Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, May 23, 2014

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 15C/262/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212218446
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Krč-Šebera
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2014:4212218446.7

Uznesenie

Okresný súd Komárno v právnej veci navrhovateľov v 1. rade: Y. M., nar. XX.X.XXXX, bytom W. O.
XXX, v 2. rade: P. M., nar. X.XX.XXXX, bytom W. O. XXX, právne zastúpení: A3 advokátska kancelária,
s.r.o., so sídlom Horný Šianec 232, Trenčín, IČO: 36 735 311, proti odporcovi: Stavebné bytové družstvo
Komárno, so sídlom Zimná 16, Komárno, IČO: 00 170 984, právne zastúpený: JUDr. Matej Pekarik,
advokát so sídlom Petőfiho 1, Nové Zámky, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e.

II. Navrhovatelia v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcovi náhradu trov
konania, trovy právneho zastúpenia odporcu v sume 120,62 eur, všetko do 3 dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

III. Navrhovatelia v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet Okresného
súdu Komárno vedený v Štátnej pokladnici Bratislava č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXXXXX,

titulom refundácie podania bankovej informácie peňažným ústavom Tatra banka, a.s., sumu 33,- eur, a
to do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia v 1. a 2. rade dňa 14.9.2012 podali na Okresnom súde Komárno žalobu na vydanie
bezdôvodného obohatenia a žiadali zaviazať odporcu na povinnosť zaplatiť sumu 251,45 eur s prísl. Dňa
14.1.2013 navrhovatelia v 1. a 2. rade opravili návrh, v zmysle ktorého potom žiadali zaviazať odporcu na
zaplatenie sumy 280,84 eur. Navrhovatelia v 1. a 2. rade uviedli, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi

nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre k.ú. W. O. ako byt č. X na 2. poschodí obytného domu so
súp. č. XXX na parc. č. XXX/X. Správcom predmetného obytného domu je odporca, ktorý podľa tvrdenia
navrhovateľov v 1. a 2. rade žiadal od nich zaplatenie sumy vo výške 251,45 eur titulom nedoplatku
na vykurovanie za rok 2010. Keďže odporca navrhovateľov v 1. a 2. rade vyzval na zaplatenie daného
nedoplatku aj s upozornením na možnosť podania návrhu na zápis zákonného záložného práva do
katastra nehnuteľností, navrhovatelia uvedenú sumu zaplatili, avšak uviedli, že s úhradou sumy daný

záväzok neuznali, chceli sa iba vyhnúť prípadnej budúcej dobrovoľnej dražbe vzhľadom na tlak zo strany
odporcu. Navrhovatelia v 1. a 2. rade svoj návrh odôvodnili s poukazom na vyhlášku č. 630/2005 Z.
z., podľa ktorého pri bytoch, ktoré sa nachádzajú na najvyššom podlaží, je podiel na základnej zložke
množstvadodanéhotepla0.Taktiežpoukázalinato,žemedzivlastníkmibytovnebolauzatvorenážiadna
dohoda o rozpočítaní množstva dodaného tepla. Na základe uvedeného tvrdili, že neboli povinní platiť
náklady na vykurovanie za rok 2010, preto suma poukázaná odporcovi vo výške 251,45 eur predstavuje

bezdôvodné obohatenie.Odporca k uvedenému návrhu nemal námietky, avšak namietol pasívnu legitimáciu odporcu, keďže
odporca nebol účastníkom dohody vlastníkov bytov, taktiež nemohol zasiahnuť do rokovania vlastníkov
bytov. Uviedol, že navrhovatelia vedia, kde sú ich peniaze, keďže je preukázané, že vyúčtovanie tepla

vykonávaspoločnosťTechem.OkremtohoObčianskyzákonníkdefinujepojembezdôvodnéobohatenie.
Zo strany odporcu nedošlo k zvýšeniu majetkovej hodnoty na úkor navrhovateľov.

Dňa 15.10.2013 bol na žiadosť súdu doručený výpis z účtu odporcu, na ktorý navrhovatelia v 1. a 2.
rade dňa 22.11.2011 uhradili sumu 251,45 eur a dňa 28.9.2010 sumu 26,14 eur, a to za účelom zistenia,
či odporca ako správca bytového domu a ako disponent účtu odviedol uvedené sumy v zmysle svojich

povinností, kedy boli uvedené sumy odvedené, na aký účet a za akým účelom.

Súd uznesením č. k. 15C/262/2012-94 zo dňa 30.10.2013 upravil učtáreň Okresného súdu Komárno,
aby uhradila z rozpočtových prostriedkov súdu faktúru č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX v sume 33,-
eur, a to v prospech peňažného ústavu Tatra banka, a.s. z dôvodu, že si súd vyžiadal od peňažného
ústavu Tatra banka, a.s. bankové informácie, pričom ten si vyúčtoval náklady za dodanie týchto
informácií. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.11.2013.

Navrhovatelia v 1. a 2. rade dňa 24.4.2014 doručili súdu späťvzatie návrhu na začatie konania v celom
rozsahu a žiadali konanie zastaviť. O trovách konania navrhli rozhodnúť podľa § 146 ods. 1 písm. c)
Občianskeho súdneho poriadku. Pre prípad, že by sa súd s uvedeným návrhom nestotožnil a odporca
by žiadal náhradu trov konania, žiadali, aby súd pri rozhodnutí o trovách konania aplikoval § 150 ods.
2 Občianskeho súdneho poriadku a náhradu trov konania odporcovi nepriznal. Navrhovatelia v 1. a 2.

rade uviedli, že k späťvzatiu návrhu pristúpili po zvážení významu konania pre nich, keď v súčasnosti
už určenie, že odporca nepostupoval správne, nemá žiadny význam, keďže navrhovateľom v 1. a 2.
rade už žiadne poplatky nevyrubuje. Z dôvodu späťvzatia návrhu ospravedlnili ich neúčasť a neúčasť
ich právneho zástupcu na pojednávaní nariadenom na deň 24.4.2014.

Odporca na pojednávaní dňa 24.4.2014 so späťvzatím návrhu súhlasil a uplatnil si trovy konania, ktoré

boli súdu doručené dňa 28.4.2014 vo výške 120,62 eur.

Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) navrhovateľ môže vziať za konania
späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov
nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu
návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení
konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

S poukazom na vyššie citované ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, keďže navrhovatelia

zobrali späť návrh na začatie konania, súd konanie zastavil tak, ako je to uvedené v prvej výrokovej
vete tohto uznesenia.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Priposudzovanítrovkonaniavspojenísustanovením§146ods.2 veta prvá O.s.p. je všeobecný súd povinný skúmať, či niektorýzúčastníkovkonaniazavinil,žesakonaniemuselozastaviť.Kzastaveniukonaniamôžedôjsťvdôsledku
procesného zavinenia niektorého z účastníkov. Zákon ustanovuje len jeden druh prípadov zastavenia
konania pre späťvzatie žaloby, ku ktorému došlo pre správanie odporcu, pričom žaloba bola podaná

dôvodne, čo zakladá právo žalobcu na náhradu trov zastaveného konania.

Späťvzatie žaloby je dispozitívny procesný úkon, ktorý patrí výlučne žalobcovi. Žalobca ako dominus
litis (pán v spore), ktorému svedčí právo podať žalobu vo veci, túto môže na základe vlastnej
úvahy i bez uvedenia dôvodu vziať späť. Späťvzatie žaloby ako procesnoprávny úkon je prejavom
autonómnej vôle žalobcu, s ktorým procesné normy spájajú ukončenie súdneho konania; teda je takou

subjektívnou (zavinenou) skutočnosťou, ktorá bezprostredne vedie k zastaveniu konania. Ak žalobca
vezme žalobu späť a nejedná sa o prípad podľa § 146 ods. 2 vety druhej Os.p., z procesného hľadiska platí, že zavinil
zastaveniekonania,apretojepovinnýnahradiťžalovanémutrovykonania(pozrinapr.R49/1993, Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky 5 Sžo/3/2012 z 31. januára 2012).

V preskúmavanej veci z obsahu spisového materiálu nebolo sporné, že navrhovatelia v 1. a 2. rade
zobrali žalobu späť z dôvodu, že po zvážení významu tohto konania pre nich dospeli k záveru, že v
súčasnosti určenie, že odporca nepostupoval správne, už nemá žiadny význam, keďže im už odporca
nevyrubuje žiadne poplatky. Súd skúmal príčiny zastavenia konania z procesného hľadiska. Dospel k
záveru, že na základe uvedeného nie je možné aplikovať druhú vetu § 146 ods. 2 O.s.p., preto rozhodol

tak, že v zmysle prvej vety § 146 ods. 2 O.s.p. zaviazal navrhovateľov v 1. a 2. rade na náhradu trov
odporcu, pretože zavinili, že sa konanie zastavilo. Navrhovatelia v 1. a 2. rade sa návrhom doručeným
súdu dňa 14.9.2012 domáhali zaviazania odporcu na zaplatenie sumy 251,45 eur s prísl., neskôr došlo k
úprave návrhu a žiadali zaplatenie sumy 280,84 eur s prísl., a to z dôvodu nedoplatku na vykurovanie za
rok2010,ktorýbolpodľanavrhovateľovv1.a2.radenesprávnevyrubený,dokoncanemalbyťvyrubený,

žiadali vydanie bezdôvodného obohatenia. Odporca namietal pasívnu vecnú legitimáciu a poukázal na
definíciu pojmu bezdôvodné obohatenie v zmysle Občianskeho zákonníka, pričom uviedol, že z jeho
strany nedošlo k zvýšeniu majetkovej hodnoty na úkor navrhovateľov. Odporca s vyžiadaním bankových
informácií ohľadom účtu, na ktorý navrhovatelia v 1. a 2. rade poukázali sumu vo výške 251,45 eur a
26,14 eur, súhlasil, mal za to, že uvedené prostriedky použil v zmysle svojich zákonných povinností.

Na základe uvedeného mal súd za to, že pri posudzovaní trov konania bolo potrebné vychádzať z
ustanovenia § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p., keďže navrhovatelia v 1. a 2. rade zavinili, že sa konanie
muselo zastaviť, a to z dôvodu späťvzatia návrhu na začatie konania a vychádzajúc z ich tvrdenia,
že nemajú záujem na ďalšom priebehu konania, keďže im odporca neúčtuje ďalšie poplatky. Súd v
konaní nemal preukázané, že navrhovatelia v 1. a 2. rade zobrali späť žalobu na vydanie bezdôvodného

obohatenia, t.j. zaplatenia sumy 280,84 eur pre správanie odporcu, keď tvrdili, že suma 280,84 eur bola
vyčíslená nesprávne, ba dokonca nemala byť vyčíslená a že predmetný záväzok bol síce navrhovateľmi
v 1. a 2. rade uhradený, avšak ho neuznali, na základe čoho žiadali vydanie bezdôvodného obohatenia.

Právny zástupca odporcu si uplatnil v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytnutie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) odmenu za 5 úkonov

právnej služby v sume 120,62 eur, a to 1x prevzatie a príprava zastúpenia dňa 5.3.2013 v sume 23,24
eur + režijný paušál 7,81 eur, t.j. 31,05 eur, 1x účasť na pojednávaní dňa 17.4.2013 v sume 5,81 eur +
režijný paušál 7,81 eur, t.j. 13,62 eur, 1x účasť na pojednávaní dňa 19.6.2013 v sume 23,24 eur + režijný
paušál 7,81 eur, t.j. 31,05 eur, 1x účasť na pojednávaní dňa 25.9.2013 v sume 23,24 eur + režijný paušál
7,81 eur, t.j. 31,05 eur, 1x účasť na pojednávaní dňa 24.4.2014 v sume 5,81 eur + režijný paušál 8,04 eur,

t.j. 13,85 eur. Právny zástupca odporcu uviedol, že vychádzal z tarifnej hodnoty veci 280,84 eur, pričom
v zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky základnú sadzbu tarifnej hodnoty za jeden úkon právnej služby z tarifnej
hodnoty280,84eururčilvovýške23,24eur.Zapojednávaniazodňa17.4.2013azodňa24.4.2014určilv
zmysle § 14 ods. 5 písm. b) vyhlášky 1 základnej tarifnej sadzby z dôvodu zastupovania na pojednávaní,
ktoré bolo odročené bez prejednania veci. Právny zástupca odporcu si tak voči navrhovateľom v 1. a

2. rade uplatnil zaplatenie trov právneho zastúpenia vo výške 120,62 eur, t.j. 3 úkony právnej služby po23,24 eur, dva úkony právnej služby po 5,81 eur, režijný paušál za 4 úkony právnej služby po 7,81 eur
a režijný paušál za 1 úkon právnej služby po 8,04 eur.

Podľa § 10 ods. 1 vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon

právnej služby z tarifnej hodnoty je:

do 165, 97 eura 16, 60 eura,

nad 165, 97 eura do 663, 88 eura 16, 60 eura

+ 1, 66 eura

za každých aj začatých 33, 19 eura

prevyšujúcich sumu 165, 97eura,

Podľa § 14 ods. 5 písm. b) vyhlášky odmena vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny
patrí za každý z týchto úkonov právnej služby:

b) zastupovanie alebo obhajoba na pojednávaní, pri ktorom sa iba vyhlásilo rozhodnutie, alebo
zastupovanie a obhajoba na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci.

Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne

telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za
každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom
osobitne nedohodol.

Súd preskúmal právnym zástupcom odporcu predložené vyčíslenie trov konania v zmysle vyhlášky č.
655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení právnych

predpisov účinných v čase vykonania jednotlivých úkonov právnej služby a dospel k záveru, že trovy
konania boli vyčíslené správne. Právny zástupca odporcu určil základnú sadzbu tarifnej odmeny za
jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty 280,84 eur, t.j. 23,24 eur. Súd právnemu zástupcovi odporcu
priznal nasledovnú náhradu trov konania:

odmena za právnu pomoc:

1. prevzatie a príprava zastúpenia 5.3.2013 ........................................................... 23,24 eur

režijný paušál za rok 2013 .................................................................................... 7,81 eur

2. účasť na pojednávaní 17.4.2013 ........................................................................... 5,81 eur

režijný paušál za rok 2013 ................................................................................. 7,81 eur

3. účasť na pojednávaní 19.6.2013 ......................................................................... 23,24 eur

režijný paušál za rok 2013 ................................................................................. 7,81 eur

4. účasť na pojednávaní 25.9.2013 ......................................................................... 23,24 eur

režijný paušál za rok 2013 ................................................................................. 7,81 eur

5. účasť na pojednávaní 24.4.2014 ........................................................................... 5,81 eurrežijný paušál za rok 2014 ................................................................................. 8,04 eur

spolu ............................................................................................................... 120,62 eur

Náhrada trov právneho zastúpenia spolu vo výške .............................................. 120,62 eur

Podľa § 150 ods. 2 O.s.p., ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže
ich súd nepriznať alebo znížiť.

Ohľadom ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p., ktoré navrhovatelia v 1. a 2. rade žiadali v prípade priznania
náhrady trov konania odporcovi aplikovať, súd dospel k záveru, že v danom prípade právnym zástupcom
odporcu vyčíslené trovy konania vo výške 120,62 eur nie sú neprimerané voči pohľadávke uplatnenej
navrhovateľmi v 1. a 2. rade vo výške 280,84 eur s prísl. Podľa ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p., ak sú

trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.
Predmetom sporu je zaplatenie sumy 280,84 eur, čiže ide o drobný spor v zmysle § 200ea OSP. Zákon
však nedefinuje pojem „primerané“ a ani judikačná prax nevygenerovala rozsah primeranosti. Súd má
za to, že v danom prípade nie je potrebné aplikovať § 150 ods. 2 O.s.p. Navrhovatelia v 1. a 2. rade
žiadali zaplatiť sumu 280,84 eur s prísl., kým právny zástupca odporcu si vyčíslil v zmysle vyhlášky

trovy konania vo výške 120,62 eur za päť úkonov právnej služby. Vyčíslené trovy konania si právny
zástupcaodporcuuplatnilbezDPHasúoviacakopolovicunižšieakosamotnápohľadávkapožadovaná
navrhovateľmi v 1. a 2. rade.

Vzhľadom na vyššie uvedené v zmysle citovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a
vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb súd rozhodol o náhrade

trov konania tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

V priebehu konania súd vyzval Tatra banku, a.s. na predloženie výpisu z účtu č.: XXXXXXXXXX/XXXX
Tatra banka, a.s., pobočka Komárno, za obdobie od 28.9.2010 do dňa 25.9.2013 na zistenie, ako bolo
naložené so sumou, ktorá bola poukázaná na uvedený účet zo strany navrhovateľov v 1. a 2. rade
dňa 22.11.2011 vo výške 251,45 eur a dňa 28.9.2010 vo výške 26,14 eur. Požadované listiny boli súdu

predložené dňa 15.10.2013. Súd následne uznesením č. k. 15C/262/2012-94 zo dňa 30.10.2013 upravil
učtáreň Okresného súdu Komárno, aby uhradila z rozpočtových prostriedkov súdu faktúru č. 2838831
zo dňa 11.10.2013 v sume 33,- eur, a to v prospech peňažného ústavu Tatra banka, a.s. z dôvodu, že si
súd vyžiadal od peňažného ústavu Tatra banka, a.s. bankové informácie, pričom ten si vyúčtoval náklady
za dodanie týchto informácií. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.11.2013.

Podľa § 128 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) každý je povinný bez zbytočného
odkladunapožiadaniesúdupísomneoznámiťskutočnosti,ktorémajúvýznamprekonaniearozhodnutie
súdu, za náhradu vecných nákladov.

Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov,

náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

Keďže konanie bolo zastavené pre späťvzatie návrhu vo veci samej navrhovateľmi v 1. a 2. rade a súd
o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p., súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výroku tohto uznesenia a navrhovateľom v 1. a 2. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť
trovy štátu vo výške 33,- eur.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Nitre, trojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).

Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený

skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/-f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny

nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205 a ods. 1 O.s.p.).