Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. február 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/128/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4014200644
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4014200644.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu

JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., v právnej veci žalobcu: Akradia s. r. o.,
Kopčianska 10, Bratislava, (predtým: HOCHBAU KONSTRUKTION s. r. o., Štúrova 41/1419, Nitra),
zastúpeného JUDr. Zuzanou Porubskou, advokátkou, Farská 25, Nitra, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a
rozhodnutia žalovaného zo dňa 25. apríla 2014 č. 1100302/1/202680/2014/857, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 25. apríla 2014 č. 1100302/1/202680/2014/857, ako i
rozhodnutie Daňového úradu Bratislava zo dňa 2. januára 2014 č. 9104408/5/5625/2014/Jaro podľa §

250j ods. 2 písm. d/ Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 70,- eur na účet právnej zástupkyni
žalobcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca (pôvodne HOCHBAU KONSTRUKTION s. r. o.) žalobou zo dňa 11. 07. 2014 žiadal, aby súd
zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 25. 04. 2014 č. 1100302/1/202680/2014/857, ako i rozhodnutie
Daňového úradu Bratislava zo dňa 02. 01. 2014 č. 9104408/5/5625/2014/Jaro a vec vrátil žalovanému
na ďalšie konanie. Vyššie uvedeným rozhodnutím správca dane, t. j. Daňový úrad Bratislava, vyrubil
žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2011 v sume 26.484,38 eur a
žalovaný toto rozhodnutie potvrdil, pričom oba daňové orgány vychádzali z protokolu o daňovej kontrole

zo dňa 12. 11. 2013, ktorá bola vykonaná u žalobcu a týkala sa zdaňovacích období máj až december
2011.

Proti rozhodnutiu správcu dane zo dňa 02. 01. 2014 podal žalobca odvolanie, ale následne mu
bolo doručené oznámenie správcu dane zo dňa 28. 02. 2014, z ktorého vyplýva, že povinnosťou
daňového subjektu, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, je doručovať finančnej správe podania
elektronickými prostriedkami, čo žalobca neurobil, a preto sa na jeho podané odvolanie hľadí ako
na nepodané. Správca dane teda tvrdil, že odvolanie žalobcu malo byť podané elektronickými

prostriedkami, nakoľko je platiteľom dane z pridanej hodnoty. Toto však nie je pravda a na žalobcu sa
nevzťahuje ust. § 14 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žalobca podal odvolanie tak, ako mu určil správca
dane v poučení a nie je preto zrejmé, prečo správca dane rozhodol, že odvolaním žalobcu sa zaoberať
nebude.Neskôr mu však bolo doručené i rozhodnutie žalovaného zo dňa 25. 04. 2014, ktorým žalovaný
rozhodnutie správcu dane zo dňa 02. 01. 2014 potvrdil, a teda rozhodoval o odvolaní žalobcu. S
poukazom na uvedené si žalobca právom kladie otázku, ktoré z týchto rozhodnutí je záväzné a či bolo

alebonebolojehoodvolanieakceptované.Pretútozmätočnosťavadykonaniamožnopovažovaťpostup
správnehoorgánuzanezákonnýavyvolávajúcistavprávnejneistoty,pretožežalobcovinebolodoručené
žiadne vysvetlenie zo strany správnych orgánov, pričom má v rukách dve protichodné rozhodnutia.
Postup žalovaného, ktorý sa z ničoho nič začal podaným odvolaním zaoberať, vytvára stav právnej
neistoty u žalobcu a pochybnosti, či postup daňových orgánov bol zákonný, pričom ide o také vady

konania, ktoré mohli a mali vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

V podanej žalobe žalobca namietal i možné procesné pochybenia, ktoré podľa jeho názoru spočívajú i
v tom, že v protokole o výsledku daňovej kontroly je uvedené, že daňová kontrola bola u žalobcu začatá
na základe oznámenia zo dňa 05. 11. 2012, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 15. 11. 2013. V ďalšej
časti protokolu však už správca dane uvádza, že oznámenie o začatí daňovej kontroly bolo doručené
žalobcovi dňa 15. 11. 2012. Správca dane teda v jednej listiny uvádza dva rôzne dátumy doručenia

oznámenia o začatí daňovej kontroly, pričom ide o jeho zjavné pochybenie a nejednoznačnosť, ktorá má
veľký vplyv na začiatok daňovej kontroly, ktorý sa týmto stal nejednoznačný a spochybniteľný, z čoho
môže vyplývať nezákonnosť protokolu, ako i napadnutého rozhodnutia podľa platnej judikatúry (nález
Ústavného súdu SR v konaní pod sp. zn. III.ÚS 24/2010).

V ďalšej časti svojej žaloby žalobca poukázal na to, že daňové orgány náležite nezistili skutkový

stav, ale rozhodli narýchlo a na základe jediného úkonu, ktorým bolo dožiadanie na iného miestne
príslušného správcu dane len s tým cieľom, aby stihli zákonnú lehotu. Správca dane začal daňovú
kontrolu v novembri 2012 a dožiadanie na Daňový úrad Trnava bolo z konca roka 2013. Žalobca je toho
názoru, že skutkový stav v predmetnej veci nebol náležite objasnený, pričom napadnuté rozhodnutia
vychádzajú z nesprávneho vyhodnotenia dôkazov. K zdaňovaciemu obdobiu máj 2011 uviedol, že si

odpočítal daň z pridanej hodnoty v sume 26.484,38 eur z dodávateľskej faktúry zo dňa 23. 05. 2011 č.
11PF001 (č. dod. 20110448) so základom dane 132.421,92 eur za dodanie fasádneho lešenia Graf od
dodávateľa LK IMPOEXPO, s.r.o. Správca dane požiadal miestne príslušný daňový úrad o preverenie
uskutočnenia zdaniteľného obchodu u tohto dodávateľa. Dožiadaný správca dane však správcovi dane
vykonávajúcemu u žalobcu daňovú kontrolu oznámil, že splnomocnený zástupca tejto spoločnosti sa na

adrese trvalého pobytu nezdržiava, nepreberá zásielky a pôvodný konateľ tejto spoločnosti so správcom
dane komunikuje minimálne, pričom nepredložil doklady i napriek prísľubu. Z uvedených dôvodov potom
správca dane nepotvrdil uskutočnenie zdaniteľného obchodu deklarovaného na faktúre č. 20110448, a
to z dôvodu, že žalobca nepreukázal jeho uskutočnenie, v dôsledku čoho potom žalobcovi nepriznal
nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z tejto faktúry v sume 26.484,38 eur. Žalobca je však

toho názoru, že splnil všetky hmotnoprávne podmienky na odpočet dane z pridanej hodnoty, čo uznal
i správca dane a vyššie uvedenú sumu žalobcovi po uplatnení nároku i vyplatil, a teda uznal splnenie
podmienok pre odpočet dane z pridanej hodnoty.

Na základe vykonanej daňovej kontroly a dokazovania, ktoré je absolútne nepostačujúce, však nárok
na odpočet dane z pridanej hodnoty už žalobcovi nepriznal, pričom jeho argumenty sa zakladajú iba na

tej skutočnosti, že zástupca spoločnosti LK IMPOEXPO, s.r.o. sa na adrese trvalého pobytu nezdržuje,
nepreberá zásielky, so správcom dane komunikuje len minimálne a nepredložil ani doklady. Žalobca
je toho názoru, že splnil všetky hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane z pridanej hodnoty,
ktoré je možné odoprieť len na základe zavinenia, ktoré musí preukázať daňový orgán, pretože v
opačnom prípade sa tým podľa ustálenej judikatúry ESD prekračuje proporcionalita pri ochrane práv

verejných financií. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že by došlo k zavineniu alebo k porušeniu
hmotnoprávnych a formálnych podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty
zo strany žalobcu a nevyplýva to ani z vykonaného dokazovania.

Žalobca bol toho názoru, že ako kontrolovaný daňový subjekt uniesol dôkazné bremeno a na
preukázanie svojich tvrdení predložil správcovi dane všetky účtovné doklady týkajúce sa predmetnej

transakcie. Je nemysliteľné, aby správca dane ako dôkaz, že nedošlo k uskutočneniu zdaniteľného
obchodu so spoločnosťou LK IMPOEXPO, s.r.o., uviedol, že táto spoločnosť nekomunikuje so správcomdane a došlo k výmene jej konateľa. Správca dane mal doplniť dokazovanie napríklad výsluchom
svedkov, čo neurobil a nesplnil si svoje povinnosti vyplývajúce zo zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní
(daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V tejto

súvislosti poukázal žalobca na rozsudky Najvyššieho súdu SR v konaniach pod sp. zn. 8Sžf/14/2012,
5Sžf/22/2009 a 3Sžf/1/2010, ktoré sa týkajú dorubenia rozdielu dane z pridanej hodnoty a v ktorých
tento súd zaujal názor v otázke rozloženia dôkazného bremena medzi správcu dane a daňový subjekt.
Zároveň poukázal i na rozhodnutia Európskeho súdneho dvora vo veciach Optigen Ltd (C-354/03),
Fulcrum Elecronics Ltd (C-353/03), Bond House Systems Ltd (C-484/03) ako i Kittel (C-439/04), v

ktorých súd konštatoval, že uplatnenie nároku na odpočet dane na vstupe u osôb povinných k dani,
ktorých plnenia boli v rámci reťazca poskytnuté s úmyslom dopustiť sa podvodu, alebo pokiaľ ich plnenia
nasledovali v dodávateľskom reťazci, kedy tieto osoby o podvodnom konaní nevedeli alebo nemohli
vedieť, nemôže byť týmto osobám odopreté. Uplatnenie nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty
môže byť odopreté len osobe, ktorá vedela alebo musela vedieť, že prijatím určitého plnenia sa bude
podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom.

Žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt nemal žiadne právne prostriedky na to, aby obstaral účtovné
doklady spoločnosti LK IMPOEXPO, s.r.o., pričom ale správcovi dane poskytol maximálnu možnú
súčinnosť. Správcovi dane vytkol, že nedodržal základné zásady, ktoré upravuje zákon č. 563/2009
Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, a to zásadu zákonnosti, zásadu úzkej súčinnosti daňového subjektu a správcu dane, zásadu

rýchlosti a hospodárnosti daňového konania a zásadu voľného hodnotenia dôkazov. Bol toho názoru,
že správca dane nevykonal dokazovanie v súlade s ustanoveniami vyššie citovaného zákona a v tejto
súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. M-Sž doV 1/00, 7 Sž
161-166/99, 5 Sž 198/00 a 4 Sž 149/2000. V závere svojej žaloby žalobca uviedol, že žalovaný vo
svojom rozhodnutí len kopíruje rozhodnutie správcu dane, ktorý od začiatku daňovej kontroly až takmer

do jej ukončenia nežiadal žalobcu o žiadne vysvetlenie k predloženým dokladom, nekomunikoval ani s
daňovým poradcom žalobcu, pričom nepožadoval žiadnu inú súčinnosť a z týchto dôvodov je žalobca
toho názoru, že vykonané dokazovanie bolo nepostačujúce, resp. žiadne. Skutkový stav v predmetnej
veci teda nebol náležite zistený, dokazovanie bolo nedostatočné, neúplné a závery, z ktorých žalobou
napadnuté rozhodnutie vychádza, sú nezákonné.

Žalovaný podal k predmetnej veci písomné vyjadrenie, v ktorom poukázal na dôvody svojho rozhodnutia,
nakoľko dôvody podanej žaloby sú zhodné s dôvodmi odvolania, ktoré podal žalobca proti rozhodnutiu
správcu dane zo dňa 02. 01. 2014, ktorým mu bol ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty vyrubený
rozdiel tejto dane za zdaňovacie obdobie máj 2011 v sume 26.484,38 eur. Žalovaný bol toho názoru, že
tvrdenia žalobcu sú preukázateľne v rozpore s obsahom administratívneho spisu.

K jednotlivým námietkam žalobcu uviedol, že správca dane mu zaslal nesprávne oznámenie zo dňa
28. 02. 2014, pretože registrácia žalobcu na daň z pridanej hodnoty bola zrušená dňom 31. 12. 2013 a
žalobcu sa už netýkala povinnosť podávať podania elektronicky. V podaní zo dňa 10. 03. 2014 však bolo
žalobcovi oznámené, že oznámenie správcu dane zo dňa 28. 02. 2014 má považovať za bezpredmetné.
Z celého priebehu daňovej kontroly bolo zrejmé, že oznámenie o začatí daňovej kontroly bolo žalobcovi

doručené dňa 15. 11. 2012 a pokiaľ je v protokole o daňovej kontrole uvedený iný dátum, jedná sa
o zrejmú nesprávnosť a chybu v písaní. Daňová kontrola bola u žalobcu začatá dňa 04. 12. 2012 a
ukončená dňa 18. 11. 2013, teda dňom doručenia protokolu s výzvou na vyjadrenie k nemu.
Uvedené znamená, že bola dodržaná zákonom stanovená lehota na výkon daňovej kontroly.

Žalobca si za zdaňovacie obdobie máj 2011 uplatnil nárok na vrátenie nadmerného odpočtu dane z

pridanej hodnoty v sume 26.522,96 eur, pričom tento jeho nárok bol splatný 28. 04. 2011 a vrátenie
nadmerného odpočtu bolo realizované v máji 2011 bez vykonania kontroly na zistenie oprávnenosti
nároku na vrátenie nadmerného odpočtu. Správca dane začal vykonávať daňovú kontrolu až dňa 04. 12.
2012, teda po vyplatení nadmerného odpočtu a až touto následnou kontrolou bolo zistené, že žalobca
si nárokoval vyplatenie nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty vo vyššie uvedenej sume

neoprávnene a porušil ust. § 49 v nadväznosti na ust. § 51 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej
hodnoty v znení neskorších predpisov. Skutočnosť, že žalobca ako platiteľ tejto dane má faktúru oddodávateľa ešte nie je relevantný dôkaz o tom, že k dodaniu služieb uvedených na faktúre i reálne došlo
a samotná existencia faktúr neznamená, že prijímateľ tovaru má právo na odpočítanie dane, pretože je
potrebné i splnenie ďalších podmienok na jej odpočítanie v súlade s vyššie citovaným zákonom.

Dôkazné bremeno je primárne s poukazom na ust. § 24 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na daňovom subjekte
teda na žalobcovi a pokiaľ tento nepreukáže, že k dodaniu tovaru - fasádneho lešenia došlo a daňová
povinnosť vznikla, nemôže mu vzniknúť ani nárok na odpočítanie dane. Dokazovanie zo strany správcu
daneslúžiažnanáslednúverifikáciuskutočnostíadokladovpredloženýchdaňovýmsubjektom.Správca

dane oboznámil žalobcu so všetkými zisteniami v priebehu daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie
máj až december 2011, na základe ktorých prijal záver, že žalobca nemá nárok na odpočítanie dane z
predložených dodávateľských faktúr, pretože nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti. V prípade, že
žalobca nesúhlasil so zistenými skutočnosťami a prijatým záverom, mal a mohol využiť všetky zákonné
možnosti, ktoré mu dáva zákon, napriek tomu tak ale neurobil.

V ďalšej časti svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že sídlo žalobcu bolo od 21. 05. 2013 na adrese

Drieňová 34 v Bratislave len fiktívne a nezodpovedalo realite, pričom žalobca novú adresu oznámil
správcovi dane až v podaní zo dňa 29. 11. 2013. Je v rozpore s obsahom spisu tvrdenie žalobcu, že
správca dane nedodržal zásadu úzkej súčinnosti so žalobcom. Správca dane túto súčinnosť vyžadoval,
ale žalobca mu ju neposkytol (nepreberal zásielky adresované do sídla spoločnosti, nezdržiaval sa tu,
neposkytol požadované informácie). Žalobcom deklarovaný dodávateľ, t. j. spoločnosť LK IMPOEXPO,

s.r.o. sa na adrese svojho sídla nenachádzal, čo bolo zistené dožiadaným správcom dane - Daňovým
úradom Trnava, pobočka Galanta, sporadicky preberal alebo nepreberal zásielky, ktoré boli potom
následne vrátené späť s poznámkou adresát neznámy. I v prípade keď zásielky prevzal, so správcom
dane nekomunikoval a nepredložil účtovné ani daňové doklady. Na základe medzinárodnej výmeny
informácií bolo zistené, že súčasná konateľka a spoločníčka tejto spoločnosti je bulharská štátna

občianka, ktorá uviedla, že nemá žiadne doklady týkajúce sa spoločnosti, nikoho nesplnomocnila na jej
zastupovanie, nemá vedomosť o tom, že sa stala konateľkou spoločnosti, podpísala iba prázdne papiere
a urobila to za peniaze. Takýto prevod obchodného podielu vykazuje signifikantné znaky prevodu na tzv.
„bieleho koňa“. Základným predpokladom riadneho obchodného vzťahu je štandardná znalosť svojich
obchodných partnerov, pričom konateľ spoločnosti žalobcu nielenže nepreukázal vedomosť o obsahu

a rozsahu činnosti svojho obchodného podnikania, ale neprijal ani všetky rozumné opatrenia, aby
zabránil tomu, že sa spoluprácou so spoločnosťou LK IMPOEXPO, s.r.o. ocitne v reťazci deklarovaných
zdaniteľných plnení zneužívajúcich právo poskytované zásadou neutrality dane z pridanej hodnoty.
Konateľ žalobcu nezodpovedal žiadnu otázku správcu dane týkajúcu sa deklarovaných zdaniteľných
obchodov uvedených na faktúrach, pričom uviedol, že sa vyjadrí písomne. Ani jeho písomné vyjadrenie

však nedalo odpoveď na otázky správcu dane. Konateľ žalobcu teda nepreukázal žiadne znalosti o
obsahu a rozsahu činností, ktorými sa mala zaoberať jeho obchodná spoločnosť.

V závere svojho vyjadrenia žalovaný konštatoval, že v predmetnej veci žalobca nepreukázal reálne
dodanie tovaru, teda fasádneho lešenia a nebolo preukázané ani to, že tento tovar mal dodať dodávateľ
uvedený na faktúrach, a to LK IMPOEXPO, s.r.o. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok

Najvyššieho súdu SR zo dňa 4.7.2009 v konaní pod sp. zn. 7 Sž 161 - 166/99, ako i na rozsudky
Európskeho súdneho dvora (C - 354/03, C - 353/03 a C - 484/03), na ktoré poukazoval i žalobca a
z ktorých jednoznačne vyplýva, že nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty je chránený len v
prípade, že platiteľ dane o zámere skrátiť daň, resp. o plnení poznačenom podvodom vo vzťahu k
dani z pridanej hodnoty nevedel a s prihliadnutím na všetky objektívne okolnosti ani nemohol vedieť a

prijal všetky rozumné opatrenia, ktoré od neho možno požadovať v záujme overenia, že plnenie ktoré
uskutočňuje nepovedie k jeho účasti na daňovom podvode. Žalobca ale v priebehu daňovej kontroly
nepreukázal, že by prijal čo i len minimálne opatrenia na zabránenie tomu, že sa spoluprácou so
spoločnosťou LK IMPOEXPO, s.r.o. ocitne v reťazci deklarovaných zdaniteľných plnení zneužívajúcich
právo poskytované zásadou neutrality dane z pridanej hodnoty a hlavne nikdy nepreukázal, že samotná

deklarovaná dodávka bola realizovaná a že prijaté zdaniteľné plnenie (fasádne lešenie) materiálne
existuje, čo znamená, že nebola preukázaná existencia predmetnej dodávky. Žalovaný navrhol, aby súd
podanú žalobu zamietol.Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, 246a ods. 1 OSP) na
konanie v predmetnej veci vyzval účastníkov konania (žalovaného a žalobcu prostredníctvom jeho
právnej zástupkyne v podaní zo dňa 17. 09. 2014) podľa ust. § 250f ods. 2 OSP, aby sa v určenej

lehote od doručenia výzvy vyjadrili k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania s tým, že ak
sa v tejto lehote nevyjadria, bude sa predpokladať, že nemajú námietky proti prejednaniu veci bez
nariadenia pojednávania. Žalovaný ani žalobca sa k výzve súdu nevyjadrili a súd teda vychádzal z
predpokladu, že účastníci konania proti prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania nemajú námietky
a takéto prejednanie veci nie je ani v rozpore s verejným záujmom. Následne preskúmal žalobou

napadnuté rozhodnutie žalovaného týkajúce sa zdaňovacieho obdobia máj 2011, ako aj konanie, ktoré
predchádzalo jeho vydaniu podľa ust. § 247 ods. 1 a nasl. OSP, pričom zistil, že rozhodnutia daňových
orgánov (žalovaného, ako i správcu dane) sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a preto obe
tieto rozhodnutia, t. j. rozhodnutie žalovaného zo dňa 25. apríla 2014 č. 1100302/1/202680/2014/857,
ako i rozhodnutie Daňového úradu Bratislava zo dňa 2. januára 2014 č. 9104408/5/5625/2014/Jaro
podľaust.§250jods.2písm.d/OSPzrušilavecvrátilžalovanémunaďalšiekonanie.Súdtaktorozhodol

pomerom hlasov 3:0 (ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov) a rozsudok pri splnení podmienok podľa ust. § 250f ods. 1, 2
OSP verejne vyhlásil dňa 25. 02. 2015.

V predmetnej veci je potrebné uviesť, že po podaní žaloby (14. 07. 2014) bola v priebehu súdneho
konania spoločnosť žalobcu od 11. 12. 2014 zrušená bez likvidácie zlúčením s nástupníckou

spoločnosťou Akradia s. r. o. a dňom 14. 01. 2015 bola vymazaná z obchodného registra, čo mal súd
preukázané výpisom z Obchodného registra Okresného súdu Nitra zo dňa 23. 02. 2015 na spoločnosť
HOCHBAU KONSTRUKTION s.r.o. Uvedené znamená, že spoločnosť Akradia s. r. o. je v dôsledku
zlúčenia právnym nástupcom spoločnosti HOCHBAU KONSTRUKTION s.r.o. a prešli na ňu práva a
záväzky zrušenej a zaniknutej spoločnosti. Zánikom spoločnosti HOCHBAU KONSTRUKTION s.r.o.

ako právnickej osoby, ktorá na svoje zastupovanie v súdnom konaní ako splnomocniteľ splnomocnila
advokátku JUDr. Zuzanu Porubskú (splnomocnenec) však nezaniklo udelené plnomocenstvo. Toto by
s poukazom na ust. § 33b ods. 2 Občianskeho zákonníka zaniklo len v prípade, ak by práva a záväzky
zaniknutej spoločnosti neprešli na inú osobu. O takýto prípad sa však v predmetnej veci nejedná, pretože
spoločnosť Akradia s. r. o. je právnym nástupcom zaniknutej obchodnej spoločnosti a preberá všetky jej

práva a záväzky, čo je výslovne uvedené vo výpise z Obchodného registra Okresného súdu Nitra zo dňa
23. 02. 2015 zaniknutej spoločnosti HOCHBAU KONSTRUKTION s.r.o. Právna zástupkyňa pôvodného
žalobcupotomnazákladeudelenéhoplnomocenstvazodňa11.07.2014zastupujeispoločnosťAkradia
s. r. o. ako právneho nástupcu spoločnosti HOCHBAU KONSTRUKTION s.r.o.

Pod pojmom žalobca v ďalšom texte je potrebné chápať i spoločnosť HOCHBAU KONSTRUKTION s.r.o.

Z predloženého administratívneho spisu žalovaného, súčasťou ktorého je i spis správcu dane súd zistil,
že žalobca dňa 28. 06. 2011 podal daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
máj 2011, v ktorom si uplatnil nadmerný odpočet - 26.522,96 eur a vlastnú daňovú povinnosť na úhradu
uviedol v sume 26.522,96 eur. Dňa 05. 11. 2012 správca dane vydal oznámenie o výkone daňovej
kontroly u žalobcu na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj až december 2011, ktoré

bolo doručené žalobcovi dňa 15. 11. 2012 s tým, že daňová kontrola sa začne dňa 04. 12. 2012. V
tento deň bola s konateľom žalobcu spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, na ktorom boli predložené
tam uvedené listinné doklady. Súčasťou spisu je i listina označená ako „podklady k dani z pridanej
hodnoty(máj)“,naktorejjeuvedenýrok2011adátum30.11.2012,pričomvprvomriadkusúnasledovné
údaje „23. 05. 2011, 11PF001, 20110448, suma 132.421,92 eur, DPH 26.484,38 eur“. V predloženom

administratívnom spise sa nachádza i plnomocenstvo s dátumom 20. 10. 2012 (ktoré bolo doručené
správcovi dane dňa 10. 12. 2012), v zmysle ktorého žalobca ako splnomocniteľ udelil plnomocenstvo
spoločnosti AUDIT TAX CONSULTING, k.s. ako splnomocnencovi na zastupovanie pred správcom dane
vo veci výkonu daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj až december
2011.

Ďalšia zápisnica bola s konateľom žalobcu spísaná dňa 19. 12. 2012, na ktorom mu boli okrem iného
položené i konkrétne otázky k dodávateľským faktúram (č. 18/2011 od dodávateľa MZJPART, s. r. o., č.062011, č. 072011 a č. 082011 od Merlingold, s.r.o., č. 201112, č. 2011006 a č. 2011007 od FREEBAU
CONSTRUCTIONS s. r. o.), pričom konateľ žalobcu na všetky odpovedal, že sa vyjadrí písomne.
Písomné vyjadrenie žalobcu zo dňa 22. 01. 2013 je súčasťou predloženého spisu.

Nachádza sa v ňom i kúpna zmluva zo dňa 20. 05. 2011, uzavretá medzi predávajúcim, t. j. spoločnosťou
LK IMPOEXPO, s.r.o. a kupujúcim, t. j. žalobcom (v tom čase HOCHBAU KONSTRUKTION s. r. o.),
opatrená pečiatkami týchto spoločností a nečitateľnými podpismi. V čl. I. tejto zmluvy je uvedené, že
predávajúci je výučným vlastníkom lešenia typu Graf podľa špecifikácie v dodacom liste č. 110448 a v čl.
II. zmluvy je uvedené, že jej predmetom je lešenie typu Graf špecifikované v čl. I. tejto zmluvy (zároveň

je tu však uvedené a prečiarknuté, že predmetom zmluvy je osobné motorové vozidlo). Kúpna cena bola
dohodnutá v sume 158.906,30 eur s tým, že kupujúci ju zaplatí v dohodnutých splátkach po 6.620,-
eur. Dňa 23. 05. 2011 vystavil dodávateľ, t. j. spoločnosť LK IMPOEXPO, s.r.o. pre odberateľa (žalobcu)
faktúru č. 20110448 s dátumom dodania 23. 05. 2011. Predmetom fakturácie bolo fasádne lešenie typu
Graf (so špecifikáciou jeho častí) v cene 158.906,30 eur (z toho daň z pridanej hodnoty 26.484,38
eur). Faktúra je opatrená pečiatkou dodávateľa a odberateľa (žalobcu) a nečitateľnými podpismi a je

k nej pripojený dodací list č. 110448 zo dňa 23. 05. 2011 vystavený dodávateľom, t. j. spoločnosťou
LK IMPOEXPO, s.r.o. pre žalobcu ako odberateľa. Podľa výdavkových a príjmových pokladničných
dokladov zo dňa 23. 06. 2011, 29. 07. 2011, 31. 08. 2011, 30. 09. 2011, 31. 10. 2011 a 30. 12. 2011 mal
žalobca ako odberateľ zaplatiť dodávateľovi tovaru po 6.620,- eur. Faktúru i dodací list mal vyhotoviť
Y. N., ktorý bol v tom čase konateľom predávajúceho (dodávateľa). Súčasťou predloženého spisu je

i písomný súhlas zo dňa 25. 05. 2011 udelený G. Q. na uskladnenie lešenia u neho na pozemku na
adrese jeho trvalého pobytu.

V administratívnom spise sa nachádza i dožiadanie správcu dane zo dňa 11. 10. 2013 (adresované
Daňovému úradu Trnava), ktorým správca dane vykonávajúci u žalobcu daňovú kontrolu žiadal o
vykonanie šetrenia u daňového subjektu LK IMPOEXPO, s.r.o. ohľadne faktúry č. 20110448 s dátumom

dodania 23. 05. 2011, vystavenej pre žalobcu ako odberateľa za predaj fasádneho lešenia typu Graf
s uvedením konkrétnych údajov, ktoré je potrebné zistiť (či táto spoločnosť vytavila predmetnú faktúru
pre žalobcu, či ju zaúčtovala, či priznala daň v zdaňovacom období máj 2011, kedy a kde bolo
lešenie dodané, miesto nakládky a vykládky tovaru, okolnosti jeho prepravy, skladové priestory, pôvod
tovaru a pod.). Dožiadaný správca dane v podaní zo dňa 28. 10. 2013 (doručenom správcovi dane

vykonávajúcemu daňovú kontrolu dňa 04. 11. 2013) oznámil, že spoločnosť LK IMPOEXPO, s.r.o. má
splnomocnenéhozástupcu,ktorýsavšaknaadresetrvaléhopobytudlhodobonezdržuje,od25.02.2013
má nového konateľa z Bulharska, pôvodný konateľ Ladislav Kižňanský so správcom dane komunikoval
minimálne (i keď sľúbil, že príde a prinesie doklady, nikdy neprišiel), v súčasnosti už nekomunikuje vôbec
a s novou konateľkou sa nie je možné spojiť.

Správca dane vydal dňa 08. 11. 2013 oznámenie pre žalobcu, v ktorom mu okrem iného oznamoval,
že v zdaňovacom období máj až december 2011 si uplatnil odpočítanie dane z dodávateľských faktúr
od dodávateľov (medzi ktorými je uvedená i spoločnosť LK IMPOEXPO, s.r.o. a doklad int. č. 11PF001
zo dňa 23. 05. 2011 so základom dane 132.421,92 eur a DPH 26.484,38 eur za lešenie Graf),
pričom šetrením bolo zistené, že títo sú nekontaktní, nespolupracujú so správcom dane a nepreukázali

uskutočnenie zdaniteľných obchodov, t. j. dodanie tovaru alebo služby. Z uvedených dôvodov potom
žalobcovi nepriznal nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri tam uvedených faktúrach.
Oznámenie bolo adresované žalobcovi na adresu Drieňová 34, Bratislava a zásielka sa dňa 15. 11.
2013 vrátila správcovi dane s poznámkou poštového doručovateľa „adresát je neznámy“.

Dňa 10. 11. 2013 bolo správcovi dane doručené podanie spoločnosti AUDIT TAX CONSULTING, k.s.

zo dňa 08. 11. 2013 označené ako „vypovedanie plnej moci“, v ktorom je uvedené, že táto spoločnosť
ku dňu 08. 11. 2013 ruší plnú moc so spoločnosťou HOCHBAU KONSTRUKTION s. r. o.

Protokol z daňovej kontroly správca dane spísal dňa 12. 11. 2013 a z jeho záverov vyplýva, že žalobca
si v zdaňovacom období máj 2011 odpočítal daň z dodávateľskej faktúry od dodávateľa LK IMPOEXPO,
s.r.o. za dodanie fasádneho lešenia Graf, int. č. 11PF001 (č. dod. 20110448) z 23. 05. 2011 so základom

dane 132.421,92 eur a s daňou z pridanej hodnoty v sume 26.484,38 eur. Dožiadaný správca danevšak nepotvrdil uskutočnenie zdaniteľného obchodu deklarovaného na faktúre č. 20110448 z dôvodu, že
daňový subjekt nepreukázal jeho uskutočnenie (splnomocnený zástupca sa na adrese trvalého pobytu
nezdržuje, od 25. 02. 2013 má nového konateľa z Bulharska, pôvodný konateľ Ladislav Kižňanský so

správcom dane komunikoval minimálne, i keď sľúbil, že príde a prinesie doklady, nikdy neprišiel, v
súčasnosti už nekomunikuje vôbec). Z uvedených dôvodov potom žalobcovi nemožno priznať nárok na
odpočítanie dane z faktúry č. 20110448 (int. č. 11PF001) od dodávateľa LK IMPOEXPO, s.r.o. v sume
26.484,38 eur za porušenie ust. § 49 ods. 2, písm. a/ v nadväznosti na ust. § 51 ods. 2 zák. č. 222/2004
Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. V podaní zo dňa 12. 11. 2013 správca

dane žalobcu vyzval, aby sa vyjadril k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly, ktorý mu bol
v prílohe zaslaný. Zásielka spolu s výzvou sa vrátili správcovi dane dňa 18. 11. 2013 s poznámkou
doručovateľa „adresát je neznámy“.

Dňa 27. 11. 2013 bola spísaná s konateľom žalobcu zápisnica, pričom mu bolo oznámené, že daňová
kontrola bola ukončená doručením výzvy na vyjadrenie sa k protokolu, ktorá sa vrátila správcovi dane
dňa 18. 11. 2013 a tento deň sa považuje za ukončenie daňovej kontroly. Zároveň bol konateľ žalobcu

vydaný protokol z daňovej kontroly. V podaní doručenom správcovi dane dňa 29. 11. 2013 konateľ
žalobcu oznámil nové sídlo a dňa 06. 12. 2013 podal vyjadrenie (ktoré bolo správcovi dane doručené
dňa 12. 12. 2013) k protokolu, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s výsledkami z daňovej kontroly. Podľa
úradného záznamu zo dňa 20. 12. 2013 bola výzva na vyjadrenie k protokolu o daňovej kontroly spolu
s protokolom doručená žalobcovi dňa 18. 11. 2013 a do 15 pracovných dní od jeho doručenia, t. j. do

09. 12. 2013 mohol podať žalobca k nemu vyjadrenie. Toto podal na pošte dňa 10. 12. 2013, teda po
uplynutí lehoty.

Dňa 02. 01. 2014 vydal správca dane rozhodnutie, ktorým žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej
hodnoty vyrubil rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2011 v sume 26.484,38
eur s tým, že žalobca si v daňovom priznaní uplatnil nadmerný odpočet v sume 26.522,96, pričom

nadmerný odpočet zistený správcom dane je 38,58 eur, čo je rozdiel 26.484,38 eur. Proti rozhodnutiu
správcu dane podal žalobca odvolanie zo dňa 30. 01. 2014 a písomnou formou, ktoré bolo
správcovi dane doručené dňa 04. 02. 2014. Správca dane mu v podaní zo dňa 28. 02. 2014 oznámil, že
od01.01.2014jepovinnosťoudaňovéhosubjektu,ktorýjeplatiteľomdanezpridanejhodnotydoručovať
finančnej správe podania elektronickými prostriedkami a z toho dôvodu sa na podané odvolanie hľadí

ako na nepodané, pretože bolo podané v rozpore s príslušným ustanovením zák. č. 563/2009 Z. z. o
správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
V ďalšom podaní zo dňa 10. 03. 2014 správca dane žalobcovi oznámil že ako posledné zdaňovacie
obdobie na dani z pridanej hodnoty mu bol určený december 2013, v dôsledku čoho teba považovať
oznámenie zo dňa 28. 02. 2013 za bezpredmetné a podané odvolanie bolo postúpené žalovanému na

rozhodnutie. Na základe podaného odvolania žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane zo dňa 02. 01.
2014 vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý dňa 25. 04. 2014 potvrdil rozhodnutie správcu dane z dôvodov
uvedených vo svojom rozhodnutí.

Úlohou súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní
o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2011 v sume 26.484,38 eur

(ako rozdielu medzi nadmerným odpočtom uplatneným žalobcom v daňovom priznaní, t. j. 26.522,96
eur a nadmerným odpočtom zisteným správcom dane t. j. 38,58 eur pri daňovej kontrole vykonanej u
žalobcu v roku 2012 a 2013) a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci dodržali základné
zásady daňového konania a vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru,
že žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky pre vznik nároku na odpočítanie dane z pridanej

hodnoty a nevznikol mu nárok na jej odpočítanie pri plnení od deklarovaného dodávateľa tovaru, t. j.
spoločnosti LK IMPOEXPO, s.r.o.

Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 5, 6, 8 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase vykonávania daňovej
kontroly u žalobcu, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov,

chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov
daňových subjektov a iných osôb.Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a
poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca
dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne

a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a
vyrubeniu dane.

Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné

podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil
riadne alebo vôbec svoje povinnosti.

Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu
alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie alebo vybratie dane.

Právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je
úzko spolupracovať so správcom dane.

Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,

b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,

c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo

známe správcovi dane z jeho činnosti.

Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre
správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a

evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 31 ods. 4 vyššie citovaného zákona, ak ide o také miesto doručenia, na ktoré nemožno doručiť
písomnosť určenú do vlastných rúk, považuje sa písomnosť za doručenú v deň jej vrátenia správcovi
dane, a to aj vtedy, ak sa adresát, ktorému mala byť písomnosť doručená, o tom nedozvie.

Podľa § 44 ods. 1 vyššie citovaného zákona, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje

skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

Podľa § 45 ods. 1 písm. c/, e/, f/, ods. 2 písm. c/, d/, e/ vyššie citovaného zákona, daňový subjekt,
u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k
zamestnancovi správcu dane právo

c/ predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy
dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia,e/ klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní,

f/ vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo
navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim,

Kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti:

c/ poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou,

d/ predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné
doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom
dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo
správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia,

e/ predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.

Podľa § 46 ods. 1, veta prvá, ods. 8 veta prvá až štvrtá, ods. 9 písm. a/, ods. 10 vyššie citovaného
zákona, daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole.

Zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej
kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená

podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný
daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa
osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj
výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve
správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný

daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia,
ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné
dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

Daňová kontrola je ukončená dňom

a/ doručenia protokolu podľa odseku 8,

Lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej
kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré určujú
základ dane podľa osobitného predpisu, 36b) druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred
jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 kalendárnych mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších

predpisov účinnom v kontrolovanom zdaňovacom období, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby
vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky
tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň

a/vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi

dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a/, ods. 2 vyššie citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49
môže platiteľ uplatniť, ak

a/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom

období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období
kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie
daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má dokladpodľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c)
alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie
kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom

zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Platiteľ
vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na
odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom
právo na odpočítanie dane vzniklo.

Dôležitou činnosťou v rámci výkonu správy daní je daňové konanie vykonávané podľa zákona

č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, ktorý je účinný od 1. januára 2010 okrem čl. I, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára
2012. Ustanovenia tohto procesného zákona vymedzili základné zásady daňového konania, podľa
ktorých správca dane postupuje v daňovom konaní. Zásada zákonnosti určuje, že v daňovom konaní
sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí
a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných

osôb, ktoré sú zúčastnené v daňovom konaní. Základným aktom daňového konania je daňová kontrola
a na daňové účely sa ňou rozumie podrobné preskúmanie účtovných prípadov a všetkých dokladov
potrebných na určenie daňovej povinnosti z hľadiska ich hodnovernosti, úplnosti a správnosti. Dôkazné
bremeno je však na strane daňového subjektu. Pri daňovej kontrole správca dane vždy vychádza zo
zisteného skutkového stavu veci.

Vzhľadom na námietky žalobcu v podanej žalobe smerujúce k začatiu daňovej kontroly a jej trvaniu súd
uvádza, že nemožno mať žiadne pochybnosti o tom, že daňová kontrola sa u žalobcu začala dňa 04. 12.
2012nazákladeoznámeniasprávcudanezodňa 05.11.2012,ktoréboložalobcovipreukázateľne
doručené dňa 15. 11. 2012 (doklad o doručení - doručenka). Táto skutočnosť žalobcovi musí byť známa
a nič na nej nemôže meniť ani pochybenie správcu dane, ktorý v protokole z daňovej kontroly zo dňa

12. 11. 2013 na druhej strane uviedol nesprávne dátum (15. 11. 2013) doručenia oznámenia o výkone
daňovej kontroly, namiesto správneho dátumu, t. j. 15. 11. 2012, ktorý už uviedol na štvrtej strane
protokolu. Predmetné pochybenie (chyba v písaní) správcu dane nemá žiadny vplyv na skutočnosť,
že daňová kontrola bola u žalobcu začatá dňa 04. 12. 2012, kedy bola spísaná s konateľom žalobcu
i zápisnica o ústnom pojednávaní. Nemožno teda mať žiadnu pochybnosť o dátume začatia daňovej

kontroly u žalobcu.

Ako nedôvodnú súd vyhodnotil i námietku týkajúcu sa údajnej neistoty žalobcu, či ním podané odvolanie
proti rozhodnutiu správcu dane zo dňa 02. 01. 2014 žalovaný akceptoval. Žalovaný o podanom odvolaní
žalobcu rozhodol, a teda ho považoval za podané relevantným spôsobom a na tejto skutočnosti nemôže
nič meniť ani nesprávny postup správcu, ktorý v podaní zo dňa 28. 02. 2014 žalobcovi oznámil,

že jeho odvolanie považuje za nepodané, nakoľko nebolo podané elektronickými prostriedkami. Toto
pochybenie správca dane napravil tým, že žalobcovi v podaní zo dňa 10. 03. 2014 oznámil, že podanie
zo dňa 28. 02. 2014 treba považovať za bezpredmetné. Zásielku s oznámením správcu dane
si však žalobca na adrese Štúrova 41, Nitra neprevzal a táto bola dňa 14. 03. 2014 uložená na pošte
a dňa 03. 04. 2014 sa vrátila správcovi dane ako neprevzatá v odbernej lehote. S poukazom na ust. §

31 ods. 3 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov sa posledný deň lehoty na uloženie zásielky považuje za deň jej
doručenia a je vecou žalobcu, že si zásielku neprevzal ani v odbernej lehote.

Za dôvodné však súd považoval ďalšie námietky žalobcu týkajúce sa dokazovania vykonaného v
priebehu daňovej kontroly, výsledky ktorého podľa názoru súdu zatiaľ neumožňujú ustáliť záver, ktorý

urobili daňové orgány, nakoľko vykonané dokazovanie pre takýto záver neposkytuje dostatok dôvodov.
Súd je toho názoru, že žalovaný ako odvolací daňový orgán nevenoval v predmetnej veci dostatočnú
pozornosť priebehu daňovej kontroly vykonanej u žalobcu. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom
predloženého administratívneho spisu žalovaného, súčasťou ktoré ho je i spis správcu dane súd zistil, že
správcadanenepostupovalvovzťahukžalobcovivsúladesvyššiecitovanýmzákonomč.563/2009Z.z.

o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplýva, že žalobca ako kupujúci mal uzavrieť sospoločnosťouLKIMPOEXPO,s.r.o.akopredávajúcimdňa20.05.2011kúpnuzmluvu,predmetomktorej
malo byť lešenie typu Graf za kúpnu cenu 158.906,30 eur. Predmetná kúpna zmluva bola správcovi
dane predložená dňa 04. 12. 2012 spolu s výdavkovými pokladničnými dokladmi žalobcu, ktorými mal

platiť za dodávku tohto tovaru, čo vyplýva zo zápisnice o ústnom pojednávaní s konateľom žalobcu,
ktorá bola spísaná v uvedený deň. Napriek tejto skutočnosti sa správca dane na ústnom pojednávaní
s konateľom žalobcu dňa 19. 12. 2012 nezameral na objasnenie okolností tohto obchodného prípadu,
ktorý mal byť realizovaný v mesiaci máj 2011, ale konateľovi žalobcu položil konkréte otázky týkajúce sa
jeho obchodov v iných zdaňovacích obdobiach a s inými daňovými subjektmi (č. 18/2011 od dodávateľa

MZJPART, s. r. o., č. 062011, č. 072011 a č. 082011 od Merlingold, s.r.o., č. 201112, č. 2011006 a
č. 2011007 od FREEBAU CONSTRUCTIONS s. r. o.). Je potom logické, že konateľ žalobcu sa vo
svojom písomnom vyjadrení zo dňa 22. 01. 2013 zameral na iné kontrolované zdaňovacie obdobia a
iných svojich dodávateľov a nie na zdaňovacie obdobie máj 2011, kedy mal byť realizovaný obchod so
spoločnosťou LK IMPOEXPO, s.r.o., ktorá mu mala dodať lešenie a jeho dodávku fakturovať faktúrou zo
dňa 23. 05. 2011 č. 20110448 v sume 158.906,30 eur, z toho daň z pridanej hodnoty v sume 26.484,38

eur, ktorú si žalobca odpočítal v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
máj 2011.

V tejto súvislosti je potom potrebné poukázať na ust. § 24 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe
daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a na
povinnosť správcu dane v rámci daňovej kontroly viesť dokazovanie tak, aby skutočnosti nevyhnutné

na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie. Predmetnom daňovej kontroly dane z pridanej
hodnoty bolo i zdaňovacie obdobie máj 2011, a v jej rámci bolo potom potrebné zistiť a preveriť i
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane v tomto zdaňovacom období, a to i podrobným
výsluchom konateľa žalobcu k tomuto zdaňovaciemu obdobiu a k obchodnému prípadu s deklarovaným
dodávateľom lešenia, teda spoločnosťou LK IMPOEXPO, s.r.o.

Vyššieuvedenépochybenienebolomožnénapraviťanidožiadanímzodňa11.10.2013nasprávcudane
príslušného pre deklarovaného dodávateľa žalobcu (spoločnosť LK IMPOEXPO, s.r.o.), na ktorého sa
správca dane vykonávajúci daňovú kontrolu u žalobcu obrátil s konkrétnymi otázkami ohľadne dodania
lešenia žalobcovi. Dožiadaný správca dane, t.j. Daňový úrad Trnava, pobočka Galanta nevykonal podľa
názoru súdu žiadne šetrenie, o ktoré bol žiadaný, čo preukazuje jeho odpoveď zo dňa 28. 10. 2013. Na

tieto nedostatky vo vykonanom dokazovaní poukazoval i žalobca v podanej žalobe.

Z ust. § 45 ods. 1 písm. f/ vyššie citovaného zákona vyplýva právo žalobcu ako kontrolovaného
daňového subjektu vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu
ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim. Toto právo bolo podľa
názoru súdu žalobcovi v priebehu daňovej kontroly upreté, nakoľko v priebehu daňovej kontroly nebol

oboznámený s výsledkami vykonaného dokazovania týkajúcimi sa zdaňovacieho obdobia máj 2011
a z obsahu spisu nevyplýva ani to, či v priebehu daňovej kontroly vôbec mal vedomosť o tom, že
správca dane považuje za nedôvodné odpočítanie dane z pridanej hodnoty v sume 26.484,38 eur za
uvedené zdaňovacie obdobie pri deklarovanej dodávke lešenia od spoločnosti LK IMPOEXPO, s.r.o.
Uvedené pochybenie podľa názoru súdu nemožno odstrániť ani postupom podľa ust. § 46 ods. 8 vyššie

citovaného zákona, v zmysle ktorého má daňový subjekt právo vyjadriť sa k zisteniam uvedeným v
protokole o daňovej kontrole, nakoľko doručením protokolu o daňovej kontrole sa daňová kontrola končí.
Je teda potrebné rozlišovať práva daňového subjektu vyplývajúce z ust. § 45 ods. 1, písm. f/, t. j. právo
vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam v priebehu daňovej kontroly a z ust. § 46 ods. 8 vyššie citovaného
zákona, t. j. právo vyjadriť sa k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly, doručením ktorého

sa daňová kontrola končí, čo znamená, že daňový subjekt sa už nemôže vyjadrovať v priebehu daňovej
kontroly.

S poukazom na uvedený postup správcu dane súd dospel k tomu záveru, že v predloženom
administratívnom spise sa nenachádza žiadny záznam o tom, že správca dane v priebehu daňovej
kontroly oboznámil žalobcu s tým, že za sporné považuje i odpočítanie dane z priadnej hodnoty za

zdaňovacie obdobie máj 2011 pri deklarovanej dodávke lešenia od spoločnosti LK IMPOEXPO, s.r.o.,
ktorá bola fakturovaná faktúrou zo dňa 23. 05. 2011 č. 20110448. K tejto dodávke nebol žalobca anivypočutý a potrebné dokazovanie nebolo vykonané ani dožiadaným správcom dane, pričom žalobca o
zisteniach správcu dane v priebehu daňovej kontroly nebol ani oboznámený.

Z vyššie uvedených dôvodov bolo potrebné rozhodnutie žalovaného ako odvolacieho daňového orgánu

zo dňa 25. 04. 2014, ako i rozhodnutie správcu dane zo dňa 02. 01. 2014 zrušiť a vec vrátiť žalovanému
na ďalšie konanie, a to podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d/ OSP, nakoľko dokazovanie, ktoré vykonal
správca dane zatiaľ neposkytuje dostatok dôvodov na vydanie rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane
z pridanej hodnoty v sume 26.484,38 eur, a teda rozhodnutie správcu dane je nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov. Nedostatok dôvodov neznamená len absolútny nedostatok odôvodnenia, ale

zahŕňa aj prípady, keď pre dané rozhodnutie nebol dostatok dôvodov. Toto pochybenie správcu dane
neodstránil ani žalovaný, ktorý rozhodnutie správcu dane potvrdil napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky.

Adekvátnym dôkazným prostriedkom na objasnenie, či došlo k zakúpeniu lešenia od deklarovaného
dodávateľa mal byť predovšetkým podrobný výsluch konateľa žalobcu, prípadne i jeho zamestnancov
(ak ich mal) za účelom zistenia, kedy došlo k zakúpeniu a dodaniu tohto lešenia a za akých okolností. V

ďalšom konaní bude preto potrebné dôsledne vypočuť osobu, ktorá bola konateľom žalobcu v čase, keď
samalrealizovaťobchodsospoločnosťouLKIMPOEXPO,s.r.o.zaúčelomzisteniaokolností,zaktorých
mal byť tento obchod dojednaný a dodávka mala byť realizovaná, príp. i ďalšie osoby, ktoré by mali
vedomosť o predmetnej dodávke. Je v záujme žalobcu, aby bola vec náležite vykonaným dokazovaním
objasnená, nakoľko predloženie listinných dokladov (zmlúv, faktúr, dodacích listov, príjmových a

výdavkových pokladničných dokladov) nie je ešte dôkazom o uskutočnení obchodnej transakcie medzi
deklarovaným dodávateľom a odberateľom a nemožno z nich vyvodiť záver o reálnej existencii dodania
tovaru a následne ani o dôvodnosti odpočítania dane z pridanej hodnoty. V neposlednom rade bude
potrebné ohľadom dodania tovaru žalobcovi vypočuť i zástupcu deklarovaného dodávateľa a okrem
iného sa zamerať na to, kedy a akým spôsobom bol tovar odovzdaný a prevzatý zmluvným stranami,

kto ho odovzdal a prevzal, kde sa tak stalo, ako bol tovar prepravený a pod.. Pokiaľ sa vyskytnú rozpory
medzi výpoveďami týchto osôb a listinnými dokladmi, bude treba zvážiť, či neprichádza do úvahy napr.
i konfrontácia medzi nimi. Až po vykonaní dôkazov v naznačenom smere bude môcť správca dane
zvážiť, či neprichádza do úvahy ďalšie dokazovanie. Na druhej strane však treba povedať, že daňový
subjekt znáša dôkazné bremeno svojich tvrdení aj pri ďalšom dokazovaní.

Následne po vykonaní dokazovania v naznačenom smere bude potrebné oboznámiť žalobcu s
výsledkami vykonaného dokazovania, zákonným spôsobom sa s nimi vysporiadať (prípadne i s jeho
námietkami) a posúdiť, či žalobca splnil alebo nesplnil zákonom stanovené podmienky na odpočítanie
dane z pridanej hodnoty podľa ust. § 49 v spojení s ust. § 51 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej
hodnoty v znení neskorších predpisov.

Daňové orgány budú v ďalšom konaní viazané právnym názorom súdu s poukazom na ust. § 250j ods.
7 OSP.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 OSP tak, že žalobcovi priznal náhradu trov
konania, nakoľko v podanej žalobe si právo na náhradu trov konania prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne uplatnil. Bolo však povinnosťou žalobcu, resp. jeho právnej zástupkyne, aby si trovy konania

vyčíslili najneskôr v lehote do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia, a to s poukazom na ust.
§ 151 ods. 1, 2 OSP. Žalobca ani jeho právna zástupkyňa si v tejto lehote, a ani neskôr, náhradu trov
konania nevyčíslili, v dôsledku čoho potom súd priznal žalobcovi náhradu trov konania, ktoré vyplývajú
zo spisu, teda náhradu trov konania v sume 70,- eur, čo predstavuje žalobcom zaplatený súdny poplatok
z návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorým bola

uložená sankcia za iný správny delikt alebo určená daň alebo clo alebo boli daň
alebo clo dodatočne vyrubené, na základe žaloby podľa položky 10 písm. c/ Sadzobníka súdnych
poplatkov, ktorý je prílohou k zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení neskorších predpisov.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Krajský súd v Nitre, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha (§ 205 ods. 1 OSP).