Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Dunajská Streda

Judgement was issued by JUDr. Monika Jakubová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14C/307/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214217488
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2214217488.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred samosudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v právnej veci

žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35697270, právne
zastúpeného advokátskou kanceláriou Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom Dr. V. Clementisa 10,
821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673, proti žalovanému: H. J., K.. XX.X. XXXX, O. K.. W. XXX/XX, XXX
XX P. W., o zaplatenie 632,10 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 154,10 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne
zo sumy 154,10 Eur od 20.marca 2013 do zaplatenia, do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 8.septembra 2014 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu,
ktorým by bol žalovaný zaviazaný k zaplateniu sumy 632,10 eur s príslušenstvom, titulom pohľadávky
pozostávajúcej z neuhradených služieb vo výške 154,10 eur a uplatnenej náhrady škody vo výške 478
eur. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril zmluvu č. U. o pripojení, na základe ktorej mu
vypožičal 1 ks SIM kartu na využívanie ním poskytovaných telekomunikačných služieb. Dodatkom k
zmluve žalobca predal žalovanému mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie Samsung Galaxy Tab
2 10.1 za akciovú cenu 1 eur, pričom žalovaný sa zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby

viazanosti. V dodatku k zmluve č. U. mali dohodnutú zmluvnú pokutu vo výške 478 eur.

Súd žalobu podľa § 79 ods. 4 O. s. p. spolu s procesnými poučeniami podľa § 120 ods. 4 O.s.p. doručil
žalovanému (dňa 31.decembra 2014, č.l. 30), zároveň ho podľa § 114 ods. 3 O.s.p. vyzval, aby sa k veci
v lehote 10 dní písomne vyjadril. Žalovaný na výzvu súdu nijak nereagoval, ostal pasívny.

Predmetom konania je suma nižšia než 1.000 Eur. Podľa § 200ea Občianskeho súdneho poriadku

(O.s.p.) ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 Eur, od toho okamihu ide
o drobný spor. Podľa § 115a ods. 1 O.s.p. na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať
pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť
len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez
nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali. Podľa
ods. 2 pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch. Keďže v konaní ide o drobný
spor, súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, podľa § 115a ods. 2 O.s.p..

Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehotenajmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Toto oznámenie bolo uverejnené na úradnej tabuli súdu od
4.februára 2015 až do vyhlásenia rozhodnutia (27.februára 2015).

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a pripojenými listinnými dôkazmi, najmä
so Zmluvou o poskytovaní verejných služieb z 23.septembra 2012 č. U., Dodatkom k Zmluve z toho
istého dňa, výzvou na plnenie (čl. 11), priloženými faktúrami (č.l. 12 - 17), všeobecnými obchodnými
podmienkami, a ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb z 23.septembra 2012 č. U. žalobca poskytoval
žalovanému telekomunikačné služby podľa zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách,
a v zmysle dodatku k zmluve z toho istého dňa mu predal mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie
za zvýhodnenú cenu 1 eur.

Podľa § 43 ods. 1, 2 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa

podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti
a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami
zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie
je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas.
Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa § 43 ods. 5 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách podnik môže odstúpiť
od zmluvy o pripojení, ak účastník a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete
alebo takýto zásah umožní tretej osobe, hoci aj z nedbanlivosti, b) nezaplatil cenu za poskytnutú
službu ani do 45 dní po dni splatnosti, c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky

osobitných predpisov, alebo používa také zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na
výzvu podniku zariadenie neodpojí, d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje
podniku kontrolu jej používania, e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, podnik má právo

na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi
najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní
predplatených služieb.

Podľa § 42 ods. 4 písm. a), b) zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, účastník je

povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými
podmienkami, platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to
povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť
oboznámiťpreduzavretímzmluvy,...k)požadujúodspotrebiteľa,ktorýnesplnilsvojzáväzok,abyzaplatil

neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy

kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu
dohodnutú cenu.Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ
právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok
týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania, t. j. k
20.marcu 2013 bola vo výške 0,75%, úroky z omeškania teda predstavujú 8,75 % ročne.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je v časti nároku žalobcu na
zaplatenie vyúčtovaných služieb vo výške 154,10 € dôvodná, nakoľko žalovaný využíval žalobcom
dodané telekomunikačné služby, pričom za tieto služby nezaplatil, v rozpore s § 42 ods. 4 zákona o
elektronickýchkomunikáciách.Žalobcasiuplatnilajúrokzomeškaniazcelkovejdlžnejsumyatopočnúc
dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie, uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. od

20.marca 2013. Súd žalobe v tejto časti vyhovel a žalobcovi zároveň priznal úrok z omeškania, ktorý si
uplatnil v zákonnej výške, t.j. 8,75 % ročne.
Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zákonných alebo zmluvných
povinností. Ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka možno aplikovať na záväzkovú aj
mimozáväzkovú zodpovednosť. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je 1. protiprávny úkon, 2.

spôsobenie škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, 4. zavinenie. Škodou sa
podľa súdnej praxe rozumie majetková ujma poškodeného, ktorú možno objektívne vyjadriť v peniazoch.
Škoda sa prejavuje buď ako skutočná škoda alebo ušlý zisk. Skutočná škoda predpokladá zmenšenie
existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo treba vynaložiť na to,
aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp. aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky vyplývajúce z toho,

že navrátenie do predošlého stavu nebolo možné alebo účelné. Ušlý zisk predstavuje majetkovú ujmu,
ktorá spočíva v tom, že nedošlo k rozmnoženiu majetkových hodnôt poškodeného, ktoré bolo možné
odôvodnene očakávať so zreteľom na obvyklý chod veci.

Podľa tvrdenia žalobcu, škoda vo výške 478 eur vznikla tým, že žalovaný získal telekomunikačné

zariadenia za zvýhodnenú cenu oproti trhovej cene, čím žalobcovi vznikla škoda vo výške rozdielu medzi
trhovou a akciovou cenou zariadenia.

Zo žaloby a z Dodatku k zmluve o pripojení (č.l. 8 - 10) vyplýva, že žalobca ako podnikateľ v oblasti
poskytovania telekomunikačných služieb na základe vlastnej a slobodnej vôle predal žalovanému jedno

telekomunikačné zariadenie za 1 eur s DPH, čo žalovaný aj zaplatil. Kúpna cena je vždy predmetom
dohody kupujúceho a predávajúceho. V predmetnom Dodatku pritom žiadna iná „trhová cena“ nie
je uvedená, ako ani možnosť dodatočnej úpravy ceny v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti,
vyplývajúcej z predložených zmlúv.

V konaní o náhradu škody sa skúmajú základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, konkrétne
porušenie právnej povinnosti, vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti
a vznikom škody a s touto otázkou sa žalobca nezaoberal a nepreukázal náležitosti zodpovednosti
žalovaného za škodu, najmä vznik škody ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére žalobcu a je
objektívne vyjadriteľná, nakoľko táto skutočnosť nie je preukázaná len tvrdením, že žalobca poskytol

žalovanému telekomunikačné zariadenie za akciovú cenu. Hodnota telekomunikačného zariadenia sa
totiž odvíja od zvoleného mesačného programu, resp. paušálu a žalobca sa vôbec nezaoberal hodnotou
výnosu, spočívajúceho vo výške mesačného poplatku za poskytnuté služby, ktoré žalovaný pravidelneuhrádzal. Z titulu nezaplatenia kúpnej ceny teda žalobcovi žiadna škoda nevznikla a preto súd žalobu
v tejto časti (478 eur) zamietol.

Podľa § 137 Občianskeho zákonníka, trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich
zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy
dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada
výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena
správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho zákonníka, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh
spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania,
je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd

mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou
trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu
nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím
o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa ods.
2, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., keď po procesnej stránke bol vo väčšom
rozsahu úspešný žalovaný, avšak nakoľko mu žiadne trovy nevznikli, súd mu ich ani nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave
cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1,

2 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.