákona podľa ktorej boli neskôr ukladané úhrnné a súhrnné tresty odňatia slobody je v
platnosti od 01.09.2003 po novelizácii trestného zákona novelou č. 171/2003, ktorá nadobudla účinnosť

01.09.2003. Teda v čase keď odsúdenému bol trest ukladaný tzv. asperačná zásada ešte neexistovala.

Asperačná zásada bola neskôr prenesená zákonom číslo 300/2005 Z. z. účinného od 01.01.2006, podľa
ktorého sa v zmysle § 41 ods. 2 ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva a viac úmyselných trestných
činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, pri ktorom sa
zvyšuje horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného
o jednu tretinu; súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia

slobody.

Keďže odsúdený spáchal skutky v čase od 5.6.1991 do 11.12.1992 za ktoré mu bol ukladaný trest
rozsudkom z 22.12.2000, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre, nález Ústavného súdu SR
sp. zn. PL ÚS 106/2011 z 28.11.2012 neovplyvňuje jeho trest, pretože sa na odsúdeného vzťahoval
zákon č. 140/1961 v znení neskorších predpisov platných v čase spáchania skutku, teda nie je ani

skutočnosťou súdu skôr neznámou v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por., ktorá by bola dôvodom na povolenie
obnovy konania.

Pri obnove konania sa rozhoduje, či nové skutočnosti a dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré vyšli najavo
až po právoplatnosti pôvodného rozsudku môžu odôvodniť iné rozhodnutie vo veci, než aké bolo
urobené v pôvodnom konaní. Povinnosťou súdu v konaní o povolení obnovy konania je teda skúmať

správnosť právoplatného rozsudku súdu v tom rozsahu, či nové skutočnosti a dôkazy sú také závažné,
že odôvodňujú zásah do právoplatnosti a nezmeniteľnosti rozsudku vydaného súdom v pôvodnom
konaní.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto súd, dospel k záveru, že vo veci odsúdeného neboli
zistené podmienky obnovy podľa § 394 Trestného poriadku, a preto návrh odsúdeného na povolenie

obnovy zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať sťažnosť v lehote do 3 dní odo dňa

oznámenia uznesenia prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu

Nitra. Sťažnosť má odkladný účinok.