Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. december 2013

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 2Er/1490/2008
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2605202843
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Poliaková
ECLI: ECLI:SK:OSSI:2013:2605202843.2

Uznesenie
Okresný súd Skalica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, v zastúpení JUDr. Martin Máčaj, advokát
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava 1, proti povinnému: Q. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. M.
XX, XXX XX W. M., o vymoženie sumy 478 € s príslušenstvom vymáhanej súdnou exekútorkou JUDr.
Ivonou Babuškovou, Exekútorský úrad Nové Mesto nad Váhom, so sídlom Športová ul. 45, 915 01 Nové
Mesto nad Váho1, rozhodujúc o zastavení exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd vyhlasuje exekúciu z a n e p r í p u s t n ú .

II. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

III. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnej exekútorke JUDr. Ivone Babuškovej, Exekútorský úrad
Nové Mesto nad Váhom, trovy exekúcie v sume 59,33 €, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto
uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Poverením Okresného súdu Senica č. 5205 014905 zo dňa 20. 04. 2005 bola súdna exekútorka JUDr.
Ivona Babušková, Exekútorský úrad Nové Mesto nad Váhom poverená podľa § 45 ods. 1 zák. č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších zmien a doplnkov
(ďalej len „Exekučný poriadok“) vykonaním exekúcie na základe notárskej zápisnice napísanej na
Notárskom úrade notára JUDr. Jarmily Kováčovej so sídlom v Bratislave č. k. N 4270/2004, NZ
80330/2004 zo dňa 06. 11. 2004 (ďalej len „Notárska zápisnica“). Notárskou zápisnicou sa osvedčilo
vyhlásenie splnomocnenej osoby - Mgr. Tomáša Kušníra, nar. 22.01.1974, bytom Černyševského
1275/15, Bratislava - o uznaní právneho záväzku za povinného a súhlas s vykonateľnosťou notárskej
zápisnice. Splnomocnená osoba Mgr. Tomáš Kušnír konal na základe splnomocnenia spísaného v
zmluve o úvere č. 3440062 zo dňa 26. 04. 2004 uzavretej medzi oprávneným ako veriteľom a povinným
ako dlžníkom (ďalej len „Zmluva o úvere“). Na základe splnomocnenia v uvedenej zmluve o úvere
splnomocnil povinný ako dlžník zo zmluvy o úvere JUDr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej
zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v mene splnomocniteľa uznal záväzok z úveru tak, aby sa
notárska zápisnica stala vykonateľným titulom. V splnomocnení sa dlžník zaviazal uhradiť všetky náklady
súvisiace so spísaním notárskej zápisnice.

Súd v tomto štádiu exekučného konania zistil, že existuje prekážka, pre ktorú by exekúcia ďalej prebiehať
nemala, pretože opak by bol v rozpore s platným právom. Súd zistil, že sa exekúcia vedie na základe
nespôsobilého exekučného titulu.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych
zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba,
právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba s vykonateľnosťou súhlasila.

Primárny právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe Zmluvy o úvere, ktorú povinný riadne a
včas neplnil. V predmetnej zmluve povinný pre prípad neplnenia si zmluvných podmienok (a to najmä
nesplatenia úveru a jeho príslušenstva) splnomocnil Mgr. Tomáša Kušníra (ďalej len „Splnomocnenec“),
aby v jeho mene a právnymi účinkami pre neho v prípade neuhradeného záväzku alebo jeho časti,
z titulu predmetnej zmluvy o úvere uzatvoril a podpísal v prospech oprávneného notársku zápisnicu
ako exekučný titul podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Rozsah plnomocenstva bol vymedzený na
spísanie notárskej zápisnice a na uznanie záväzku z úveru, ktoré bude potrebné vykonať tak, aby sa
zabezpečila pohľadávka oprávneného vyplývajúca zo zmluvy o úvere.

Platný a vykonateľný exekučný titul je predpokladom na vedenie exekúcie. Každý exekučný titul, na
podklade ktorého sa navrhuje exekúcia, musí súd podrobiť preskúmaniu v rozsahu ustanovenom
zákonom. Rozsah prieskumnej činnosti je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom
oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený
a povinný vecne legitimovaní, príp. spôsobilí byť účastníkom exekučného konania. Súd môže takisto v
tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (t.j. v každom štádiu konania na
návrh účastníka konania alebo bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej
alebo formálnej vykonateľnosti, môže exekúciu aj bez návrhu zastaviť ( II.ÚS 498/2010).

V tomto exekučnom konaní sa vymáha plnenie, ktoré vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy uzatváranej
v množstve prípadov v štandardnej forme a na predtlačenom formulári. Súd má z obsahu spisu a zo
svojej úradnej činnosti preukázané, že Zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným je
spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko povinný bol v čase jej uzavretia spotrebiteľom, a to identifikovaný
menom, priezviskom, bytom, číslom občianskeho preukazu a rodným číslom. Účel žiadosti o úver nie je
v Zmluve o úvere uvedený. Oprávnený taktiež nepreukázal, že povinný pri uzavieraní Zmluvy o úvere
konal v rámci predmetu jeho podnikateľskej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Zmluva o úvere bola síce uzavretá v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, avšak právny vzťah
medzi účastníkmi založený predmetnou Zmluvou o úvere je spotrebiteľský, a to bez ohľadu na to, že
Zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka. Vzhľadom
na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu medzi účastníkmi, je potrebné právny vzťah medzi nimi
posudzovať nielen podľa všeobecných ustanovení Obchodného zákonníka, ale aj podľa právnej úpravy
spotrebiteľských zmlúv podľa Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.

Exekučným titulom je notárska zápisnica spísaná na základe splnomocnenia obsiahnutého na vopred
predtlačenom formulári spotrebiteľskej zmluvy. Toto splnomocnenie si povinný osobitne nevyjednal a
nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Povinný mohol len
zmluvu odmietnuť ako celok alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam, teda aj predmetnému
splnomocneniu, ktoré bolo paušálnym spôsobom zakotvené v zmluve ešte pred jej vznikom.

V ustanovení § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka platnom v čase uzavretia Zmluvy o úvere,
spotrebiteľská zmluva nie je definovaná ako každá zmluva bez ohľadu na jej právnu formu, ktorú uzaviera
dodávateľ so spotrebiteľom. Občianky zákonník definoval spotrebiteľské zmluvy ako zmluvy kúpne,
zmluvy o dielo, prípadne iné zmluvy upravené v časti ôsmej tohto zákona. Charakteristickým znakom
Zmluvy o úvere uzavretej medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako spotrebiteľom však je,
že sa uzavierala vo viacerých prípadoch a je z nej zrejmé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvnil a veriteľ je osoba, ktorá pri uzavretí a plnení zmluvy konala v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a povinný pri uzavieraní a plnení predmetnej zmluvy
nekonal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, a preto je
potrebné aj túto zmluvu, a to v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom v čase uzavretia Zmluvy o úvere, považovať za zmluvu spotrebiteľskú. Vychádzajúc zo zásady
lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je
zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch má prednosť pred všeobecnou úpravou, ktorou je
obchodný zákonník, a preto je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa
citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení Zákona o spotrebiteľských
úveroch. Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že medzi účastníkmi konania bolo uzavretá zmluva
o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa čl. 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách (ďalej len ako „smernica“) zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa
považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 3 smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré
môžu byť považované za nekalé.

Podľa čl. 6 ods. 1 smernice, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Uvedeným právnym predpisom, ktorý bol transponovaný aj do ustanovení Občianskeho zákonníka,
je chránené základné právo občana - spotrebiteľa pred nekalými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách vyplývajúce z Charty základných práv Európskej únie a ktorému korešponduje povinnosť štátu
garantovať vysoký stupeň ochrany práv spotrebiteľov a postarať sa, aby spotrebiteľov nečestné zmluvné
podmienky nezaťažovali.

Súd vyzval oprávneného, aby sa k použitiu vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka na
právny vzťah medzi oprávneným a povinným založený Zmluvou o úvere vyjadril. Oprávnený listom zo
dňa 13. 11. 2013 tunajšiemu súdu v nadväznosti na vyššie uvedené oznámil, že oprávnený poskytuje
úvery klientom ako dlžníkom na základe zmlúv o úvere uzatváraných v zmysle § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka. Tento druh zmluvy má charakter spotrebiteľskej zmluvy, avšak uvedenú zmluvu nie je možné
považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch (platnom
a účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, teda k 26. 04. 2004), nakoľko v zmysle § 2 ods. písm.
a) zákona o spotrebiteľských úveroch účinného k 26. 04. 2004 sa spotrebiteľským úverom rozumie
„dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme“. Oprávnený poskytuje svojim klientom
peňažné prostriedky síce dočasne, avšak na základe zmluvy o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka. Ako vyplýva z § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, na vzťahy vzniknuté zo zmluvy
o úvere sa vždy aplikujú ustanovenia Obchodného zákonníka, a to bez ohľadu na povahu zmluvných
strán. Navyše aj oprávnený a povinný si v bode 19. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere dohodli, že v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka sa
všetky právne vzťahy medzi nimi budú spravovať Obchodným zákonníkom. Oprávnený ďalej poukázal
na § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch účinného k 26. 04. 2004, t. j. na náležitosti zmluvy
o úvere, k čomu uviedol, že predmetom úverov poskytovaných zo strany oprávneného klientom sú
peňažné prostriedky, teda nie tovar alebo služba, a preto zmluvy o úvere zo strany oprávneného nemôžu
obsahovať náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch pre zmluvu o spotrebiteľskom
úvere. Oprávnený v sa na záver vyjadril tiež k rozhodcovskej doložke ku ktorej uvádza, že za neprijateľnú
zmluvnú podmienku zákon považuje len rozhodcovskú doložku, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Ku skutočnostiam, na ktoré oprávnený poukázal vo svojom vyjadrení zo dňa 12. 11. 2013, súd
zastáva názor, že sa nevylučujú s použitím vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách. Ak by aj Zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným nespadala
pod režim spotrebiteľských úverov upravený zákonom č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch, na

Zmluvu o úvere uzavretú medzi oprávneným a povinným bude vždy nutné aplikovať ustanovenia
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, nakoľko sa jednoznačne jedná o spotrebiteľský
vzťah a to vzhľadom na zákonné kritériá obsiahnuté v § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka účinného
v čase uzavretia Zmluvy o úvere. Úprava spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku je chápaná
ako všeobecná úprava, pričom na určité druhy spotrebiteľských zmlúv sa aplikuje aj ďalšia podrobnejšia
a špecifickejšia úprava obsiahnutá v iných právnych predpisoch. Exekučným titulom však nie je v tomto
prípade rozhodcovský rozsudok, ale notárska zápisnica, ktorá bola spísaná na základe splnomocnenia,
ktoré si povinný sám nevyjednal.

Notárska zápisnica je síce podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku exekučným titulom, avšak
exekúcia na základe notárskej zápisnice nie je podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku prípustná
z dôvodu, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Notárska zápisnica bola spísaná na základe splnomocnenia, ktoré si povinný sám nevyjednal.
Splnomocnenie na advokáta Mgr. Tomáša Kušníra bolo zakotvené už v predtlačenej zmluve a povinný
nemal možnosť túto skutočnosť zmeniť alebo ovplyvniť. Jej podpisom sa vopred vzdal svojich práv
namietať akúkoľvek skutočnosť týkajúcu sa predmetnej Zmluvy úvere a svojho záväzku. Takáto zmluvná
podmienka je neprijateľná, nakoľko jej podpisom si spotrebiteľ zásadným spôsobom zhoršuje svoje
zmluvné postavenie. Dôsledkom je nepomer v právach a povinnostiach medzi oprávneným a povinným
v neprospech povinného bez možnosti ovplyvnenia obsahu tejto podmienky zo strany spotrebiteľa.
Spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť ani obsah notárskej zápisnice. V zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka je takáto neprijateľná podmienka neplatná a z toho dôvodu notárska spísaná na základe
Zmluvy o úvere, ktorá obsahovala neprijateľné podmienky, nemôže byť spôsobilým exekučným titulom.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Na základe uvedených
skutočností súd v zmysle citovaného ustanovenia vyhlásil exekúciu za
neprípustnú a exekučné konanie zastavil.

Dňa 10. 09. 2010 bol tunajšiemu súdu doručený návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora,
v ktorom oprávnený žiadal poveriť vykonaním exekúcie Exekútorský úrad JUDr. Rudolfa Krutého,
Exekútorský úrad Bratislava. Súd o zmene súdneho exekútora pre vydaním tohto uznesenia
nerozhodoval, nakoľko to nepovažoval za hospodárne v zmysle zásady hospodárnosti a rýchlosti
súdneho konania, keďže zistil, že predmetná notárska zápisnica, na ktorej základe súd poveril súdneho
exekútora vykonaním exekúcie, je nespôsobilým exekučným titulom.

Ak súd poveril exekútora vykonaním exekúcie napriek tomu, že exekučný titul má nedostatky alebo
zaväzuje povinného na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom, zastaví exekúciu dodatočne. Pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 Exekučného
poriadku vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nepredstavuje prekážku veci rozsúdenej.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného,
súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Súd skúmal, či k zastaveniu exekúcie
došlo zavinením oprávneného. Nakoľko exekučný titul, na základe ktorého oprávnený navrhol vykonať
exekúciu, nie je spôsobilým exekučným titulom, súd dospel k záveru, že oprávnený zavinil zastavenie
exekúcie a uložil mu povinnosť uhradiť trovy exekúcie v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 14 ods. 1,2 a 3 vyhlášky, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak
exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,

b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 € za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor
je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 €.

Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov
účelne vynaložených v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné
náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Súdna exekútorka žiadala priznať náhradu trov exekučného konania v celkovej sume 179,68 € a trovy
exekúcie vyčíslila nasledovne:

1) v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) Vyhlášky žiadala súdna exekútorka priznať hodinovú odmenu v trvaní
5 hod. 40 min. za nasledujúce úkony: preštudovanie a zaregistrovanie návrhu na vykonanie exekúcie +
žiadosť o udelenie poverenia 0,30 hod. - 6,64 €, vydanie upovedomenia o začatí ex. + výzva na úhradu
0,50 hod. - 6,64 €, súčinnosť obecný úrad 0,10 hod. - 6,64 €, 2 x súčinnosť Soc. poisťovňa 0,20 hod. -
6,64 €, 2 x výzva povinnému 2 x 0,10 hod. - 2 x 6,64 €, súpis MV + upovedomenie o súpise 0,30 hod. -
6,64 €, 2 x urgencia povinnému 2 x 0,10 hod. - 2 x 6,64 €, súčinnosť sociálna poisťovňa 0,10 hod. - 6,64
€, oprava povinnému 0,20 hod. - 6,64 €, výzva povinnému 0,20 hod. - 6,64 €, súčinnosť soc. poisťovňa
0,40 hod. - 6,64 €, výzva povinnému 0,10 hod. - 6,64 €, súčinnosť sociálna poisťovňa 0,10 hod. - 6,64 €,
súčinnosť zdravotná poisťovňa 0,10 hod. - 6,64 €, zaslanie spisu 0,30 hod. - 6,64 €, vrátenie poverenia
0,10 hod. - 6,64 €, t. j. spolu za 18 úkonov x 6,64 € za každú aj začatú hodinu = 119,52 €. Súd nepriznal
súdnej exekútorke hodinovú odmenu 6,64 € za každý vyššie uvedený úkon samostatne, ale čas strávený
pri vykonávaní uvedených úkonov sčítal a súdnej exekútorke priznal odmenu za každú hodinu 6,64 €
aj začatú, tzn., že súd súdnej exekútorke priznal hodinovú odmenu za 5 hod. 40 min., t. j. 6 hod. x 6,64
€ = 39,84 €.

2) v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky žiadala súdna exekútorka priznať náhradu hotových výdavkov za
21 x poštovné a kolkovú známku v celkovej sume 36,26 €. Súd súdnej exekútorke priznal náhradu
hotových výdavkov za poštovné a poplatky, ktoré mal súd z predloženého spisu preukázané. Súd mal
z predloženého exekučného spisu preukázané doručovanie: ex. príkazu - príkaz na zač. ex. 2,40 €,
oprava - povinný 0,40 €, urgencia 0,40 €, súčinnosť leasingová spoločnosť 1 €, 2 x upoved. o zač. ex.
2 x 1,60 €, 2 x výzva povinného 2 x 0,40 €, žiadosť o udelenie poverenia 1,40 €. Iné doručovania alebo
zaplatenie kolkovej známky z exekučného spisu nevyplývalo. Súd v tejto časti súdnej exekútorke priznal
náhradu hotových výdavkov v sume 9,60 €.

3) Súdnej exekútorke ako platcovi DPH patrí zvýšenie jej odmeny a náhrady hotových výdavkov o daň
z pridanej hodnoty. Nakoľko v priebehu exekúcie došlo k zmene právnych predpisov upravujúcich daň
z pridanej hodnoty, súd súdnej exekútorke nepriznal 19 % DPH, ale daň z pridanej hodnoty vo výške
20 % z odmeny a náhrad vo výške 9,89 €.

Na základe uvedeného súd priznal súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie v celkovej sume 39,84 +
9,60 + 9,89 = 59,33 €.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, v troch vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods.1, veta prvá O.s.p.).

Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a )
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.2
O.s.p. ).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák.č.233/1995Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu
podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu
vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca
odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.