Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. november 2012

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18CoE/114/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8412204813
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kupková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8412204813.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advocate, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova
25, IČO: 36 865 141, proti povinnej: P. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX P. XXX, občan SR, pre
vymoženie pohľadávky vo výške 707,19 eur s príslušenstvom, o odvolaní povinnej proti uzneseniu
Okresného súdu v Kežmarku dňa 18.7.2012, č. k. 8Er/747/2012-11, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie Ex 7012/12 zo dňa 11.5.2012, doručenú exekučnému súdu
dňa 14.6.2012 zamietol.

Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej aj „Exekučný poriadok“), § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“) v znení účinnom do 31.12.2007 a znení
účinnom od 1.1.2008, § 53 ods. 1,3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia
spotrebiteľskej zmluvy. V odôvodnení uviedol, že v predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie
z predloženej zmluvy o úvere, uzavretej medzi oprávneným a povinným, pričom v tejto zmluve nie
je výslovne uvedené a ani z jej obsahu nevyplýva, na aký účel boli poskytnuté finančné prostriedky

povinnému

Vychádzajúc zo základnej charakteristiky spotrebiteľských zmlúv upravenej v citovaných ustanoveniach
a nasl. OZ je zrejmé, že spotrebiteľskými zmluvami sú odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti
tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti (je bez významu, či je daná osoba podnikateľom.) Základnou črtou
spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na
dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny.

Vyššie uvedená zmluva túto charakteristiku spĺňa, preto bol prvostupňový súd toho názoru, že ide o

spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. OZ.. Súčasťou vyššie uvedenej zmluvy boli úverové zmluvnépodmienky oprávneného, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký
počet spotrebiteľov.

V ustanovení § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa len demonštratívne (zákonodarca použil slovo

„najmä“) uvádza, čo konkrétne možno považovať za neprijateľné podmienky. Takouto neprijateľnou
podmienkou je podľa názoru exekučného súdu aj ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy uzavretej medzi
oprávneným a povinným, ktoré (v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky - článok 14. všeobecných
podmienok poskytnutia úveru) od spotrebiteľa vyžaduje, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní. Správnosť tohto právneho názoru exekučného súdu potvrdzuje aj zákonodarca,

keď v neskoršie účinnom znení § 53 Občianskeho zákonníka (od 1.1.2008) medzi tzv. neprijateľné
podmienky (do ich zákonného len demonštratívneho výpočtu v § 53 OZ pod písm. r/) zaradil aj túto
neprijateľnú podmienku).

Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože núti spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému
konaniu a znemožňuje tak voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom.
Neprijateľná rozhodcovská doložka (ako každá neprijateľná zmluvná podmienka) sa prieči dobrým

mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky preto odporuje dobrým mravom (rozhodcovský
súd odvodzoval svoju právomoc od neprijateľnej rozhodcovskej doložky.) Rozhodcovská doložka v
tomto prípade nebola individuálne dojednaná, je súčasťou všeobecných podmienok tvoriacich súčasť
spotrebiteľskej zmluvy, spotrebiteľ ju osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s
ostatnýmištandardnýmipodmienkami.Mohollenzmluvuakocelokodmietnuťalebopodrobiťsavšetkým

všeobecným obchodným podmienkam.

V tejto súvislosti exekučný súd poukázal aj na stanovisko schválené dňa 27.09.2010 na spoločnom
rokovaní občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove sa (okrem iného)
uvádza „Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31.12.2007 alebo vo
všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom

individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh
dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú
podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a
štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa,

spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde,
ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že
zmluva bola uzavretá pred 01. januárom 2008.“

Vzhľadom na skutkové okolnosti, ktoré boli preukázané vykonaným dokazovaním, dospel prvostupňový
súd k záveru, že v danom prípade by uznanie a výkon vyššie uvedeného rozhodcovského rozsudku

bolo v rozpore s právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa. Exekučný súd je toho názoru, že
vyššie uvedená rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná
a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Je
nespochybniteľné, že neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a
povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Na základe uvedeného možno konštatovať, že

dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou
a spotrebiteľ ňou nie je viazaný. Z uvedených dôvodov prvostupňový súd podľa ust. § 44 ods. 2 EP
zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa včas podal odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytýkal súdu prvého

stupňa, že vec nesprávne právne posúdil a podľa neho nesprávne aplikoval ustanovenie § 45 zákona
č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní. Mal za to, že exekučný súd v prejednávanej veci prekročil
rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti zákon
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Vyslovil názor, že súd prvého stupňa na zistený skutkový
stav nesprávne aplikoval právny predpis. Poukázal na to, že ustanovenie § 45 ods. l a 2 zákona č.

244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní síce upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučnékonanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, má
všakzato,žecitovanéustanoveniesúdnesprávneaplikoval.Podľanehomásúdpreskúmavaťexekučný
titul po formálnej a materiálnej stránke. Po formálnej stránke sa má preskúmavanie exekučného titulu

obmedziť na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu. Preskúmaním materiálnej
stránky má exekučný súd iba zistiť, či sú splnené hmotno-právne predpoklady exekučného titulu,
akými sú dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi. Je toho názoru, že v rámci preskúmania
exekučnéhotitulupomateriálnejstránkenemôžeexekučnýsúdskúmaťsamotnérozhodcovskékonanie,
nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré sa opiera súd prvého stupňa v napadnutom uznesení stanovuje

podmienku na zastavenie exekúcie v prípade, že samotný rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské
konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Podľa neho však exekučný súd v rámci materiálneho
prieskumu sa musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu a nemôže vychádzať z
odôvodnenia, ktoré účastníkov nezaväzuje. V rámci exekučného konania nemôže zaujímať právne
stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu, ale sa musí obmedziť len na také dôvody
zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu v skutkovo zjavných dôvodov a nie v právnom posúdení veci.

Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní došlo k
nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov, čo je podľa neho v rozpore
s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Vytýkal súdu prvého stupňa aj nedostatočné
odôvodnenie rozhodnutia, ako procesnú vadu, ktorá mala za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia.
V odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje postup konajúceho súdu, na základe ktorého

dospel k záveru o aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd sa v konaní vôbec nezaoberal
splnením podmienok pre vznik spotrebiteľského vzťahu, t.j. existenciou spotrebiteľa a dodávateľa. Súd
neposudzoval danosť existencie podmienok spotrebiteľského vzťahu stanovených v hypotéze príslušnej
danej normy (in concreto ust. § 52 OZ). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje postup
konajúceho súdu, na základe ktorého dospel k záveru o aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch.

Súd sa v konaní vôbec nezaoberal so splnením podmienok pre vznik spotrebiteľského vzťahu t.j.
existencia spotrebiteľa a dodávateľa. Súd nezohľadňoval a v tomto zmysle ani nevykonával dokazovanie
(na dokazovanie ani v exekučnom konaní nemá priestor) o skutočnostiach svedčiacich o závere k
akému dospel. Rozhodnutie súdu je takto založené na konštatovaní, ktoré nie je možné preskúmať
pre nedostatok dôvodov v odvolacom konaní. Na uvedený prípad nie je prípustné aplikovať ust. §

54 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Aplikáciou ustanovenia § 54 OZ, ktorú použil konajúci súd možno
dospieť k záveru, že každý občianskoprávny vzťah, v ktorom vystupuje fyzická osoba je zároveň
vzťahom spotrebiteľským, lebo v pochybnostiach či sa jedná o spotrebiteľský vzťah alebo nie je nutné sa
prikloniť k záveru o existencii vzťahu spotrebiteľského (arsumentum ad absurdum). Súd však musí pri
posúdení vzťahu ako spotrebiteľského mať napevno ustálené, že fyzická osoba, ktorá uzatvára zmluvu

na predtlačenom formulári je v skutočnosti spotrebiteľom. Súd sa však týmito závermi neriadil a v tomto
smere žiadne dokazovanie nevykonával. Sme toho názoru, že keď exekučný súd posudzoval exekučný
titul aj z jeho vecnej a právnej stránky -teda vykonával dokazovanie ohľadne nesúladu exekučného titulu
zo zákonom. Z uvedeného však vyplýva, čo opomenul konajúci súd, že súd mohol a mal posudzovať aj
to, do akej miery a akej časti je exekučný titul podľa jeho názoru súladný so zákonom a v tomto zmysle aj

vykonávať dokazovanie,. Súd však takto nepostupoval a zjednodušene konštatoval rozpor exekučného
titulu so zákonom. Odvolateľ mal za to, že nie každý rozpor so zákonom automaticky vedie k neplatnosti
celého právneho vzťahu. V civilnom práve existuje princíp tzv. delenej neplatnosti podľa ust. § 41 OZ.
Navyše súd pri svojej rozhodovacej činnosti má postupovať prioritne tak, aby dodržiaval zásadu pacta
sunt servanda a z toho vyplýva zásada vykladať dôvody neplatnosti právneho úkonu skôr reštriktívne

(napr. sp. zn. II. US 87/04 Ústavný súd Českej republiky).

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie i konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), pričom sa riadil zásadami vyplývajúcimi z ust. § 212 ods. 1, 3
O.s.p.. Dospel pritom k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť zmenu, či
zrušenie napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa. Odvolací súd sa stotožňuje aj s odôvodnením

rozhodnutia súdu prvého stupňa, na tieto dôvody odkazuje aj v tomto rozhodnutí. V súvislosti s
odvolacími námietkami oprávneného dopĺňa nasledovné dôvody:

Odvolací súd v súvislosti s preskúmavaním exekučného titulu poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR z 13.10.2011 sp. zn. 3Cdo/146/2011, podľa ktorého pokiaľ oprávnený z návrhu na vykonanie
exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a

zároveňpovinnýskúmať,čirozhodcovskékonanieprebehlonazákladeuzavretejrozhodcovskejzmluvy.Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom
prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky či rozhodcovský rozsudok vydal
rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým ako túto otázku

vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 EP vyjde najavo existencia
relevantnej okolnosti so zreteľom, na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.

Prvostupňový súd správne pri rozhodovaní posúdil rozhodcovskú doložku a podobne na margo
odvolacej námietky oprávneného týkajúcej sa rozhodcovského konania založeného na samostatne

a individuálne dohodnutej rozhodcovskej doložke odvolací súd upriamuje pozornosť na uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 245/2010 zo dňa 30.11.2011.

Ak Všeobecné podmienky poskytnutia úveru obsahujú aj iné zmluvy, ako je v danom prípade
rozhodcovská zmluva, potom tieto zmluvy musia spĺňať všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje. V
zmysle § 4 ZoRK rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej
doložky k zmluve. V oboch prípadoch však rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je

neplatná.

Tzv. rozhodcovská doložka vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, že spory medzi účastníkmi
budú rozhodované pred Mediačným centrom, zriadeným a vedeným spoločnosťou Slovenská
rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, predpokladá
uzavretie písomnej dohody a nepostačuje len odkaz na všeobecné podmienky poskytnutia úveru.

Ak teda rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v písomnej forme, potom je neplatná, čo malo za
následok, že nebola daná právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať tento spor. Ak tak rozhodcovský
súd urobil, ide o rozhodnutie, ktoré nemôže byť exekučným titulom, pretože na vydanie takéhoto
rozhodnutia ho strany sporu nezmocnili.

Vo vzťahu k odvolacej námietke oprávneného týkajúcej sa posúdenia, či základný právny vzťah bol

spotrebiteľským úverom, odvolací súd poukazuje na to, že oprávnený má v predmete svojej činnosti
poskytovanie úverov (výpis z nachádzajúci sa v spise na č.l. 8). V priebehu odvolacieho konania nebolo
oprávneným tvrdené a ani preukázané, aby povinný pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, čím treba podľa názoru
odvolacieho súdu dospieť k záveru, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý

na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania povinného ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku, čiže
oprávneného. Uvedenie údaja o identifikačnom čísle povinného na úverovej zmluve samo o sebe ešte
nezakladá skutočnosť, že tento úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania
povinného.

Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)

bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-
I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací
súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú doložku nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými

odvolacími námietkami.

Odvolací súd pri skúmaní podmienok konania dospel k záveru, že existuje rozpor exekučného titulu so
zákonom a preto, ak súd prvého stupňa návrh na udelenie poverenia zamietol, je jeho rozhodnutie v
zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. vecne správne. Z tohto dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa potvrdil.O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. §
142 ods. 1 O.s.p. tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva, pretože oprávnený
bol v odvolacom konaní neúspešný a povinnému a súdnemu exekútorovi v jeho priebehu žiadne trovy

nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.