Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 6. august 2012

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 8Er/973/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8409205568
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 08. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Rusiňáková
ECLI: ECLI:SK:OSKK:2012:8409205568.2

Uznesenie

Okresný súd v Kežmarku v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, práv. zast.: Advocate, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava proti povinnému: I. I.Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. Z. XX/XX, XXX XX
G. V., občianka SR pre vymoženie sumy 767,42 eur s prísl. a trov exekúcie takto

r o z h o d o l :

Žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfom Krutým o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pod

sp. zn.: H. XXXX/XX sa z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený spísal dňa 25.08.2009 na Exekútorský úrad JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom v Bratislave,
Záhradnícka 62 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky vo výške
767,42 € s prísl. priznanej rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn.: C. XXXXX/XX zo dňa
10.07.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.07.2009 a vykonateľnosť 30.07.2009. K návrhu

oprávnený priložil ako prílohu - fotokópiu vyššie uvedeného rozhodcovského rozhodnutia.

Keďže exekučným titulom je rozsudok stáleho rozhodcovského súdu, za účelom posúdenia súladu
exekučného titulu so zákonom, súd vyzval dňa 24.08.2010 právneho zástupcu oprávneného na
predloženie zmluvy o úvere č. XXXXXXX spolu so všeobecnými podmienkami poskytnutého úveru,
ktorú uzavreli oprávnený a povinný dňa 12.06.2008 a ktorá bola podkladom pre vydanie tohto rozsudku.

Exekučný súd tak učinil vzhľadom na predchádzajúce negatívne skúsenosti tunajšieho súdu s právnym
zástupcom oprávneného, ktorý odmietal exekučnému súdu predložiť potrebné listinné dôkazy, a to
zmluvy o úvere, čím spôsobuje zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sám inicioval.

Uznesením Okresného súdu Kežmarok č. k: XEr XXX/XXXX-XX z 28.10.2010 súd zastavil exekučné
konanie a žiadnemu z účastníkov konania nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal.

Exekučný súd tak konal v súlade so závermi prijatými na spoločnom rokovaní občianskoprávneho a
obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove dňa 27.09.2010. Proti uvedenému uzneseniu
podal oprávnený odvolanie.

Krajský súd v Prešove uznesením č. k.: XXCoE XX/XXXX-XX z 31.05.2012 predmetné uznesenie zrušil
a vec vrátil súdu 1. stupňa na ďalšie konanie, a to s poukazom, na okrem iného, uznesenia Najvyššieho

súd Slovenskej republiky sp. zn.: 3Cdo/146/2011, 6Cdo 143/2011 a 2Cdo 245/2011.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov (ďalej len „EP“) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so

zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhualebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie; ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení

neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.

Z citovaného zákonného ustanovenia je zrejmé, že EP ukladá exekučným súdom pri rozhodovaní
o udelení poverenia preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súladom exekučného titulu so
zákonom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či je na jeho základe

možnéexekúciuvykonať,tedačituniesútakézákonnéustanovenia,ktorébybránilivykonaniuexekúcie
na základe tohto exekučného titulu. Tieto zákonné ustanovenia pritom môžu mať rozmanitý charakter,
pričom môže ísť aj o ustanovenia, ktoré ustanovujú povinnosť exekučného súdu skúmať aj materiálnu
správnosť exekučného titulu, teda posúdiť, či nárok priznaný exekučným titulom je v súlade s právom.

Pri právnom posudzovaní predmetného vzťahu, t.j. či neexistuje rozpor žiadosti o udelenie poverenia,

návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, súd vychádzal z vnútroštátnych
právnych noriem, ako aj z noriem európskeho práva. V tejto súvislosti je taktiež žiaduce poukázať na
smernicu Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá
nadobudla účinnosť dňa 21.04.1993 (ďalej len „smernica“).

Predmetná smernica musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu
na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ
má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, i bez návrhu
posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo
poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné previesť

také posúdenie v rámci obdobných podobných riadení na základe vnútroštátneho práva. Ak ide o
neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa
vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších prepisov (ďalej len

„OZ“) v znení účinnom do 31.12.2007, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo
iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami
sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 1 OZ v znení účinnom od 01.01.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

V predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie z predloženej zmluvy o úvere, uzavretej medzi
oprávneným a povinným, pričom v tejto zmluve nie je výslovne uvedené a ani z jej obsahu nevyplýva,

na aký účel boli poskytnuté finančné prostriedky povinnému. Z výpisu zo živnostenského registra
č. 730-85139 Obvodného úradu Kežmarok (č. l. 15 v spise) vyplýva, že povinnému vzniklo dňom
28.06.2006 živnostenské oprávnenie na výkon podnikateľskej činnosti. Mal pridelené IČO: 43233511.
Zároveň z uvedeného výpisu súd zistil, že povinný svoju podnikateľskú činnosť ukončil dňa 02.02.2009.
Z uvedeného je zrejmé, že povinný uzatváral predmetnú zmluvu v čase, keď mal platné oprávnenie na

podnikateľskú činnosť. Z úverovej zmluvy okrem iného vyplýva, že dlžník v nej bol označený aj svojím
obchodným menom (zhodou okolností totožným s menom a priezvisko povinného), ale IČO. Exekučný
súd je toho názoru, že oprávneným nebolo tvrdené a ani preukázané, že poskytnutý úver bol poskytnutý
za účelom výkonu podnikania. Pri rozhodovaní súd prihliadol i na právny názor Krajského súdu Prešov
judikovaný v uznesení sp. zn: 4CoE 25/2010 zo dňa 13.08.2010, ktorým vyslovil, že „ Je v záujme

oprávneného, aby pri uzatváraní zmluvy, ktorá nemá byť považovaná za zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, špecifikovať účel zmluvy priamo v zmluve tak, aby bol jasný a zrozumiteľný“. Vzhľadom na túto
skutočnosť, podľa § 3 ods. 2 z.č. 258/01 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v osobe povinného nejde o
spotrebiteľa v zmysle tohto zákona, a preto nie je možné uplatniť režim tohto zákona. V danom prípade
je možné aplikovať iba menej prísnu úpravu ochrany spotrebiteľa v zmysle § 52 a nasl. OZ, a to aj

napriek tomu, že v predloženej zmluve je výslovne uvedené, že sa na ňu vzťahuje režim § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka (na základe dohody zmluvných strán v zmysle § 262 ods. 1 OBZ - bod 19.
všeobecných úverových podmienok). Tieto ustanovenia však v danom prípade nemožno použiť, pretože
podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť odtohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Vychádzajúc zo základnej charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravenej v citovaných ustanoveniach
a nasl. OZ je zrejmé, že spotrebiteľskými zmluvami sú odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti
tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti (je bez významu, či je daná osoba podnikateľom.) Základnou črtou
spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na
dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny.

Vyššie uvedená zmluva túto charakteristiku spĺňa, preto súd je toho názoru, že ide o spotrebiteľskú
zmluvu v zmysle § 52 a nasl. OZ.. Súčasťou vyššie uvedenej zmluvy boli úverové zmluvné podmienky
oprávneného, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet
spotrebiteľov.

Podľa § 53 ods. 1 OZ (účinného v čase uzavretia vyššie uvedenej spotrebiteľskej zmluvy) spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Následne v ustanovení § 53 ods. 3 OZ sa ďalej len demonštratívne (zákonodarca použil slovo
„najmä“) uvádza, čo konkrétne možno považovať za takéto neprijateľné podmienky. Súd teda, keďže
ide len o príkladmý výpočet neprijateľných podmienok, môže označiť za neprijateľnú aj inú zmluvnú
podmienku, ktorá by spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Takouto neprijateľnou podmienkou je podľa názoru exekučného súdu aj

ustanovenie vyššie uvedenej spotrebiteľskej zmluvy, ktoré (v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky
- článok 17. všeobecných podmienok poskytnutia úveru) síce dáva spotrebiteľovi možnosť výberu
medzi všeobecným súdom a rozhodcovským súdom, avšak v prípade, ak by dodávateľ podal žalobu
na rozhodcovský súd predtým ako spotrebiteľ podal žalobu na všeobecný súd, neplatí ustanovenie
vyššie uvedenej rozhodcovskej doložky, podľa ktorého podaním žaloby ktorejkoľvek zmluvnej strany na

všeobecný súd dochádza k rozviazaniu rozhodcovskej doložky, a teda spotrebiteľ je v takom prípade
(nedochádza k rozviazaniu rozhodcovskej doložky) nútený podrobiť sa začatému rozhodcovskému
konaniu na rozhodcovskom súde, ktorého právomoc je založená vyššie uvedenou rozhodcovskou
doložkou a žalobou dodávateľa na rozhodcovskom súde. Správnosť tohto právneho názoru exekučného
súdu potvrdzuje aj zákonodarca, keď v neskoršie účinnom znení § 53 OZ (od 01.01.2008) medzi tzv.

neprijateľné podmienky (do ich zákonného len demonštratívneho výpočtu v § 53 OZ pod písm. r/) zaradil
aj túto neprijateľnú podmienku. Rovnako Krajský súd v Prešove vo svojom uznesení sp.zn.: 3CoE 29/10
z 05.05. 2010 vyslovil názor, že „súdu nebráni, aby judikoval neprijateľnosť zmluvnej podmienky aj na
vzťahy, ktoré predchádzali zaradeniu zmluvnej podmienky medzi neprijateľné podmienky priamo do
zákona.“

Rozhodcovská doložka je teda neprijateľná, pretože núti spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému
konaniu a znemožňuje tak voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom.
Neprijateľná rozhodcovská doložka (ako každá neprijateľná zmluvná podmienka) sa prieči dobrým
mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky preto odporuje dobrým mravom (rozhodcovský

súd odvodzoval svoju právomoc od neprijateľnej rozhodcovskej doložky). Súd ďalej poukazuje na to, že
cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou
osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Často sa takáto rozhodcovská zmluva
vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej
zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je však význam rozhodcovskej doložky

osobitný, pretože v prípade vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených
záujmoch. Rozhodcovská doložka v tomto prípade nebola individuálne dojednaná, je súčasťou
všeobecných podmienok tvoriacich súčasť spotrebiteľskej zmluvy, spotrebiteľ je osobitne nevyjednal a
nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvuako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam. Má sa za to, že
za daných okolností ide o vzťah fakticky nerovnovážny, nakoľko existuje oprávnená obava, že slabšia
strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležité

naplánovať.

UvedenézáveryexekučnéhosúdupotvrdzujeajnázorKrajskéhosúduvPrešovevyslovenývpodobnom
prípade, ktorý vo svojom uznesení sp.zn. 3CoE 29/10 z 05.05.2010 uviedol „Rozhodcovská doložka je
neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch

neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči
dobrýmmravomavýkonprávapovinnostíztakejtodoložkyodporujedobrýmmravom.Pretobolisplnené
podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 45 ods. 1 písm. c/ ods. 2 ZoRK.“

V tejto súvislosti exekučný súd poukazuje i na stanovisko schválené dňa 27.09.2010 na spoločnom
rokovaní občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove sa (okrem iného)

uvádza „Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31.12.2007 alebo vo
všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom
individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh
dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú

podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a
štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa,
spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde,
ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že
zmluva bola uzavretá pred 01. januárom 2008.“

Ustanovenie v zmluve o úvere, ktoré vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne
v rozhodcovskom konaní je tiež podľa názoru Krajského súdu v Prešove judikovaný v rozhodnutí sp.zn.
4CoE 42/10 z 06.10.2010 „v rozpore s dobrými mravmi vyplývajúcimi z ustanovenia § 3 Občianskeho
zákonníka z dôvodu, že právo na súdnu ochranu je zaručené Ústavou SR (článok č. 46 ods. 1 a nasl.

ústavného zákona č. 460/1992 Z.z.), ako aj v súlade s právom na spravodlivý súdny proces zaručeným
článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je SR viazaná.“

Svoj názor o neprimeranej povahe predmetnej rozhodcovskej doložky exekučný súd opiera aj o
stanovisko Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 z 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet

Sustikné Győrfi bod 40, v ktorom Súdny dvor konštatuje, že vopred stanovená podmienka v
zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle smernice (93/13/ES), ktorá nebola
individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v
obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla
byť z hľadiska smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá. Teda podľa stanoviska Súdneho dvora

spĺňa v zmysle smernice všetky podmienky „nekalosti“ už len dojednanie, že príslušným na riešenie
sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je všeobecný súd v obvode ktorého má dodávateľ sídlo, a teda nie
všeobecnýzákonnýsúdspotrebiteľa.Vrozhodovanejvecinazákladedodávateľomvopredstanoveného
obsahu rozhodcovskej doložky nielenže nerozhodoval všeobecný súd, ale rozhodoval rozhodcovský
súd zvolený oprávneným.

Vzhľadom na skutkové okolnosti, ktoré boli preukázané vykonaným dokazovaním, dospel súd k
záveru, že v danom prípade by uznanie a výkon vyššie uvedeného rozhodcovského rozsudku bolo
v rozpore s právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa. Exekučný súd je toho názoru, že vyššie
uvedená rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná

a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Je
nespochybniteľné, že neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a
povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Na základe uvedeného možno konštatovať, že
dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou a
spotrebiteľ ňou nie je viazaný.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia a podľa ust. § 44 ods. 2 EP zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.