Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. apríl 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5CoE/25/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8412210073
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8412210073.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., Karadžičova 8,
821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, proti povinnej: S. N., nar. XX.XX.XXXX, I. XXX/XX, XXX XX I. D.,
o vymoženie 2.323,57 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Kežmarok č. k. 2Er/1146/2012-11 zo dňa 26.02.2013 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu 1. stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 53 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku, pričom konštatoval, že sú tu splnené podmienky na zamietnutie
žiadosti súdneho exekútora, ktorá sa okrem návrhu oprávneného opiera o rozhodcovský rozsudok

Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave sp. zn. II/2008-946
z 26.03.2010, vychádzajúci zo spotrebiteľskej zmluvy. Rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom, a to tým, že rozhodcovská doložka nedáva spotrebiteľovi možnosť výberu medzi
rozhodcovským a štátnym súdom, čím je táto rozhodcovská doložka neprijateľná. Neprijateľná
rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje

dobrým mravom.

Preto súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní namietal,
že je vylúčené, aby sa exekučný súd zaoberal rozhodcovskou doložkou pri skúmaní žiadosti súdneho
exekútora o vydanie poverenia. Skúmanie materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu má svoje limity
tým, že predmetom skúmania môže byť rozhodcovský rozsudok len v rozsahu ust. § 40 ods. 1 písm.

a) a f) zákona o rozhodcovskom konaní. Predmetom skúmania môže byť len plnenie vyplývajúce z
rozhodcovského rozsudku, nie okolnosti, ktoré predchádzajú jeho vydaniu.

Oprávnený ďalej namietal, že z obsahu zmluvy o flexipôžičke uzavretej medzi jeho právnym
predchodcom a povinným vyplýva, že sa jedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavretú v zmysle
ust. § 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v spojení s ust. § 497 Obchodného zákonníka.
Záväzkový vzťah má absolútnu povahu, čo znamená, že podlieha režimu Obchodného zákonníka. Preto

oprávnený nesúhlasí s aplikáciou predpisov občianskeho práva týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv,teda aplikáciou ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Dôvodom nemožnosti aplikovať ustanovenia
občianskeho práva je aj prechodné ustanovenie § 879j Občianskeho zákonníka, ktorým sa exekučný
súd nezaoberal.

Oprávnený vytýkal prvostupňovému súdu aj aplikáciu Smernice Rady 93/13/EHS, pričom namietal, že
Smernicu nemožno aplikovať priamo, lebo táto ako prameň komunitárneho práva nemá horizontálny
priamy účinok. Zároveň vymedzenie spotrebiteľskej zmluvy ako aj akejkoľvek zmluvy uzavretej medzi
spotrebiteľom a dodávateľom bez ohľadu na právnu formu bolo uskutočnené až novelou Občianskeho
zákonníka zákonom č. 568/2007 Z. z. s účinnosťou od 1.1.2008.

Podľa oprávneného je napadnuté uznesenie neodôvodnené a nepresvedčivé. Z odôvodnenia

napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, v čom by malo byť dojednanie rozhodcovskej doložky v
spotrebiteľskejzmluveneprijateľné,vhrubomnepomerevneprospechspotrebiteľaavčomjeneplatnosť
celej rozhodcovskej doložky. Zo Smernice vyplýva, že jej cieľom nie je zakázať rozhodcovské doložky
uzavreté so spotrebiteľom. Za neprípustnú považuje len tie ustanovenia, ktoré nútia spotrebiteľa
domáhaťsasvojichnárokovvočidodávateľovivýlučnevrozhodcovskomkonaníneupravenomprávnymi

predpismi. Exekučný titul v danom prípade však bol vydaný v súlade s osobitnými právnymi predpismi
upravujúcimi rozhodcovské konanie - zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Slovenský
právny poriadok neobsahuje žiadne konkrétne a výslovné hmotnoprávne ustanovenie, ktoré by
zakazovalo zjednanie rozhodcovskej doložky s osobou, ktorú možno označiť za spotrebiteľa. Dotknutá
rozhodcovská doložka bola uzavretá platne, lebo povinný mal možnosť rozhodnúť sa, či ju prijme

alebo odmietne. Pravidlá rozhodovania sporov medzi účastníkmi rozhodcovského konania sú vydané
zriaďovateľom sú súhlasom Národnej rady Slovenska. Konaním v zmysle zákona o bankách nemohlo
dôjsť k dojednaniu neprijateľnej zmluvnej podmienky.

Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd vyhovel žiadosti súdneho exekútora a
vykonaním exekúcie poveril Mgr. Stanislava Poláka.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1 zák. č.
99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.), preskúmal
napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad, vyplývajúcich mu z
ust. § 212 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné.

Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka) (§ 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy - 27.10.2004).

K námietke oprávneného, že exekučný súd sa nemôže zaoberať rozhodcovskou doložkou pri
preskúmaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, odvolací

súd konštatuje, že takáto právomoc a povinnosť exekučnému súdu vyplýva priamo zo zákona o
rozhodcovskom konaní, podľa ustanovenia § 45 ods. 1 ktorého je exekučný súd oprávnený posudzovať
aj materiálnu stránku exekučného titulu, ak je ním rozhodcovský rozsudok. V prípade, ak zistí nedostatky
v rozhodcovskom konaní, je povinný exekučné konanie ex offo zastaviť.

K odvolacej námietke oprávneného vo vzťahu k aplikácii Smernice Rady 93/13/EHS, odvolací súd dáva

oprávnenému do pozornosti právne zdôvodnenie napadnutého uznesenia, z ktorého je zjavné, že súd
prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil podľa platných vnútroštátnych noriem a v prípade, že sa
súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí odvolával na Smernicu Rady 93/13/EHS, postupoval správne,
lebo podľa článku 6 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach sa štáty majú postarať o to,
aby spotrebiteľov neprijateľné podmienky nezaväzovali a uvedené ustanovenie sa má považovať za

kogentné ustanovenie (rozsudok Mostaza Claro, bod 25-28, bod 37, ASTURCOM , bod 51). Ochranapred neprijateľnými podmienkami sa má pritom vykonávať na úrovni pravidiel verejného poriadku (čl.50
uznesenia POHOTOVOSŤ C-76/10) .

Odvolaciu námietku oprávneného, že zmluvy o poskytnutí flexipôžičky nie je spotrebiteľskou zmluvou

a až odo dňa 01.01.2008 ju možno považovať za spotrebiteľskú zmluvu, považuje odvolací súd za
neopodstatnenú. Predmetná zmluva medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou svojou
povahou a s ohľadom na postavenie účastníkov zmluvy a jej obsah je jednoznačne spotrebiteľskou
zmluvou.

Na spotrebiteľské právne vzťahy sa vždy aplikujú spotrebiteľské právne normy, a to hlavne príslušné
ustanovenia Občianskeho zákonníka. Ide o ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v jeho

prospech a to bez ohľadu na to, podľa akých zákonov bola spotrebiteľská zmluva uzavretá a bez ohľadu
na to, či došlo k tzv. voľbe práva, alebo či sa jedná o tzv. absolútny obchod. Uvedené ustanovenia sa
totiž požijú vždy, ak ide o spotrebiteľský právny vzťah medzi spotrebiteľom - dlžníkom a veriteľom -
dodávateľom. Ustanovenia o spotrebiteľských právnych vzťahoch v zákone o spotrebiteľských zmluvách
a v Občianskom zákonníku sú kogentnými právnymi normami, ktoré nie je možné zmeniť ani dohodou

zmluvných strán.

Okrem toho sú normy spotrebiteľského práva špeciálnymi ustanoveniami aj vo vzťahu k Obchodnému
zákonníku a tu sa stále uplatní právna zásada, že sa použije špeciálna právna úprava pred všeobecnou,
t.j. lex specialis derogat lex generalis. Znenia spotrebiteľských právnych noriem sú všeobecne známe,
ich neznalosť neospravedlňuje, preto aj oprávnený - dodávateľ mal vyhotovovať zmluvy a podmienky

v nich v súlade s ustanoveniami spotrebiteľského práva a nie v rozpore s ním, respektíve nemal sa
snažiť ich obísť cez rôzne zmluvné dojednania (napríklad neuvedenie úroku, absolútny obchod, dohodu
o voľbe práva a podobne).

Zmluva o flexipôžičke je zároveň typová zmluva, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je
obvyklé,žespotrebiteľobsahzmluvypodstatnýmspôsobomneovplyvňuje.TakakoObčianskyzákonník,

aj zákon č. 634/1992 Zb. zakazoval dojednávať zmluvné podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa
zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Je nepochybné, že
predmetná zmluva je štandardnou formulárovou zmluvou, pričom povinnej bola pôžička poskytnutá ako
spotrebiteľovi. Preto je nedôvodná odvolacia námietka oprávneného o nesprávnej aplikácii Občianskeho
zákonníka.

Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, že rozhodcovská doložka v zmluve
o poskytnutí flexipôžičky, je neprijateľná zmluvná podmienka v zmysle ust. § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. V uvedenom ustanovení sa len demonštratívne vypočítava, ktoré podmienky sú neprijateľné.
Keďže ide len o príkladný výpočet neprijateľných podmienok, možno za takú označiť aj takú zmluvnú
podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pri

výklade spotrebiteľských zmlúv sa vychádza z výkladu, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Ako neprijateľnú preto možno označiť aj takú podmienku, ktorá núti spotrebiteľa, aby všetky spory,
vzniknuté v budúcnosti z predmetnej zmluvy, riešil v rozhodcovskom konaní. Správnosť tohto názoru
potvrdil aj zákonodarca, ktorý túto podmienku zaradil do novelizovaného znenia § 53 ods. 4 písm. r)
Občianskeho zákonníka, účinného od 01.01.2008.

Oprávnený ani v odvolacom konaní nepreukázal osobitné vyjednanie rozhodcovskej doložky povinnou
ako spotrebiteľom.

Keďže v danej veci nedošlo k platnému dojednaniu rozhodcovskej doložky, vo veci rozhodol orgán, ktorý
nemal právomoc vo veci rozhodnúť.Preto odvolací súd napadnuté uznesenie v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne
potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.