Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, January 31, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/472/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2212205687
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2212205687.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: Cetelem Slovensko, a.s., Panenská 7, Bratislava,
IČO: 35 787 783, zastúpeného: JUDr. Helenou Strachotovou, advokátkou, Hviezdoslavova č. 7, Martin,
proti odporkyni: D. A., bytom J. I. č. XXXX/XX, O. N., zastúpenej: K. S., I. č. XXX/XX O. N., o zaplatenie
sumy 1.266,35 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Dunajská
Streda, zo dňa 27. júna 2012, č. k. 4C/50/2012-53 v zamietajúcej časti, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti z r u š u j e a
vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním určil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
sumu 1.266,35 eur z 9,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.233,28 eur od 1.12.2011 do zaplatenia
a náhradu trov konania 76 eur za súdny poplatok a 165,70 eur trovy právneho zastúpenia, pričom

pohľadávku umožnil odporkyni splácať v mesačných splátkach po 40 eur vždy do 22. dňa, toho ktorého
mesiaca pod stratou výhody splátok, vo zvyšku súd návrh zamietol. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo,
že navrhovateľ sa návrhom podaným na súde prvého stupňa domáhal na odporkyni zaplatenia sumy
1.266,35 eur s príslušenstvom, keď uviedol, že odporkyni na základe návrhu na uzavretie zmluvy o
poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 30.4.2010 poskytol revolvingový úver formou poskytnutia
úverového rámca, z ktorého odporkyňa vyčerpala finančné prostriedky v celkovej výške 1.030,29 eur.

Nesplnila svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas. Zo všeobecných podmienok vyplynulo,
že navrhovateľ je oprávnený požadovať zmluvnú pokutu 8 % z každej čiastky so splatením ktorej sa
odporkyňa dostala do omeškania viac ako 30 dní. Dňa 31.10.2011 sa stal splatným dlh odporkyne vo
výške 1.266,35 eur. Zástupca odporkyne na pojednávaní uviedol, že odporkyňa pohľadávku uznáva.
Dňa 30.4.2010 vznikol medzi navrhovateľom a odporkyňou úverový vzťah vo výške 249 eur, ktorý bol
splatený.Nazákladetohto,odporkyňamalamožnosťčerpaťodnavrhovateľaďalšiefinančnéprostriedky

formou kreditnej karty. Vyčerpala 900 eur, z tohto úveru zaplatila 36 eur v decembri 2010 a 40 eur
2.2.2011. Odporkyňa je už 5 mesiacov nezamestnaná, poberá dávku v hmotnej núdzi 62,50 eur od
1.5.2012. Súd z písomného dokazovania zistil, že suma 1.266,35 eur, ktorá je predmetom tohto konania
je zložená zo sumy 172,02 eur t.j. dlžných úrokov a poistenia, pri ktorom dlžné poistné predstavuje
9,31 eur, dlžné úroky 162,71 eur z úverovej istiny 1.061,26 eur a zo zmluvnej pokuty za omeškanie so
splácaním úveru vo výške 33,07 eur. Odporkyňa vyčerpala z úverového rámca k 16.11.2010 celkom

sumu 1.030,29 eur. Uhradila z tejto sumy 76 eur. Súd určil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
žalovanú istinu vo výške 1.266,35 eur so zákonným úrokmi z omeškania 9,5 % ročne zo sumy 1.233,28
eur od 1.12.2011 do zaplatenia, vo zvyšku čo do zaplatenia úrokov vo výške 26,28 % ročne zo sumy
1.061,26 eur od 16.9.2011 do zaplatenia súd návrh navrhovateľa zamietol a to s poukazom na ust. §
53 ods. 1 O.z., podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Vzhľadom

na výšku zmluvného úroku 26,28 % vychádzajúc zo súčasnej platnej právnej úpravy o spotrebiteľských
zmluvách, dojednania o zmluvných úrokoch vo výške 26,28 % ročne treba považovať za neprijateľnúpodmienku s poukazom na ust. § 53 ods. 1 O.z., ktorá má za následok neplatnosť zmluvy v tejto časti
preto súd v tejto časti o zaplatenie zmluvných úrokov vo výške 26,28 % ročne návrh zamietol. O náhrade
trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a podľa § 160 ods. 1 O.s.p. povolil žalovanú pohľadávku

odporkyni uhradiť v mesačných splátkach po 40 eur.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v zákonom určenej lehote v zamietajúcej časti podal
odvolanie navrhovateľ. Uviedol, že súd dospel k záveru, že výška dohodnutého úroku prevyšuje výšku
sadzby úroku poskytovanú bankami v danom období a preto je neprijateľnou podmienkou. Kľúčovým
faktorom pre posúdenie úveru je podľa právnych predpisov výška RPMN, ktorá de facto stanoví celkovú

cenu úveru vrátane úroku a ostatných nákladov na úver. V danom prípade je nutné aplikovať na
posudzovanie primeranosti úroku práve výšku RPMN, ktorá je stanovená nariadením vlády SR, výška
odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru nesmie prevýšiť sumu, ktorá zodpovedá dvojnásobku
priemernej hodnoty RPMN pre príslušný typ spotrebiteľského úveru platnej ku dňu podpisu zmluvy a
súčasne nesmie prevýšiť sumu, ktorá zospovedá4-násobku hodnoty váženého priemeru priemerných
hodnôt RPMN, a priemernej úrokovej miery za všetky typy spotrebiteľských úverov. Posúdenie súdu

je ďalej v rozpore s definíciou neprijateľnej podmienky. V zmysle § 53 ods. 1 O.z., ktorý stanoví,
že o neprijateľnú podmienku nejde ak ide o predmet plnenia, ceny plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané. Zmluvný úrok je jednoznačne predmetom zmluvy a odplatou za
poskytnutie peňažných prostriedkov, teda cenou plnenia a tak nie je možné ho posudzovať ako
neprijateľnú podmienku. Navrhovateľ navrhol v napadnutej časti rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a

vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník
konaniaprotirozhodnutiu,protiktorémujetentoopravnýprostriedokprípustný,postupombeznariadenia
odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok v medziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie

navrhovateľa je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v
časti trov konania je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 4C/50/2012 je určenie povinnosti
odporkyni zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.266,35 eur s príslušenstvom, a trovy konania.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa,

ktorým bol návrh navrhovateľa zamietnutý v časti zmluvného úroku vo výške 26,28 % ročne zo sumy
1.061,26 eur od 16.9.2011 do zaplatenia.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých
dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne
vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými

úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru, že
rozsudok v napadnutej časti je nepreskúmateľný, nakoľko z jeho odôvodnenia nemožno jednoznačne
vyvodiť z akých konkrétnych dôvodov bol návrh zamietnutý, keďže súd prvého stupňa vo svojom

rozhodnutí neuviedol, akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil, z akých skutočností vychádzal, pričom
súdbymalvosvojejargumentáciiobsiahnutejvodôvodnenísvojhorozhodnutiadbaťtiežnejehocelkovú
presvedčivosť, tzn. že závery, ku ktorým súd dospel musia byť pre adresáta prijateľné, racionálne, a v
konečnom dôsledku aj spravodlivé a presvedčivé.

Ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. výstižne určuje, že súd v odôvodnení posúdi zistený skutkový stav

podľa príslušných ustanovení, ktoré použil. Súd v rámci právneho posúdenia v odôvodnení rozhodnutia
nielen vysvetlí, prečo určité zákonné ustanovenie použil, ale zároveň tiež obsah použitého zákonnéhopredpisu vyloží, a to predovšetkým v tom zmysle, aby bol účastníkmi konania pochopený predovšetkým
vzťah medzi skutkovými zisteniami a právnym posúdením v konaní o prejednávanej veci, a prečo
teda logicky muselo byť citované zákonné ustanovenie použité. Súd prvého stupňa pri odôvodnení

napadnutého rozhodnutia pochybil, ak z jeho obsahu nie je zrejmé akými úvahami sa pri rozhodovaní
riadil, z ktorých skutočností vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie. Potrebné
je potom zdôrazniť, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia môže nastať z dôvodu nedostatku právneho
posúdenia veci ako aj jeho dôvodov. To znamená, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal dostatočne
právnymposúdenímvecizrozhodnutianebolirozpoznateľnéjehonosnédôvody,respektívetietodôvody

nemali oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej
v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, to znamená že závery, ku
ktorým súd dospel musia byť pre adresáta prijateľné, racionálne, a v konečnom dôsledku aj spravodlivé
a presvedčivé.

Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať kritériá uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p..

Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby
transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu.
Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa čl.
46 ods. 1 Ústavy SR, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie
spravodlivosti, a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP), porovnaj napr. rozsudok Garcia Ruiz vz. Španielsko z
21.01.1999, tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a obsahovať dostatočné dôvody, na
ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť
vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument účastníka
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie

rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Geo Riadis vz. Grécko z
23.05.1997, Higgins vz. Francúzsko z 19.02.1998). Aj Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane
vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
a čl. 36 ods. 1 Listiny je aj právo účastníka konania na takéto odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne, skutkovo relevantné otázky súvisiace s

predmetom súdnej ochrany, tzn. s uplatňovaním nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu, a že
takéto odôvodnenie musí obsahovať aj rozsudok odvolacieho súdu (porovnaj uznesenie z 03.07.2003,
sp. zn. IV.ÚS 115/2003). Ústavný súd vo svojom uznesení z 23.06.2004, sp. zn. III.ÚS 209/2004
vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
SR a čl. VI. ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka na

také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne
a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, tzn. s uplatnením nárokov a
obranou, proti takémuto uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky nastolené
otázky účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný vec, príp. dostatočne objasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia.

Súd prvého stupňa sa v danom prípade pri odôvodnení zamietajúcej časti rozhodnutia obmedzil len na
konštatovanie, že v zmysle ust. § 53 ods. 1 O.z. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. A čo sa týka zmluvného úroku vo výške 26,28 % vychádzajúc zo súčasnej platnej právnej
úpravy o spotrebiteľských zmluvách dojednanie o zmluvných úrokoch vo výške 26,28 % ročne treba

považovať za neprijateľnú podmienku, ktorá má za následok neplatnosť zmluvy v tejto časti.

Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania došlo
k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Po splatení poskytnutého úveru odporkyňa obdržala od
navrhovateľa kreditnú kartu spolu s PIN kódom a bola jej umožnená možnosť kartu používať na výber
v hotovosti z bankomatu, ako i pri platení na predajniach doma i v zahraničí. Súd prvého stupňa však

ďalej neskúmal predmetnú zmluvu o poskytnutí úverového rámca, na základe toho je preto potrebné
zo strany súdu prvého stupňa posúdiť predmetnú zmluvu o poskytnutí úverového rámca v zmysle jej
platnosti a účinnosti a to v súlade so zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a to najmä v
zmysle ust. § 4 cit. zák., keď je potrebné podrobne skúmať, či došlo k platnému uzavretiu zmluvy oposkytnutí úverového rámca, či predmetná zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvného
vzťahu a či neobsahuje aj neprijateľné zmluvné podmienky. V prípade zistenia neprijateľných zmluvných
podmienok v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 153 O.s.p., keď súd môže v rozsudku,

ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v
spotrebiteľských zmluvách je neprijateľná. Súd prvého stupňa len stručne skonštatoval, že dohodnutý
úrok vo výške 26,28 %, ktorý navyše zo znenia úverovej zmluvy nevyplýva a táto výška nevyplýva ani z
dojednaní o kreditnej karte je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Takéto odôvodnenie je bez ďalšieho
nepostačujúce, nejasné, nezrozumiteľné a nepreskúmateľné.

Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa rozhodnutie v napadnutej časti neodôvodnil spôsobom
vyplývajúcim z ust. § 157 ods. 2 O.s.p., pretože z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva,
ktoré skutočnosti považoval súd za preukázané a ktoré nie, z akých skutočností vychádzal, akými
úvahami sa pri hodnotení riadil, napadnutým rozhodnutím došlo k porušeniu práva účastníkov na riadny
proces, pretože títo majú podstatne sťažené postavenie pri napadnutí rozhodnutia odvolaním práve
vzhľadom na absenciu dôvodov rozhodnutia. Z tohto dôvodu bolo potrebné rozhodnutie v napadnutej

zamietajúcej časti podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušiť a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia
vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Uvedená skutočnosť, že došlo v konaní k procesnej vade podľa § 157 ods. 2 O.s.p. je okolnosťou,
pre ktorú musí odvolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní
postihnutom tak závažnou procesnou vadou nemôže byť považované správnym. Navyše odvolací súd

nemôže svojou činnosťou nahrádzať činnosť zverenú do výlučnej kompetencie súdu prvého stupňa.

Po vrátení veci súd prvého stupňa túto posúdi na základe vyššie uvedeného, po starostlivom prihliadnutí
na všetky skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo a po ich komplexnom vyhodnotení a to tak jednotlivo
ako i vo vzájomných súvislostiach, po výklade právne - aplikačnej úvahy tak, aby bolo zrejmé, ktorú
konkrétnu právnu normu a z akých dôvodov na zistený skutkový stav použil opätovne vo veci rozhodne,

pričom svoje rozhodnutie aj náležite podľa § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodní. V novom rozhodnutí súd prvého
stupňa rozhodne i o trovách odvolacieho konania ( § 224 ods. 3 O.s.p.).

Uvedené uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.