Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Monday, January 26, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/339/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713212943
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5713212943.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej
a členov senátu JUDr. Romana Tichého a JUDr. Adriany Gallovej v právnej veci navrhovateľky: Q. Y.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom B. K. XX/XX, M. X, právne zastúpenej JUDr. Vierou Čápovou, advokátkou,
so sídlom v M., I. X, proti odporkyni: O. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. č. XXXX/XX, K. K., právne
zastúpenej JUDr. Mgr. Ivanou Švarcovou, advokátkou, so sídlom v K. K., I. XX, P. O. K. XXX, v konaní

o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, o odvolaní odporkyne a
navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 5C/207/2013-88 zo dňa 16. apríla 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výrokoch, ktorým okresný súd zrušil podielové spoluvlastníctvo
navrhovateľky a odporkyne k nehnuteľnostiam zapísaným v Katastri nehnuteľností - Správa katastra v
Martine k. ú. O. na LV č. XXXX, parcela registra C č. 716 vo výmere 455 m2 - zastavané plochy
a nádvoria, parcela č. 717 vo výmere 95 m2 - záhrady, parcela č. 718/16 vo výmere 531 m2 - orná
pôda, rodinný dom súpisné číslo XXXX postavený na parcele č. 716 a určil, že výlučným vlastníkom

nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX k. ú. O. bude Q. Y., rod. Y. s tým, že navrhovateľka je povinná
zaplatiť odporkyni sumu 8.000,- eur za účelom vyporiadania spoluvlastníckeho podielu do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku p o t v r d z u j e .

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal, z r u š u
j e a v zrušenom rozsahu mu vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zrušil podielové spoluvlastníctvo navrhovateľky a odporkyne k
nehnuteľnostiam zapísaným v Katastri nehnuteľností - Správy katastra v Martine k. ú. O. na LV č. XXXX,

parcela registra „C“ č. 716 vo výmere 455 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcela č. 717 vo výmere
95 m2 - záhrady, parcela č. 718/16 vo výmere 531 m2 - orná pôda, rodinný dom súpisné číslo XXXX
postavený na parcele č. 716. Zároveň určil, že výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č.
XXXX k. ú. O. bude navrhovateľka, ktorú zaviazal k povinnosti zaplatiť odporkyni sumu 8.000,- eur za
účelom vyporiadania spoluvlastníckeho podielu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľke
náhradu trov konania nepriznal. Nárok navrhovateľky posudzoval okresný súd podľa § 142 ods.1

Občianskeho zákonníka.

Prvostupňový súd dôvodil tým, že Občiansky zákonník upravuje jednotlivé spôsoby vyporiadania
podielového spoluvlastníctva a súčasne ustanovuje aj ich poradie, ktoré je pre súd záväzné. Návrhmi
účastníkov konania nie je viazaný. Prvý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva,
a to reálne rozdelenie medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov prichádza do úvahy iba tam, kde
predmet spoluvlastníctva je reálne deliteľný. V prejednávanej veci okresný súd mal za preukázané a
účastníkmi konania potvrdené, že predmet spoluvlastníctva reálne deliteľný tak, aby mohol byť riadneužívaný, nie je. Preto okresný súd pristúpil k druhému spôsobu zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva, a to prikázanie za primeranú náhradu jednému zo spoluvlastníkov.

Pri rozhodovaní o tom, komu bude nehnuteľnosť prikázaná do výlučného vlastníctva, prvostupňový súd

zohľadnil skutočnosti, že obidve účastníčky konania mali záujem získať nehnuteľnosť do vlastníctva ako
celok, pričom navrhovateľka bola podielovou spoluvlastníčkou v 3/4-inách a odporkyňa v podiele 1/4-
iny. Podľa okresného súdu ani jedna z účastníčok predmetnú nehnuteľnosť neužívali. Navrhovateľka
mala svoje bývanie, pričom nehnuteľnosť chcela získať za tým účelom, aby ju mohol zrekonštruovať
jej jediný syn, ktorý si založil rodinu. Odporkyňa takisto v predmetnej nehnuteľnosti nebývala. Bývanie

a prácu mala zabezpečenú v K. K.. Podľa jej vyjadrenia po zrekonštruovaní nehnuteľnosti by sa
presťahovala. Poukazovala aj na to, že v bezprostrednej blízkosti bývajú jej rodičia, ktorým by mohla
týmto spôsobom zabezpečiť pomoc. Pre okresný súd bolo nesporné, že nehnuteľnosť je neužívaná
od roku 2012, kedy zomrela stará matka odporkyne, chátra, je neudržiavaná. Údržba nehnuteľnosti,
pokiaľ sa aj robila, spočívala v kosení záhrady, prípadne odprataní snehu v zime. Domová nehnuteľnosť
udržiavaná účastníčkami konania nebola (pokiaľ by bola, táto skutočnosť pred súdom zistená nebola).

Na základe vykonaného dokazovania po preukázaní skutočností tvrdených navrhovateľkou a
odporkyňou okresný súd dospel k záveru, že najpodstatnejším kritériom pre rozhodnutie vo veci je výška
spoluvlastníckeho podielu k predmetnej nehnuteľnosti, pretože navrhovateľka bola spoluvlastníčkou
v 3/4-inách a odporkyňa spoluvlastníčkou len v 1/4-ine. Ako väčšinovej spoluvlastníčke okresný
súd prikázal do výlučného vlastníctva aj podiel odporkyne, teda celú nehnuteľnosť. Účastníčky

neprodukovali žiadne dôkazy, ktoré by odôvodnili vyporiadať ich spoluvlastníctvo inak, len podľa výšky
spoluvlastníckeho podielu. Navrhovateľka a ani odporkyňa neboli viazané k nehnuteľnosti potrebou
bývania, každá mala svoje vlastné bývanie. Nehnuteľnosť chceli z dôvodu aj zabezpečenia svojich
blízkych príbuzných. Tvrdené úmysly o ďalšom predaji nehnuteľnosti preukázané v konaní neboli.

V priebehu konania účastníci sa pred okresným súdom stotožnili s tým, že hodnota spoluvlastníckeho

podielu je 8.000,- eur, okresný súd túto skutočnosť akceptoval, a preto zaviazal navrhovateľku zaplatiť
za účelom vyporiadania podielového spoluvlastníctva odporkyni výšku jej spoluvlastníckeho podielu v
sume 8.000,- eur.

O trovách konania okresný súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a § 150 ods.
1 O. s. p. Pri rozhodovaní o trovách konania okresný súd prihliadol predovšetkým na tú skutočnosť,

že bolo v záujme obidvoch účastníčok konania, aby súd rozhodol o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva, pretože medzi nimi k dohode v tomto smere nedošlo. Okresný súd rozhodol o
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva podľa výšky spoluvlastníckych podielov, pretože v konaní
neboli predkladané žiadne rozhodujúce listinné doklady a ani navrhnutí svedkovia preukazujúci iné
skutočnosti,ktorébymohlizavážiťprerozhodnutievovecisamej.Zatýchtookolnostíokresnýsúddospel

k záveru, že navrhovateľka nemá nárok na náhradu trov konania. Dôvody hodné osobitného zreteľa videl
okresný súd v skutočnostiach, že rozhodnutie bolo viazané na úvahu okresného súdu v časti prikázania
nehnuteľností do vlastníctva a postup, navrhovanie dôkazov navrhovateľkou a jej právnou zástupkyňou
neodôvodňovali posúdiť navrhovateľku ako výlučne v konaní úspešnú a priznať jej trovy.

Proti tomuto rozsudku podala odporkyňa v zákonnej lehote odvolanie. Dôvodila tým, že považuje

toto rozhodnutie za nesprávne, pretože prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne aplikoval ust. § 142 Občianskeho zákonníka v súvislosti
s účelným využitím veci. Podľa odvolateľky navrhovateľka nemá záujem o predmetnú nehnuteľnosť,
keďže k nej nemá vytvorený osobný vzťah. O nehnuteľnosť sa starala odporkyňa, keďže je právnou
nástupkyňou svojich právnych predchodcov podľa svojich osobných a materiálnych možností. Dôkazom

týchto tvrdení je aj skutočnosť, že v roku 2010 adresovala navrhovateľka návrh na mimosúdnu dohodu
o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti jej právnej predchodkyne, ktorá
bola starou matkou odporkyne a zomrela v roku 2012. Z tohto návrhu vyplýva, že navrhovateľka nemala
záujem ďalej vlastniť svoj spoluvlastnícky podiel, kde uviedla, že o nehnuteľnosť sa nestará a nemá
ju záujem užívať. Pričom požadovala kúpnu cenu vo výške 66.400,- eur. Potvrdila, že predmetnú

nehnuteľnosť neužíva, ale túto užíva a stará sa o ňu t. č. zosnulá O. Y. s rodinou. Podľa jej názoru súd
sa nevyporiadal s argumentáciou a dôkazným bremenom na strane navrhovateľky, ktorá dôvodila, že
záujem o nehnuteľnosť má z dôvodu potreby bývania svojho syna E. Y.. Tento svedok sa dostavil až na
4. pojednávanie v poradí. Odvolateľka sa dostavila na prvé pojednávanie, a teda prejavila svoj prístupk prejednávanej veci ako právny záujem. Namietala, že navrhovateľka ponúka nehnuteľnosť na predaj
bez jej vedomia. Tiež poukázala na to, že dňa 08.03.2014 svedok E. Y. vošiel do nehnuteľnosti, pričom
nikto sa im nepredstavil ani neohlásil návštevu jej rodičom. Túto skutočnosť na pojednávaní poprel.

Ďalej uviedla, že navrhovateľka vystupovala počas celého konania agresívne, pričom svedkyňa Z. C.
potvrdila zhoršený zdravotný stav manžela. Ďalej poukázala na výpoveď svedka A., ktorý na podporu
tvrdení navrhovateľky neuviedol nič, ale zjavne vo svojej výpovedi očiernil dobré meno jej rodičov, keď
požiadal súd o ochranu pre údajnú obavu o život alebo zdravie. Okresný súd sa nezaoberal písomným
vyjadrením susedov, a to rodiny L., ktorí uviedli v písomnom vyhlásení, že o nehnuteľnosť sa sústavne

starala rodina C.. Ďalej tvrdila, že navrhovateľka v skutočnosti chce nehnuteľnosť predať, a preto chce
jej podiel odkúpiť ale z dôvodu historickej neznášanlivosti k jej osobe ho odmieta navrhovateľka predať.
Má záujem nehnuteľnosť rekonštruovať a v nej bývať, aby mohla byť nápomocná svojej matke a otcovi,
ktorí trpia zdravotnými ťažkosťami. O nehnuteľnosť sa vždy starala jej rodina, a to najmä stará matka a
po jej smrti jej rodičia, pričom poukázala na to, že jej matka disponuje dokladmi o zakupovaní náradia
na údržbu záhrady a domu, avšak súd takéto doklady nepotreboval potrebné založiť do súdneho spisu.

Vyhodnotenie súdu ohľadne starostlivosti o nehnuteľnosť zostalo v rovine tvrdení a malo subjektívny
charakter. Navrhovateľka namiesto preukazovania svojich tvrdení neváhala zisťovať majetkové pomery
odvolateľky. Poukázala na neznášanlivosť vo vzájomných vzťahoch, pričom je v rozpore so záujmom
účastníkov, ak predmetné nehnuteľnosti budú prikázané navrhovateľke. Odvolateľka tiež tvrdila, že mala
záujem majetok zveľadiť, preto je v tejto časti rozsudok nepreskúmateľný a nejasný. Navrhla zmeniť

rozsudok okresného súdu tak, aby podielové spoluvlastníctvo bolo zrušené, avšak, aby bolo určené
aby výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti bola odporkyňa s tým, že bude povinná vyplatiť navrhovateľke
sumu 24.000,- eur, resp. aby odvolací súd zrušil vec a vrátil ju súdu prvého stupňa. V doplnení
odvolania priložila výpoveď svojej matky a zároveň predložila doklady o kúpe náradia určeného na
údržbu predmetnej nehnuteľnosti, lekárske potvrdenie o napadnutí starej matky navrhovateľkou, ako aj

doklady o zapojení kanalizačnej a vodovodnej prípojky a o dodávke elektriny.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila navrhovateľka, ktorá uviedla, že dokazovanie bolo
vykonané v náležitom rozsahu. Opätovne zdôraznila, že pomery rodičov odporkyne nie sú tak naliehavé,
aby vyžadovali pomoc a opateru. Poukázala na to, že rodičia navrhovateľky predmetnú nehnuteľnosť
užívali a navrhovateľka spolu s nimi až do doby, kedy sa osamostatnila a matka navrhovateľky, ktorej

navrhovateľka poskytovala opateru až do roku 2003. Nehnuteľnosť zdedila v priamom príbuzenskom
pomere a celý jej život sa k predmetnej nehnuteľnosti viaže tým, že svojim rodičom poskytovala
v nehnuteľnosti opateru. Platí daň z nehnuteľnosti za svoj spoluvlastnícky podiel. O nehnuteľnosť
sa zaujímala, avšak užívanie nehnuteľnosti zo strany starej matky odporkyne, ktorá zdedila 1/4-
inu nehnuteľnosti po svojom manželovi, bolo vždy problematické a medzi matkou navrhovateľky

a starou matkou odporkyne vznikali nezhody. Po smrti matky navrhovateľky sa navrhovateľka
snažila spoluvlastnícke vzťahy usporiadať a napokon nechala starú matku odporkyne v predmetnej
nehnuteľnosti dožiť. Táto zomrela vo veku 98 rokov, a preto sa ani vzhľadom na svoj vek nemohla
o nehnuteľnosť starať osobne. Avšak o nehnuteľnosť sa nestarala ani matka odporkyne, pretože
nehnuteľnosť schátrala do takej miery, že má v súčasnosti nízku hodnotu. Do roku 1992 sa o

nehnuteľnosť staral otec navrhovateľky. Odporkyňa ničím nepreukázala, že by navrhovateľka chcela
nehnuteľnosť predať. O predaji nehnuteľnosti rozširovali informácie príbuzní odporkyne. Okresný súd
postupoval správne, keď ustálil, že rozhodujúcim dôvodom preto, aby bola nehnuteľnosť prikázaná
do vlastníctva navrhovateľky, bola skutočnosť, na ktorú prihliadol v prvom rade. Sama odporkyňa žije
dlhodobo v K. K., kde vlastní 3-izbový byt a v M. rekreačnú chatu. Obaja s manželom podnikajú a dôvod,

pre ktorý chce vlastniť nehnuteľnosť z titulu osobnej starostlivosti o rodičov, neexistujú, keďže títo žijú v
5-izbovom rodinnom dome, o ktorý sa osobne starajú.

Proti výroku o trovách konania podala odvolanie navrhovateľka s tým, že okresný súd rozhodol
nesprávne o náhrade trov konania s poukazom na § 150 ods. 1 O. s. p., nakoľko postup navrhovania
dôkazov navrhovateľkou a jej právnou zástupkyňou neodôvodňoval posúdiť navrhovateľku ako v konaní

výlučne úspešnú a priznať jej trovy. Navrhovateľka svoj návrh podložila náležitými listinnými dôkazmi,
vrátane korešpondencie, ku ktorej došlo medzi právnymi zástupcami účastníčok, keďže odporkyňa
nesúhlasila s uzavretím dohody vzhľadom na to, že navrhovateľka nemohla svoj väčšinový podiel
náležite užívať, bola navrhovateľka nútená hájiť práva väčšinového spoluvlastníka nehnuteľnosti len
prostredníctvom súdneho konania. Navrhovateľka bola v konaní úspešná v plnom rozsahu, a preto jezáver súdu neprijateľný a nemá opodstatnenie. Okrem toho § 150 O. s. p. má výnimočný charakter a
okolnosti, v ktorých vzhliadol výnimočný charakter súd, za takéto považovať nemožno.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok na základe

podaného odvolania odporkyne v rozsahu danom ust. § 212 ods. 2 písm. d) O. s. p., teda čo do výroku,
ktorým okresný súd vyhovel žalobe navrhovateľky a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 2 O. s. p.) postupom v zmysle ust. § 156 ods. 3 O. s. p. napadnutý rozsudok okresného súdu
potvrdil v zmysle ust. § 219 ods. 1 O. s. p. Zároveň preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného
odvolania navrhovateľky čo do výroku o trovách konania v rozsahu danom ust. § 212 ods. 2 písm. d) O.

s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) postupom v zmysle ust. § 156
ods. 3 O. s. p. zrušil výrok o trovách konania podľa § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. a podľa § 221 ods. 2
O. s. p. vrátil vec v zrušenom rozsahu súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odvolací súd preskúmal napadnutý prvostupňový rozsudok, ktorým okresný súd rozhodol tak, že
zrušil podielové spoluvlastníctvo navrhovateľky a odporkyne k nehnuteľnostiam zapísaným v Katastri
nehnuteľností - Správy katastra v Martine k. ú. O. na LV č. XXXX, parcela registra „C“ č. 716 vo

výmere 455 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcela č. 717 vo výmere 95 m2 - záhrady, parcela
č. 718/16 vo výmere 531 m2 - orná pôda, rodinný dom súpisné číslo XXXX postavený na parcele
č. 716. Zároveň určil, že výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX k. ú. O. bude
navrhovateľka, ktorú zaviazal k povinnosti zaplatiť odporkyni sumu 8.000,- eur za účelom vyporiadania
spoluvlastníckeho podielu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Po preskúmaní dospel k záveru, že

prvostupňový súd správne ustálil, že reálne rozdelenie nehnuteľností, ktoré sú predmetom vyporiadania
podielového spoluvlastníctva, neprichádza do úvahy. Preto správne pristúpil k druhému spôsobu
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a to prikázaním za primeranú náhradu jednému
zo spoluvlastníkov.

Odvolací súd konštatuje, že Občiansky zákonník ukladá, aby pri prikázaní veci jednému, alebo viacerým

spoluvlastníkom prihliadal na tieto skutočnosti: veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a
násilné správanie sa spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Veľkosť spoluvlastníckych podielov
je podľa § 142 ods. 1 druhej vety Občianskeho zákonníka všeobecným hľadiskom, ktorý zoberie súd
do úvahy pri každom spôsobe vyporiadania spoločnej veci. Osobitný význam má toto hľadisko práve
pri prikazovaní veci jednému, alebo viacerým spoluvlastníkom, pretože všeobecne platí, že väčšinový

spoluvlastník bude mať predovšetkým záujem na takomto spôsobe vyporiadania. Pod účelným využitím
veci má zákon v prvom rade na mysli jej využitie pre potreby jedného zo spoluvlastníkov, aby vec
mohla slúžiť na svoj účel. Z tohto hľadiska sa za takéto využitie považuje napríklad uspokojenie bytovej
potreby niektorého zo spoluvlastníkov a členov jeho rodiny. Ak je predmetom spoluvlastníctva obytný
dom, súdy skúmajú najmä to, ktorý z podielových vlastníkov dom doposiaľ obýval, ktorý je na užívanie

domu z hľadiska naliehavosti bytovej potreby najviac odkázaný, dom udržiaval a opravoval, resp.
vykonal investície na zveľadenie domu a ktorý je schopný a ochotný sa o dom naďalej starať. Pod
násilným správaním spoluvlastníka má zákon na mysli nielen fyzické, ale aj psychické násilie (prípady
výtržníctva, fyzické napádanie, či hrubé urážanie spoluvlastníkov a podobne). Násilie musí smerovať len
voči ostatným spoluvlastníkom. Doslovný výklad ust. § 142 ods. 1 tretej vety Občianskeho zákonníka

neumožňuje prihliadať aj na násilné správanie voči blízkym osobám (§ 116 Občianskeho zákonníka)
ostatných spoluvlastníkov.

Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd dospel k správnemu záveru, že najpodstatnejším
kritériom pre rozhodnutie vo veci je výška spoluvlastníckeho podielu k predmetnej nehnuteľnosti,
nakoľko navrhovateľka bola spoluvlastníčkou v 3/4-inách a odporkyňa spoluvlastníčkou len v 1/4-ine.

Pokiaľ ide o kritérium účelnosti využitia nehnuteľnosti, bolo prvostupňovým súdom správne ustálené,
že ani jedna z účastníčok predmetné nehnuteľnosti neužívali. Teda v predmetnej nehnuteľnosti trvalo
nebývali a v konaní sa nepreukázala ani otázka naliehavosti potreby bývania v tejto nehnuteľnosti
z hľadiska kritéria účelnosti užívania predmetných nehnuteľností. V tomto smere podľa odvolacieho
súdu prvostupňový súd vykonal dostatočné dokazovanie a správne ustálil, že tak navrhovateľka, ako

aj odporkyňa mali a majú svoje bývanie, a teda otázka odkázanosti na základe kritéria účelnosti
neprichádzala do úvahy. Nesporné bolo aj podľa odvolacieho súdu, že nehnuteľnosti nie sú užívané od
roku 2012 ani jednou z účastníčok konania. Pokiaľ ide o údržbu nehnuteľnosti, ktorá spočívala v kosenípriľahlej záhrady, prípadne odpratávania snehu v zime, na tejto sa nepodieľali účastníčky konania, keď
túto nevyhnutnú starostlivosť vykonávali rodičia odporkyne. Z uvedených dôvodov potom neprichádzali
do úvahy ani náklady na kúpu náradia určeného na údržbu daných nehnuteľností, na ktoré poukázala

odporkyňa, keďže tieto vynakladali jej rodičia.

Pokiaľ odvolateľka vytýka prvostupňovému súdu, že neprihliadol pri hodnotení dôkazov a rozhodovaní
zdravotného stavu jej matky a otca, odvolací súd poukazuje na to, že v tomto smere v konaní neboli
vykonané ani navrhované dôkazy zo strany odporkyne. V čase rozhodovania o predmete konania
neexistovali také okolnosti, ktoré by mohli ovplyvniť zmenu rozhodnutia v čase jeho vyhlásenia.

Z výsledkov dokazovania pred prvostupňovým súdom podľa názoru odvolacieho súdu nevyplynula

skutočnosť, že by navrhovateľka chcela predmetnú nehnuteľnosť predať v čase rozhodovania
prvostupňového súdu. Nakoľko návrh, resp. výzva na uzavretie dohody o zrušenie podielového
spoluvlastníctva (č. l. 51 spisu) síce bola realizovaná vo vzťahu k právnej predchodkyne odporkyne,
avšak táto len obsahovala ponuku spoluvlastníčky v rámci vyporiadania podielového spoluvlastníctva.
Z uvedeného je teda zrejmé, že navrhovateľka už v roku 2010 mala záujem o vyporiadanie

spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, avšak nevyplýva z toho, že by mala záujem o
predaj uvedenej nehnuteľnosti, keďže sama uznala, že túto nehnuteľnosť v tomto čase užívala
právna predchodkyňa odporkyne v celom rozsahu. Odvolací súd nevidí v takomto počínaní
navrhovateľky úmysel, ktorý by smeroval výlučne k predaju nehnuteľnosti, keďže ponúkla vyporiadanie
predmetnej nehnuteľnosti právnej predchodkyni odporkyne a nenavrhovala riešenie otázky vyporiadania

predmetných nehnuteľností formou spoločného predaja tretej osobe a peňažného vyporiadania.

Podľa odvolacieho súdu vykonaným dokazovaním nebol spochybnený úmysel navrhovateľky ohľadne
užívania nehnuteľnosti v prospech svojho syna, ktorý na pojednávaní potvrdil, že má záujem využívať
túto nehnuteľnosť pre svoje potreby. Neobstojí námietka odvolateľky ohľadne skutočného záujmu o
predmetné nehnuteľnosti spočívajúca v tom, že syn navrhovateľky bol vypočutý až na 4. pojednávaní,

keďže z hľadiska relevantnosti sú výpovede účastníkov konania, ako aj svedkov v zásade rovnocenným
dôkazným prostriedkom bez ohľadu na poradie, v ktorom boli vykonávané. Podstatná je výpovedná
hodnota dôkazných prostriedkov a nie časové poradie, kedy došlo k vykonaniu týchto dôkazných
prostriedkov.

Pokiaľideonávrhynavykonaniedokazovania,ktorébolipredloženépovyhlásenírozsudkuodporkyňou,

odvolací súd sa týmito predloženými dôkazmi zaoberať nemohol vzhľadom na to, že podľa § 205a ods. 1
O.s.p.skutočnosti,alebodôkazy,ktoréneboliuplatnenépredsúdomprvéhostupňa,súpriodvolaníproti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom, len ak odvolateľ nebol riadne poučený
podľa § 120 ods. 4 O. s. p., k čomu v danom prípade nedošlo. Rovnako nebola splnená podmienka, že
tieto dôkazy odporkyňa nemohla bez svojej viny označiť, alebo predložiť do rozhodnutia prvostupňového

súdu.

Za nedôvodnú považoval odvolací súd tiež námietku, že rozhodnutie prvostupňového súdu je
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Naopak, okresný súd dôsledne uviedol rozhodujúci skutkový
stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská účastníkov, výsledky vykonaného
dokazovania, riadne citoval právne predpisy, ktoré na prejednávaný prípad aplikoval a z nich vyvodil

svoje právne závery, ktoré riadne vysvetlil, pričom dostatočne a presvedčivo objasnil, z akých úvah
vychádzal. Jeho rozhodnutie tak nemožno považovať za svojvoľné, naopak, rozsudok vyčerpávajúcim
spôsobom zodpovedal všetky právne relevantné otázky, ktoré súviseli s uplatneným nárokom. Pri
výklade aplikácie právnych predpisov sa prvostupňový súd neodchýlil od znenia príslušných ustanovení,
nepoprel ich účel ani podstatu, a preto rozhodnutie odvolací súd považoval za ústavne konformné. Je

výlučne na ťarchu odvolateľa, že vo vzťahu k žiadnemu z vecných argumentov, na ktorých okresný
súd založil svoje meritórne zamietajúce rozhodnutie, nepredložil relevantnú, respektíve akúkoľvek
protiargumentáciu. Nakoľko odvolacie dôvody navrhovateľa boli neopodstatnené a neboli zistené ani
nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti, tento potvrdil
napadnutý rozsudok ako vecne správny.Z uvedených dôvodov potom odvolací súd prvostupňové rozhodnutie potvrdil podľa § 219
ods. 1 O. s. p., nakoľko je vecne správne.

Výrok rozsudku, ktorým okresný súd nepriznal náhradu trov navrhovateľke voči odporkyni, zrušil a vrátil

vec okresnému súdu na ďalšie konanie v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f) a h) O. s. p.

Okresný súd nedostatočne odôvodnil právne závery ohľadne aplikácie ustanovenia § 150 ods. 1
O. s. p., ktoré aplikoval na daný prejednávaný prípad a z ktorých vyvodzoval právne závery a z
ktorých nie je dostatočne zrejmé, ako vyhodnotil dopad takéhoto rozhodnutia na majetkové pomery
navrhovateľky. Toto pochybenie sa nevyhnutne premietlo i do roviny právneho hodnotenia a následne
rozhodnutia okresného súdu a viedli krajský súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie okresného

súdu je predčasné a arbitrárne. Krajský súd za tohto stavu akcentuje, že v danom prípade absenciu
dostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k dôvodom hodným osobitného zreteľa
nemôže preklenúť krajský súd doplnením odôvodnenia napadnutého uznesenia v rámci konania o
odvolaní navrhovateľky. Navyše odvolací súd pokladá za potrebné uviesť, že výnimočné okolnosti,
ktoré prvostupňový súd vzhliadol v tom, že bolo v záujme oboch účastníčok konania, aby súd

rozhodol o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, pretože medzi účastníčkami nedošlo
v tomto smere k dohode a rozhodoval o vyporiadaní najmä podľa výšky spoluvlastníckych podielov,
pretože neboli predložené iné listinné doklady, ani svedkovia nepreukazovali iné skutočnosti, rozhodné
pre rozhodnutie vo veci samej a rozhodnutie súdu bolo tak viazané na jeho úvahe, pokladá za
nesprávne vyhodnotené, nakoľko navrhovateľka podala dôvodný návrh na vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva, preukázala, že sa snažila pred podaním návrhu dosiahnuť s odporkyňou dohodu o
zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam. Odporkyňa pritom nesúhlasila
s uzavretím dohody, preto bola nútená hájiť právo väčšinového spoluvlastníka len prostredníctvom
súdneho konania.

V ďalšom konaní sa okresný súd bude dôsledne zaoberať aplikáciou použitých ustanovení Občianskeho

súdneho poriadku tak, aby okresný súd dostatočne odôvodnil právne závery ohľadne aplikácie ust.
§ 150 ods. 1 O. s. p., ak zotrvá na závere o dôvodoch výnimočnosti daného prípadu, aj napriek
názoru odvolacieho súdu s tým, že ak nájde iné výnimočné okolnosti daného prípadu, potom
vyhodnotí dopad takéhoto rozhodnutia so zameraním na majetkové pomery účastníčok. Zároveň sa
prvostupňový súd bude zaoberať vyhodnotením aplikácie ustanovení o trovách konania aj v súvislosti s

argumentáciou navrhovateľky v odvolaní. Následne vyhodnotí všetky podstatné skutočnosti a zdôvodní,
ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z akých záverov vychádzal a ako ich procesne a právne
vyhodnotil. Závery, ktoré prijal, primerane vysvetlí tak, aby z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
nevyplývala jednostrannosť a ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych
predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.

Odvolací súd konštatuje, že pokiaľ ide o výrok o trovách konania medzi navrhovateľkou a odporkyňou,
ktorý bol zrušený, tak v zmysle § 224 ods. 3 O. s. p. o náhrade trov odvolacích rozhodne súd prvého
stupňa v ďalšom konaní.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný nie je.