Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, May 19, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/51/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812206337
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5812206337.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s. r. o., so
sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika, zastúpenej
Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, IČO: 00 166 073, v konaní
o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo

č. k. 8C/163/2012-111 zo dňa 14. októbra 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j ea vec mu v r a c i ana ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh žalobcu na zaplatenie náhrady majetkovej škody
vo výške 175,- eur a nemajetkovej ujmy vo výške 110,64 eur. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že na podklade žiadosti súdneho exekútora,

návrhu žalobcu na vykonanie exekúcie a notárskej zápisnice, ako exekučného titulu bolo Okresným
súdom Námestovo vedené exekučné konanie pod sp.zn. 4Er/624/2008. Žalobca ako oprávnený dňa
06.09.2010 požiadal o zmenu exekútora. V tom čase účinné ust. § 44 ods. 8 Exekučného poriadku
podľa okresného súdu určovalo, že oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez
uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora, pričom súd rozhodne o
zmene exekútora do 30 dní od podania návrhu oprávneného na zmenu exekútora. O zmene exekútora

rozhodol exekučný súd uznesením zo dňa 04.11.2010, ktorým poveril vykonaním exekúcie súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. V danom prípade tak podľa okresného súdu došlo k rozhodnutiu o
zmenesúdnehoexekútorapouplynutízákonomurčenejlehoty,vdôsledkučohookresnýsúdkonštatoval
nesprávny úradný postup exekučného súdu. Ďalej dôvodil, že nemal preukázané splnenie ani jednej
z ďalších dvoch podmienok vyžadovaných na vznik zodpovednosti žalovanej za žalobcom tvrdené
ujmy. Žalobca nepredložil napriek riadnemu poučeniu dôkazy, ktoré by mal súd vykonať a ktoré by

podporovali to, že práve v dôsledku nesprávneho úradného postupu v súvislosti s rozhodovaním o
jeho návrhu na zmenu súdneho exekútora utrpel konkrétne vyčísliteľnú a preukázateľnú škodu. Tiež
konštatoval, že pri náhrade skutočnej škody možno kompenzovať iba tie účelne vynaložené výdavky,
ktoré by nebolo nutné vynaložiť, nebyť škodnej udalosti. Subsumpcia žalobcom uvedených nákladov
pod ušlý zisk neprichádza podľa okresného súdu do úvahy, vzhľadom na definíciu ušlého zisku, ktorým
je zmarený majetkový prospech očakávaný s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, ktorý však

nenastal v dôsledku škodnej udalosti. Žalobca nielenže nepreukázal, ale ani nijako nevysvetlil, ako
paušálne náklady na správu pohľadávky voči povinnému súvisia s nesprávnym úradným postupom
súdu. Taktiež nepreukázal žiaden nepriaznivý dopad na jeho právne postavenie ako veriteľa pohľadávky
voči povinnému v dôsledku toho, že súd nerozhodol o jeho návrhu na zmenu súdneho exekútora v
lehote 30 dní. Súd tak v tejto súdenej veci nemal preukázané, že by zo strany tunajšieho súdu v
dotknutom exekučnom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu v tom zmysle, ako bol vyššie

charakterizovaný. Ak potom nebolo preukázané splnenie už prvej najpodstatnejšej podmienky pre
založenie zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, logicky sa užani nebolo potrebné zaoberať skúmaním ďalších dvoch podmienok. Súd preto návrh žalobcu zamietol.
Len záverom sa poznamenáva, že je súdu z rozhodovacej činnosti známe, že žalobca ešte pred začatím
tohto súdneho konania podal najneskôr dňa 25.09.2012 na Ministerstvo spravodlivosti SR písomnú

žiadosť podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o predbežné prerokovanie nárokov uplatňovaných
v tomto konaní, pričom v dôsledku neuspokojenia nárokov do 6 mesiacov od podania žiadosti sa ich
žalobca mohol domáhať na súde (§ 16 ods. 4 cit. zákona).
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a žalovanej ako účastníčke v konaní úspešnej
nepriznal náhradu trov konania, pretože jej účasťou v konaní žiadne nevznikli.

Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. Namieta, že v konaní došlo
k vadám - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval
vylúčený sudca, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Žalobca namieta, že ako strana konania nebol pred vynesením rozsudku oboznámený s písomným
vyjadrením žalovanej k žalobe a toto mu bolo doručené až so samotným rozsudkom vo veci samej.
Takýto procesný postup nepredstavuje len porušenie základného práva žalobcu na kontradiktórny súdny

proces, ale aj priame porušenie ust. § 114 ods. 2 O. s. p., osobitne to platí za situácie, keď súd vo veci
neuskutočnilústnepojednávaniesprítomnýmiúčastníkmikonania.Porušenímkontradiktórnostikonania
žalobca trpí zásadne tam, kde navyše vo vyjadrení k žalobe žalovaná vzniesla námietku premlčania
a na túto námietku nedal súd žalobcovi možnosť akokoľvek pred vyhlásením rozsudku reagovať.
Žalobca ako strana konania nebol pred vynesením rozsudku oboznámený so súdom vykonanými

listinnými dôkazmi uloženými v exekučnom spise a k vykonanému dokazovaniu nemal možnosť vyjadriť
sa. Nebol teda oboznámený s obsahom dôkazov a tvrdení, nemal možnosť sa k týmto dôkazom a
tvrdeniamvyjadriťasámnemalmožnosťnavrhnúťdôkazynapodporusvojichtvrdení.Podľakonštantnej
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu nemôže vnútroštátny súd založiť svoje
rozhodnutie na skutočnostiach, o ktorých strana vystupujúca v konaní nevedela. Žalobca tvrdí, že v

danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, čím bolo porušené právo žalobcu
na kontradiktórny súdny proces. Súd vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah si bez uvedenia
akéhokoľvek dôvodu určil sám. Súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia
rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či šlo o listiny založené v exekučnom spise. Za dôkaz však v
danom konaní môžu slúžiť len listiny založené v exekučnom spise, a to vzhľadom k faktu, že vec sa

týka nesprávneho úradného postupu štátu. Poukazuje na ust. § 15 O. s. p.. Žalobca uskutočnil podanie,
ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená
na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol
v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v očiach žalobcu
a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. V tejto súvislosti

poukazuje na rozhodovaciu prax Krajských súdov v Trnave, Nitre a Prešove. Tiež poukazuje na
judikatúru Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva v oblasti zachovávania práva na
nestranný súd. Za takýchto okolností, s vedomím, že názor krajského súdu vo veci nestrannosti pre
rozpor s rozhodovacou praxou iných krajských súdov, Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre
ľudské práva v Štrasburgu neobstojí a žalobca podal ústavnú sťažnosť pre porušovanie jeho práva na

nestranný súd, nebolo a nie je prípustné, aby konanie pokračovalo ústnym pojednávaním, v ktorom
vykonával úkony a rozhodol vylúčený sudca. V konaní bolo možné uskutočniť len také úkony, ktoré
nepripúšťajú odklad. Ústne pojednávanie vo veci odklad pripúšťalo a nebolo neodkladným úkonom za
danej procesnej situácie.
V konkrétnostiach napríklad žalobca uvádza, že súd sa dopustil viacerých omylov, keď konštatoval, že

žalobcom namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, avšak v odôvodnení prezentované
časové úseky tomu nenasvedčujú. Je nepochybné, že žalobcom tvrdený nesprávny úradný postup
bol v konaní jednoznačne preukázaný. Súd bol bezdôvodne nečinný, spôsobil tak zbytočné prieťahy
v konaní a nerozhodol o návrhu žalobcu v zákonnej lehote. Ako je zrejmé, nesprávny úradný postup
exekučnéhosúduspočívahneďvniekoľkýchskutočnostiach,nielenvjednejznich.Konajúcisúdsamusí

preto vysporiadať so všetkými vytýkanými zložkami nesprávneho úradného postupu. V napadnutom
rozhodnutí tomu tak nie je, čo robí rozhodnutie nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov.
Z uvedených dôvodov žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil okresnému súdu na
opätovné prejednanie.Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v
rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2
O. s. p.) napadnutý rozsudok zrušil v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. s poukazom na ust. §
212 ods. 3 O. s. p.

Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež
zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní
proti napadnutému rozsudku je však odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje
nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ust. § 212 ods. 2 O. s. p.

vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len
vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný
vždy. Na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého stupňa síce
vyskytli vady, ale ktoré nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potom odvolací súd na tieto

vady neprihliadne.

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej
veci sa zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a procesným postupom prvostupňového
súdu predchádzajúcim vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mohli mať

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Odvolacia námietka žalobcu, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania,
je dôvodná. Okresný súd tým, že rozhodol bez nariadenia pojednávania, zaťažil konanie vadou, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a na túto vadu je krajský súd povinný prihliadať

z úradnej povinnosti.

Postupom okresného súdu, keď v zmysle ust. § 115a ods. 2 O. s. p. vo veci nenariadil pojednávanie,
došlo k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožní účastníkovi konania
realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia a
ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí však ísť o znemožnenie realizácie konkrétnych
procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku
nesprávneho postupu súdu vylúčený.

Väčšina procesných oprávnení a povinností účastníka v občianskom súdnom konaní sa realizuje
na pojednávaní, kde je účastníkovi umožnené predkladať návrhy, navrhovať a predkladať dôkazy,
vyjadrovať sa k vykonanému dokazovaniu, k tvrdeniu protistrany, právo záverečnej reči a podobne.
Uplatnenie týchto konkrétnych práv bolo žalobcovi odňaté vadným postupom okresného súdu, keď vo

veci samej nenariadil pojednávanie.

Ust. § 115a O. s. p. umožňuje súdu rozhodnúť vo veci bez nariadenia pojednávania v drobných sporoch.

Je nepochybné, že súdená vec, vzhľadom na predmet konania, ktorý nepresahuje sumu 1.000,- eur, je

považovaná za drobný spor (§ 200ea O. s. p.).

Nie vždy ale rozhodnutie veci bez nariadenia pojednávania prichádza do úvahy.

Citované ustanovenie bolo zaradené do Občianskeho súdneho poriadku v súvislosti so snahou zrýchliť

a zefektívniť konanie, keď bola súdu daná možnosť, nie povinnosť, rozhodovať aj bez nariadenia
pojednávania za splnenia zákonom stanovených podmienok.Základom pre rozhodnutie súdu v takomto prípade sú zhodné (nespochybnené) listinné dôkazy
predložené účastníkmi konania. V prípade akýchkoľvek pochybností rozsudok bez pojednávania nie je
možné vydať. Vo veci možno rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi

bez toho, aby sa nimi vykonávalo dokazovanie v zmysle § 120 a nasl. O.s.p. Súd sa len oboznámi s
listinami a ak z nich vyplynie tvrdený skutkový stav a právne posúdenie, môže ich vziať za základ svojho
rozhodnutia vo veci samej.

Skutkový stav môže súd ustáliť len z predložených listinných dôkazov a je vylúčené, aby rozhodnutie

bolo založené na listine, ktorú účastníci nepredložili.

Z napadnutého rozsudku však vyplýva, že okresný súd vykonal dokazovanie, a to oboznámením sa s
exekučným spisom sp. zn. 4Er/624/2008. Zo zistení vyplývajúcich z exekučného spisu vychádzal pri
prijatí konečného rozhodnutia vo veci samej.

Pokiaľ však súd nenariadil pojednávanie, nemohol vykonávať dokazovanie, ktoré možno vykonať iba
podľa zásad stanovených v ustanoveniach § 120 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku na pojednávaní
a nemohol potom vychádzať z obsahu exekučného spisu, ktorý nebol súčasťou listín predložených
žalobcom spolu s podaním návrhu vo veci samej a zároveň nebol ani obsahom podaní žalovanej (ktorá
sa vo veci ani nevyjadrila a nijako nespochybnila skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe).

Skutkové zistenia, z ktorých súd vychádzal pri rozhodnutí vo veci samej, boli získané spôsobom
nesúladným s Občianskym súdnym poriadkom.

Okresný súd tak konanie zaťažil vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a

týmto postupom okresného súdu bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom.

Z uvedených dôvodov krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie
konanie.

Povinnosťou okresného súdu bude vec opätovne, po nariadení pojednávania, prejednať a rozhodnúť.
Okresný súd zároveň rozhodne aj o trovách odvolacieho a prvostupňového konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok prípustný nie je.