Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. marec 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 13P/34/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714213875
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Lehotský
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6714213875.1

Rozhodnutie

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Jurajom Lehotským vo veci starostlivosti o
maloletého B. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom u navrhovateľov, zastúpeného kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, pracovisko Detva, o návrhu navrhovateľov: v 1. rade B.
Ď., rod. I., nar. XX.XX.XXXX a v 2. rade B. Ď., nar. XX.XX.XXXX, obidva bytom XXX XX Q., M. Y.. XXX,
štátni občania SR, za účasti poručníka Mesto Veľký Krtíš, o osvojenie maloletého, takto

r o z h o d o l :

Maloletý B. U., nar. XX. XX. XXXX sa stáva dňom právoplatnosti tohto rozsudku o s v o j e n c o m
manželov B. Ď., rod. I., nar. XX.XX.XXXX a B. Ď., nar. XX.XX.XXXX, obidva bytom Q., M. Y.. XXX.

Osvojenec bude mať po osvojení priezvisko "Ďurica".

Osvojiteľka B. Ď., rod. I., nar. XX.XX.XXXX a osvojiteľ B. Ď., nar. XX.XX.XXXX, sa z a p í š u v knihe

narodení Matričného úradu Lučenec, vo zväzku 101, ročník 2013, strana 105, pod poradovým číslo 632
na namiesto rodičov maloletého.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia v 1. a v 2. rade sa návrhom doručeným súdu dňa 25.09.2014 domáhali vydania

rozhodnutia, že maloletý B. U., nar. XX.XX.XXXX sa stáva od právoplatnosti tohto rozsudku osvojencom
ako spoločné dieťa osvojiteľov B. Ď. a B. Ď. a osvojenec bude mať priezvisko Ď..

Podľa ustanovenia § 157 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.), ak je na pojednávaní
vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov, alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania,
uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.

Podľa ustanovenia § 181 ods. 1 O.s.p., účastníkmi konania sú osvojované dieťa, jeho rodičia, prípadne
poručník, osvojiteľ a jeho manžel.

Podľa ustanovenia § 181 ods. 3 O.s.p., rodičia osvojovaného dieťaťa nie sú účastníkmi konania ani v
prípade, ak na osvojenie nie je potrebný ich súhlas podľa osobitného predpisu; to platí aj v prípadoch,

ak súd právoplatne rozhodol, že dieťa je osvojiteľné.

Podľa ustanovenia § 183 ods. 1 O.s.p., na základe lekárskeho vyšetrenia súd zistí, či sa zdravotný
stav osvojovaného dieťaťa i osvojiteľa neprieči účelu osvojenia. S výsledkami vyšetrenia súd oboznámi
účastníkov.

Podľa ustanovenia § 183 ods. 2 O.s.p., účastníkov súd poučí o význame osvojenia z hľadiska záujmu
spoločnosti i z hľadiska záujmu osvojovaného dieťaťa, ako aj o tom, aké povinnosti má osvojiteľ.Podľa ustanovenia § 184 O.s.p., v rozsudku, ktorým sa vyslovuje osvojenie, súd uvedie i priezvisko,
ktoré bude osvojenec mať.

Podľa ustanovenia § 97 ods. 1 Zákona o rodine, osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom
rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi. Medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa vzniká
osvojením príbuzenský vzťah. Osvojitelia majú pri výchove detí rovnakú zodpovednosť a rovnaké práva
a povinnosti ako rodičia.

Podľa ustanovenia § 97 ods. 2 Zákona o rodine, o osvojení rozhoduje súd na návrh osvojiteľa.

Podľa ustanovenia § 98 Zákona o rodine, osvojiteľom sa môže stať len fyzická osoba, ktorá má
spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a
morálne, je zapísaná do zoznamu žiadateľov o osvojenie podľa osobitného predpisu a spôsobom svojho

života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti zaručuje, že osvojenie bude v záujme maloletého
dieťaťa. Táto podmienka sa nevzťahuje na ustanovenie § 100 ods. 3.

Podľa ustanovenia § 99 ods. 1 Zákona o rodine, medzi osvojiteľom a osvojencom musí byť primeraný
vekový rozdiel.

Podľa ustanovenia § 99 ods. 2 Zákona o rodine, osvojiť možno len maloleté dieťa, ak je osvojenie v
jeho záujme.

Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 Zákona o rodine, osvojiť maloleté dieťa môžu manželia alebo jeden

z manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve, alebo pozostalý manžel po rodičovi
alebo osvojiteľovi maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa môže výnimočne osvojiť aj osamelá osoba, ak sú
splnené predpoklady, že osvojenie bude v záujme dieťaťa.

Podľa ustanovenia § 100 ods. 2 Zákona o rodine, ako spoločné dieťa môžu maloletého osvojiť len

manželia.

Podľa ustanovenia § 102 ods.1 Zákona o rodine, na osvojenie nie je potrebný súhlas rodičov
osvojovaného maloletého dieťaťa ani súhlas maloletého rodiča maloletého dieťaťa, ak
a) počas najmenej šiestich mesiacov neprejavovali skutočný záujem o maloleté dieťa najmä tým, že

ho nenavštevovali, neplnili si pravidelne a dobrovoľne vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu
a nevynaložili úsilie upraviť si svoje rodinné a sociálne pomery tak, aby mohli osobne vykonávať
starostlivosť o maloleté dieťa, ak im v prejavení záujmu nebránila závažná prekážka, alebo
b) počas najmenej dvoch mesiacov po narodení dieťaťa neprejavili o dieťa žiadny záujem, ak im v
prejavení záujmu nebránila závažná prekážka, alebo

c) ak dajú súhlas na osvojenie vopred bez vzťahu k určitým osvojiteľom.

Podľa ustanovenia § 102 ods. 3 Zákona o rodine, súhlas na osvojenie v prípadoch uvedených v odseku
1 dáva opatrovník, ktorý bol osvojovanému maloletému dieťaťu ustanovený v konaní o osvojenie. Na
ustanovenie opatrovníka sa primerane použijú ustanovenia § 60 a 61. Funkcia opatrovníka zaniká

vykonaním právneho úkonu, na ktorého účely bol ustanovený.

Podľa ustanovenia § 103 ods. 1 Zákona o rodine, pred rozhodnutím súdu o osvojení musí byť maloleté
dieťa najmenej po dobu deviatich mesiacov v starostlivosti budúceho osvojiteľa. Náklady spojené s
predosvojiteľskou starostlivosťou uhrádza budúci osvojiteľ.

Podľa ustanovenia § 104 Zákona o rodine, súd je povinný na základe lekárskeho vyšetrenia zistiť, či
zdravotný stav osvojenca a osvojiteľov nie je v rozpore s účelom osvojenia. S výsledkami vyšetrenia
oboznámi osvojiteľa, zástupcu osvojenca a poučí ich o účele, obsahu a dôsledkoch osvojenia.

Podľa ustanovenia § 108 Zákona o rodine, osvojiteľ sa zapíše v matrike namiesto rodiča osvojenca na
základe oznámenia súdu.O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal
právo na ich náhradu, nakoľko ide o konanie, ktoré sa môže začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá
veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví

kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších

predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho

predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
10. bol odvolacím súdom schválený zmier,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.

1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,

4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).Rozsudoknadobudneprávoplatnosťdňomdoručeniaposlednémuzúčastníkovkonania,keďžesavzdali
práva podať odvolanie.