Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, June 30, 2014

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 16Er/723/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2309215874
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Krištofík
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2014:2309215874.3

Uznesenie

Okresný súd Galanta vo veci exekučného konania oprávneného : PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO:
35 792 752, so sídlom Mliekárenská 10, Bratislava, v zast. JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom
Kubániho 16, Bratislava, proti povinnému : U. B., O.. XX.X.XXXX, V. X. XXX/X, Š., za účasti súdneho
exekútora JUDr. Patriciusa Baďuru, so sídlom Štefana Rozsívala 2, Bratislava, o vymoženie uloženej
povinnosti vo výške 1.705,68 Eur s prísl. a ďalších trov exekúcie, zastavení exekúcie a o trovách

exekúcie,takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu vedenú JUDr. Patriciusom Baďurom, súdnym exekútorom so sídlom exekútorského
úradu Štefana Rozsívala 2, Bratislava pod spisovou značkou EX 721/09 zastavuje.

II. Oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Patriciusovi Baďurovi náhradu trov
exekúcie vo výške 86,31 Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Na návrh oprávneného sa začalo exekučné konanie, kde vykonaním exekúcie súd poveril súdneho
exekútora JUDr. Patriciusa Baďuru poverením vydaným Okresným súdom Galanta č. 5202 060520*
zo dňa 8.10.2009 na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 1 705,68 Eur s príslušenstvom
a ďalších trov exekúcie, na základe exekučného titulu - rozhodnutia Slovenského arbitrážneho súdu
zriadeným Slovak arbitration court, s.r.o., IČO 44 130 481, so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava (ďalej
rozhodcovský súd) sp. zn. 46/07/09 zo dňa 27.7.2009.

Oprávnený požiadal o vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku,

ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.8.2009 a vykonateľnosť dňa 24.8.2009, a ktorým bol povinný
zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu 1.705,68 Eur spolu s úrokom vo výške 14,25 % ročne od
17.7.2008 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 49,79 Eur, a to všetko do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súdny exekútor v priebehu exekúcie podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.6.2010 podal,
postupujúc v zmysle ustanovenia § 57 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok), podnet na

zastavenie predmetnej exekúcie.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z., súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu
podľa osobitných predpisov16) na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon
rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, 17)b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon
rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní
nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa ods. 3 cit. ustanovenia, proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný
prostriedok.

Podľa § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( ďalej len " EP

"), exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Podľa ods. 3 cit. ustanovenia, ak sa exekúcie týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti alebo ak
sa exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie oprávneného, exekúcia sa zastaví
len čiastočne.

Podľa ods. 4 cit. ustanovenia, exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako

nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie
exekúcie.

Podľa §58 ods. 1 EP, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Súd po preskúmaní exekučného spisu zistil, že uvedený exekučný titul - rozhodcovský rozsudok nie je
v súlade so zákonom, pretože zmluva o revolvingovom úvere č. 8100000941 zo dňa 16.9.2007 (ďalej

len „Zmluva“) na základe ktorej bol exekučný titul vydaný obsahuje v Zmluvných dojednaniach v čl.
18, bod 18.1 neprijateľnú podmienku a to rozhodcovskú doložku, z ktorej vyplýva, že akékoľvek spory,
nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto
Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného
súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky

uvedenej v článku 18.2 tejto Zmluvy o RÚ. Výber jednej z alternatív riešenia sporov podľa tejto
Zmluvy o RÚ spočíva na žalobcovi. 18.2 Rozhodcovská doložka - Akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo
nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto Zmluvy o RÚ, s
porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené s konečnou platnosťou rozhodnuté
v rozhodcovskom konaní pred jedným z nasledujúcich rozhodcov. Súd podotýka, že exekučný titul sa

totiž skúma z materiálnej a formálnej stránky. Z formálne stránky sa skúma či exekučný titul v tomto
prípade rozhodcovský rozsudok má všetky formálne náležitosti, ktoré vyžaduje § 34 z.č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní a z materiálnej stránky, či exekučný titul v tomto prípade rozhodcovský rozsudok
má splnené všetky hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu a to napríklad jeho rozpor s právom,
t.j. dovolenosť, či rozpor s dobrými mravmi a podobne.

Zároveň pri tomto preskúmaní zohráva dôležitú úlohu zistenie súdu, že Zmluva o revolvingovom úvere
zo dňa 16.9.2007 uzavretá medzi oprávneným a povinným, na základe ktorej vznikol exekučný titul sa
zaraďuje medzi zmluvy spotrebiteľské. Jej účastníci uvedení aj v exekučnom titule sú tzv. dodávateľ
- veriteľ - oprávnený a spotrebiteľ - dlžník - povinný, a preto sa v danom prípade používajú právne
normy spotrebiteľského práva. Len pri spotrebiteľských vzťahoch totiž mohol a môže exekučný súd takto

postupovať a rozhodnúť, pretože ak by napríklad uvedený rozhodcovský rozsudok riešil podnikateľské
vzťahy, exekučný súd by takto postupovať a rozhodnúť nemohol.Súd doručil oprávnenému po preskúmaní rozhodcovského spisu na vyjadrenie svoje zistenia, nakoľko
dospel k odlišným skutkovým a právnym zisteniam ako rozhodcovský súd. Oprávnený doručil súdu dňa
3.2.2014 svoje vyjadrenie keď uviedol, že s tvrdením súdu nesúhlasí. Podľa vyjadrenia oprávneného

z formulácie rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že spory zo zmluvy o revolvingovom úvere môžu byť
riešené buď v konaní pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Oprávnený má
za to, že z vyššie uvedenej formulácie vyplýva, že zmluva neobsahuje povinnosť postupovať výlučne
prostredníctvom rozhodcovského konania pri riešení sporov medzi zmluvnými stranami, ale je to
alternatíva, a teda sa nevyžaduje od spotrebiteľa, aby postupoval len arbitrážou. Uplatňuje sa len vtedy,

ak sa nepristúpi k riešeniu veci pred všeobecným súdom, a teda spotrebiteľ a dodávateľ nie sú nijako
limitovaní pri podaní žaloby.

Oprávnený záverom uviedol, že právomoc rozhodcovského súdu na prejedanie veci bola daná.

Podľa § 25 ods. 1 z.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11.
júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak
tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

Podľa § 25 ods. 2 z.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14,
17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú
apodľaktorejsaponadobudnutíúčinnostitohtozákonaposkytujealebomôžeposkytovaťspotrebiteľský
úver.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v jeho znení platnom a
účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania
spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových
nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu
spotrebiteľa.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, o spotrebiteľských úveroch, v
jeho znení platnom a účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy zákon sa nevzťahuje na zmluvy

a) o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností,
dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu,

b) o nájme, ktoré nezabezpečujú prevod vlastníckeho práva na nájomcu,

c) o poskytnutí úveru bez platby úroku alebo akéhokoľvek poplatku,

d)nazákladektorýchsaneukladážiadnyúrok,akspotrebiteľsúhlasísosplatenímúverujednousplátkou

e) o poskytnutí úveru do hodnoty v Sk zodpovedajúcej 200 EUR a nad hodnotu zodpovedajúcu 20 000
EUR; ak je na rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úver medzi tým istým veriteľom a
spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver,

f) na ktorých základe sa vyžaduje, že spotrebiteľ úver splatí v lehote nepresahujúcej tri mesiace alebo
maximálne štyrmi splátkami v lehote nepresahujúcej 12 mesiacov,

g) o sústavnom poskytovaní služieb, za ktoré spotrebiteľ platí počas ich poskytovania v splátkach.

Podľa § 2 písm. a/ a b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v jeho znení platnom a
účinnom v čase uzatvorenia predloženej zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba,
ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa§52ods.1Občianskehozákonníka(vzneníúčinnomdo31.12.2007)., spotrebiteľskýmizmluvami
sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a

zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ,
ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie
zmluvy.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka( v znení účinnom od 01.01.2008) ( ďalej len OZ),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Za plnenie právom nedovolené sa považuje v právnej praxi aj teórii také plnenie, ktoré vychádza z

právneho úkonu (napríklad zmluvy), ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho
obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Po posúdení veci je podstatné, že súd zistil, že sa v tomto prípade jedná o spotrebiteľský právny vzťah na
ktorý sa preto musí použiť spotrebiteľské právo. Z obsahu zmluvy vyplýva, že sa jedná o spotrebiteľský
úver (zmluva o spotrebiteľskom úvere § 2 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch - ZSU) lebo

veriteľ - oprávnený je podnikateľom v danom predmete (podľa výpisu z obchodného registra) a považuje
sa teda za dodávateľa a dlžníci - povinní (ďalej len dlžník - povinný) sú jednoznačne spotrebiteľmi a to v
súlade s § 52, odsek 3, 4 OZ a § 3, odsek 1, 2 ZSU), pričom veriteľ dočasne poskytol dlžníkovi peňažné
prostriedky vo forme odloženej platby, úveru, pôžičky alebo v inej právnej forme (podľa § 2 písm. a ZSU).

Zo samotnej zmluvy a jej súčasti - obchodných podmienok - je zrejmé, že boli už vopred pripravené

dodávateľom - veriteľom pre veľký počet spotrebiteľov - dlžníkov a preto povinný dlžník ani nemoholovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednania ( § 53, odsek 1,2,3 OZ ). Z tohto dôvodu sa na uvedený
právny vzťah použijú ustanovenia o spotrebiteľskom práve a to konkrétne zákona č.258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia Občianskeho zákonníka č.40/1964 Zb. o spotrebiteľských

zmluváchv§52až54,t.j.ideoprávnenormyspotrebiteľskéhopráva.Súdbraldoúvahyajto,ževtakejto
forme je napísaná zmluva ako aj obchodné podmienky maličkými písmenkami s nahusteným textom,
bez odsekov znemožňujú ich riadne prečítanie zo strany spotrebiteľa, sú vypracované nezrozumiteľne
(najmä pre spotrebiteľov, ktorí právnické vzdelanie nemajú) a týmto spôsobom porušujú informačné
povinnosti zakotvené v zákone o spotrebiteľských úveroch, v zákone ochrane spotrebiteľa a v OZ.

Súd taktiež poukazuje, že z predloženej úverovej zmluvy, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský
rozsudok nebolo vôbec možné zistiť podmienky ku ktorým sa povinný zaviazal, nakoľko v tejto časti a
to v časti podmienok je úplne nečitateľná vzhľadom na veľkosť písma, rôznych medzier medzi slovami
ako aj v slovách.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od

spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré

mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 OZ., v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Smernica Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa
má vykladať v tom zmysle že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného

rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa musí hneď, ako sa oboznámi
s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu
rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v
akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných
opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť

všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby
spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Podľa čl. 2 písm. a) smernice, na účely tejto smernice "nekalé podmienky" znamenajú zmluvné
podmienky definované v článku 3.

Podľa čl. 3 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľskýchzmluvách(ÚradnývestníkEurópskychspoločenstievL095,21/4/1993,str.29-34-ďalej
len "smernica") zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak
napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých
na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.Podľa čl. 3 ods. 2 smernice, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna

podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak
celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú
zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne
dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

Podľa prílohy smernice, bodu 1 písm. e), podmienkou uvedenou v čl. 3 smernice je požiadavka na

spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako kompenzáciu.

Podľa čl. 6 Smernice rady EÚ č. 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľský
zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre
spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods.1 písm. q), neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť
v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať
od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne
obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva,
ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Pri právnom posudzovaní predmetného vzťahu, t.j. či exekučný titul, na základe ktorého sa exekúcia
vykonáva nie je v rozpore so zákonom, súd vychádzal jednak z vnútroštátnych právnych noriem, a
jednak z noriem európskeho práva.

Súd podotýka, že vyššie citovanú smernicu, ktorá bola do slovenského právneho poriadku
implementovaná dňom 1.4.2004 zákonom č. 150/2004 Z.z. zo dňa 2.3.2004, ktorým sa mení a dopĺňa

Občiansky zákonník, je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho
poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom
Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98,
C-243/98 a C-244/98, O. G. E. S. proti R. M. Q. U. S. E. S. proti J. M. S. A. P., J. L. C. B., M. B. a E. V. F., v
ktoromsakonštatuje,žeúčinnáochranaspotrebiteľasamôžedosiahnuť,lenaknárodnýsúdprehlási,že

máprávomoczhodnotiťneprimeranépodmienkyzúradnejpovinnosti.Právomocsúdustanoviťzúradnej
povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky na ochranu spotrebiteľa
voči neprijateľným zmluvným podmienkam. Smernicu je potrebné aplikovať tiež vtedy, keď bola zmluva
spísaná vopred a povinný (ako spotrebiteľ) nemohol mať žiadny vplyv alebo dosah na obsah jednotlivých
ustanovení zmluvy.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.6.2000 Oceáno Grupo Editorial SA
proti Roció Murciano Quintero, cieľ Článku 6 Smernice (93/13/EHS), ktorý od členských štátov vyžaduje
stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ
sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/2005 zo dňa 26.10.2006 Elisa Mariá Mostaza

Claro proti Centro Móvil Milenium SL bod 38, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza
ochrana,ktorúsmernica(93/13/EHS)zaisťujespotrebiteľom,okremtohoodôvodňujúto,ževnútroštátny
súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá
existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/2008 zo dňa 4.6.2009 Pannon GSM Zrt proti

Erzsébet Sustikné Györfi bod 43, vnútroštátnemu súdu prislúcha posúdiť, či možno zmluvnú podmienkukvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice ( 93/13/EHS) ako nekalú. Podľa bodu 32 tohto
rozhodnutia, je teda úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje zabezpečiť potrebný účinok ochrany, ktorú
sledujú ustanovenia smernice. Úloha, ktorú v konkrétnej oblasti vnútroštátneho súdu udeľujú právo

Spoločenstva, preto nie je vymedzená len možnosťou vysloviť sa k prípadnej nekalej povahe zmluvnej
podmienky, ale zahŕňa taktiež povinnosť preskúmať ex offo túto otázku hneď potom, ako je súd
oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, vrátane, ak nastolil otázku
o svojej vlastnej miestnej príslušnosti.

Podľa vnútroštátneho práva, sa však zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou v zmysle §

54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa § 53 ods.
1 prvá veta Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 ods.4 Občianskeho
zákonníka obsahuje exemplikatívny príkladný, a teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v
spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu neustále dopĺňaný a precizovaný.

Týmtospôsobomzákonodarcareagujenanesprávnuaplikačnúprax.Vtomtovýpočtejesúčinnosťouod
1.3.2010 výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Len zo
samej skutočnosti, že sa uvedená podmienka v tomto príkladnom výpočte v čase uzatvorenia zmluvy
nenachádzala nemožno vyvodiť, že vyžadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej

doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní nie je neprijateľnou
podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve. Súd vychádza z teologického výkladu, a teda
vychádzal z príslušného prameňa práva ako celku s akcentom na jeho ciele a zmysel. Zmyslom a cieľom
úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku je poskytnúť spotrebiteľom v SR ako členskom
štáte minimálne taký štandard ochrany aký stanovuje smernica 93/13/EHS.

Súd mal riadne preukázané, a to predložením Zmluvy a jej dojednaní, ktorú oprávnený v rámci
svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého
počtu , že súčasťou ich obsahu je aj rozhodcovská doložka - Čl. 18, bod 18.2. Podľa názoru súdu
je však dojednanie rozhodcovskej doložky uvedenej v bode 18.2. Zmluvných dojednaní spoločnosti
PROFIREAL SLOVAKIA s.r.o., v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle

§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Rozhodcovská doložka umožňujúca dodávateľovi
výber rozhodcovského konania nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa. Rozhodcovskú doložkou si
spotrebiteľ osobne nevyjednal a nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými
podmienkami. Mal len možnosť zmluvu ako celok odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým úverovým
podmienkam,atedaajtomu,žeprípadnýsporsabuderiešiťvrozhodcovskomkonaní.Otakútozmluvnú

podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a
štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa,
spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom
súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Podľa názoru súdu, už len tieto skutočnosti
možno považovať za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vzhľadom na

zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Takto
formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a
preto je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Neprijateľná rozhodcovská doložka
sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom.
Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktoré je v rozpore s dobrými

mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Súd svoj názor o neprimeranej povahe
rozhodcovskej doložky opiera aj o vyššie spomenutú judikatúru Európskeho súdneho dvora (C-240/98,
C-168/2005, C-243-2008), pričom súd taktiež dáva do pozornosti rozsudok Európskeho súdneho
dvora vo veci C-40/2008 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira, v
ktorom bola riešená otázka, ktorá sa týkala smernice 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o neprijateľných

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v tom zmysle, že súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený
výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí i bez návrhu
uplatniť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve. Zo záveru tohto rozsudku vyplýva
povinnosť exekučného súdu prihliadnuť aj z úradnej moci na neprijateľné podmienky upravené v
rozhodcovskej doložke. Nekalú povahu rozhodcovskej doložky súd má preskúmavať v rozsahu, v

akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobnýchopravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Rozhodcovský súd ako z predmetného rozhodcovského
rozsudku vyplýva absolútne opomenul aplikovanie príslušných kogentných vnútroštátnych a európskych
noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. Rozhodcovský súd veľmi starostlivo posúdil postavenie a

podnikateľské riziko oprávneného, avšak ochrane spotrebiteľa ako v zmluvnom vzťahu slabšej strany
náležitú pozornosť nevenoval.

Na základe vyššie uvedených skutočností, súd dospel k záveru, že exekúciu je potrebné zastaviť v
celom rozsahu nakoľko sa jedná o plnenie na základe neplatného exekučného titulu, ktorý vznikol na
základe neprijateľnej podmienky, ktorá je súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere, ktorá je v rozpore s

dobrými mravmi, slovenským právnym poriadkom ako aj právnym poriadkom Európskeho spoločenstva
a ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech
spotrebiteľa, a preto súd rozhodol tak ako je uvedené v I. výroku tohto rozhodnutia.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o

daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nárok.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd
mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného

nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na
vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na
náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného
bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na

návrh exekútora rozhodne o ich výške.

V zmysle ust. § 203 Exekučného poriadku, oprávnenému možno uložiť náhradu trov exekúcie v
prípadoch, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, z dôvodu nedostatku majetku
povinného, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie alebo z dôvodu, že na majetok povinného
bol vyhlásený konkurz. Oprávnený spravidla znáša trovy exekúcie podľa princípu zavinenia a princípu

úvahy súdu. Okrem toho, oprávnený musí uhradiť trovy exekúcie aj keď zastavenie exekúcie nezavinil
a nemohol ho predvídať, ak k zastaveniu došlo z dôvodu, že majetok povinného nestačil ani na úhradu
trov exekúcie, prípadne že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. V danom prípade však
bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného, ktorý s povinným uzatvoril neplatnú rozhodcovskú
doložku, súd preto v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku zaviazal na úhradu trov exekúcie

oprávneného.Podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov
v znení novely - Vyhlášky MS SR č. 141/2008 Z.z., ktorá sa vzťahuje na exekučné konania začaté
po 1.5.2008, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví,

odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony
exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

Podľa § 14 ods. 2 cit. Vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.

Podľa § 15 ods. 1 vyhl., paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:

a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,

b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,

c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,

d) doručenie exekučného príkazu,

e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,

f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,

g) každé zisťovanie bydliska povinného,

h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,

i) každé zisťovanie účtu povinného,

j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Podľa § 22 ods. 1 cit. vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov
účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä

cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Podľa § 23 ods. 1, 2 cit. vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch
vykonávanýchvmieste,ktoréniejesídlomjehoexekútorskéhoúradualebokancelárie,azačasstrávený
na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.

Podľa § 26 Vyhlášky, základ na určenie odmeny podľa tejto vyhlášky sa zaokrúhľuje na celé eurá nahor

a vypočítaná odmena na najbližších 50 eurocentov nahor.

Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie pozostávajúce z odmeny a náhrady hotových výdavkov
nasledovne:

A. odmena exekútora za jednotlivé úkony určená paušálnou sumou 3,32 Eur/ úkon (§ 14 ods. 2 v
spojitosti s 15 ods. 1 vyhlášky č. 288/95 Z.z.):

a) žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ............................................................. 3,32 Eur

b) doručenie príkazu na začatie exekúcie ............................................................................. 2x 3,32 Eur

c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie ........................................................................... 3,32 Eur

d) doručenie exekučného príkazu ........................................................................................12 x 3,32 Eure) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie ................................................................... 2x 3,32 Eur

f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní............................................................... -

g) každé zisťovanie bydliska povinného ................................................................................................. -

h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného..................................................................... 9x 3,32 Eur

i) každé zisťovanie účtu povinného ......................................................................................................... -

j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného ...................................................................... 6x 3,32 Eur

lustrácia v obchodnom vestníku SR ......................................................................................... 3,32 Eur

lustrácia v Notárskom centrálnom registri ZP ......................................................................... 3,32 Eur

lustrácia v štatistickom registri SR ........................................................................................... 3,32 Eur

lustrácia v živnostenskom registri SR ...................................................................................... 3,32 Eur

spolu 37 úkonov po 3,32 Eur ................................................................................................. 122,84 Eur

DPH 20% ........................................................................................24,57 Eur..............................

Spolu: 147,41 Eur

B. náhrada hotových výdavkov (§ 22 ods. 1, § 23 ods. 1,2 Vyhlášky č. 288/95 Z.z.)

- poštovné ..................................................................................................................... 15,49 Eur

- 20% DPH ..................................................................................................................... 3,10 Eur

Spolu: 18,59 Eur

SPOLU TROVY EXEKÚCIE podľa špecifikácie a vyčíslenia súd. exekútora....... 166,00 Eur.

Súd posúdil a preskúmal exekútorom predloženú špecifikáciu trov a dospel k názoru, že súdny exekútor

si nesprávne vyúčtoval paušálu odmenu podľa § 14 ods. 2 a § 15 ods. 1 Vyhlášky pod položkou b),
kde si exekútor vyúčtoval 2x po 3,32 Eur za doručenie príkazu na začatie exekúcie jednotlivým bankám,
pod položkou d) kde si súdny exekútor vyúčtoval 12 x 3,32 eur za doručenie exekučného príkazu a
pod položkou e), kde si exekútor vyúčtoval 2x po 3,32 Eur za doručenie upovedomenia o spôsobe
exekúcie. Podľa názoru súdu má súdny exekútor podľa znenia vyhlášky nárok na paušálnu odmenu

3,32 Eur za jedno doručenie príkazu na začatie exekúcie, exekučného príkazu a upovedomenia o
spôsobe exekúcie, keď podľa gramatického výkladu tohto ustanovenia nie je možné započítať 3,32 Eur
za každé doručenie jednotlivého listinného vyhotovenia tak, ako to súdny exekútor učinil. Ak by sa táto
paušálna suma mala platiť za každé jedno doručenie, tak by zákonodarca uviedol, že paušálna suma
patrí za každé doručovanie, teda ako je to uvedené napríklad pri zisťovaní majetku povinného (tu patrí

exekútorovi paušálne určená odmena za každé ďalšie zisťovanie majetku povinného). Súd nepriznal
súdnemu exekútorovi ani odmenu za úkony označené ako žiadosť o poskytnutie súčinnosti - vojaci,
žiadosť o poskytnutie súčinnosti - polícia, žiadosť o poskytnutie súčinnosti - colníci, nakoľko súdny
exekútoropakovanezisťovalplatiteľamzdypovinnéhoprostredníctvomSociálnejpoisťovneazdravotnej
poisťovne, preto súd vyhodnotil tieto úkony súdneho exekútora ako neúčelné. Súd taktiež nepriznal

paušálnu odmenu v sume 3,32 Eur bez DPH za úkony - lustrácia v štatistickom registri SR, lustrácia
v Notárskom centrálnom registri záložných práv, nakoľko sa jedná o úkony, ktorý nie sú v zmysle § 14
ods. 2 v spojitosti s § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky úkonmi exekučnej činnosti odmeňovanými paušálnousumou. Paušálna odmena exekútora podľa §14 ods. 2 a § 15 ods. 1 vyhlášky tak celkovo činí na základe
uvedeného sumu za 20 paušálne odmeňovaných úkonov, t.j. 17 x po 3,32 Eur = 56,44 Eur. V dôsledku
uvedeného potom skrátil o príslušnú časť aj DPH z tejto odmeny.

V časti vyúčtovaných hotových výdavkov sa súd s predloženou špecifikáciou stotožnil a priznal súdnemu
exekútorovi náhradu poštovného v ním špecifikovanej sume.

Na základe uvedeného súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu v zmysle § 14 ods. 2 vyššie citovanej
vyhlášky vo výške 56,44 Eur, náhradu hotových výdavkov v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky, a to náhradu
poštovného vo výške 15,49 Eur a 20% DPH z odmeny a z hotových výdavkov vo výške 14,38 Eur.
Celkovo trovy exekúcie sú vo výške 86,31 Eur.

Súd exekúciu vedenú JUDr. Patriciusom Baďurom, súdnym exekútorom so sídlom exekútorského úradu
Štefana Rozsívala 2, Bratislava pod spisovou značkou EX 721/09 zastavuje.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia, a to na
Okresnom súde Galanta.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.