Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia, Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, January 26, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/357/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812201422
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5812201422.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej
a členov senátu JUDr. Romana Tichého a JUDr. Adriany Gallovej v právnej veci žalobkyne: T. B., rod.
P., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. č. XX, právne zastúpenej JUDr. Šárkou Kapičákovou, advokátkou, so
sídlom F. XXX, proti žalovaným: 1/ P. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. č. XXX, 2/ F. H., rod. U., nar.
XX.XX.XXXX, bytom E. č. XXX, žalovaní 1/ a 2/ právne zastúpení JUDr. Dušanom Serekom, advokátom,

so sídlom v Z., Z. L. XXX/XX, v konaní o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Námestovo č.k. 8C/18/2012-319 zo dňa 30. apríla 2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd návrh na pripustenie zmeny žalobného návrhu zo dňa 20.06.2014 z a m i e t a .

Čiastočné späťvzatie žalobného návrhu žalobkyňou n e p r i p ú š ť a .

Rozsudok okresného súdu vo výroku I., ktorým žalobný návrh žalobkyne o určenie, že je výlučnou
vlastníčkou nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v k. ú. E. v obci Liesek a v okrese Tvrdošín a zapísanej
Okresným úradom Tvrdošín, katastrálnym odborom na LV č. XXXX, a to pozemku parcela EKN č. 1074
- orná pôda o výmere 7194 m2, zamietol a vo výroku III. o trovách konania p o t v r d z u j e .

Vo zvyšku s a výroku okresného súdu n e d o t ý k a .

Žalobkyňa j e p o v i n n á nahradiť žalovaným v rade 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania
vo výške 266,29 eur na účet právneho zástupcu žalovaných JUDr. Dušana Sereka, v lehote do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu vo výroku I. v časti o určenie, že žalobkyňa je jediným
a výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. E., obci Liesek a v okrese Tvrdošín a
zapísanej Okresným úradom Tvrdošín, katastrálnym odborom na LV č. XXXX, a to pozemku parcela E-

KN č. 1074: orná pôda o výmere 7194 m2 zamietol, výrokom II. vo zvyšku okresný súd konanie zastavil.
Zároveň uložil výrokom III., žalobkyni povinnosť nahradiť spoločne a nerozdielne žalovaným 1/ a 2/ trovy
právneho zastúpenia vo výške 1.073,12 eur, ich zaplatením právnemu zástupcovi žalovaných 1/ a 2/
JUDr. Dušanovi Serekovi, advokátovi, Z. L. XXX/XX, Z., v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

Prvostupňový súd posudzoval nárok žalobkyne podľa ustanovení § 80 písm. c/, § 159a, § 154
O. s. p.Okresný súd konštatoval, že počas celého konania bolo medzi účastníkmi nesporným (a vyplýva to aj z
kópie výpisu z listu vlastníctva vyhotoveného cez katastrálny portál č.l. 26 spisu), že vlastnícky zápis na
LV č. XXXX, na ktorom je sporný pozemok vedený ako E-KN parc. č. 1074 orná pôda o výmere 7194

m2, je taký, že v podiele 1/1 je ako vlastníčka vedená žalobkyňa, v podiele 2/5 žalovaný 1/, v podiele 2/5
žalovaná 2/ a v podiele 1/5 pôvodný žalovaný 3/ ako neznámy vlastník, ku ktorému je vedená správa
Slovenského pozemkového fondu. Tiež uviedol, že pri všetkých vlastníckych zápisoch je poznamenané,
že došlo k narušeniu hodnovernosti údajov katastra v zmysle § 70 Katastrálneho zákona a jedná sa o
duplicitné vlastníctvo sporného pozemku. Duplicita vlastníckeho práva je i bez tejto poznámky zrejmá

aj zo súčtu spoluvlastníckych podielov jednotlivých vlastníkov, keď žalobkyňa je evidovanou vlastníčkou
sporného pozemku v celosti (v 1/1), no okrem nej sú súčasne zapísanými spoluvlastníkmi aj žalovaní 1/
a 2/ a pôvodný žalovaný 3/, ktorých podiely dávajú tiež jeden celok.

Prvostupňový súd ďalej dôvodil, že po späťvzatí žalobného návrhu, čo sa týka negatívneho určenia,
že žalovaní nie sú podielovými spoluvlastníkmi sporného pozemku v príslušných podieloch, sa súd
najskôr zaoberal tým, či žalobkyňa za daného stavu zápisov na LV č. XXXX k.ú. E. má naliehavý právny

záujem na tom (§ 80 písm. c/ O. s. p.), aby bolo určené, že je jedinou a výlučnou vlastníčkou sporného
pozemku. Inými slovami, či žalobkyňou požadovaný súdny výrok bude spôsobilým prostriedkom, aby
bola v otázke jej vlastníckeho práva odstránená neistota, ktorá evidentne vyplýva z duplicitného zápisu
na liste vlastníctva. Výpis z listu vlastníctva totiž preukazuje vlastnícke právo, pričom v danom prípade
nie je zápis na liste vlastníctva kvôli duplicite hodnoverný.

Ďalej podľa okresného súdu niet pochýb, že súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva je
podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností (§ 34 ods. 1 Katastrálneho zákona).
Preto návrh na určenie vlastníckeho práva je vo všeobecnosti spôsobilým právnym prostriedkom
na odstránenie neistoty o skutočných právnych vzťahoch, keďže umožňuje dosiahnuť zhodu medzi
tvrdeným (skutočným) právnym stavom a stavom zápisov v katastri nehnuteľností. V prejednávanej veci

je podľa okresného súdu však situácia špecifická v tom, že žalobkyňa nielenže tvrdí, že je jedinou a
výlučnou vlastníčkou sporného pozemku, ale je aj ako vlastníčka v celosti na liste vlastníctva vedená,
no popri nej sú ako spoluvlastníci zapísaní aj žalovaní 1/ a 2/ a pôvodný žalovaný 3/. Za tohto stavu
potom podľa názoru okresného súdu žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na určení, že je jedinou
a výlučnou vlastníčkou sporného pozemku, pretože príslušný úrad katastra (okresný úrad) nie je pri

zápise právoplatného súdneho rozhodnutia do katastra nehnuteľností záznamom podľa ust. § 34 ods.
1 citovaného zákona viazaný odôvodnením rozsudku, ale jeho výrokom. Ak by teda teoreticky bolo
určené, že žalobkyňa je výlučnou a jedinou vlastníčkou sporného pozemku, bol by tak iba znovu
deklarovaný zápis na liste vlastníctva vzťahujúci sa na žalobkyňu (teda, že je vlastníčkou v 1/1), ktorý
by nemal dopad na zápis žalovaných 1/ a 2/ a už vôbec nie na zápis pôvodne žalovaného 3/, voči

ktorému bolo konanie zastavené. Nijako by nebola záväzne výrokom rozsudku (§ 159 ods. 2 O. s. p.)
zodpovedaná otázka, že (spolu)vlastníkmi nie sú žalovaní hoci na tom istom liste vlastníctva sú ako
spoluvlastníci evidovaní. Práve v takýchto prípadoch duplicitného vlastníctva ako v prejednávanej veci
je namieste (v podstate výnimočne sa v súdnej praxi vyskytujúci) negatívny určovací výrok deklarujúci,
že žalované osoby evidované v katastri nehnuteľností nie sú (spolu)vlastníkmi určitej nehnuteľnosti,

pretožepríslušnýkatastrálnyorgánnapodkladetaktojednoznačneznejúcehosúdnehovýroku„vymaže"
osoby, ktoré vlastníkmi nie sú a existujúci zápis žalujúceho účastníka sa tým stane znovu hodnoverným.
Okresný súd tak pre absenciu naliehavého právneho záujmu žalobkyne na pozitívnom určovacom
návrhu žalobu v tejto časti zamietol s tým, že v zmysle ustálenej judikatúry už nebolo potom potrebné
zaoberať sa vecnou stránkou súdenej veci. Okresný súd však zdôraznil fakt, že aj keby žalobkyňa

mala naliehavý právny záujem na určení jej vlastníckeho práva, takejto žalobe by tiež nebolo možné
vyhovieť z úplne jednoduchého dôvodu. Konanie o určenie vlastníckeho práva musí totiž zásadne
prebiehať medzi všetkými vlastníkmi, resp. spoluvlastníkmi dotknutých pozemkov zapísanými v katastri
nehnuteľností alebo ich právnymi nástupcami, pretože určovací výrok rozsudku má účinnosť iba vo
vzťahu k účastníkom konania a nie aj voči tretím osobám (s výnimkou uvedenou v ust. § 159a O.s.p.),

pričom tieto osoby vytvárajú nerozlučné procesné spoločenstvo na jednej alebo druhej strane (viď
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 173/2006). Podľa zápisu na liste vlastníctva č. XXXX k.ú.
E. je spoluvlastníkom aj pôvodne označený a už v čase začatia tohto súdneho konania nebohý žalovaný
3/ ako neznámy vlastník, voči ktorému bolo konanie následne zastavené. Jeho právni nástupcovia (resp.
jediný tvrdený právny nástupca) účastníkmi konania v čase vyhlásenia rozsudku neboli (§ 154 ods. 1

O. s. p.). Preto by bolo podľa okresného súdu nutné žalobu o určenie výlučného vlastníctva žalobkynezamietnuť kvôli nedostatku vecnej pasívnej legitimácie vyplývajúcej z hmotného práva, čo vo svojej
podstate len vyjadruje princíp, že vlastník nemôže stratiť vlastnícke právo v konaní, ktorého účastníkom
nebol.

Ďalej okresný súd dôvodil, že v časti, v ktorej bolo konanie zastavené, o trovách konania rozhodol podľa
§ 146 ods. 2 prvej vety O. s. p., ktorý určuje, že ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo
zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. V zamietajúcej časti okresný súd o trovách konania rozhodol
podľa zásady úspechu obsiahnutej v ust. § 142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti

účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Pretože žalobkyňa čiastočným späťvzatím žaloby procesne
zavinila zastavenie a zároveň v zamietajúcej časti bola neúspešná, je povinná nahradiť žalovaným 1/ a
2/ účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia za nasledovné úkony právnej pomoci:

- príprava a prevzatie zastúpenia žalovaného 1/ dňa 19.04.2012 v uplatnenej čiastke 58,59 eur (i keď
pri základe určenom podľa § 9 ods. 1 a § 11 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č.
655/2004Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátovvzneníúčinnomdo30.06.2013/ďalejlen„vyhláška"/

hodnota jedného úkonu predstavuje 58,69 eur) + 7,63 eur režijný paušál (§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky),
spolu 66,22 eur,

- vyjadrenie zo dňa 02.05.2012 k žalobnému návrhu v uplatnenej čiastke 58,59 eur (§ 14 ods. 1
písm. b/ vyhlášky v znení účinnom do 30.06.2013) + 7,63 eur režijný paušál, spolu 66,22 eur,

- zastupovanie na pojednávaní dňa 03.10.2012 v uplatnenej čiastke 58,59 eur (§ 14 ods. 1 písm. c/

vyhlášky v znení účinnom do 30.06.2013) + 7,63 eur režijný paušál + náhrada cestovných výdavkov za
cestu na trase L. A. - Námestovo a späť (2 x 33 km) pri spotrebe motorového vozidla 6,0 litra/100 km a
priemernej cene nafty 1,481 eur/liter predstavuje za spotrebované pohonné hmoty 5,86 eur a náhrada
za opotrebenie motorového vozidla 11,88 eur (66 km x uplatnených 0,18 eur/km) + náhrada za stratu
času za cestu na pojednávanie a späť za 3 polhodiny pri hodnote jednej polhodiny 12,71 eur (§ 17 ods.

1 citovanej vyhlášky) čo je 38,13 eur, spolu 122,09 eur,

- zastupovanie na pojednávaní dňa 31.10.2012 (trvajúcom viac než dve hodiny) v uplatnenej čiastke
117,18 eur (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky v znení účinnom do 30.06.2013) + 7,63 eur režijný paušál
+ náhrada cestovných výdavkov za cestu na trase L. A. - Námestovo a späť (2 x 33 km) pri spotrebe
motorového vozidla 6,0 litra/100 km a priemernej cene nafty 1,459 eur/liter predstavuje za spotrebované

pohonné hmoty 5,78 eur a náhrada za opotrebenie motorového vozidla 11,88 eur (66 km x uplatnených
0,18 eur/km) + náhrada za stratu času za cestu na pojednávanie a späť za 3 polhodiny pri hodnote
jednej polhodiny 12,71 eur čo je 38,13 eur, spolu 180,60 eur,

- zastupovanie na pojednávaní dňa 12.12.2012 v uplatnenej čiastke 58,59 eur (§ 14 ods. 1 písm. c/
vyhlášky v znení účinnom do 30.06.2013) + 7,63 eur režijný paušál + náhrada cestovných výdavkov za

cestu na trase L. A. - Námestovo a späť (2 x 33 km) pri spotrebe motorového vozidla 6,0 litra/100 km a
priemernej cene nafty 1,431 eur/liter predstavuje za spotrebované pohonné hmoty 5,67 eur a náhrada
za opotrebenie motorového vozidla 11,88 eur (66 km x uplatnených 0,18 eur/km) + náhrada za stratu
času za cestu na pojednávanie a späť za 3 polhodiny pri hodnote jednej polhodiny 12,71 eur čo je 38,13
eur, spolu 121,90 eur,

- príprava a prevzatie zastúpenia žalovanej 2/ dňa 22.11.2013 v čiastke 60,07 eur (1/13 výpočtového
základu platného pre rok 2013 podľa § 9 ods. 1 a § 11 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 13a ods. 1 písm. a/
vyhlášky v platnom znení) + 7,81 eur režijný paušál, spolu 67,88 eur,

- zastupovanie na pojednávaní dňa 31.03.2014 (trvajúcom viac než dve hodiny) v čiastke 123,70 eur (2
x 61,85 eur ako 1/13 výpočtového základu platného pre rok 2014 podľa § 9 ods. 1 a § 11 ods. 1

písm. a/ v spojení s § 13a ods. 1 písm. d/ vyhlášky v platnom znení) + 8,04 eur režijný paušál + náhrada
cestovných výdavkov za cestu na trase Z. - Námestovo a späť (2 x 18 km) pri spotrebe motorového
vozidla 5,3 litra/100 km a priemernej cene benzínu 1,420 eur/liter predstavuje za spotrebované pohonné
hmoty 2,71 eur a náhrada za opotrebenie motorového vozidla 6,59 eur (36 km x 0,183 eur/km) + náhrada
za stratu času za cestu na pojednávanie a späť za 2 polhodiny pri hodnote jednej polhodiny 13,40 eur

čo je 26,80 eur, spolu 167,84 eur,- porada s klientmi dňa 17.04.2014 v čiastke 61,85 eur (§ 13a ods. 1 písm. b) vyhlášky v platnom znení)
+ 8,04 eur režijný paušál, spolu 69,89 eur,

- zastupovanie na ohliadke dňa 22.04.2014 v čiastke 61,85 eur (§ 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky v platnom

znení) + 8,04 eur režijný paušál + náhrada cestovných výdavkov za cestu na trase Z. - E. a späť (2
x 15 km) pri spotrebe motorového vozidla 5,3 litra/100 km a priemernej cene benzínu 1,435 eur/liter
predstavuje za spotrebované pohonné hmoty 2,28 eur a náhrada za opotrebenie motorového vozidla
5,49 (30 km x 0,183 eur/km) + náhrada za stratu času za cestu na ohliadku a späť za 2 polhodiny pri
hodnote jednej polhodiny 13,40 eur čo je 26,80 eer, spolu 104,46 eur,

- zastupovanie na pojednávaní dňa 30.04.2014 v čiastke 61,85 eur (§ 13a ods. 1 písm. d/ vyhlášky
v platnom znení) + 8,04 eur režijný paušál + náhrada cestovných výdavkov za cestu na trase Z. -
Námestovo a späť (2 x 18 km) pri spotrebe motorového vozidla 5,3 litra/100 km a priemernej cene
benzínu 1,435 eur/liter predstavuje za spotrebované pohonné hmoty 2,74 eur a náhrada za opotrebenie
motorového vozidla 6,59 eur (36 km x 0,183 eur/km) + náhrada za stratu času za cestu na pojednávanie
a späť za 2 polhodiny pri hodnote jednej polhodiny 13,40 eur čo je 26,80 eur, spolu 106,02 eur,

čo spolu predstavuje podľa okresného súdu na trovách právneho zastúpenia čiastku 1.073,12 eur.
Okresný súd nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za úkon označený ako štúdium súdneho spisu
zo dňa 13.06.2012, nakoľko sa nejedná o úkon právnej služby ale o aktivitu advokáta, ktorej cieľom je
kvalifikovaná príprava právneho zastúpenia a ako taká je potom subsumovaná v danom konkrétnom
úkone právnej pomoci (napr. v písomnom podaní, prípadne v zastupovaní na pojednávaní ako tomu

bolo v tomto prípade). Podľa ust. § 149 ods. 1 O. s. p. je žalobkyňa povinná zaplatiť prisúdenú
náhradu trov právneho zastúpenia právnemu zástupcovi žalovaných 1/ a 2/.

Voči citovanému rozsudku podala odvolanie žalobkyňa, a to z dôvodu, že s rozsudkom nesúhlasí.
Poukázala na to, že v priebehu konania bolo preukázané, že žalobkyňa spornú nehnuteľnosť,
ako aj ostatné nehnuteľnosti vykomasované do komasačného hárku 0270, k.ú. E. nadobudla v

spoluvlastníckom podiele 1/3 z celku na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 30.12.1992 medzi P. F.
C. st. ako predávajúcim a žalobkyňou ako kupujúcou, ktorej vklad do katastra nehnuteľnosti bol povolený
Rozhodnutím Správy katastra Dolný Kubín č. V 1671/1993 s činkami vkladu dňa 03.09.1993 a jednak aj
v spoluvlastníckom podiele 2/3 z celku na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 26.01.1994 medzi P. F.
C. st. ako predávajúcim a žalobkyňou ako kupujúcou, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený

rozhodnutím Správy katastra Dolný Kubín č. V 193/1994 s účinkami vkladu odo dňa 10.02.1994.
Ďalej poukázala na to, že v priebehu konania preukázala, že žalovaní sa nemohli stať vlastníkmi
predmetnej spornej nehnuteľnosti na základe nimi predloženej fotokópie darovacej zmluvy uzatvorenej
dňa 05.08.1957 a 25.03.1963, nakoľko predmetné darovacie zmluvy sú od počiatku neplatné pre
rozpor so zákonom č. 65/1991 Zb. o prevode nehnuteľností v znení neskorších predpisov. Zároveň

poukázala na to, že v priebehu prvostupňového konania poukázala na absolútnu neplatnosť Notárskej
zápisnice č. NZ 103/1993, resp. N 37/1993 napísanej dňa 08.04.1993 na Notárskom úrade v L. A.
notárom JUDr. Mariánom Zbojom. Vychádzal z toho, že predmetné osvedčenie nebolo vydané v súlade
vtedy platným zákonom. Rovnako poukazovala aj na absolútnu neplatnosť Notárskej zápisnice č. N
281/1994, NZ 45/1997, napísanej dňa 18.06.1997 na Notárskom úrade v L. A. pred notárom JUDr.

Milanom Kleňom. Odvolateľka trvá na tom, že žalovaní v rade 1/ a 2/ v tomto konaní nepreukázali
základné predpoklady vydržania, konkrétne nepreukázali dobromyseľnosť držby spornej nehnuteľnosti
z objektívneho hľadiska, pretože iba subjektívne hľadisko, že sporné nehnuteľnosti mali v držbe
dobromyseľne v danom prípade, nepostačuje. Namietala priznanú náhradu trov právneho zastúpenia
žalovaným za úkon porada s klientmi zo dňa 17.04.2014, keďže tento úkon nepatrí medzi účelne

vynaložené úkony. Zároveň žiadala o pripustenie zmeny žalobného petitu tak, že súd určuje, že
žalobkyňa je 4/5-inovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. E., obci Liesek a v
okrese Tvrdošín a zapísanej Okresným úradom Tvrdošín, katastrálnym odborom na LV č. XXXX, a
to pozemku parcela E-KN č. 1074: orná pôda o výmere 7194 m2 a tiež žiadala, aby súd rozhodol,
že žalovaný v rade 1/ nie je podielovým spoluvlastníkom v spoluvlastníckom podiele 2/5-iny z celku

nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. E., obci Liesek a v okrese Tvrdošín a zapísanej Okresným úradom
Tvrdošín, katastrálnym odborom na LV č. XXXX, a to pozemku parcela E-KN č. 1074: orná pôda o
výmere 7194 m2. Navyše žiadala, aby súd určil, že žalovaná v rade 2/ nie je podielovým spoluvlastníkom
v spoluvlastníckom podiele 2/5-iny z celku nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. E., obci Liesek a v
okrese Tvrdošín a zapísanej Okresným úradom Tvrdošín, katastrálnym odborom na LV č. XXXX, a topozemku parcela E-KN č. 1074: orná pôda o výmere 7194 m2. Po pripustení zmeny návrhu žiadala
zrušiť rozhodnutie prvostupňového súdu.

K predmetnému odvolaniu sa vyjadril právny zástupca žalovaných v rade 1/, 2/. Uviedol, že v danom

prípade je prípustné aj v odvolacom konaní navrhnúť zmenu návrhu. Podľa žalovaných v rade
1/, 2/ žalobkyňa oproti pôvodnému návrhu žiadala rozšíriť žalobný návrh proti pozitívnemu určeniu
vlastníckeho práva aj o negatívne určenie, že žalovaní v rade 1/, 2/ nie sú spolupodielovými vlastníkmi,
a to na základe právnych záverov prvostupňového súdu. Pri takto zmenenom návrhu by sa musel súd
samostatne zaoberať tým, či je daná podmienka naliehavého právneho záujmu na takomto určení, čo

by vyžiadalo vykonanie aj iných dôkazov, ktoré by presahovali rámec dokazovania v odvolacom konaní.

Pokiaľ žalobkyňa čo do výrokovej časti I. neuvádza, v čom postup súdu považuje za nesprávny,
ale naopak z jej opravného prostriedku možno vyvodiť, že s právnym názorom okresného súdu
nepolemizuje, len navrhuje pripustenie zmeny petitu žalobného návrhu, vychádzajúc z právneho názoru
okresného súdu. Okrem toho z návrhu na zmenu petitu možno vyvodiť, že oproti pôvodnému návrhu
sa domáha len určenia vlastníckeho práva k pozemku, čo do rozsahu 4/5-ín oproti pôvodnému návrhu,

kde žiadala rozsah 4/5-ín oproti pôvodnému žalovanému 1/1-iny, z čoho by teoreticky bolo možné
vyvodiť, že berie žalobný návrh späť, s čím však žalovaní v rade 1/, 2/ nesúhlasia. V prípade, že
by súd pripustil navrhovanú zmenu petitu, žalobný návrh nebude dôvodný vzhľadom na to, že v
konaní nevystupujú všetci aktuálne zapísaní podieloví spoluvlastníci pozemku EK-N 1074, ktorí tvoria
nerozlučné spoločenstvo. Poukázal tiež na to, že porada s klientom je štandardný úkon právnej služby,

ktorá bola vykonaná medzi ohliadkou nehnuteľnosti a pojednávaním, a preto nie je dôvod nepriznať
náhradu trov právneho zastúpenia.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v
rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.
s. p.) napadnutý rozsudok vo výroku I. a III. postupom podľa ust. § 156 ods. 3 O. s. p. potvrdil v zmysle

ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p. Výroku II., ktorým okresný súd vo zvyšku zastavil konanie, sa odvolací
súd nedotkol, keďže odvolacie námietky žalobkyne nesmerovali proti rozhodnutiu okresného súdu o
zastavení konania a žalobkyňa teda tento výrok súdu ani nijakým spôsobom nenapadla.

Rozsudok okresného súdu je vecne správny. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav
veci a vyvodil správny právny záver.

V zmysle ust. § 212 ods. 1 O. s. p., odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

V tejto súvislosti krajský súd poukazuje, že odvolacie dôvody uvádzané v odvolaní nekorešpondujú s
právnymi dôvodmi a skutkovými zisteniami, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie.

Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež

zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní
proti napadnutému rozsudku je však odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania. Odvolateľka v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje
nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ust. § 212 ods. 2 O. s. p.
vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len

vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný
vždy. Na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého stupňa síce
vyskytli vady, ale ktoré nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potom odvolací súd na tieto
vady neprihliadne.

Vzhľadomktomu,žeodvolacísúdjerozsahomadôvodmiodvolaniaviazaný,priposudzovanídanejveci
sa zaoberal len námietkami žalobkyne uvedenými v odvolaní a procesným postupom prvostupňovéhosúdu predchádzajúcim vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mohli mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Odvolacie námietky žalobkyne sa nedotýkajú dôvodov, pre ktoré okresný súd žalobu zamietol.

Vo väzbe na samotné meritórne posúdenie daného prípadu odvolací súd poukazuje na zodpovednosť
žalobkyne za obsahové vymedzenie svojho odvolania a na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími
dôvodmi (§ 212 ods. 1 O. s. p.). Žalobkyňa v odvolaní rezignovala na akúkoľvek konkrétnu úvahu vo
vzťahu k vecným dôvodom, ktoré okresný súd viedli k zamietnutiu návrhu. Fakticky sa obmedzila len
na všeobecné konštatovanie, že nesúhlasí s rozhodnutím okresného súdu a z opravného prostriedku
možno vyvodiť, že s právnym názorom súdu prvého stupňa nepolemizuje, ale sa s ním stotožňuje,

a to bez relevantnej reakcie na konkrétne nosné dôvody meritórneho rozhodnutia, ktoré sa týkajú
nepreukázania naliehavého právneho záujmu zo strany žalobkyne a nedostatku vecnej pasívnej
legitimácie.

Odvolací súd nemôže v sporovom konaní nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu účastníka a
formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, respektíve preskúmať rozhodnutie na základe iných,

než účastníkom konania v odvolaní vznesených námietok. Zároveň však platí aj úsudok, že nie je
prípustné konfrontovať prvostupňový súd so závermi, ktoré v konaní nevyslovil. Z tohto pohľadu
odvolacia námietka, spočívajúca v tvrdení, že okresný súd pochybil, keď zamietol návrh žalobkyne, hoci
preukázala, že žalovaní sa nemohli stať vlastníkmi predmetnej spornej nehnuteľnosti, nekorešponduje
s právnymi dôvodmi a skutkovými zisteniami, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie. Odvolací

súd preto nemá právny dôvod, respektíve možnosť zaoberať sa touto námietkou, nakoľko nemá
podklad v napadnutom rozhodnutí. Takéto tvrdenie okresný súd neurobil a ide o zjavné pochybenie
odvolateľky pri formulovaní odvolacích dôvodov. Pokiaľ žalobkyňa nadväzne v odvolaní uvádza, že
spornú nehnuteľnosť nadobudla na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi P. F. C. st. ako predávajúcim
a žalobkyňou ako kupujúcou, ide taktiež o námietku, s ktorou sa odvolací súd nemá právny dôvod, resp.

možnosť sa zaoberať, nakoľko táto nemá podklad v odvolaní napadnutom rozhodnutí. Takéto tvrdenie
okresný súd neurobil a ide o zjavné pochybenie pri formulovaní odvolacích dôvodov.

Odvolací súd poukazuje na to, že okresný súd dôsledne uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným
spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská účastníkov, výsledky vykonaného dokazovania, riadne
citoval právne predpisy, ktoré na prejednávaný prípad aplikoval a z nich vyvodil svoje právne závery,

ktoré riadne vysvetlil, pričom dostatočne a presvedčivo objasnil, z akých úvah vychádzal. Jeho
rozhodnutie tak nemožno považovať za svojvoľné, naopak, rozsudok vyčerpávajúcim spôsobom
zodpovedal všetky právne relevantné otázky, ktoré súviseli s uplatneným nárokom. Pri výklade aplikácie
právnych predpisov sa prvostupňový súd neodchýlil od znenia príslušných ustanovení, nepoprel ich
účel ani podstatu, a preto rozhodnutie odvolací súd považoval za ústavne konformné. Je výlučne na

ťarchu odvolateľky, že vo vzťahu k žiadnemu z vecných argumentov, na ktorých okresný súd založil svoje
meritórne zamietajúce rozhodnutie, nepredložila relevantnú, respektíve akúkoľvek protiargumentáciu.
Nakoľko odvolacie dôvody žalobkyne boli neopodstatnené a neboli zistené ani nedostatky v postupe
okresného súdu, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti, tento potvrdil napadnutý rozsudok
ako vecne správny.

Krajský súd preto rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil, vrátane závislého výroku
o trovách prvostupňového konania, ktorý taktiež vykazuje vecnú správnosť. Pokiaľ ide o námietku
odvolateľky, týkajúcu sa odmeny za právny úkon - porada s klientmi dňa 17.04.2014, túto vyhodnotil
odvolací súd ako nedôvodnú, keďže porada s klientom je štandardným úkonom právnej služby podľa
§ 13a ods. 1 písm. b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004, pričom nie sú splnené ani

podmienky podľa § 13a ods. 3 citovanej vyhlášky, za ktorých by advokátovi odmena za takýto úkon
nepatrila. Zo spisového materiálu je totiž zrejmé, že porada s klientmi dňa 17.04.2014 bola uskutočnená
medziúčasťounapojednávanídňa31.03.2014aúčasťounaohliadkenamiestesamomdňa22.04.2014.Zároveň odvolací súd nepripustil zmenu návrhu, ktorá v zásade je prípustná aj v odvolacom konaní,
avšak iba za podmienky, že dokazovanie vykonané v konaní pred súdom prvého stupňa môže byť
podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. V tomto prípade však podmienky na pripustenie zmeny

žalobného návrhu v rámci odvolacieho konania nie sú splnené. Funkciou odvolacieho konania je
prieskumná a reparačná činnosť, Žalobkyňa oproti pôvodnému žalobnému návrhu rozšírila žalobný
návrh oproti pozitívnemu určeniu vlastníckeho práva aj o negatívne určenie, že žalovaní v rade 1/, 2/
nie sú podielovými spoluvlastníkmi. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalovaných v rade 1/, 2/, že
súd by sa musel samostatne zaoberať tým, či je daná podmienka naliehavého právneho záujmu na

takto navrhnutom určení, čo by vyžadovalo vykonanie aj ďalších dôkazov, čo by presahovalo rámec
dokazovania v odvolacom konaní.

Okrem toho bolo nutné vyhodnotiť podanie označené ako zmena žalobného návrhu tak, že žalobkyňa
berie svoj návrh v časti o pozitívne určenie vlastníckeho práva v 1/5-ine späť. S týmto návrhom však
nesúhlasili žalovaní v rade 1/ a 2/, a preto vzhľadom na tento nesúhlas žalovaných v zmysle § 208 O. s.
p. odvolací súd nemal inú možnosť, ako nepripustiť čiastočné späťvzatie žalobného návrhu žalobkyňou.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 224 ods. 1 O. s. p. v
spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s. p. Žalovaní boli v odvolacom konaní úspešní, preto im patrí náhrada trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti žalobkyni, ktorá vo veci úspech nemala.
Vzhľadomnatoježalobkyňapovinnánahradiťžalovanýmvrade1/,2/účelnevynaloženétrovyprávneho
zastúpeniaspočívajúcevpodanípísomnéhovyjadreniakodvolaniuzodňa14.07.2014vsume61,85eur

(§ 13a ods. 1 písm. b/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004) + režijný paušál 8,04 eur (§
16ods.3citovanejvyhlášky),akoajúčasťnapojednávaní,naktorombolvyhlásenýrozsudok(§13aods.
4 citovanej vyhlášky) vo výške 1/2-ice základnej sadzby tarifnej odmeny 32,27 eur + režijný paušál 8,39
eur + náhrada cestovných výdavkov (§ 15 písm. a/ citovanej vyhlášky), za cestu na trase z Z. do Žiliny
a späť (87 km x 2) pri spotrebe motorového vozidla 5,3 litra/100 km a priemernej ceny benzínu 1,308

eur/liter, predstavuje za spotrebované pohonné hmoty 12,06 eur a náhrada za opotrebenie motorového
vozidla 31,84 eur (174 x 0,183 eur/km) + náhrada za stratu času (§ 15 písm. b/, § 17 ods. 1, 2 citovanej
vyhlášky), za cestu na pojednávanie a späť za 8 polhodín predstavuje 111,84 eur. Spolu predstavuje
náhrada trov právneho zastúpenia sumu vo výške 266,29 eur.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný nie je.