Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. február 2015

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 6C/299/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812216786
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Kohútová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3812216786.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Miriam Kohútovou PhD., v právnej veci navrhovateľa

MEGATEAM s.r.o., IČO 36 331 520 so sídlom Včelárska 4, Prievidza, zastúpeného JUDr. Gabrielom
Olšovským,advokátomsosídlomul.G.Švéniho6,Prievidzaprotiodporcovi:S.I.,narodenýXX.X.XXXX,
bytom R.. B. XXX/XX, M., zastúpenému JUDr. Dašou Taschovou, advokátkou so sídlom M. Hodžu 14/1,
Prievidza o zaplatenie 3.000,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Súd o náhrade trov konania rozhodne v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným osobne na súde 17.9.2012 si navrhovateľ proti odporcovi uplatnil nárok na zaplatenie

3 000,00 eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 1.1.2011 do zaplatenia tvrdiac, že s odporcom uzavrel
3.6.2010 písomne zmluvu o pôžičke na sumu 3 000,00 eur bezúročne so splatnosťou 31.12.2010.
Odporca pôžičku prevzal 3.6.2010 a použil ju na reklamnú činnosť. Odporca požičanú sumu nevrátil,
ani čiastočne. Navrhovateľ si uplatnil trovy konania.

Súd o návrhu navrhovateľa rozhodol podľa § 172 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku platobným
rozkazom dňa 7.11.2012. Proti platobnému rozkazu podal odporca, včas, odpor s odôvodnením, že

navrhovateľ odporcovi nikdy neodovzdal sumu 3 000,00 eur, ktorá mala byť predmetom pôžičky.
Navrhovateľ s odporcom vykonávali spoločnú podnikateľskú činnosť v oblasti reklamných služieb, avšak
bez zmluvného základu, keďže k zmluvnej úprave práv a povinností nikdy nedošlo. Fakticky však
odporca spoločné podnikanie s navrhovateľom vykonával, čo vyplýva najmä zo skutočnosti, že odporca
zazmluvnilobchodnýchzástupcov,ktorívykonávalipredajreklamnýchslužiebpreodporcuavšakvmene
navrhovateľa a na jeho účet. Odporca tiež sám zabezpečoval predaj reklamných služieb navrhovateľa.
Za účelom spoločného výkonu podnikateľskej činnosti navrhovateľ postupne zakúpil 10 - 11 kusov LCD

televízorov, prostredníctvom ktorých boli realizované reklamné služby pre klientov, a ktorých hodnota ku
dňu 3.6.2010 predstavovala 6 000,00 eur. Preto 3.6.2010 navrhovateľ dal podpísať odporcovi zmluvu
o pôžičke, avšak bez toho, aby odporcovi odovzdal peňažné prostriedky a zmluva o pôžičke mala
predstavovať len doklad navrhovateľa o účasti odporcu na spoločnom podnikaní a mala byť vyjadrení
polovičného podielu odporcu na zakúpení LCD televízorov. Z dôvodu, že navrhovateľ reálne neodovzdal
odporcovi žalovanú sumu, ktorá mala byť predmetom pôžičky, právny vzťah zo zmluvy o pôžičke medzi
účastníkmi nikdy nevznikol. Odporca sa ďalej bránil tým , že predmetná zmluva o pôžičke nebola ani

zaúčtovaná v účtovníctve navrhovateľa za rok 2010. Odporca následne, v prípade, ak by súd dospel k
záveru, že medzi účastníkmi vznikol právny vzťah zo zmluvy o pôžičke, uplatnil si voči navrhovateľovi
započítaciu námietku vo výške 3 000,00 eur a to právnym titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré
vzniklo na strane navrhovateľa tým, že odporca sa podieľal polovičným podielom na zakúpení LCDtelevízorov v celkovej hodnote 6 000,00 eur, ktoré sú majetkom navrhovateľa a na strane navrhovateľa
takto dochádza k bezdôvodnému obohateniu v sume 3 000,00 eur. Odporca preto navrhol návrh
zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie dôkaznými prostriedkami: zmluva o pôžičke z 3.6.2010 (č.l. 4 spisu); zmluva
o obchodnom zastúpení z 20.4.2010 (č.l. 14-15 spisu); objednávkami reklamných služieb (č.l. 16 až 22
spisu); doklad o výbere v hotovosti z 3.6.2010, výdavkový pokladničný doklad z 11.6.2010 a príjmový
pokladničný doklad z 3.6.2010 (prílohová obálka); výpis z účtovníctva navrhovateľa z 5.9.2013 (č.l. 43);

výsluch navrhovateľa, výsluch odporcu, výsluch svedka K. U., znalecký posudok Y.. Y. W..Z vykonaného
dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ ako veriteľ a odporca ako dlžník, obidvaja bývalí spolupracovníci v oblasti reklamných
služieb, uzatvorili dňa 3.6.2010 zmluvu pomenovanú ako zmluva o pôžičke, podľa ktorej mal
navrhovateľ odovzdať- požičať odporcovi v rovnaký deň sumu 3 000,00 eur. Podpisy účastníkov na

zmluve boli osvedčené. Pôžičku sa odporca zaviazal vrátiť do 31.12.2010. Spoločná podnikateľská
aktivita navrhovateľa a odporcu sa prejavovala aj vo vzťahu ku klientom tým, že odporca podpísal
za navrhovateľa zmluvu o obchodnom zastúpení dňa 20.4.2010. Rovnako odporca podpisoval za
navrhovateľa aj viaceré objednávky reklamných služieb medzi navrhovateľom ako dodávateľom
a objednávateľmi reklamných služieb z 16.8.2010 (Y.. O. S.), 26.10.2010 (Lekáreň na Korze),

21.6.2010 (AUROSALON KRSKA s.r.o.), 16.7.2010 (Y.. O. S.), 21.7.2010 (LAREMIA s.r.o.), 26.10.2010
(STAVEBNINY BaR spol. s r.o.). Navrhovateľ ako aj odporca sa mali na spoločnej podnikateľskej činnosti
podieľať každý v rozsahu jednej polovice, teda 50:50.

Navrhovateľ tvrdil, že odovzdal odporcovi sumu 3 000,00 eur v deň uzavretia zmluvy, teda 3.6.2010, a

odporca mal požičané peniaze použiť na reklamnú činnosť. Odporca navrhovateľovi požičané peniaze
nevrátil vôbec. Na výsluchu navrhovateľ uviedol, že zmluvu o pôžičke vypracoval odporca, zmluva bola
podpísaná 3.6.2010 a v tento deň bola odporcovi aj odovzdaná suma 3 000,00 eur v kancelárii na
ul. Švéniho v Prievidzi za prítomnosti navrhovateľa, odporcu a pána U., ktorý s účastníkmi konania
spolupracoval. Finančné prostriedky mal navrhovateľ k dispozícií, a nemusel ich vyberať z účtu.

Navrhovateľ dňa 11.6.2010 vystavil výdavkový pokladničný doklad číslo 00360 za účelom poskytnutej
pôžičky odporcovi v sume 3000,00 eur. Pôžičku mal navrhovateľ riadne zaúčtovať v účtovníctve.

Súd z výpovede svedka U. zistil, že nemá k žiadnemu z účastníkov ani priateľský ani príbuzenský vzťah.
K priebehu uzatvorenia zmluvy o pôžičke uviedol, že sedel v kancelárii navrhovateľa, kde bezodplatne

vykonával svoju pracovnú činnosť ako živnostník. Začiatkom júna prišli do kancelárie navrhovateľ s
odporcom a podpísali doklad. O aký doklad išlo sa svedok U. dozvedel až keď sa navrhovateľa opýtal.
Svedok U. ďalej uviedol, že na základe tejto zmluvy požičal navrhovateľ odporcovi 3 000,00 eur, ktorá
suma bola navrhovateľom odovzdaná odporcovi pred očami svedka U., pričom svedok U. nevedel
v akých bankovkách. Následne však rozporne svedok U. uviedol skutočnosti ohľadom uzatvorenia

zmluvy o pôžičke a to v tom, že uviedol, že účastníci prišli do kancelárie s tým, že navrhovateľ
držal v ruke zmluvu o pôžičke, ktorá bola predtým vyhotovená, nevedel však uviesť kým. Potom ako
mal odporca priestor sa so zmluvou oboznámiť, došlo k podpísaniu tejto zmluvy a odovzdaniu peňazí.
Svedok U. mal vedieť, že ide o sumu 3 000,00 eur z rozprávania navrhovateľa s odporcom, ktorí sa mali
o tejto sume rozprávať. Následne sa svedok U. už nevedel vyjadriť k otázke, či bola zmluva podpísaná

pred odovzdaním peňazí alebo až potom. Svedok U. záverom výpovede opäť rozporne vypovedal, že
účastníci konania išli overiť podpisy na zmluve po štyroch či piatich dňoch, následne sa však nevedel
vyjadriť k tomu, či podpis na zmluve bol alebo nebol overený.

Navrhovateľnepopieral,žesodporcomvykonávalspoločnúpodnikateľskúčinnosť,akoanito,ženakúpil

určitý počet televízorov, ktoré mali byť investíciou do spoločného podnikania. A práve na tejto investícii
sa odporca nijako nepodieľal, preto ho navrhovateľ mal tlačiť do uzavretia spoločenskej zmluvy. Odporca
naopak tvrdil, že s navrhovateľom spoločne podnikal v oblasti reklamných služieb, a práve za účelom
spoločného výkonu podnikateľskej činnosti navrhovateľ mal kúpiť 10-11 kusov LCD televízorov z dôvodu
realizovania reklamných služieb pre klientov, pričom cena takéhoto počtu LCD televízorov mala mať

hodnotu 6 000,00 eur. Odporca sa mal na tomto náklade pre spoločnú podnikateľskú činnosť podieľať
podpísaním zmluvy o pôžičke na sumu 3000,00 eur, teda malo ísť o vyjadrenie odporcovho polovičného
podielu na kúpených LCD televízoroch. Preto dňa 3.6.2010 navrhovateľ dal podpísať odporcovi zmluvu
o pôžičke, avšak bez toho, aby odporcovi odovzdal peňažné prostriedky a zmluva o pôžičke malapredstavovať len doklad navrhovateľa o účasti odporcu na spoločnom podnikaní a mala byť vyjadrení
polovičného podielu odporcu na zakúpení LCD televízorov. Z dôvodu, že navrhovateľ reálne neodovzdal
odporcovi žalovanú sumu, ktorá mala byť predmetom pôžičky, právny vzťah zo zmluvy o pôžičke medzi

účastníkmi nikdy nevznikol. Podľa odporcu malo k uzavretiu zmluvy dôjsť tak, že túto zmluvu mala
vypracovať právnička navrhovateľa. Zmluva bola podpísaná na mestskom úrade v Prievidzi, kde boli
overené podpisy. Potom sa účastníci konania mali vrátiť do kancelárie, kde nedošlo k finančnému
odovzdaniu peňazí. Zmluvu o pôžičke odporca dobrovoľne podpísal z dôvodu, že s navrhovateľom
mal dobré vzťahy. Zmluva o pôžičke mala byť uzavretá ako zábezpeka, aby odporca zo spoločného

podnikania neodišiel. Podľa odporcu nikto pri uzavretí zmluvy nebol, ani svedok U.. Odporca má za
to, že právny vzťah zmluvy o pôžičke medzi veriteľom - navrhovateľom a dlžníkom - odporcom nikdy
nevznikol. Navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, že finančná hotovosť vo výške 3000 eur bola
riadne odovzdaná, ako to vyžaduje právo na vznik o pôžičke podľa Občianskeho zákonníka. Vyjadrenie
navrhovateľa v jeho výpovedi potvrdzuje, že tieto prostriedky nikdy odporcovi neboli odovzdané, alebo
bol z nich nakúpený materiál - televízory, ktoré navrhovateľ viedol vo svojom účtovníctve a bolo jeho

vlastníctvom. Navrhovateľ svojimi tvrdeniami vo výpovedi si odporuje tým, že tvrdí, že bola zmluva
podpísaná v kancelárii spolu s odovzdaním finančných prostriedkov, pričom zmluva bola podpísaná
na matrike overená pracovníčkou úradu. Tvrdenia svedka navrhnutého navrhovateľom sú rozporuplné,
preto ich súd nemôžeme považovať za dôkaz, svedok udával nepravdivé informácie a navádzal súd.
Nevedel sa vyjadriť k okolnostiam, ako došlo k odovzdaniu finančných prostriedkov, pričom to nevie

preukázať, že k takémuto niečo došlo. Podľa navrhovateľa naopak bolo preukázané, že odporca uzavrel
zmluvu o pôžičke s navrhovateľom, prevzal finančnú čiastku, ktorá mala byť predmetom sporu. Na
viac, keď na zmluve je overený podpis, odporca nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval, že k
reálnemu prevzatiu finančnej čiastky nedošlo. Odporca sa ďalej bránil, že predmetná zmluva o pôžičke
nebola ani zaúčtovaná v účtovníctve navrhovateľa za rok 2010. Navrhovateľ naopak tvrdil, že pôžičku

mal riadne zaúčtovanú v účtovníctve poukazujúc aj na závery znaleckého dokazovania. Znalkyňa Y.. Y.
W. na zadanú úlohu súdu v rámci znaleckého dokazovania, aby preskúmala účtovníctvo navrhovateľa a
zodpovedala na otázku, či v účtovníctve (účtovných knihách a osobitne v účtovnej závierke za rok 2010)
má navrhovateľ v mesiaci jún 2010 riadne zaúčtovanú pohľadávku voči odporcovi vo výške 3000,00
eur, znalkyňa odpovedala, že navrhovateľ má riadne zaúčtovanú pohľadávku voči odporcovi vo výške

3 000,00 eur v účtovnom denníku za mesiac jún 2010. Predmetná pohľadávka je osobitne zaúčtovaná
aj v účtovnej závierke za rok 2010 na zostatku účtu 311 10 - odberatelia (ako nezaplatená). Znalkyňa
ďalej uviedla iné zistenia, a to: a) pohľadávka navrhovateľa voči odporcovi vznikla zo zmluvy o pôžičke
uzavretej dňa 3.6.2010 vo výške 3 000,00 eur na základe dojednaných podmienok a b) navrhovateľ
vystavil dňa 31.12.2010 faktúru na meno odporcu, s dátumom daňovej povinnosti, dodania a splatnosti:

31.12.2010. V texte faktúry je uvedené: fakturujem Vám pôžičku celkom 3 000,00 eur. Pohľadávka bola
tiež zaevidovaná do pomocnej knihy - knihy vydaných odberateľských faktúr za rok 2011 a 2012 (kniha
za rok 2010 nebola doložená). Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ tento duplicitný postup na požiadanie
znalkyne nevysvetlil, znalkyňa považuje vystavenie faktúry za neobvyklú, nelogickú a nezrozumiteľnú
účtovnú operáciu v rozpore s postupmi účtovania. V rámci posudku bolo zistené z pokladničnej knihy, že

pôžička odporcovi bola v pokladničnej knihe zaradená ako doklad č. 360 (predtým doklady č. 123, 122,
121 bez prerušenia a potom doklady č. 124, 125, 126); ďalej z denníka je zrejmé, že pôžička s dátumom
11.6.2010 bola zapísaná v denníku po zápise zo dňa 16.6.2010; taktiež v zozname faktúr je faktúra
z 31.12.2010 (ktorou mala byť fakturovaná pôžička odporcovi) zaradená až za faktúrou z 31.12.2011,
pričom z obsahu samotnej faktúry vyplýva, že bola vystavená dňa 31.12.2010, v ktorý deň je uvedená

aj splatnosť faktúry, daňová povinnosť a dátum dodania, pričom ako odberateľ je označený odporca
výlučne menom a priezviskom. Podľa navrhovateľa zo znaleckého dokazovania vyplynulo, že pôžička
bola riadne zaúčtovaná. Odporca sa k znaleckému dokazovaniu vyjadril tak, že znaleckým posudkom sa
jednoznačne preukázalo, že pôžičku vo výške 3000,00 eur odporca nemá riadne a korektne zaúčtovanú
vo svojom účtovníctve a táto položka bola doložená do účtovníctva dodatočne, ako to svedčí aj zo

záverov znaleckého posudku.

Odporca ďalej pre prípad, že k uzavretiu zmluvy o pôžičke došlo uplatnil si voči navrhovateľovi
započítaciu námietku vo výške 3 000,00 eur a to právnym titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré
vzniklo na strane navrhovateľa tým, že odporca sa podieľal polovičným podielom na zakúpení LCD

televízorov v celkovej hodnote 6 000,00 eur, ktoré sú majetkom navrhovateľa a na strane navrhovateľa
takto dochádza k bezdôvodnému obohateniu v sume 3 000,00 eur. Podľa navrhovateľa tým verifikuje,
že záväzok vznikol, pretože ak by nevznikol, odporca nemôže započítavať. Navrhovateľ so započítaním
nesúhlasil, pretože pohľadávku odporcu považuje za spornú, neexistujúcu a z týchto dôvodov nie jemožné ju započítať. Podľa odporcu ide o typický návrh na alternatívny petit a neznamená to, že by
odporca popieral skutočnosti tvrdené v prvej časti (že pôžička nevznikla). Odporca alternatívny petit
zdôvodnil tým spôsobom, že navrhovateľ zakupoval podľa potreby televízory, ktorých keď hodnota

dosiahla zhruba sumu 6000,00 eur. Podľa odporcu si navrhovateľ chcel odporcu poistiť zotrvaním vo
firme uzatvorením spornej zmluvy o pôžičke, čiže podklady k výške televízorov v celkovej hodnote
6000,00 eur sú majetkom navrhovateľa, ktorý ich má k dispozícii.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa

druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Navrhovateľ označený ako veriteľ a odporca označený ako dlžník uzatvorili dňa 3.6.2010 zmluvu
označenú ako zmluva o pôžičke, ktorej obsahom bol záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi bezúročnú
pôžičku 3000,00 eur, s tým, že túto zmluvu mal navrhovateľ odovzdať odporcovi v hotovosti pri podpise
zmluvy, a povinnosť odporca poskytnutú pôžičku použiť na spoločnú investíciu (reklamnú činnosť)

a pôžičku vrátiť do 31.12.2010. Podpisy navrhovateľa a odporcu na zmluve boli úradne osvedčené.
Odporca mal podľa bodu 3.1 podpisom na zmluve potvrdiť prevzatie sumy 3 000,00 eur. Sporným
medzi účastníkmi bolo, či došlo uzavretím takejto zmluvy k uzavretiu zmluvy o pôžičke podľa § 657
Občianskeho zákonníka, ktorej základným znakom je to, že veriteľ prenecháva dlžníkovi určité množstvo
vecí druhovo určených vecí (tu peniaze) a dlžník sa zaväzuje vrátiť po určitej dobe veci rovnakého druhu.

Pričom zmluva o pôžičke má reálnu povahu, teda pre vznik zmluvy o pôžičke podľa § 657 Občianskeho
zákonníka je nevyhnutná nielen vzájomná dohoda strán, na základe ktorej vzniká medzi účastníkmi
zväzkový vzťah, ktorého obsahom sú dohodnuté práva a povinnosti, ale, a to predovšetkým, aj skutočné
odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi. Právny vzťah zo zmluvy o pôžičke medzi stranami vzniká až
okamihom odovzdania veci dlžníkovi. Záväzok dlžníka vrátiť veriteľovi to, čo mu bolo požičané, a právo

veriteľa požadovať od dlžníka vrátenie pôžičky vzniká až okamihom odovzdania predmetu pôžičky. Pre
vznik právneho vzťahu zo zmluvy o pôžičke je preto nevyhnutný, okrem samotného uzavretia zmluvy
(konsenzus - dohoda strán), aj ďalší úkon, a to odovzdanie predmetu pôžičky (reálne odovzdanie). Ak
medziveriteľomadlžníkomnedôjdekodovzdaniupredmetupôžičky,nevzniknemedzinimiprávnyvzťah
zo zmluvy o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka. „V řízení o vrácení půjčky leží na žalobci

důkazní břemeno o tom, že plnění žalovanému poskytl, i o tom, že plnění bylo poskytnuto na základě
smlouvy o půjčce se žalovaným uzavřené.“ (rozhodnutie Nejvyššího soudu Českej republiky 25 Cdo
98/2000 /C 946/). Navrhovateľ mal v konaní dôkaznú povinnosť ohľadom uzavretia zmluvy o pôžičke,
teda ohľadom toho, že odporcovi poskytol pôžičku na základe zmluvy zo dňa 3.6.2010. Navrhovateľ
na preukázanie uzavretia zmluvy o pôžičke (aj reálneho odovzdania peňazí) uviedol, že zmluvu, ktorú

mal vypracovať odporca, účastníci konania podpísali 3.6.2010 v kancelárii na ul. Švéniho v Prievidzi
za prítomnosti navrhovateľa, odporcu a svedka U. a v tento deň navrhovateľ mal aj odovzdať sumu 3
000,00 eur odporcovi. Odporca priebeh podpísania zmluvy, ktorú mala pripraviť právnička navrhovateľa,
opísal inak, malo k nemu dôjsť na mestskom úrade v Prievidzi, len v prítomnosti navrhovateľa a odporcu,
bez svedka U., pričom k odovzdaniu predmetu pôžičky nikdy nedošlo. Odporca podpisoval zmluvu dňa

3.6.2010 len z toho dôvodu , že s navrhovateľom spoločne podnikal v oblasti reklamných služieb, v
tom čase mali dobré vzájomné vzťahy a na spoločnom podnikaní sa mali podieľať pomerom 50:50.
Práve z toho dôvodu podpísal zmluvu dňa 3.6.2010, lebo mal záujem podieľal sa polovičným podielom
(3 000,00 eur) na zakúpení LCD televízorov, ktoré zakúpil navrhovateľ v celkovej hodnote 6 000,00 eur,
ktoré sú majetkom navrhovateľa. Zmluva zo dňa 3.6.2010 mala predstavovať len doklad navrhovateľa

o účasti odporcu na spoločnom podnikaní a mala byť vyjadrením polovičného podielu odporcu na
zakúpení LCD televízorov. Navrhovateľ nepopieral, že s odporom spoločne podnikali, ani skutočnosť,
že do spoločného podnikania investoval približne 6 000,00 eur a to zakúpením LCD televízorov.
Navrhovateľ na preukázanie uzavretia zmluvy o pôžičke navrhol vypočuť svedka U., ktorý mal byť v čase
uzavretia zmluvy o pôžičke osobne prítomný. Výpoveď svedka U. súd nepovažoval za dôveryhodnú ale

za zavádzajúcu vzhľadom na množstvo rozporov. Svedok U. uviedol, že účastníci v jeho prítomnosti
podpísali nejakú zmluvu, pričom najprv nevedel o akú zmluvu ide (že ide o zmluvu o pôžičke sa mal
dozvedieť až z odpovede navrhovateľa), a navrhovateľ odovzdal odporcovi 3 000,00 eur, následne
sa vyjadril, že účastníci prišli do kancelárie (na Švéniho ulici v Prievidzi) a navrhovateľ držal v ruke
vyhotovenú zmluvu o pôžičke (teda mal vedieť, že išlo konkrétne o zmluvu o pôžičke), s ktorou sa mal

oboznámiť odporca a následne navrhovateľ odporcovi mal odovzdať sumu 3 000,00 eur, pričom o tom,
že išlo o túto sumu sa mal dozvedieť z rozprávania medzi navrhovateľom a odporcom. Na začiatku
výpovede však svedok U. uviedol, že videl, že navrhovateľ odovzdával odporcovi sumu 3 000,00 eur.
Na jasne položenú otázku, či bola medzi účastníkmi podpísaná zmluva pred odovzdaním peňazí aleboaž potom, sa už vyjadriť nevedel. Svedok U. sa rozporne vyjadroval aj ohľadom overenia podpisov,
keď vypovedal, že podpisy na zmluve boli účastníci overiť po štyroch, či piatich dňoch, následne sa
však nevedel vyjadriť k tomu, či podpis na zmluve bol alebo nebol overený. Nakoniec výpoveď svedka

U. bola v rozpore aj s výpoveďou navrhovateľa ohľadom toho, kto mal vyhotoviť zmluvu o pôžičke.
Navrhovateľ jednoznačne uviedol, že zmluvu o pôžičke mal vyhotoviť odporca. Svedok U. uviedol, že v
deň podpisu zmluvy (3.6.2010) mal navrhovateľ držať v ruke zmluvu o pôžičke, s ktorou sa mal odporca
oboznámiť a následne, po prečítaní, mal odporca zmluvu podpísať. Pokiaľ by bola zmluva vyhotovená
odporcom ako to tvrdil navrhovateľ, odporca by zjavne nemal dôvod oboznamovať sa pred podpisom

zmluvy so zmluvou, ktorú by predtým bol sám vyhotovil. Odporca vo svojich písomných podaniach
ako aj vo výpovedi poprel, že došlo k odovzdaniu sumy 3 000,00 eur navrhovateľom odporcovi, a
tým, k vzniku právneho vzťahu zo zmluvy o pôžičke medzi účastníkmi konania. Preto bolo dôkaznou
povinnosťou navrhovateľa preukázať svoje tvrdenie, že k došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke podľa § 657
Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania
nebola uzavretá zmluva o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka, keďže nebolo preukázané,

že by došlo k skutočnému odovzdaniu predmetu pôžičky a to sumy 3 000,00 eur, navrhovateľom
odporcovi, ako nevyhnutného úkonu pre uzavretie zmluvy o pôžičke. Poskytnutie pôžičky 3 000,00
eur odporcovi navrhovateľom nevyplynulo, ani z vykonaného dokazovania, v ktorom znalkyňa W.
uviedla, že navrhovateľ mal riadne zaúčtovanú pohľadávku voči odporcovi vo výške 3 000,00 eur v
účtovnom denníku za mesiac jún 2010 a predmetná pohľadávka bola osobitne zaúčtovaná aj v účtovnej

závierke za rok 2010 na zostatku účtu 311 10 - odberatelia (ako nezaplatená), súčasne uviedla aj iné
zistenia, a to, že navrhovateľ vystavil dňa 31.12.2010 faktúru na meno odporcu, s dátumom daňovej
povinnosti, dodania a splatnosti: 31.12.2010, v ktorom texte faktúry je uvedené, že navrhovateľ fakturuje
odporcovi pôžičku celkom 3 000,00 eur, ktorý duplicitný postup pri účtovaní pôžičky na požiadanie
znalkyne nevysvetlil, a ktorý postup znalkyňa považuje - vystavenie faktúry za neobvyklú, nelogickú a

nezrozumiteľnú účtovnú operáciu v rozpore s postupmi účtovania. Navrhovateľ si sumu 3 000,00 eur ako
pôžičku účtoval nekorektne v rozpore s účtovnými pravidlami, ako to vyplýva, aj z priložených listinných
dôkazov pokladničnej knihy, denníka a zoznamu faktúr. Možno sa domnievať, že navrhovateľ účtoval
vo svojom účtovníctve túto položku až dodatočne. Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že odporca verifikoval, že
došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke tým, že vzniesol započítaciu námietku vo výške 3 000,00 eur a to

právnym titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo na strane navrhovateľa tým, že odporca sa
podieľal polovičným podielom na zakúpení LCD televízorov v celkovej hodnote 6 000,00 eur, ktoré sú
majetkom navrhovateľa a na strane navrhovateľa takto dochádza k bezdôvodnému obohateniu v sume
3 000,00 eur, takýto právny názor navrhovateľa nie je správny. Odporca navrhol započítaciu námietku v
prípade, ak by súd dospel z nejakého dôvodu k záveru, že právny vzťah zo zmluvy o pôžičke vo výške

3 000,00 eur zo dňa 3.6.2010 medzi navrhovateľom a odporcom vznikol. Navrhnutý alternatívny petit
neznamená popretie skôr tvrdených skutočností (nevzniknutie pôžičky), ale návrh na rozhodnutie súdu
v prípade, že súd dospeje k záveru, že právny vzťah zo zmluvy o pôžičky medzi účastníkmi vznikol.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že navrhovateľ a odporca dňa 3.6.2010

uzavreli nepomenovanú zmluvu, pričom predmetom dokazovania nebolo to, aká zmluva bola medzi
účastníkmi uzavretá, ale to, či bola medzi účastníkmi uzavretá zmluva o pôžičke zo dňa 3.6.2010. Medzi
účastníkmi nevznikol právny vzťah zo zmluvy o pôžičke zo dňa 3.6.2010 podľa § 657 Občianskeho
zákonníka, keďže navrhovateľ nepreukázal odovzdanie sumy 3 000,00 eur na základe zmluvy o pôžičke
zo dňa 3.6.2010 odporcovi. Práve pre nesplnenie dôkaznej povinnosti navrhovateľa súd návrh

navrhovateľa zamietol, a preto sa nezaoberal odporcom navrhovaným alternatívnym petitom.

O trovách konania súd rozhodne podľa § 151 ods. 3 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku do 30
dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho
doručenia písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.