Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. marec 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11C/54/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114220432
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2114220432.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci navrhovateľa: TELERVIS PLUS

a.s., IČO: 35 717 769, Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, zastúpený: JUDr. Alan Strelák, advokát, Na
vŕšku 12, 811 01 Bratislava, proti odporcovi: N. U., nar. XX.XX.XXXX, D. XX, C., o zaplatenie sumy
893,75 eura s príslušenstvom a zmluvnou pokutou, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie sa v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 150,15 eura z a s t a v u j e .

II. Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a .

III. Odporcovi sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

IV. Súd navrhovateľovi v r a c i a súdny poplatok vo výške 2,30 eura prostredníctvom prevádzkovateľa
centrálneho systému evidencie poplatkov (Slovenská pošta, a.s.) po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 28.07.2014, doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.07.2014, domáhal
vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 893,75 eura spolu s

úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 893,75 eura od 14.07.2011 do zaplatenia, zmluvnú
pokutu vo výške 150,15 eura a náhradu trov konania, a to titulom plnenia zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere.

Odporca návrh prevzal dňa 15.01.2015, k tomuto sa písomne nevyjadril.

Podaním zo dňa 18.03.2015 zobral navrhovateľ návrh späť v časti uplatňovanej zmluvnej pokuty, pričom
vo zvyšnej časti na návrhu trval.

Podľa § 96 ods. 1 až 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), navrhovateľ môže vziať
za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom,
súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie

nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po
právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný,
ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu narozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd
rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Súd v súlade s citovanými ustanoveniami konanie v časti zmluvnej pokuty v sume 150,15 eura vo výroku

I. zastavil, keď nebolo potrebné zisťovať stanovisko odporcu k čiastočnému späťvzatiu, nakoľko k nemu
došlo pred prvým pojednávaním.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom zo dňa 28.07.2014, Zmluvou o
spotrebiteľskom úvere č. 220110529 zo dňa 02.03.2011, Predžalobnou upomienkou zo dňa 08.06.2011,
Poštovým podacím hárkom č.l. 5, Oznámením o zosplatnení záväzku zo dňa 08.11.2011, Poštovým
podacím hárkom č.l. 7, čiastočným späťvzatím návrhu zo dňa 18.03.2015, ako aj ostatným obsahom

spisu, výsluchom odporcu, keď pojednával v súlade § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „OSP“) v neprítomnosti právneho zástupcu navrhovateľa, pričom zistil nasledovný skutkový stav.

Predmetom konania po čiastočnom zastavení konania zostala požiadavka navrhovateľa na zaplatenie
sumy 893,75 eura s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 893,75 eura od 14.07.2011
do zaplatenia.

Odporca pri výsluchu účastníka konania uviedol, že uzavrel zmluvu s navrhovateľom. Na uvedenú
zmluvu plnil iba prvú splátku vo výške 3,25 eura. Ďalej neplnil, pretože nemal peniaze. Potvrdil, že listiny,
ktoré sú prílohou návrhu, mu boli zo strany navrhovateľa doručené.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje

poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 OBZ, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno
dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú

neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 OZ (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), dodávateľ je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 8 OZ (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej
zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí
troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie
kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre

spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ) (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), spotrebiteľským úverom naúčelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.

Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zák.č. 250/2007
Z.z.“), na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo
povolania, b) predávajúcim osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej
účet.

Podľa § 5b zák.č. 250/2007 Z.z., orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj

bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,
vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť
alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
týchto skutočností dovolával.

Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až

110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľ ako veriteľ a odporca ako dlžník

uzavreli dňa 02.03.2011 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 220110529, na základe ktorej navrhovateľ
poskytol odporcovi úver vo výške 650,00 eur za odplatu vo výške 247,00 eur. Odplata za poskytnutie
úveru predstavovala úrok vo výške 20 % z istiny a odmenu vo výške 18 % z istiny. Odporca sa
zaviazal splatiť uvedený úver s príslušenstvom v 13 mesačných splátkach tak, že prvé tri mesačné
splátky boli dohodnuté vo výške 3,25 eura a ďalších desať mesačných splátok bolo dohodnutých vo

výške 88,73 eura, pričom prvá splátka bola splatná 10. deň po uzatvorení zmluvy a každá ďalšia splátka
bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Ročná percentuálna miera nákladov bola
uvedená v bode 1. Obchodných podmienok a predstavovala 67,70 % a priemerná hodnota ročnej
percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver ku dňu podpisu zmluvy predstavovala
44,86 %, pričom tento údaj bol uvedený priamo v texte zmluvy. Odporca zaplatil navrhovateľovi z

poskytnutého úveru sumu 3,25 eura, s plnením ostatných dohodnutých mesačných splátok sa odporca
dostal do omeškania. Predžalobnou výzvou zo dňa 08.06.2011 upozornil navrhovateľ odporcu, že ak
nevykoná bezodkladnú úhradu dlhu, navrhovateľ si uplatní právo a po uplynutí 15-dňovej lehoty v
zmysle § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka bude žiadať o zaplatenie celej pohľadávky a budú voči
nemu uplatnené všetky zmluvne dojednané sankcie. Nakoľko k úhrade dlžnej sumy v stanovenom čase

nedošlo, navrhovateľ zaslal odporcovi Oznámenie o zosplatnení záväzku zo dňa 08.11.2011, v ktorom
oboznámil odporcu s tým, že záväzok z predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol zosplatnený
ku dňu 13.07.2011.

Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že návrh
nie je dôvodný.Právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere je právnym
vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných
ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne

vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. OZ, zákona č. 129/2010 Z.z. a zákona č. 250/2007
Z.z.). K uvedenému záveru dospel súd z dôvodu, že predmetná zmluva je formulárovou spotrebiteľskou
zmluvou, nakoľko text zmluvy bol vopred pripravený, dlžník ako spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym
podstatným spôsobom zasahovať do jej obsahu a ani do obsahu príslušných obchodných podmienok.
Navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako podnikateľ, ktorý koná v rámci predmetu svojej

podnikateľskej činnosti a zároveň ako veriteľ, keď poskytol odporcovi spotrebiteľský úver v rámci svojho
podnikania a odporca vystupoval ako spotrebiteľ, pretože nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti, a úver mu bol poskytnutý za iným účelom ako za účelom výkonu
zamestnania, povolania alebo podnikania. S poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc zo zásady lex
specialis derogat legi generali, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka,

a tiež ustanovenia zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, má prednosť pred všeobecnou
úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch a
zákona o ochrane spotrebiteľa.

Vyššie citované ustanovenie § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu § 100

ods. 1 OZ, a je treba aplikovať ho prednostne v prípade nároku uplatneného zo spotrebiteľskej zmluvy,
ktorým je aj nárok uplatnený v tomto konaní. Keďže navrhovateľom uplatnený nárok je nárokom zo
spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. povinný z úradnej povinnosti skúmať,
či nedošlo k premlčaniu nároku navrhovateľa, a teda prihliadnuť na premlčanie ex offo, teda aj bez toho,
aby sa odporca premlčania dovolával v zmysle Občianskeho zákonníka. Právna úprava v ustanovení §

5b zák.č. 250/2007 Z.z. bola zavedená zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2014, pričom vo
vzťahuktejtoprávnejúpraveneboliprijatéžiadneprechodnéustanovenia,čovspojenísoskutočnosťou,
že ide o procesné ustanovenie, znamená, že orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (a
teda aj súd) postupuje podľa právneho stavu účinného v čase rozhodovania. Uvedené ustanovenie súdu
ukladá povinnosť prihliadať na premlčanie aj bez vznesenia námietky premlčania zo strany spotrebiteľa,

apretosasúdnajskôrzaoberalmožnýmpremlčanímuplatnenéhonárokubeztoho,abyskúmalsamotnú
existenciu subjektívneho práva navrhovateľa.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo vykonané.
Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená,
že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Účelom

premlčania je tak jednak stimulovať subjekty k včasnému vykonaniu subjektívnych občianskych práv,
jednak zamedziť tomu, aby dlžníci neboli ohľadom svojich povinností vystavení po časovo neurčitú dobu
donucujúcemu zákroku zo strany súdov.

Navrhovateľ využil svoje právo veriteľa a vyhlásil okamžitú splatnosť úveru dňa 13.07.2011, čo znamená
že v tento deň sa stali splatnými aj splátky, ktoré sa mali stať splatnými až po tomto dátume. Vychádzajúc

z uvedeného dátumu, navrhovateľ si mohol uplatniť svoj nárok na súde už dňa 14.07.2011, pričom dňa
14.07.2014 (pondelok) uplynula všeobecná trojročná premlčacia doba. Navrhovateľ podal návrh na súde
dňa 30.07.2014, teda v čase, keď bol celý jeho nárok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere premlčaný.

Súd pri posudzovaní premlčania nároku vychádzal zo všeobecnej trojročnej premlčacej doby v zmysle
Občianskeho zákonníka z nasledovných dôvodov.

Zmluva o úvere uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom, hoci je ako zmluvný typ upravená v
Obchodnom zákonníku (§ 497 a nasl.) a predstavuje „absolútny obchod“, sa ako spotrebiteľská zmluva
spravuje aj ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keď zároveň vzhľadom na povahu
účastníkov zmluvy (podnikateľ - spotrebiteľ) a na nepodnikateľský účel zmluvy, vznikli medzi účastníkmi
zmluvy typické občianskoprávne vzťahy. Na zmluvu preto dopadá i ustanovenie § 52 ods. 2 OZ, v zmysle

ktorého je potrebné posúdiť otázku premlčania podľa všeobecného právneho predpisu, ktorý upravujespotrebiteľské právo, a to podľa Občianskeho zákonníka, nakoľko premlčacia doba podľa Občianskeho
zákonníka je pre spotrebiteľa priaznivejšia ako premlčacia doba podľa Obchodného zákonníka.

V prípade, že existuje duplicitná právna úprava rovnakých inštitútov súkromného práva (v tomto prípade

úprava premlčania) a zároveň boli následne do právneho poriadku SR zavedené ustanovenia na
ochranu spotrebiteľa (a to najmä ustanovenie § 52 ods. 2 OZ), súd má za to, že použitie právnej úpravy
premlčania podľa Obchodného zákonníka nie je namieste. Z hľadiska historického výkladu a súvislostí
medzi ustanoveniami § 52 ods. 2 OZ a § 261 ods. 6 OBZ (pôvodne § 261 ods. 3) je zrejmé, že v čase
„vzniku“ ustanovenia Obchodného zákonníka (o tom, že „absolútne obchody“ sa spravujú treťou časťou

Obchodného zákonníka), neexistovali ani len základy spotrebiteľského práva, keď pojem spotrebiteľa
bol do nášho právneho poriadku zavedený až zákonom č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Ak teda
neskôr zavedené ustanovenie Občianskeho zákonníka (rozumej po účinnosti ustanovenia § 261 ods.
3 písm. d), teraz 261 ods. 6 písm. d) OBZ) ukladá pri kolízii viacerých ustanovení použiť ustanovenia,
ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie, súd má za to, že tým nie vylúčený takýto postup ani v prípade
„absolútnych obchodov“. Ustanovenie § 52 ods. 2 pritom treba zároveň považovať za súčasť špeciálnej

právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva, ktoré ustanovenia majú špeciálne postavenie vo
vzťahu k ustanoveniam Obchodného zákonníka, nakoľko riešia práve situáciu kolízie na jednej strane
ustanovenípríp.zmluvnýchdojednaní,ktoréniesúnaprospechspotrebiteľa(vtomtoprípadepremlčacia
doba 4 roky podľa OBZ) a na druhej strane ustanovení o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetkých
iných ustanovení upravujúcich právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ (premlčacia doba 3 roky

podľa OZ), práve v prospech tejto druhej skupiny ustanovení. Súd zastáva názor, že neskoršia právna
úprava v rámci spotrebiteľského práva (§ 52 ods. 2 OZ), teda vylučuje odchýlenie sa od Občianskeho
zákonníka v neprospech spotrebiteľa, čo znamená, že aj v prípade otázky premlčania sa použijú „všetky
iné ustanovenia upravujúce práve vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ“, t.j ustanovenie § 101
OZ, pretože občianskoprávna úprava ohľadom dĺžky premlčacej doby je pre odporcu ako spotrebiteľa

priaznivejšia, nakoľko je vystavený hrozbe donucujúceho zákroku zo strany súdov po kratšiu dobu ako
v prípade použitia Obchodného zákonníka (§ 397 OBZ).

Súd pritom podporne poukazuje aj na rozhodovaciu prax súdov, a to uznesenie NS SR sp.zn. 5 M Cdo
20/2009 zo dňa 25.01.2011, ďalej napr. na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 21Co/93/2014 zo
dňa 18.09.2014, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Co/156/2014 zo dňa 05.11.2014, rozsudok

Krajského súdu v Trnave sp.zn. 23Co 148/2014 zo dňa 25.11.2014, ako aj rozsudok Krajského súdu v
Trnave sp.zn. 23Co 219/2014 zo dňa 25.11.2014.

Nakoľko súd bol povinný aplikovať ustanovenie § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. ako procesnú právnu normu
s poukazom na absenciu prechodného ustanovenia k tejto úprave, a teda bol povinný prihliadnuť na
premlčanie nároku voči spotrebiteľovi ex offo, na túto skutočnosť prihliadol, dospel k záveru, že z

dôvodu premlčania nároku navrhovateľa nebolo možné mu uplatnený nárok priznať, a preto súd návrh
ako nedôvodný zamietol. Za premlčané považoval súd aj uplatnené úroky z omeškania, keďže tvoria
príslušenstvo pohľadávky a sledujú jej osud, z čoho možno usúdiť, že vedľajší úrokový záväzok sa
premlčí najneskôr v rovnakej dobe ako hlavný peňažný záväzok. Z dôvodu uplatnenia práva po uplynutí
premlčacejdobyajehozamietnutiavcelomrozsahuztohtodôvodu,súdďalejneskúmalopodstatnenosť

tohto uplatneného práva navrhovateľa, a teda neskúmal dodržanie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom
úvere v zmysle ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z..

Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP s poukazom na § 151 ods. 1 OSP, keď
plne úspešnému odporcovi právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože si toto právo v konaní
neuplatnil a ani mu v konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti :

Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,

aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní
uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.