Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 20, 2015

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 12P/28/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414203346
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kovácsová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2015:4414203346.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Evou Kovácsovou, v právnej veci navrhovateľky: F. P., nar.

XX.XX.XXXX bytom F. XXX, zast. advokátkou JUDr. Ivanou Starzykovou, M. R. Štefánika 14 Šurany
proti odporcovi: H. P. nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, zast. advokátkou JUDr. Michaelou Mihalcovou,
Fatranská 2/E Košice o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom P. : C. nar.
XX.XX.XXXX a C. nar. XX.XX.XXXX v konaní zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové
Zámky, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo navrhovateľky F. P., rod. B., nar. XX.XX.XXXX a odporcu H. P., nar. XX.XX.XXXX,
uzavreté dňa 27.11.2004, zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu F., vo zv. 2, roč. 2004, str.

29, pod rad. č. 2 r o z v á d z a .

Súd z v e r u j e mal. deti P. : C., nar. XX.XX.XXXX a C., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti
matky s tým, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať, spravovať ich majetok a otca z a v ä z
u j e prispievať na výživu mal. C. nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 50,- eur a na výživu mal. C.,
nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 50,- eur vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca k rukám matky
počnúc od právoplatnosti rozsudku.

Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom došlým súdu 18.02.2014 domáhala proti odporcovi rozvodu manželstva s
odôvodnením, že ich vzájomný vzťah nebol dobrý a usporiadaný ani v čase pred uzavretím manželstva,

často dochádzalo medzi nimi k hádkam hlavne pre žiarlivosť odporcu. Po uzavretí manželstva táto
situácia pretrvávala, v ich vzťahu došlo k obojstrannej nevere. Po presťahovaní sa do F. sa ich spolužitie
výrazne zhoršilo. Vzhľadom na uvedené už zhruba 5 rokov majú oddelené spálne. V záujme udržania
manželstva navštevovali manželské poradne, bez pozitívneho výsledku. Obe deti žiadala zveriť do
svojej výchovy a výživné určiť v sume 100,- eur na každé dieťa, neskôr súhlasila s tým, aby bolo určené
výživné v sume 50,- eur na jedno dieťa.

Odporca od začiatku konania až do času posledného pojednávania s rozvodom manželstva nesúhlasil.

Mal za to, že napriek rozporom, ktoré medzi nimi vznikli ako aj vzájomnej nevery v záujme maloletých
detí by mohlo dôjsť k obnoveniu spolužitia. Vzhľadom na túto skutočnosť prejavil ochotu opakovane
navštíviť manželskú poradňu. V prípade rozvodu manželstva spočiatku žiadal deti zveriť do striedavej
osobnej starostlivosti, na poslednom pojednávaní uviedol, že súhlasí so zverením detí do starostlivosti
matky, výživné navrhol určiť v sume 30,- eur na každé dieťa.Kolízny opatrovník v prípade vyslovenia rozvodu manželstva navrhol o úprave výkonu rodičovských práv
a povinností rozhodnúť tak, že deti budú zverené do starostlivosti matky, styk otca s deťmi nebude
neupravený a výšku výživného ponechal na zváženie súdu.

Súd v rámci dokazovania vypočul účastníkov, svedka J. H., oboznámil sa s predloženým sobášnym
listom, rodnými listami detí, ostatnými na vec sa vzťahujúcimi listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový
a právny stav:

Účastníci uzavreli manželstvo dňa 27.11.2004, z ktorého pochádzajú 2 deti C. nar. XX.XX.XXXX a C.
nar. XX.XX.XXXX, u oboch sa jedná o manželstvo prvé. Posledné spoločné bydlisko mali účastníci v

F.. d. XXX.

Z dokazovania vyplýva, že navrhovateľka začala v apríli 2014 podnikať na živnosť v prenajatom
obchode, kde platí mesačný nájom 6,- eur. Súčasne poberá rodičovský príspevok vo výške 200,-
eur, odvody vzhľadom na uvedené neplatí, daňové priznanie za rok 2014 nepodávala. Uviedla, že jej
mesačný príjem z podnikania sa pohybuje vo výške 200,- eur, z ktorého si platí mesačne 20,- eur telefón
a pôžičku po 140,- eur mesačne, ktorú si zobrala od matky na podnikanie v celkovej výške 1.500,-

eur. Čo sa týka výdavkov detí, podľa oznámenia pediatričky, mesačné náklady na lieky na jedno dieťa
sa pohybujú vo výške do 10,- eur. Klinická imunologička uviedla, že maloletá C. je liečená na kožné
prejavy alergie a recidivujúce infekcie dýchacích ciest. Poplatky na lieky predpisované v jej ambulancii
predstavujú zhruba 8,5 eur mesačne. Čo sa týka maloletého C., tento v rámci liečby prejavov alergie
má mesačné náklady v doplatkoch na lieky okolo 5,- eur. Maloletý C. od 01.09.2014 nastúpil do 1. triedy

Základnej školy, okrem bežných výdavkov v súvislosti s touto skutočnosťou, matka mu uhrádzala 15,-
eur ZRPŠ, ďalej 5,- eur do triedneho fondu. Maloletá C. navštevuje Materskú školu v F. od 2.5.2014, tu
uhrádza ročný poplatok B. 7,- eur, mesačný poplatok školného 4,- eura, mesačný poplatok do triedneho
fondu 1,- euro a mesačne stravovanie 22,- eur. Počas školského roku výdavky spojené s exkurziami,
výletmi, či divadlom v materskej škole činia okolo 20,- eur. V rodinnom dome kde zatiaľ účastníci bývajú

spolu s oboma maloletými deťmi výdavky pozostávajú z mesačnej úhrady poplatkov za elektrinu v
sume v priemere 60,- eur, plynu 48,- eur, TV, rozhlasu 5,- eur t. j. spolu 113,- eur. Okrem toho účastníci
uhrádzajú splátky hypoték a pôžičky spolu vo výške 280,- eur (z toho odporca 150,- eur hypotéku na
dom a navrhovateľka ďalšiu hypotéku 130,- eur).

Odporca je živnostníkom, jeho posledný pracovný pomer v spoločnosti B. s.r.o. kde dosahoval priemerný

čistý mesačný zárobok vo výške 514,- eur bol ukončený dohodou ku dňu 10.11.2004 t.j. tesne pred
uzavretím manželstva. Podľa daňového priznania za rok 2013, odporca vykazoval príjem z podnikania
vo výške 58.122,45 eur, z toho výdavky vo výške 56.968,42 eur, základ dane 1.154,03 eur. Podľa
predloženej súvahy majetku a záväzkov odporca nemá v podnikaní vedené motorové vozidlo, jeho
výdavky uvedené v daňovom priznaní korešpondujú s výdavkami uvedenými účtovnej v knihe, odporca

neeviduje vo svojich výdavkoch leasingové splátky za vozidlo. Má však v nákladoch medzi dlhodobými
záväzkami evidovanú pôžičku auta a súčasne v spotrebe materiálu pohonné hmoty, tieto v celkovej
výške 1.627,- eur. Odporca spláca mesačnú leasingovú splátku na motorové vozidlo kúpené v januári
2014 vo výške 200,- eur mesačne. Okrem toho hradí ubytovanie v Košiciach mesačne 100,- eur a 90,-
eur úver poskytnutý vo výške 2.500,- eur.

Zo správy poradensko-psychologického procesu vyplýva, že účastníci sa zúčastnili psychologickej
konzultácienaReferáteÚPSVaRNovéZámkydňa09.06.2014,podľajejzáverovnavrhovateľkazotrvala
na svojom rozhodnutí pre rozvod manželstva, odporca s rozvodom manželstva nesúhlasil. Vo vzťahu k
maloletým deťom navrhovateľka ich žiadala zveriť do svojej starostlivosti, kontakt otca s deťmi nechať
neobmedzený, odporca navrhoval možnosť striedavej osobnej starostlivosti napriek tomu, že na formu

tejto starostlivosti nemal vytvorené podmienky. Ďalej sa v správe uvádza, že rodičia majú k deťom
vybudované pozitívne citové väzby, ich postoje a hodnoty nesú prvky akceptácie záujmu detí. Deti
zobrazovali pozitívny citový vzťah k obom rodičom.

Navrhovateľka uviedla, že po uzavretí manželstva istý čas bývali v podnájme v Nových B., asi rok po
sobáši bolo ich manželstvo usporiadané, po tomto čase ju začal odporca kontrolovať, bol bezdôvodne

žiarlivý. Následne v roku 2005 alebo 2006 sa obaja dopustili nevery. Z jej strany sa nejednalo o dlhšie
trvajúcu známosť napriek uvedenému sa dohodli, že začnú odznovu. Odporca sa však nevedel vyrovnať
s jej neverou, stávalo sa, že ju sledoval. V roku 2007 kúpili dom v F.. Odporca od začiatku manželstva
bol živnostníkom, vykonával práce týkajúce sa vzduchotechniky. V dôsledku vzájomných nezhôd saprestali intímne stýkať pred dvanástimi mesiacmi. Poprela, že by mala akýkoľvek bližší a už vôbec
nie intímny vzťah so svedkom J. H.. Ďalej uviedla, že v priebehu konania sa ich vzájomný vzťah v
ničom nezlepšil, skôr naopak, situáciu považovala zo svojho pohľadu za neúnosnú, bez predpokladu

na obnovenie spolužitia.

Odporca potvrdil, že v skutočnosti sa nevedel vyrovnať s tým, že navrhovateľka sa v roku 2005 dopustila
nevery, aj on sa dopustil následne v roku 2005 nevery, avšak z jeho strany sa nejednalo o žiaden vzťah.
Potom ako sa presťahovali do F. sa snažil ich vzájomný vzťah urovnať. Poukázal na to, že od januára
2013 ho navrhovateľka začala intímne odmietať. Mal za to, že navrhovateľka mala intímny styk s ich

spoločným známym J. H., pričom pokiaľ by sa aj táto skutočnosť potvrdila, bol by ochotný navrhovateľke
odpustiť a obnoviť s ňou spolužitie. Ďalej uviedol, že v dôsledku uvedených skutočností v júni 2013
namontoval na ich dom tzv. fotopascu, pričom zo záberov na nich zachytených nadobudol presvedčenie,
že navrhovateľka má vzťah. Čo sa týka jeho príjmu uviedol, že je pohyblivý, sú mesiace keď zarobí len
210,- eur ako teraz v januári ale sú mesiace keď má odrobených 200 až 300 hodín, pričom hodinová
sadzba jeho príjmu je 7,- eur. Ďalej potvrdil, že je držiteľom troch motorových vozidiel, z ktorých Fiat

Ducato, ktoré má 14 rokov nepoužíva, ďalšie staršie vozidlo Mitsubishi taktiež 14 ročné má vysokú
spotrebu a preto v januári 2014 kúpil posledné vozidlo Volkswagen Passat na leasing. Mesačne okrem
leasingových splátok 200,- eur platí ubytovanie v Košiciach 100,- eur, uhrádza náklady elektriny za dom
60,- eur a hypotekárnu splátku 150,- eur a splátku pôžičky 90,- eur na úver, ktorým vyrovnával pôžičku
na podnikateľskom účte v čase, keď sa mu nedarilo.

Svedok J. H. uviedol, že účastníkov konania pozná asi 30 rokov, má s nimi vytvorený priateľský vzťah,
ako rodina sa navštevovali, chodili na dovolenky. S navrhovateľkou má vytvorený len dobrý kamarátsky
vzťah, ich vzťah nebol nikdy bližší a už vôbec nie intímny. Počas trvania manželstva účastníkov s
navrhovateľkou nemal intímny vzťah. Mal za to, že účastníci mali medzi sebou problémy ešte pred
uzavretímmanželstva.Viackrátsastalo,žechcelisvojvzťahukončiť.Vletevroku2013hozačalodporca

upodozrievať, čo sa mu snažil spočiatku vyhovoriť, avšak nakoľko zistil, že to všade rozpráva aj po
dedine, tak mu povedal, že keď s tým neprestane, bude to riešiť cestou polície. V minulosti bol svedkom
aj vulgárnych nadávok odporcu voči navrhovateľke. Čo sa týka fotografií, ktoré vyhotovil odporca v júni
2013, mal za to, že na nich nie je vôbec vidieť, kto je na nich zobrazený. Nepoprel, že v čase ich
vyhotovenia bol v dome u navrhovateľky vo večerných hodinách, nakoľko s ním chcela prekonzultovať

podaný návrh na rozvod. Pri tomto rozhovore sa snažil na ňu vplývať tak, aby vzhľadom na deti si svoje
rozhodnutie rozmyslela.

Podľa § 23 ods. 1, 2 Zák. o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak
sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje

príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne
prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že manželstvo účastníkov je hlboko a vážne
rozvrátené, vzhľadom na to, že zlé vzťahy medzi nimi pretrvávajú najmenej od začiatku roka 2013
bez výraznejšej zmeny k lepšiemu a to napriek tomu, že sa účastníci ešte pred podaním návrhu

zúčastnili sedení a pohovorov u odborníka na manželské problémy. V tomto smere k zmene v ich
vzťahu nedošlo ani po účasti na psychologickej konzultácii v rámci predmetného konania. Vzhľadom
na uvedené dlhodobé trvanie vzájomných rozporov v dôsledku ktorých sa účastníci intímne netýkajú od
septembra 2013 a súhlasný prejav oboch s rozvodom manželstva, súd nevidel predpoklad na obnovenie
manželského spolužitia a preto, nakoľko boli splnené všetky hmotnoprávne podmienky preukazujúce

vážnosť narušenia a trvalosť rozvrátenia ich vzťahu, vyslovil rozvod manželstva. Tvrdenie odporcu, že
v auguste 2013 mala navrhovateľka intímny styk so svedkom J. H. sa v konaní nepreukázalo. Príčinu
rozvratu podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zistil na strane oboch účastníkov v rozdielnostiach ich
pováh, názorov a neschopnosti zosúladiť manželské spolužitie.

Podľa § 24 Zákona o rodine

1) V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté
dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí,ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu,
alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

2) Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja

rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v
záujmedieťaťaaakbudútaktolepšiezaistenépotrebydieťaťa.Aksostriedavouosobnoustarostlivosťou
súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v
záujme dieťaťa.

3) Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov.

Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

4) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov
rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne
na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho
výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s
druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany

obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

5) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá
na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné
informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej

starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa § 62 Zákona o rodine

1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým
deti nie sú schopné samé sa živiť.

2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových

pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciupovinnosťvminimálnomrozsahuvovýške30%zosumyživotnéhominimananezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa

osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného

prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak,
že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje

Súd pri stanovení výšky výživného musí brať do úvahy právo dieťaťa podieľať sa na dosiahnutej
životnej úrovni svojich rodičov, či už v pozitívnom alebo negatívnom zmysle (§ 62 ods. 2 Zák. o rodine),
okrem toho zohľadní všeobecné hľadisko, podľa ktorého pri rozhodovaní o výživnom sa prihliada

na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
(§ 75 ods. 1 Zák. o rodine). Odôvodnené potreby dieťaťa sú závislé predovšetkým od jeho veku,
zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami,
možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Pokiaľ sú tieto obmedzené, stávajú sa odôvodnenými len
bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre

život kultúrneho človeka. V opačnom prípade odôvodenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, prospešné
pre jeho všestranný vývoj. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj
ďalšie potreby dieťaťa, vrátane tvorby úspor, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti
konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Pre určenie výšky výživného predieťa sú teda rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, ktoré
sú dané nie len ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, úrovňou vzdelania, pracovnými
skúsenosťami alebo podobne) ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, pričom na schopnosti,

možnosti a majetkové pomery povinného rodiča súd prihliadne aj vtedy, ak sa tento vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, či majetkového prospechu, ako aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Na viac súd prihliada aj k tomu, ktorý z rodičov a v akej
miere sa o dieťa osobne stará.

Vzhľadom na súdom vyslovený rozvod manželstva, nakoľko s týmto konaním je obligatórne spojené

konanie o úprave pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode, bolo
potrebné posúdiť, ako bude upravený výkon týchto práv a povinností. Rodičia ohľadom určenia výšky
výživnéhomalirozdielnestanoviská,vdôsledkučohoneuzavrelirodičovskúdohoduapretosúdoúprave
výkonu ich rodičovských práv a povinností rozhodol v súlade s citovaným ustanovením § 24 Zákona o
rodine. Medzi rodičmi nebolo sporné to, aby boli deti na čas po rozvode zverené do výchovy matky, ktoré
stanoviská už aj vzhľadom na vek detí nemal súd dôvod neakceptovať. Z týchto dôvodov súd zveril deti

do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal na platenie výživného v sume 50,- eur na každé dieťa,
ktoré považoval za primerané ich potrebám a možnostiam oboch rodičov.

Pri stanovení výšky výživného súd vychádzal z príjmu oboch rodičov, ich majetkových pomerov, ich
súčasnej životnej úrovni ako aj z odôvodnených potrieb detí. Je nepochybné, že príjem navrhovateľky
pozostáva z rodičovského príspevku a príjmu z podnikania doposiaľ vo výške cca 200,- eur mesačne, z

tohto príjmu zatiaľ uhrádzala na základe dohody oboch účastníkov náklady bývania zhruba v polovičnej
výške a hypotéku 130,- eur. Odporca síce podľa majetkového priznania za rok 2013 vykazuje čistý
mesačný príjem vo výške 138,50 eur, ktorý príjem však zrejme nie je reálny, keď tak ako sám potvrdil
vo svojej výpovedi, mesačne platí 200,- eur leasingovú splátku, 100,- eur za ubytovanie v Košiciach,
mesačne60,-eurzaspotrebuelektriny,150,-eurhypotékua90,-eurpôžičku,čospolupredstavuje600,-

eur, pričom mesačne na stravu, oblečenie či iné bežné výdavky by mal mať k dispozícii najmenej 150,-
eur. Je preto nepochybné, že jeho čistý príjem sa musí mesačne pohybovať minimálne vo výške 750,-
eur. Vzhľadom na uvedené, súd mal za to, že je v jeho schopnostiach platiť výživné na obe deti najmenej
vo výške 50,- eur pri zohľadnení aj tej skutočnosti, že obe deti majú zvýšené výdavky v súvislosti s
liečbou alergií a na viac maloletý C. tým, že v septembri 2014 nastúpil do 1. triedy Základnej školy. V

tejto súvislosti je potrebné podotknúť, že tak ak je uvedené v citovanom ustanovení § 62 ods. 5 Zákona
o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a preto je odporca povinný prehodnotiť a
realizovať svoje výdavky tak, aby bol schopný na deti platiť výživné v stanovenej výške.

Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§144O.s.p.tak,ženepriznalúčastníkomichnáhradu,keďnezistil
dôvody pre iné rozhodnutie o náhrade trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa

doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre v 3

vyhotoveniach.

Podľa § 205 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Obč. súdneho

poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti
rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a)
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.Rozsah,vakomsarozhodnutienapádaadôvodyodvolaniamôžeodvolateľrozšíriťlendouplynutia

lehoty na odvolanie.Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné

rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie

podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých

detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.