Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, December 4, 2014

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 4Nt/84/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114011668
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Antala
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:3114011668.1

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v trestnej veci odsúdeného V. Z., nar. XX.XX.XXXX v V., okres V., trvale bytom V. V.,
R. č. XX, okres Trenčín, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody
Sabinov, o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania, na verejnom zasadnutí konanom dňa 04.
decembra 2014 v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Antalu a prísediacich
Bc. Márie Snopkovej a Mariána Čáka takto

r o z h o d o l :

Podľa § 399 odsek 2 Tr. poriadku súd návrh odsúdeného V. Z., nar. XX.XX.XXXX
na povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej Okresným súdom Trenčín sp. zn. 5T 25/2010 ako
nedôvodný z a m i e t a , nakoľko neboli zistené podmienky pre povolenie obnovy konania v zmysle
§ 394 Tr. poriadku.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 30.09.2014 bol Okresnému súdu Trenčín doručený písomný návrh odsúdeného V. Z. na povolenie

obnovy konania v jeho trestnej veci vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 5T 25/2010 pre
trestný čin obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d),
odsek 2 písmeno c), odsek 3 písmeno b) Tr. zákona s poukazom na § 138 písmeno j) Tr. zákona a
trestný čin zločinu kupliarstva v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 367 odsek 1, odsek 4 písmeno c)Tr.
zákona,začomuboluloženýúhrnnýtrestodňatiaslobodyvovýmere13(trinásť)rokov. Návrhodôvodnil

nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 106/2011 z 28. novembra 2012, ktorým
bolo rozhodnuté, že v § 41 ods. 2 zákona č. 300/2005 Trestného zákona slová v texte za bodkočiarkou
„súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby“ nie sú v súlade s čl. 1 ods.
1 Ústavy. Nakoľko bola pri ukladaní trestu použitá asperačná zásada, ktorá mala podľa jeho vyjadrenia
za následok uloženie neprimerane prísneho a vysokého trestu.

V. Z. bol rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 23.09.2010, č. k. 5T 25/2010-959 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 09.12.2010, č. k. 2To 117/2010-1034 uznaný vinným

v bode 1./ pre trestný čin obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných
látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c),
písmeno d), odsek 2 písmeno c), odsek 3 písmeno b) Tr. zákona s poukazom na § 138 písmeno j) Tr.

zákona, na tom skutkovom základe, že

1./ obžalovaný V. Z. od presne neustáleného obdobia minimálne však od jarných mesiacov roku 2009
do 11.11.2009 od nezistených osôb z Trenčína neoprávnene v Trenčíne kupoval psychotropnú látku
metamfetamín (pervitín), ktorú prechovával v mieste bydliska v Trenčianskych Tepliciach naulici R. č.
XX, presne neustálené množstvo použil pre vlastnú potrebu a presne nezistené množstvo predal alebo

bezplatne poskytol viacerým osobám, a to K. Y., H. O., C. F., Z. J., J. J., V. L., H. Y., maloletej J.Š, nar.
XX.XX.XXXXzacenu10eurzajednudávku,pričomprizadržaníobžalovanéhodňa11.11.2009aprijehoosobnej prehliadke na ulici Dlhé Hony v Trenčíne bola u neho zaistená cigaretová krabička zn. SPARTA,
v ktorej bolo plastové vrecko s tlakovým uzáverom, v ktorom sa nachádzala papierová skladačka s
obsahom 144 mg metamfetamínu s priemernou koncentráciou účinnej látky 75,6 % ,hmotnostných, ktoré

množstvo zodpovedá 3 - 5 obvykle jednorázovým dávkam drogy, ďalej bola u obžalovaného zistená
papierová skladačka s obsahom 74,1 %hmotnostných, ktoré množstvo zodpovedá jednej jednorázovej
dávke drogy, pričom metamfetamín je v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach,
psychotropných látkach a prípravkoch zaradený do II. skupiny psychotropných látok,

v bode 3./ pre trestný čin zločinu kupliarstva v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 367 odsek 1, odsek 4
písmeno c) Tr. zákona, na skutkovom základe, že

3./ obžalovaná H. Y. po tom, ako sa minimálne začiatkom júla 2009 zoznámila s maloletou J.Š., nar.
XX.XX.XXXX, táto začala navštevovať byt č. 33 na ulici R. č. XX v V. V., v ktorom obžalovaná H.
Y. bývala s obžalovaným V. Z., spoločne maloletú prehovorili na poskytovanie sexuálnych služieb za

peniaze vo výške od 40 Eur do 70 Eur, hoci poznali jej vek a vedeli, že je osobu mladšou ako 15 rokov,
zákazníkov na sexuálne služby zabezpečoval obvinený V. Z. cez internet a telefón, obžalovaná H. Y. sa
o maloletú starala a vyberala peniaze od zákazníkov, ktoré delila tak, že polovicu zo zisku si ponechala
s obžalovaným V. Z. a druhú polovicu odovzdali maloletej J. Š., maloletá poskytovala takto sexuálne
služby minimálne do 05.09.2009,

za čo bol odsúdený podľa § 172 odsek 3 Tr. zákona s použitím § 36 písmeno j) Tr. zákona, § 38 odsek
2 Tr. zákona, § 38 odsek 3 Tr. zákona, § 41 odsek 2 Tr. zákona a § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno b)
Tr. zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 13 (trinásť) rokov, na výkon ktorého bol podľa
§ 48 odsek 4 Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom

stráženia.

Súd na verejnom zasadnutí vykonal dokazovanie výsluchom odsúdeného V. Z. a oboznámením
podstatného obsahu trestného spisu 4Nt 84/2014 ako aj prečítaním podstatného obsahu pripojeného
trestného spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 5T 25/2010a najmä rozsudku Okresného súdu Trenčín

zo dňa 23.09.2010, č. k. 5T 25/2010-959 a uznesenia Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 09.12.2010,
č. k. 2To 117/2010-1034.

Odsúdený na verejnom zasadnutí žiadal prejednať jeho návrh na povolenie obnovy.

Prokurátorka okresnej prokuratúry žiadala návrh zamietnuť.

Podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky, ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov s
ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada
Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.

Podľa čl. 125 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi
právnymi predpismi uvedenými v odseku 1 je nesúlad, strácajú príslušné predpisy, ich časti, prípadne
niektoré ich ustanovenia účinnosť. Orgány, ktoré tieto právne predpisy vydali, sú povinné do šiestich
mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu uviesť ich do súladu s ústavou, s ústavnými

zákonmi a s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom, a ak ide o
predpisy uvedené v odseku 1 písm. b) a c), aj s inými zákonmi, a ak ide o predpisy uvedené v odseku
1 písm. d), aj s nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a
ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Ak tak neurobia, také predpisy, ich časti alebo ustanovenia
strácajú platnosť po šiestich mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia.

Podľa § 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o
konaní pred ním a o postavení jeho sudcov (ďalej len „zákon o konaní pred ústavným súdom“), ak súd
v trestnom konaní vydal na základe právneho predpisu, ktorý neskôr stratil účinnosť v zmysle čl. 125
Ústavy, rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný, strata účinnosti takého právneho

predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia je dôvodom obnovy konania podľa ustanovení
Trestného poriadku.Podľa § 394 ods. 1 Tr. poriadku, obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo
právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi

odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by
bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Podľa § 394 ods. 4 Tr. por. skutočnosťou skôr neznámou podľa odsekov 1 až 3 je aj rozhodnutie
Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorého rozhodnutím prokurátora alebo súdu Slovenskej
republiky alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody
obvineného, ak negatívne dôsledky tohto rozhodnutia nemožno inak napraviť.

Podľa § 394 ods. 5 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo niektorým zo spôsobov uvedených v
predchádzajúcich odsekoch, sa povolí aj vtedy, ak sa právoplatným rozsudkom zistí, že policajt alebo
prokurátor, sudca alebo prísediaci v pôvodnom konaní porušením povinnosti spáchal trestný čin.

Podľa § 399 ods. 2 Tr. por. súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí podmienky

obnovy konania podľa § 394.

Po preskúmaní podaného návrhu súd zistil, že návrh na obnovu konania podal odsúdený, ktorý je na
podanie takéhoto návrhu oprávnenou osobou, návrh smeruje proti rozhodnutiu, ohľadne, ktorého je
prípustná obnova konania a zároveň nie je obnova konania vylúčená podľa § 395 Tr. poriadku, sú teda

splnené formálne predpoklady na meritórne rozhodnutie o žiadosti odsúdeného.

Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.11.2012, sp. zn. PL.US 106/2011 - 85 súd
takto rozhodol: v paragrafe 41 ods. 2 zákona číslo 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších
predpisov slová v texte za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej

trestnej sadzby odňatia slobody „nie sú v súlade s článkom 1 Ústavy slovenskej republiky (ďalej len
„nález Ústavného súdu“).

Podľa názoru súdu rozhodnutie ústavného súdu ako také nie je obligatórnou podmienkou povolenia
obnovy konania, nakoľko samotné ust. § 41b zákona o konaní pred ústavným súdom odkazuje na

postup podľa Trestného poriadku. Práve tento odkaz robí Trestný poriadok a § 394 Tr. poriadku
ustanovením lex specialis k § 41b zákona o konaní pred ústavným súdom. V opačnom prípade by sa
z mimoriadneho opravného prostriedku - obnovy konania stalo formálne konanie s jediným výsledkom
- povolením obnovy konania v každej veci na ktorú má dopad nález ústavného súdu, bez skúmania
a posúdenia či trest uložený v pôvodnom konaní je v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo

k pomerom páchateľa. To znamená, že ustanovenie § 41b zákona o konaní pred ústavným súdom
(hoci odkazuje na postup podľa Trestného poriadku) by nútilo súd nerešpektovať a neskúmať splnenie
druhej podmienky § 394 Tr. poriadku. Tým by súdu bolo odňatá možnosť dispozičného rozhodovania a
došlo by k zmene zmyslu, charakteru i povahy samotnej obnovy konania ako mimoriadneho opravného
prostriedku na formalistické povolenie obnovy konania bez zamyslenia sa na tým či je resp. môže byť

povolenie z hľadiska primeranosti trestu opodstatnené alebo nie. Obnova konania, pokiaľ ide o výrok o
treste, by mala slúžiť na nápravu trestu, ktorý sa javí byť neprimeraným v dôsledku použitia ústavným
súdom zrušeného ustanovenia a nie na formálnu nápravu rozhodnutia ako takého v dôsledku použitia
zrušeného ustanovenia Trestného zákona.

Vkonaníoobnovesanepreskúmavazákonnosťaodôvodnenosťpôvodnéhorozhodnutia,aleposudzuje
sa výlučne otázka, či nové skutočnosti alebo dôkazy skôr neznáme v spojení s dôkazmi už vykonanými
môžuodôvodniťinénežpôvodnéprávoplatnérozhodnutieovineatreste.Súdtedanemôžebezďalšieho
prevziať nové skutočnosti či dôkazy, bez toho aby ich hodnotil vo vzťahu ku skutočnostiam a dôkazom, z
ktorých vzišlo pôvodné skutkové zistenie. Nie každá nová skutočnosť či dôkaz sú tak spôsobilé vyvolať

následky predvídané v § 394 ods. 1 Trestného poriadku. (ÚS ČR 19/2004-u).

Záver súdu o tom či existencia nových skutočností či nových dôkazov je spôsobilá odôvodniť iné než
pôvodnéprávoplatnérozhodnutie,nemožnoustáliťinýmprocesnýmpostupom,lenporovnanímdoposiaľvykonaných dôkazov s dôkazným významom novo tvrdených skutočností alebo novo vykonaných
dôkazov, a to v intenciách ust. § 2 ods. 12 Trestného poriadku, pričom taký postup nie je v rozpore s
požiadavkami vyplývajúcimi z ust. § 2 ods. 19 Trestného poriadku. Preto už v rámci konania o návrhu na

povolenie obnovy konania (iudicium rescindens) musí súd hodnotiť nové skutočnosti a nové dôkazy z
hľadiska ich významu vo vzťahu k preskúmavanému právoplatnému rozhodnutiu a nemôže sa obmedziť
len na strohé konštatovanie ich existencie s tým, že k hodnoteniu nových skutočností alebo dôkazov
pristúpi až potom ako na ich podklade povolí obnovu konania. (TR NS 39/2007 - T, podobne aj NS
8/2001-T 218 a R 72/1980).

V čase podania návrhu na obnovu konania teda existovala nová skutočnosť neznáma súdu v čase, keď
rozhodoval o vyššie uvedenom treste pre odsúdeného, pričom touto je práve vyššie citovaný nález
Ústavného súdu, ktorý okamihom jeho vyhlásenia spôsobil zmenu právnej normy, ktorou sa súd riadil
pri ukladaní trestu. Tým je naplnený prvý predpoklad na povolenie obnovy konania v zmysle § 394 ods.
1 Tr. poriadku. Ďalším predpokladom na povolenie obnovy konania je, že táto nová skutočnosť alebo

dôkaz by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť
iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom, na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere
k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa alebo uložený druh trestu by bolo v zrejmom rozpore s
účelomtrestualebovzhľadom,naktoréupustenieodpotrestaniaaleboupustenieoduloženiasúhrnného
trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa alebo by bolo v

zrejmom rozpore s účelom trestu.

Oba uvedené predpoklady teda 1. existencia novej skôr neznámej skutočnosti alebo dôkazu a 2.
spôsobilosť tejto novej skutočnosti alebo dôkazu privodiť iné rozhodnutie o vine alebo iné rozhodnutie o
treste musia byť súčasne splnené na to, aby bolo možné vyhovieť návrhu na povolenie obnovy konania.

Ako už bolo uvedené existenciu 1. predpokladu - novej skôr neznámej skutočnosti považuje súd za
preukázanú v podobe nálezu Ústavného súdu, pričom na povolenie obnovy konania je potrebné zistiť
či v dôsledku stratu činnosti § 41 ods. 2 Trestného zákona prvá veta, časť za bodkočiarkou pôvodne
uložený trest je v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh

trest uje v zrejmom rozpore s účelom trestu (2. predpoklad).

Ústavným súdom bolo za ústavne nekonformné vyhlásené znenie „súd uloží páchateľovi trest nad
jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby“, nakoľko uvedené znenie neumožňovalo dostatočne
individualizovať trest. Nález Ústavného súdu sa teda dotkol textu za bodkočiarkou. Znenie „ak súd

ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň
jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej
sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu“ zostalo nálezom
nedotknuté. Zvýšenie hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu je naďalej v súlade s ústavou.

Odsúdeným prezentované skutočnosti v návrhu a následné dokazovanie na verejnom zasadnutí však
samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi už známymi nijako neodôvodňovali zmenu
výrokov o vine a treste za spáchaný skutok, keď zo strany odsúdeného neboli uplatnené žiadne návrhy
na nové dôkazy.

Senát považuje naďalej za preukázané, že V. Z. sa dopustil skutkov, pre ktoré bol
právoplatne odsúdený. Jeho vinu preukazujú naďalej mnohé dôkazy vykonané v pôvodnom konaní,
predovšetkým výpovede svedkyne a poškodenej mal. J.Š., svedkyne a poškodenej E. Y., svedkov
A. H., H. O., K. Y., C. F., E. Y., Lenky Z., H. R. a ostatných svedkov, znalcov, ako aj listinné dôkazy.
Senát okresného súdu nemá dôvod pochybovať ani o záveroch znalcov prezentovaných v znaleckých

posudkoch z odboru zdravotníctvo a farmácia, odboru psychológia, odboru elektrotechnika ako i o
záveroch znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ. Odsúdený nepreukázal
žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mohli byť považované za nové skutočnosti alebo dôkazy v
zmysle § 394 odsek 1 Tr. poriadku, a preto nie je na mieste meniť či už výrok o vine v pôvodnom konaní,
alebo na to nadväzujúci výrok o treste. Taktiež neboli v konaní preukázané žiadne skutočnosti uvedené

v § 394 odsek 4 a odsek 5 Tr. poriadku.

Odsúdenémubolvkonanísp.zn.5T25/2010ukladanýúhrnnýtrestzaviacúmyselnýchtrestnýchčinovz
ktorých oba trestné činy boli zločinmi, spáchanými dvoma skutkami (dvoma konaniami), čo znamená, žev tomto prípade sú splnené zákonné podmienky na uloženie trestu podľa § 41 ods. 2 Tr. zákona. Trestná
sadzba trestného činu obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných
látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi (ako trestného činu zo spáchaných

trestných činov najprísnejšie trestného) podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d), odsek 2 písmeno
c), odsek 3 písmeno b) Tr. zákona je v rozpätí pätnásť až dvadsať rokov. Senát okresného súdu znížil
hornú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby podľa § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 s ohľadom na
prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j) Tr. zákona a pri ukladaní úhrnného trestu
odňatia slobody podľa § 41. ods. 2 Tr. zákona zvýšil hornú hranicu o jednu tretinu a následne so zreteľom

na okolnosti prípadu a pomery páchateľa, trestnú sadzbu mimoriadne znížil podľa § 39 ods. 1, ods. 3
písmeno b) Tr. zákona a uložil trest odňatia slobody v strede takto mimoriadne zníženej trestnej sadzby
(osemaždevätnásťrokov)vovýmere13(trinásť)rokov.Spoukazomnacharakterspáchanýchtrestných
činov a na všetky okolnosti prípadu, najmä so zohľadnením osobných pomerov obžalovaného, pre
celkové dosiahnutie účelu trestu tak, ako je upravený účel trestu v zmysle § 34 odsek 1 Tr. zákona, t. j.
dosiahnutie individuálno-preventívneho a s ním následne spojeného generálno-preventívneho účinku,

považuje súd tento trest aj po účinnosti nálezu Ústavného súdu naďalej za primeraný, zákonný a
za dostatočný. V tejto súvislosti senát okresného súdu poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1Tdo 84/2012 zo dňa 13.02.2013 v ktorom sa uvádza, že „súdy môžu
aj naďalej ukladať páchateľom trestných činov, ak sú splnené podmienky, sprísnené tresty podľa tzv.
asperačnej zásady, pričom nie sú viazané trestnou sadzbou nachádzajúcou sa nad jednou polovicou

takto zvýšenej trestnej sadzby.“ Z uvedeného vyplýva, že trest odňatia slobody uložený v pôvodnom
konaní vo výmere 13 (trinásť) rokov za použitia § 39 ods. 1 Tr. zákona, je trestom uloženým pod spodnou
hranicouustanovenejtrestnejsadzbyasenátokresnéhosúdunaďalejpovažujejehovýškuzaprimeranú
a zákonnú.

Skutočnosť uvádzaná v návrhu nie je skutočnosťou, ktorá by sama osebe alebo v spojení so
skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodňovala iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na
ktorú by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa,
príp. by odôvodňovali rozpor uloženého druhu trestu s účelom trestu.

Pretože súd na základe vyššie uvedených skutočností nezistil kumulatívne splnenie podmienok
potrebných na povolenie obnovy konania podľa § 394 Tr. poriadku, rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 (troch) dní od jeho oznámenia (vyhlásenia)

prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.
Podaná sťažnosť má odkladný účinok.