Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 23, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/124/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912212754
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6912212754.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
IČO: 35807598, so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, zastúpeného právnym zástupcom Fridrich
Paľko, s.r.o., IČO: 36864421, so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, v mene ktorého pred súdom
koná doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., advokát a konateľ, proti odporcovi: Slovenská republika,
za ktorého pred súdom koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave,

Župné námestie č. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti
uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 6C/160/2012-45 zo dňa 15.10.2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zamietol návrh navrhovateľa na prerušenie konania podľa §
109 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a § 109 ods. 2 písm. c)

O.s.p. do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o jeho ústavnej sťažnosti
proti rozhodnutiu krajského súdu o nevylúčení zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania
veci. Návrh navrhovateľa na prerušenie konania nepovažoval za dôvodný ani v zmysle § 109 ods. 1
písm. b) O.s.p. ani v zmysle § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. Poukázal na to, že navrhovateľ návrh na
prerušenie konania odôvodnil podaním ústavnej sťažnosti proti rozhodnutiu krajského súdu, ktorý podľa
názoru navrhovateľa nesprávne nevylúčil sudcov Okresného súdu Rimavská Sobota z prejednávania

predmetnej veci a preto je potrebné vyčkať na rozhodnutie ústavného súdu o jeho sťažnosti. O námietke
zaujatosti proti sudcom Okresného súdu Rimavská Sobota rozhodoval príslušný nadriadený súd;
zákonný sudca nebol vylúčený z rozhodovania prejednávanej veci, pretože nebol zákonným sudcom
v exekučných veciach, v spojení s ktorými mala vzniknúť navrhovateľovi tvrdená škoda. Vzhľadom na
to, že o týchto námietkach bolo zákonným spôsobom rozhodnuté, nič nebráni okresnému súdu, aby vo
veci konal a rozhodol. Z uvedených dôvodov okresný súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania

zamietol.

Proti uzneseniu okresného súdu podal navrhovateľ včas odvolanie. Uplatnil odvolací dôvod podľa §
205 ods. 2 písm. a), b), c) a f) O.s.p. Tvrdil, že okresný súd vec nesprávne právne posúdil tým, že
nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 221 ods. 1 písm.
h/ O.s.p.), okresný súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Poukázal aj na podľa neho nedostatočné odôvodnenie výroku uznesenia okresného súdu o
zamietnutí návrhu na prerušenie konania, nakoľko uznesenie neobsahuje opis konkrétnych okolností a
dôvodov umožňujúcich súdu pokračovať v konaní. Navrhovateľ ďalej uviedol, že dôvod na prerušenie
konania súdu preukázal, pretože ešte pred rozhodnutím okresného súdu mu elektronicky na zverejnenú

e-mailovú adresu doručil návrh na zrušenie pojednávania spolu s prílohou ústavnou sťažnosťou, v ktorej
namieta porušenie základného práva na prejednanie a rozhodnutie veci nestranným súdom. Zdôraznil,že už v návrhu na začatie konania upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu,
ktorému bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že
krajský súd v označených skutočnostiach nevzhliadol dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že

v očiach navrhovateľa a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného.
Sudca Okresného súdu Rimavská Sobota má pomer k veci. K takémuto názoru dospeli aj iné krajské
súdy v Slovenskej republike, ktoré v dôvodoch rozhodnutí o vylúčení sudcov konkrétneho súdu uviedli,
že súd musí konať nestranne a musí sa navonok aj javiť ako nestranný. Pomer zákonného sudcu k veci
ako aj pomer každého zo sudcov konkrétneho okresného súdu možno vzhliadnuť v tom, že je sudcom

vecne a miestne príslušného okresného súdu, postupom ktorého mala byť spôsobená navrhovateľovi
škoda. Vyjadril názor, že rozhodnutie krajského súdu vo veci nestrannosti neobstojí pre rozpor s
rozhodovacou praxou iných krajských súdov, Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu
pre ľudské práva v Štrasburgu, preto podal ústavnú sťažnosť pre porušenie jeho práva na nestranný súd,
ktorej výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu. Nie je prípustné, aby sa do rozhodnutia
ústavného súdu v konaní o veci samej pokračovalo a aby vylúčený sudca naďalej vykonával úkony

a rozhodoval. Právo na nestranného sudcu je súčasťou práva na spravodlivý proces garantovaného
Ústavou Slovenskej republiky aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Navrhol
uznesenie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a opätovné rozhodnutie.

Odporca navrhol uznesenie okresného súdu potvrdiť.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p., bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1
O.s.p. potvrdil z nasledovných dôvodov:

V návrhu na prerušenie konania navrhovateľ uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím nadriadeného
súdu o tom, že sudcovia Okresného súdu Rimavská Sobota nie sú z prejednávania a rozhodovania
veci vylúčení. Rozhodnutím nadriadeného súdu, ktoré hodnotí navrhovateľ ako nesprávne, malo byť
zasiahnuté do základného práva navrhovateľa zaručeného v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, t.j. práva na súdnu ochranu a osobitne práva na zákonného sudcu (článok 48 ods. 1 Ústavy

Slovenskej republiky) a práva na prerokovanie veci nestranným súdom a tiež do základného práva
na spravodlivý súdny proces zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, t.j. práva na nestranný súd zriadený zákonom. Navrhovateľ predložil súdu
aj fotokópiu ústavnej sťažnosti, v ktorej tvrdí, že rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
43NcC/37/2012 zo dňa 11.10.2012 boli porušené jeho základné práva a slobody. Okresný súd teda mal k

dispozícii všetky listiny predkladané navrhovateľom spolu s návrhom na prerušenie konania. K námietke
navrhovateľa,ženapriekrozhodnutiuKrajskéhosúduvBanskejBystriciakosúdunadriadenéhootom,či
je a ktorý sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania tejto veci, musí okresný súd prerušiť konanie
vo veci samej do rozhodnutia ústavného súdu o sťažnosti proti porušovaniu základných práv a slobôd
uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43NcC/37/2012 sa vzťahuje tá časť odôvodnenia

uznesenia okresného súdu, kde okresný súd uviedol, že o námietke zaujatosti navrhovateľa riadne
rozhodol jeho nadriadený súd, preto mu nič nebráni vo veci konať a rozhodnúť. Nie je preto dôvodná
námietka navrhovateľa, že okresný súd v dôvodoch rozhodnutia nerozviedol svoje úvahy, ktoré ho viedli
k zamietnutiu návrhu na prerušenie konania.

Podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p., súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je
v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,
že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo
medzinárodnouzmluvou,ktoroujeSlovenskárepublikaviazaná;vtomprípadepostúpinávrhústavnému
súdu na zaujatie stanoviska.

O námietke zaujatosti vznesenej navrhovateľom v prejednávanej veci rozhodol krajský súd uznesením
sp. zn. 43NcC/1/2012 zo dňa 11.10.2012 s tým, že zákonného sudcu, ktorý prejednáva a rozhoduje vec
a ktorý vydal aj napadnuté uznesenie z prejednávania a rozhodovania prejednávanej veci nevylúčil.

Predložená sťažnosť navrhovateľa adresovaná Ústavnému súdu Slovenskej republiky sa má týkať
uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43NcC/37/2012. Rozhodnutie krajského súdu ako
súdu nadriadeného pod takouto spisovou značkou vydané nebolo z dôvodu, že konanie o námietkach
zaujatosti vedené aj pod sp. zn. 43NcC/37/2012 spojil krajský súd na spoločné konanie pod sp. zn.43NcC/1/2012 a práve uznesením pod sp. zn. 43NcC/1/2012 zo dňa 11.10.2012 rozhodol aj o tom, ktorí
sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pod sp. zn. 6C/160/2012. Odvolací
súd súhlasí s názorom okresného súdu, že nie je dôvod na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm.

b) O.s.p., pretože otázku, či vo veci rozhodoval vylúčený sudca, môže preskúmať súd vyššieho stupňa v
riadnom inštančnom postupe na základe riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov, nie ústavný
súd v konaní o sťažnosti navrhovateľa, ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa článku
46 ods. 1 a článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako to vyplýva z uznesení Ústavného súdu Slovenskej

republiky v skutkovo a právne totožnej veci napr. sp. zn. I.ÚS/89/2013 zo dňa 06.02.2013 alebo sp. zn.
I.ÚS/92/2013 zo dňa 13.02.2013, ktorými sťažnosti navrhovateľa proti uzneseniam nadriadeného súdu,
ktorými rozhodol tak, že nevylúčil všetkých sudcov okresného súdu z prejednávania a rozhodovania
veci, ústavný súd odmietol pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na ich
prerokovanie a rozhodnutie.

Okresný súd dospel k správnemu názoru, že neexistuje dôvod na prerušenie konania ani podľa §
109 ods. 2 písm. c) O.s.p., pretože neprebieha žiadne konanie, v ktorom by sa riešila otázka majúca
význam pre rozhodnutie súdu v tejto veci. Samotné tvrdené podanie ústavnej sťažnosti navrhovateľom
nie je dôvodom, ktorý by zakladal obligatórnu povinnosť prerušiť konanie, pretože v danom prípade
ide o otázku procesného charakteru (zaujatosť sudcu), ktorá nemá priamy dopad na posúdenie nároku

navrhovateľa, t.j. nemá priamy súvis s vyriešením sporu vo veci samej a teda nejde o prejudiciálnu
otázku, od vyriešenia ktorej priamo závisí výsledok sporu.

Žiadna z odvolacích námietok navrhovateľa nebola uplatnená dôvodne a preto odvolací súd uznesenie
okresného súdu ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.