Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. jún 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/394/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1105222527
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Praženková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1105222527.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Praženkovej a členiek
senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubici Kriškovej v právnej veci navrhovateľky: F. zast.: JUDr.
Adriana Grendová, advokátka, Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava, proti odporcovi: VOLKSBANK,
a.s., Vysoká 9, 810 00 Bratislava, IČO: 17 321 123, o zaplatenie 1. 361,88 Eura s prísl., o odvolaní
navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 33Cb 159/2006-565 zo dňa 29.05.2012,

takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 33Cb 159/2006-565 zo dňa
29.05.2012 v napadnutej časti a súvisiacom výroku o trovách konania z r u š u j e a vec v r a c i a
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava I napadnutým rozsudkom zastavil konanie v časti istiny 435,90 eura a v časti

úroku z omeškania prevyšujúceho 9 % ročne a navrhovateľke určil povinnosť uhradiť odporcovi trovy
konaniavovýške68,05euradotrochdníodprávoplatnostirozsudku.Súdprvéhostupňanávrhourčenie
povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľke sumu 1. 361,88 eura s prísl. titulom vyplatenia zostatkov na
účtoch poručiteľa v celom rozsahu zamietol.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že dňa 23.06.2004 bol vydaný platobný rozkaz sp.
zn. 1Rob 403/2006, proti ktorému podal odporca v zákonnej lehote odôvodnený odpor. Navrhovateľka

svoj návrh odôvodnila nevyplatením zostatkov na účtoch poručiteľa F. ku dňu 15.10.2004. Výšku
nevyplatených zostatkov na základe výpisov z účtov poručiteľa stanovila navrhovateľka na sumu 1.
212,90 eura (pôvodne žalovala sumu 1.361,88 eura) a príslušenstvo vo forme úrokov z omeškania od
15.10.2004 ustálila na 9% ročne (pôvodne žalovala 17 % ročne). Navrhovateľka v konaní tvrdila, že
dňom 15.10.2004 odstúpila od zmluvy o nájme bezpečnostnej schránky, a preto odporca nemá nárok na
započítanie nájomného za bezpečnostnú stránku. Odporca poukázal na to, že navrhovateľka v konaní

nepreukázala úkon, na základe ktorého by bolo možné považovať zmluvu o prenájme bezpečnostnej
schránky za vypovedanú. Uviedol, že z dôvodu nevrátenia kľúčov od schránky od navrhovateľky, si
uplatňujevočinemuročnénájomnévovýške133,83eura(napriekpreukázanej skutočnosti,ženájomné
za obdobie od roku 1998 bolo dohodnuté na sumu 564,03 eura). Celková dlžná suma nájomného
za obdobie od roku 1999 do roku 2011 vrátane predstavovala sumu 13 x 133,84 eura, celkom sumu
1. 739,92 eura. Na základe uvedeného odporca žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a vzniesol

vzájomný návrh, ktorý prvostupňový súd vylúčil na samostatné konanie. Súd prvého stupňa konštatoval
ako nespornú medzi účastníkmi konania výšku stavov na účtoch poručiteľa ku dňu 15.10.2004 v sume
1. 212,90 eura. Ako nesporný bol vyhodnotený fakt, že navrhovateľka odovzdala odporcovi kľúče od
bezpečnostnej schránky dňa 07.03.2012. V zmysle vykonaného dokazovania posúdil prvostupňový
súd konanie odporcu, ktorý podmienil ukončenie nájmu bezpečnostnej schránky riadnym odovzdaním
kľúčov v počte 2 ks a vysporiadaním dlžného nájomného ako dôvodné. V konaní sa preukázalo, že

posledný písomný kontakt navrhovateľky smerom k odporcovi v úmysle ukončiť zmluvu o nájme bol dňa
25.10.2004, kedy deklarovala pripravenosť odovzdať kľúče, avšak odmietla úhradu dlžného nájomného.Podľa názoru súdu prvého stupňa následné konanie navrhovateľky, ktorá ďalej odporcu nekontaktovala,
nevyvinula žiadnu ďalšiu preukázateľnú snahu k rokovaniu o ukončení vzťahov a vysporiadaní ako
úmyselné konanie, ktorým spôsobila odporcovi škodu, spočívajúcu v nemožnosti ďalšieho prenájmu

schránky. Povinnosť navrhovateľky vrátiť odporcovi kľúče od schránky priamo vyplývala poručiteľovi
(a navrhovateľovi ako univerzálnemu nástupcovi poručiteľa) priamo zo zmluvy o prenájme schránky
ako aj z podmienok prenájmu. Na základe uvedeného prvostupňový súd konštatoval, že navrhovateľka
neuniesla dôkazné bremeno dostatku aktívnej legitimácie na vyplatenie zostatkov na účtoch poručiteľa
ku dňu 15.10.2004, ktoré v celej výške zanikli započítaním škody vo výške uplatneného nájomného zo

strany odporcu, v dôsledku čoho bol návrh v celom rozsahu zamietnutý.

Zistený skutkový stav súd prvého stupňa posúdil po právnej stránke podľa ust. § 415, § 420 ods. 1
Občianskeho zákonníka a ust. § 132, § 153 ods. 1 O.s.p.

O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1, 2 a ust. § 151 ods. 1, 5 O.s.p.

Navrhovateľka podala proti rozsudku v zákonnej lehote v celom rozsahu odvolanie, v ktorom žiadala
napadnuté rozhodnutie zmeniť tak, že odvolací súd návrhu vyhovie a zaviaže odporcu na zaplatenie

istiny v sume 925,98 eura s 9 % p.a. úrokom od 15.10.2004 do zaplatenia. Zároveň si uplatnila trovy
konania a právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Uviedla, že predmetné rozhodnutie
považuje za nepreskúmateľné z dôvodu, že prvostupňový súd vylúčil na samostatné konanie vzájomný
návrh odporcu uplatnený v podanom odpore, a napriek tomu zdôvodnil svoje rozhodnutie započítaním
premlčanej pohľadávky odporcu voči navrhovateľke. Ďalej súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový

stav, keďže nevykonal dôkaz, z ktorého účtu malo byť podľa zmluvy platené nájomné za bezpečnostnú
schránku. V odvolaní poukázala na snahu o odovzdanie bezpečnostných kľúčov, ktoré jej boli vydané
až dňa 16.12.2004. Taktiež sa pokúšala zrušiť účty a vybrať zostatky, avšak toto jej bolo zo strany
odporcu odopreté. Ďalej uviedla, že keďže si odporca relevantným spôsobom prvýkrát uplatnil svoje
nároky až v odpore podanom proti platobnému rozkazu sp. zn. 1Rob 403/2006, pokladá jeho nároky z

titulu nájomného za bezpečnostnú schránku za premlčané s výnimkou 1 roku v období 2003 až 2004,
ktorú sumu je navrhovateľka ochotná zaplatiť.

K odvolaniu navrhovateľky sa vyjadril odporca, ktorý uviedol, že navrhovateľka sa k odporcovi ako
banke správala neštandardne, nekomunikovala s bankou spôsobom predpísaným platnými právnymi
predpismi a po podaní návrhu na súd už nekomunikovala vôbec. Odporca ako banka bežné účty

navrhovateľky (poručiteľa) spravoval s náležitou odbornou starostlivosťou, za čo si účtoval poplatky v
súlade s platným Sadzobníkom poplatkov. Stav ku dňu úmrtia poručiteľa preto nie je relevantný pre
uplatnenie nárokov navrhovateľkou, ktorá mala počas celej doby k dispozícii výpisy z jednotlivých účtov,
vedela o transakciách a zmluvy o bežných účtoch nevypovedala. Odporca bol nútený pre narastajúce
nepovolené debety na účtoch účty postupne rušiť a zabrániť tak vzniku a nárastu škody. Vo svojom

vyjadrení ďalej poukázal na preukázanie svojich nárokov na zaplatenie dlhu za nájom bezpečnostnej
schránky, čo do dôvodu aj výšky. Nie je pravdou, že odporca neakceptoval list navrhovateľky zo dňa
25.10.2004. Naopak, odporca toto podanie vyhodnotil podľa obsahu ako výpoveď, pre jej platnosť
a účinnosť však podľa platných právnych predpisov a obchodných podmienok bolo nevyhnutné
vypratať bezpečnostnú schránku a odovzdať špeciálne bezpečnostné kľúče od bezpečnostnej schránky,

ktoré navrhovateľke preukázateľne boli notárom v dedičskom konaní odovzdané, a teda ich mala k
dispozícii. Až na podnet odporcu navrhovateľka dňa 07.03.2012 odporcovi vrátila kľúče, čím došlo k
ukončeniu nájmu bezpečnostnej schránky. V snahe ukončiť sporné vzťahy, odporca svoje nároky voči
navrhovateľke započítal, čo navrhovateľka v súdnom konaní, ani inak nenapadla, ani si nevzniesla
námietku premlčania. Na základe uvedeného žiadal odvolanie v celom rozsahu zamietnuť.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu a dôvodoch odvolania podľa § 212
ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. Po preskúmaní obsahu spisu,
oboznámení sa s dôvodmi odvolania navrhovateľky dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Po prejednaní veci v rozsahu a dôvodov odvolania odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa neobsahuje presvedčivé a riadne odôvodnenie, spĺňajúce ust. § 157 ods. 2 O.s.p.

ako to správne namieta navrhovateľka vo svojom odvolaní.Ako vyplýva z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu vyžaduje, aby sa súd
jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi

skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Ústavný súd
Slovenskejrepublikyjudikoval,žeakdôvody,naktorýchjezaloženésúdnerozhodnutie,absentujú,alebo
sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky, prípadne ak sú tieto dôvody
zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti, treba považovať rozhodnutie
súdu za riadne neodôvodnené a arbitrárne.

Nesprávne právne posúdenie nastáva vtedy, ak súd prvého stupňa nepoužil (neaplikoval) správne
ustanovenie právneho predpisu. K nesprávnemu právnemu posúdeniu môže dôjsť aj pri použití
zodpovedajúceho právneho predpisu, za predpokladu, že také ustanovenie je súdom prvého stupňa
nesprávne interpretované. Osobitným prípadom nesprávneho právneho posúdenia veci je aj situácia,
v ktorej prvostupňový súd neinterpretoval ani neaplikoval žiadne ustanovenie právneho predpisu ako
súčasť právneho posúdenia veci.

Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je nepreskúmateľný pre
nedostatok a nezrozumiteľnosť dôvodov, taktiež je možné konštatovať, že vec bola aj nesprávne právne
posúdená a skutkový stav nedostatočne zistený.

Súd prvého stupňa sa s návrhom navrhovateľky nedostatočne vysporiadal, pričom hoci vylúčil vzájomný
návrh odporcu, ktorým si uplatnil nájomné za bezpečnostnú schránku poručiteľa, na samostatné

konanie, v rámci tohto súdneho konania započítal odporcom uplatnenú vzájomnú pohľadávku, a to na
základe listu odporcu zo dňa 05.01.2012. Z obsahu súdneho spisu nevyplýva, že by bolo navrhovateľke
doručené podanie odporcu zo dňa 05.01.2012, ktorým si započítanie uplatnil, aby k nemu mohla zaujať
stanovisko. Z obsahu spisu tiež nie je zrejmé, kedy bolo toto podanie doručené súdu. Navrhovateľka
tak nemohla uplatniť námietku premlčania sa nároku odporcu, ktorý uplatnil na započítanie a túto

námietku vzniesla až v odvolaní. V zmysle platnej judikatúry túto námietku navrhovateľka mohla vzniesť
v odvolacom konaní a súd sa bude musieť ňou zaoberať (najmä vo vzťahu, či započítanie je možné
podľa § 358 Obchodného zákonníka). Uplatnením námietky premlčania sa totiž na zistenom skutkovom
stave veci nemení vôbec nič, a preto nemožno pri premlčaní aplikovať § 205a O.s.p. a námietku
premlčania považovať za neprípustnú v odvolacom konaní. Premlčanie ako inštitút hmotného práva totiž

predpisy hmotného práva nekoncentrujú do určitej časti konania a možno ho uplatniť kedykoľvek, až do
právoplatného rozhodnutia vo veci.

Súd prvého stupňa právne posúdil vec podľa § 415 a § 420 Občianskeho zákonníka, hoci predmetom
tohto súdneho konania nebola náhrada škody, ale navrhovateľka si uplatnila nárok na vrátenie zostatkov
na účtoch po poručiteľovi F. Súd prvého stupňa tak vlastne v napadnutom rozsudku posudzoval nárok

odporcu, ktorý však pred tým vylúčil na samostatné konanie (uznesením č.k. 33Cb/159/2006-71
zo dňa 16.06.2010.

V napadnutom rozsudku absentuje právne posúdenie úkonu odporcu zo dňa 05.01.2012, ktorým
započítal svoju pohľadávku oproti pohľadávke navrhovateľky.

Vzhľadom na vyššie uvedené pochybenia súdu prvého stupňa odvolací súd dospel k záveru, že súd

prvého stupňa odňal navrhovateľke právo konať pred súdom, a taktiež, že nedostatočne zistil skutkový
stav veci a vec nesprávne právne posúdil. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok zrušil podľa § 221
ods. 1 písm. h) a f) O.s.p. a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V ňom súd prvého stupňa
odstráni vytknuté nedostatky a svoje nové rozhodnutie riadne zdôvodní.

Podľa § 224 ods. 3 O.sp., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.Toto uznesenie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 za : 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.