Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, March 20, 2015

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14P/61/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214217023
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2214217023.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v právnej veci

starostlivosti o maloleté dieťa: D. R., Q.. XX.H. XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, bytom u matky, dieťa rodičov - matky: X. G., Q.. XX.G.
XXXX, U. Q.. Y. XXX/XX, XXX XX D. Y., právne zastúpenej JUDr. Petrom Nyilfom, advokátom so sídlom
Alžbetínske nám. 328, 929 01 Dunajská Streda, a otca - odporca: Ľ. R., Q.. X.Q. XXXX, Y. F. R. J. D.
Y., t.č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníkom J. D. Y., o zvýšenie výživného na maloleté dieťa,
takto

r o z h o d o l :

Súd výživné stanovené rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 8P/142/2005 zo 16.decembra

2005 na maloletého D., Q.. XX.H. XXXX sa zvyšuje z doterajších 1.000 Sk (33,19 Eur) na sumu 200 Eur
mesačne, ktoré je otec maloletého povinný platiť vždy do 15.dňa toho ktorého mesiaca, vopred k rukám
matky, počnúc od podania návrhu, t.j. 24.augusta 2014.

Otec maloletého má dlh na zročnom výživnom od 26.augusta 2014 do 20.marca 2015 vo výške 1.367,74
Eur, ktoré mu súd povoľuje splácať po 50 Eur mesačne až do zaplatenia, spolu s bežným výživným,
pod stratou výhody splátok.

V ostatnej časti rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 8P/142/2005 z 16.decembra 2005
ostáva bez zmeny.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa s návrhom zo dňa 26.augusta 2014 domáhala o zvýšenie výživného na maloleté
dieťa. Svoj návrh odôvodnila tým, že maloletý už navštevuje základnú školu a od roku 2005, kedy sa
naposledy určilo výživné, náklady spojené s výchovou maloletého podstatne vzrástli, zvýšili sa náklady
na štúdium, z dôvodu fyzického rastu sa zvýšili aj náklady na jeho ošatenie, hygienické potreby, ako aj
školskú dochádzku.

Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril.

Súdvovecivykonaldokazovaniejednakvýsluchommatkymaloletéhoajednaksaoboznámilsobsahom
pripojenýchlistinnýchdôkazov,ato:RozsudkomOkresnéhosúduDunajskáStredač.k.8P/142/2005-31,

rodným listom maloletého, potvrdením o príjme matky, výpisom z LV č. XXXX, prehľadom nákladov s
užívaním bytu, čl. 12, výpisom z účtu matky, čl. 13-14, zmluvou o úvere matky, čl. 15-17, informáciou od
exekútora, čl. 19, potvrdením o návšteve školy maloletého, lustráciou otca v registri sociálnej poisťovne,
lustráciou matky v registri sociálnej poisťovne, vyjadrením úradu práce, čl. 37, správou mesta DunajskáStreda, čl. 38, výdavkami na maloletého, čl. 41-42, zárobkovým výkazom matky, čl. 43-48, výdavkami
na bývanie matky, prehľadom výdavkov na maloletého , čl. 63-89, pripojenými spismi Okresného súdu
Dunajská Streda sp.zn. 7P/86/2011 a 8P/142/2005. Následne, v súlade s § 167 O. s. p. a v spojitosti s §

120 ods. 4 O. s. p. súd vyhlásil na pojednávaní dokazovanie za skončené a ustálil nasledovný skutkový
stav veci:

Maloletý D. v čase posledného určenia výživného mal pol roka, t.č. má 9 rokov aj 9 mesiacov, je toho
času žiakom 4. ročníka základnej školy, stravuje sa v školskej jedálni s čím sú spojené výdavky vo výške
25 eur mesačne, na školskú družinu sú výdavky 9 eur mesačne a 2,50 eur mesačne na čistiace potreby

v škole, na oblečenie a obuv má v priemere výdavky cca 50 - 60 eur mesačne, je zdravý v tomto smere
nemá zvýšené výdavky, nosí však okuliare, raz ročne chodí na vyšetrenie, výmena skla v okuliaroch stojí
cca 40 - 50 eur ročne, nový rám na okuliare cca 130 eur. Na školské potreby (pracovný zošiť, časopis
a pod) má výdavky cca 3 eurá mesačne, ZRPŠ 20 eur ročne. Maloletý nevlastní žiadnu nehnuteľnosť
ani podiel na nehnuteľnosti.

Matka maloletého dieťaťa v čase posledného určenia výživného bola na materskej dovolenke, t.č. je

zamestnaná, s čistým mesačným príjmom cca 468,34 eur, vlastní nehnuteľnosť - byt, ktorý si kúpila na
hypotéku. Poberá prídavky na dieťa vo výške 23,52 eur a náhradné výživné 33 eur mesačne.

Otec maloletého v čase posledného určenia výživného mal čistý mesačný príjem cca 6.000 až 6.500
Sk, t.č. súd mená zistený príjem, pravdepodobne je na prácach v G., nie je v kontakte ani s matkou
maloletého ani s dieťaťom. Podľa jeho udania (č.l. 32 sp.zn. 8P/142/2005) v čase posledného určenia

výživného mal ďalšiu vyživovaciu povinnosť vo či maloletej P. R., pričom na ňu prispieval sumou 800 Sk.
Súd overoval túto vyživovaciu povinnosť v súdnom registri, avšak z dostupných informácii, odporcovi,
ako otcovi maloletej P., takáto povinnosť nevyplýva a vôbec nie je vedený súdny spis v tomto smere.

Podľa ust. § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ust. § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ust. § 62 ods. 3 ZR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa ust. § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

Podľa ust. § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,

ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 63 ods. 1 ZR, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúci dani z
príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť doklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov
a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších
skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška

jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

Podľa ust. § 65 ods. 1 ZR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej
povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa ust. § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové

pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.Podľa ust. § 75 ods. 2 ZR, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí,
ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 78 ods. 1 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol vo veci opakovane rozhodnúť v predmetnej veci
je preukázaná zmena pomerov, pričom je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli
odôvodniťzmenuvýživného.Dôvodomnazmenuvyživovacejpovinnostimôžebyťtakázmenapomerov,
ktorá sa závažným spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov konania v porovnaní s ich pomermi v
čase vyhlásenia rozsudku. Nestačí len úvaha súdu o tom, že je doterajšie výživné neprimerané. Pri

rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti, dôležité pre určovanie výživného tak v čase
skoršieho, ako aj nového rozhodovania, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania.
Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívnymi okolnosťami na strane povinného, resp.
okolnosťaminastraneoprávneného,aleboobjektívnymiokolnosťami,napr.vývojomživotnýchnákladov.
Na strane povinného môže byť takouto zmenou strata zamestnania (súd je povinný skúmať príčiny)
dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov a

podobne. Na strane oprávneného sú takýmito okolnosťami, napr. nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej
schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb, u školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej
dochádzky, zmena majetkových pomerov a podobne. V prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery
účastníkov podstatne zmenili, je možné rozhodnúť aj o zmene výšky vyživovacej povinnosti.

Každý rodič je povinný vyživovať svoje dieťa, pričom tak môže učiniť osobnou starostlivosťou

a starostlivosťou o domácnosť, ďalej poskytovaním vecných plnení (zabezpečovaním bývania,
stravovania, zdravotnej starostlivosti), alebo aj platením výživného, za účelom uhradzovania potrieb
dieťaťa. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého rodiča a dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča.

Súd náležitým preskúmaním skutkového stavu, ako aj z výsledkov dokazovania jednoznačne dospel

k záveru, že zmena pomerov je tu daná aj na strane maloletého, najmä jeho fyzického rastu,
odôvodnených výdavkov na maloletého, ktoré výhradne zabezpečuje len matka maloletého, ktorá sa aj
výhradne osobne stará o maloletého. Samozrejme v predmetnej veci súd aj objektívne okolnosti zmeny
pomerov, a to vývoj prirodzených životných nákladov. Zmena okolností je aj na strane matky maloletého,
ktorá t.č. je zamestnaná, a má aj príjem z tohto zamestnania, ktorý však pokryje len ich nevyhnuté výdaje

na živobytie (výdavky spojené s bývaním, výdavky na stravu, odievanie, hygienu a pod.). Nakoľko otec
maloletého ako strana povinná neprejavuje žiadny záujem o svoje maloleté dieťa, súd rozhodol tak, ako
je uvedené vo výroku rozhodnutia, nakoľko má za to, že takto zvýšené výživné je optimálne na potreby
zachovania dôstojnej životnej úrovne maloletého ako aj odôvodnených potrieb maloletého.

Po vyhlásení rozsudku a jeho krátkom odvodnení na pojednávaní, na ktorom bola prítomná, po poučení

o opravnom prostriedku sa matka maloletého vzdala práva odvolania.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p., podľa ktorého žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i
bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie. Proti tomuto uzneseniu zástupca kolízneho
opatrovníka maloletého dieťaťa a otec maloletého dieťaťa môže podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1/ O.s.p.). Pokiaľ zákon
pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie

treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O.s.p. ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje zanesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ). Odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( §205a)

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods.3/ O.s.p. ).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (§ 251 ods. 1 O.s.p.), ak ide o rozhodnutie o výchove

maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.