Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 12, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 51P/268/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1714203039
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Klepáčová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2015:1714203039.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Klepáčovou, v právnej veci

starostlivosti súdu o maloletých: D. A., narodený XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, F., štátne občianstvo SR v
zastúpení kolízneho opatrovníka: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, úsek sociálnych vecí a
rodiny, pracovisko Senec, so sídlom Krátka 1, Senec, dieťa rodičov: matka - U. A.Á., nar. XX.XX.XXXX,
bytom F. XXX, F., štátne občianstvo SR, a otec - N. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, F., t.č. ÚVTOS
Želiezovce, Veľký Dvor 12, Želiezovce, štátne občianstvo SR, o zníženie výživného rodiča na maloleté
dieťa, takto

r o z h o d o l :

S účinnosťou od 1.10.2014 súd znižuje otcovi povinnosť platiť výživné na maloleté dieťa: D.

A., narodený XX.XX.XXXX, zo sumy 200 eur mesačne na sumu 100 eur mesačne.

Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 10C/58/2009-34 zo dňa 23.09.2010
v časti výšky výživného otca na maloletého.

Vo zvyšku súd návrh otca zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otec návrhom na začatie konania (§ 79 ods. 1, 2 OSP) zo dňa 02.04.2014, postúpený tunajšiemu
súdu dňa 08.07.2014 z Okresného súdu Pezinok žiadal, aby súd v súlade s § 163 ods. 2 OSP z
dôvodu podstatného poklesu príjmov zmenil právoplatný rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k.: 10C
58/2009-34 zo dňa 23.09.2010, v časti výživného na dieťa zo strany otca zo sumy 200 eur mesačne na
sumu zákonného minima s účinnosťou odo dňa podania návrhu.

Matka vo svojom vyjadrení na prvom pojednávaní dňa 27.11.2014 uviedla, že s otcom nekomunikuje a
otec potom čo bol prepustený z ÚVTOS Želiezovce od septembra 2014 prispieva na výživu maloletého
sumou 100 eur mesačne.
Otec vo svojom vyjadrení zo dňa 09.02.2015 uviedol, že po prepustení z výkonu trestu so zápisom v
registri trestu si veľmi ťažko hľadal zamestnanie. Napriek tomu aktuálne po prepustení si našiel prácu v
zahraničí / Česká republika/, kde zarába cca 330 eur mesačne. Doteraz určených 200 eur, ktoré platil
na výživu maloletého dieťaťa si plnil riadne len do doby, pokiaľ mal dobré zamestnanie a adekvátny

zárobok. Počas výkonu odňatia trestu nebol pracovne zaradený, zároveň predložil súdu mzdový list, z
ktorého vyplýva, že priemerná čistá mzda otca je vo výške 8189 Kč mesačne.Kolízny opatrovník za mal. dieťa akceptoval vyjadrenie matky, ktorým súhlasila so znížením výživného
otcovi len do výšky 100,- eur mesačne.

Matka vo svojom vyjadrení uviedla, že otec aktuálne od septembra 2014 po ukončení výkonu trestu
odňatia slobody prispieva na výživu maloletého sumou 100 eur mesačne, v zásade je rada, že posiela
aspoň túto sumu. Matka nevie z akého dôvodu a pre akú trestnú činnosť bol otec vo výkone trestu, lebo
naotca,ktorýdobrovoľneneplatilvýživnénapriekvýškejehodlhunepodávalažiadnetrestnéoznámenie.
Pokiaľ ide o výživné po rozvode toto skutočne otec platil na mal. dieťa vo výške 200 eur asi polroka,

potom neplatil nič od roku 2013 až do septembra 2014, od septembra 2014 začal platiť po 100 eur
mesačne.

Na zistenie skutkového stavu súd vec prejednal v neprítomnosti otca podľa § 101 ods. 2 OSP na
pojednávaní, na ktorom vykonal dokazovanie podľa § 120 ods. 2 OSP výsluchom matky, prečítaním
listín tvoriacich spis podľa § 129 ods. 1 OSP, vrátane listín predložených účastníkmi konania.

Z výsluchu matky súd zistil, že naposledy bolo výživné určené otcovi po rozvode sumou 200 eur
mesačne. V tom čase boli priemerné výdavky maloletého cca 440-500 eur, maloletý mal v tom čase
vek 8 rokov, bol žiakom druhej triedy ZŠ. Matka mala ďalšiu vyživovaciu povinnosť k synovi A. G.,
narodenému XX.XX.XXXX nie ako nesprávne uviedol rozvodový rozsudok zo dňa jeho narodenia 1998,

syn A. je už plnoletý ,s matkou nežije, je samostatne zárobkovo činný. S maloletým synom D. matka
žije u svojho brata, ktorému prispievam na bývanie sumou po 100 eur mesačne, stravujú sa oddelene. V
čase rozvodu matka pracovala ako opatrovateľka rodinného príslušníka a jej priemerná mesačná čistá
mzda bola 101,- eur. Od tejto doby je matka naďalej rozvedená, pracuje ako robotníčka na farme a jej
priemerná mesačná čistá mzda je 345,- eur mesačne. Maloletý má dovŕšený vek 11 rokov, je žiakom 5.

triedyZS,jezdravý,nemajetný,prídavkynamaloletého poberámatka,odôvodnenépotrebymaloletému
od rozvodu vzrástli len minimálne, ich výška je v zásade totožná ako v konaní o rozvod. Otec sa s
maloletým nestretáva, od podania návrhu t.j. od 01.02.2014 otec neplatil súdom určené výživné,
pravidelne začal platiť mesačne 100,- eur od septembra 2014.

Z rozsudku Okresného súdu Pezinok, č. k: 10C 58/2009-34 zo dňa23.9.2010 / právoplatnosť dňa
2.2.2011/ súd zistil, že týmto rozsudkom bolo manželstvo rodičov rozvedené, na čas po rozvode bol
maloletý D. zverený do osobnej starostlivosti matky, s povinnosťou matky maloletého zastupovať a
spravovať jeho majetok. Otec bol povinný platiť na maloletého výživné vo výške 200,- eur mesačne.
Styk otca s maloletým bol bez obmedzenia. Z odôvodnenia citovaného rozsudku súd zistil, že matka

mala ďalšiu vyživovaciu povinnosť k ma. dieťaťu: A. G., priemerná mesačná čistá mzda matky bola 101,-
eur. Maloletý D. mal odôvodnené potreby podľa vyčíslenia matky do 400,- eur mesačne.

Z mzdového listu matky súd zistil, že jej priemerná čistá mzda bola pre rok 2013 vo výške 443,35 eur

mesačne, pre rok 2014 bola vo výške 459,93 eur mesačne.
Z potvrdenia o návšteve školy súd zistil, že maloletý D. je v šk.roku 2014/2015 žiakom 5.A. triedy ZŠ v F..
Z výpisu mzdového listu otca súd zistil, že otec je zamestnancom spoločnosti KUTA, a.s. so sídlom v
Prahe, Česká republika, priemerná čistá mzda otca je 8 189,- Kč mesačne.

Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.

Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 odsek 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi;
to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú

zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 78 odsek 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len

na návrh.

Podľa § 1 Zákona číslo 601/2003 Zbierky zákonov o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len citovaného zákona) v spojení s Opatrením MPSVaR č. 186/2013 s účinnosťou od
1.7.2013 tento zákon ustanovuje životné minimum ako spoločensky uznanú minimálnu hranicu príjmov

fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze.

Podľa § 2 citovaného zákona, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy
sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm
a) 198,09 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu,

b) 138,19 eura mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu,
c) 90,42 eura mesačne, ak ide
1. o zaopatrené neplnoleté dieťa,
2. o nezaopatrené dieťa.

Podľa § 77 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho
konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia
konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 163 ods. 2 OSP rozsudky o výchove a výživne maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o
pozbavení rodičovských práv a povinnosti alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu,
ak sa zmenia pomery.

Zákon o rodine v tretej časti prvá hlava, prvý oddiel upravuje ako samostatný druh vyživovaciu povinnosť
rodičov k deťom, pričom v § 62 ods. 1 explicitne vymedzuje okruh osôb oprávnených výživou = t.j.
deti rodičov, ak nie sú schopné sa živiť samé a okruh rodičov / matka, otec/ ako osôb povinných
výživou. Z povahy výživného je zrejmé, že výživné na dieťa je osobným právom dieťaťa voči rodičom,

ktorým vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo zákona, ktorú v prípade, že sa dobrovoľne neplní
súd určuje samostatným výrokom a v prípade maloletého dieťaťa spolu s označením osoby povinnej
ho preberať za maloleté dieťa od osoby povinnej výživou dieťaťa. Zákonným predpokladom zmeny
právoplatného rozsudku o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov. Nestačí preto len úvaha, že
doterajšie výživné na maloleté deti je neprimerané, pretože inak by došlo k neprípustnosti reparácie

právoplatného rozhodnutia súdu. Zmenu pomerov je súd povinný skúmať na strane všetkých účastníkov
konania, t.j. nielen na strane maloletých detí, ako osôb oprávnených výživou, ale aj na strane každého
z rodičov, ako osôb povinných výživou, pričom zároveň musí ísť o zmenu tých okolností ( na jednej či
druhej strane), ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozsudku.V tomto smere ustálená súdna prax vždy považuje za dôvodnú zmenu pomerov vyšší vek dieťaťa,
rovnako však aj rozšírenie vyživovacích povinnosti na strane povinného, ako aj pokles príjmu povinného

z objektívnych dôvodov. Pre určenie dôvodnosti zmeny pomerov je vždy rozhodujúca len tá zmena,
ktorá nastala po právoplatnosti pôvodného súdneho rozhodnutia, pričom táto zmena pomerov musí
byť súčasne v príčinnej súvislosti s preukázaným záverom, že v jej dôsledku je treba zmeniť aj výšku
výživného.

Pri rozhodovaní o znížení výživného otca na maloletého súd prihliadal na platnú zákonnú úpravu, podľa
ktorej vyživovaciu povinnosť majú obaja rodičia, je stanovená zákonom a pri určovaní jej výšky sa
vychádza z individuálnych schopností každého z rodičov primeranosti ich príjmov k dosiahnutému veku,
zdravotnému stavu, vzdelaniu, ako aj pracovných možností na trhu práce, pretože výživné na dieťa je
najzákladnejším atribútom rodičovských povinností, od ktorej sa odvíja kvalita života maloletého dieťaťa.

Základné životné potreby, ako sú strava, bývanie, ošatenie, až po potreby súvisiace so vzdelávaním a
všestranným rozvojom osobnosti dieťaťa, sú z hľadiska ich napĺňania a uspokojovania nevyhnutným
podkladom pre ďalší rozvoj dieťaťa a jeho plnohodnotné začlenenie sa do spoločnosti a napokon
podieľanie sa na jeho vývoji a napredovaní. Plnenie vyživovacej povinnosti povinného rodiča nie je
bez obmedzení, nakoľko sa odvíja od individuálnych schopností každého z rodičov a potencionality ich

príjmov a na druhej strane je obmedzená skutočnými potrebami maloletého dieťaťa rodičov.

Súd vychádzajúc z vyššie citovanej zákonnej úpravy ako aj zmene okolnosti, ktoré nastali od
poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca k maloletému mal preukázané, že od poslednej úpravy
výživného došlo k podstatnej zmene zárobkových pomerov na strane oboch rodičov, ale aj k zmene

odôvodnených potrieb maloletého ako osoby oprávneného výživou, ktorému vzrástli odôvodnené
potreby za posudzované obdobie len minimálne, naopak na strane rodičov ako osôb povinných došlo:
na strane matky k zániku jej ďalšej vyživovacej povinnosti k nezaopatrenému dieťaťu ako aj k nárastu
jej príjmov tým, že sa riadne zamestnala .
na strane otca došlo k poklesu jeho príjmov tým, že aktuálne vykonáva prácu v riadnom pracovnom

pomere v cudzine / Česká republika/ u nového zamestnávateľa.

S poukazom na uvedené súd vyhovel návrhu otca len čiastočne tým, že znížil otcovi výšku výživného
na maloletého na sumu 100 eur mesačne s účinnosťou od 01.10.2014, nakoľko to zodpovedá
odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa a s prihliadnutím na zárobkové a majetkové pomery oboch

rodičov za skutkového stavu, že príjem otca počas výkonu trestu odňatia slobody bol 0,00 eur mesačne,
po prepustení z výkonu trestu pracuje v zahraničí a jeho priemerný mesačný zárobok je 8 189,- Kč
mesačne. Matka má priemernú čistú mzdu 459,93 eur mesačne a naďalej sa osobne stará o maloletého.
Rodičia maloletého už aktuálne nemajú ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Pokiaľ ide o osobu maloletého, tak
má dovŕšený vek 11 rokov, je žiakom V. triedy ZS, je zdravý, nemajetný, rodinné prídavky na maloletého

vo výške 23,52 eur mesačne poberá matka .

Opatrením MPSVaR SR , ktorým sa každoročne upravuje suma životného minima ako spoločensky
uznanej hranice príjmu nezaopatreného dieťaťa, pod ktorou nastáva stav jeho hmotnej núdze, je
nepretržite od 1.7.2013, vrátane od 1.7.2014 až ku dňu rozhodnutia súdu o návrhu otca na zníženie

výživného určená sumou 90,42 eura.
Za podmienky, že nedôjde k zlepšeniu zárobkových a majetkových pomerov otca a k podstatnému
zvýšeniu odôvodnených potrieb maloletého, súd považuje zníženie výživného otcovi na sumu 100
eur mesačne za dostačujúcu, toto zníženie spolu s prídavkami od štátu podľa úvahy súdu umožní
matke naďalej bez ohrozenia vývoja a zdravia dieťaťa zabezpečovať a uspokojovať maloletému jeho

základné potreby čiastočne nad hranicou životného minima pre nezaopatrené dieťaťa, pričom ostatné
odôvodnené potreby maloletého je povinná už zabezpečovať vzhľadom na vek dieťaťa aj matka,
primerane výške nárastu jej príjmov zo závislej pracovnej činnosti.
Preto súd vyhovel návrhu otca len čiastočne tak, ako je vo výrokovej časti rozsudku uvedené, čo do
zvyšku návrh otca na zníženie výživného pod sumu 100,- eur mesačne ako nedôvodný zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) veta OSP, keďže konanie mohlo začať
aj bez návrhu.Poučenie:

Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu I. stupňa odvolaním (§ 201 OSP).
Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje

(§ 204 ods. 1 OSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP)
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno dôvodiť len

tým, že :
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností

- súd I. stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené (§ 205a OSP)
- rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 OSP).

Bez právnych účinkov podajú odvolanie účastníci konania / matka, kolízny opatrovník/, ktorí sa vzdali
odvolania, účinne voči súdu po vyhlásení rozsudku na pojednávaní. (§ 207 ods. 1 OSP)