Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. január 2015

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 12C/278/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2511214903
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Terézia Mecelová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2015:2511214903.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany v konaní pred sudkyňou JUDr. Teréziou Mecelovou v právnej veci žalobkyne EOS

KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpená TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému S. A., R.. XX.XX.XXXX, D. I. X. K. XXX/X,
C., toho času pobytom na neznámom mieste, zastúpený opatrovníkom Mgr. Jozefom Piknom, vyšším
súdnym úradníkom Okresného súdu Trnava, o zaplatenie 2.844,05 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 249,- eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške:

- 6,5 % zo sumy 41,50 eur od 06.12.2008 do zaplatenia,

- 10,5 % zo sumy 41,50 eur od 06.01.2009 do zaplatenia,

- 10 % zo sumy 41,50 eur od 06.02.2009 do zaplatenia,

- 10 % zo sumy 41,50 eur od 06.03.2009 do zaplatenia,

- 9,5 % zo sumy 41,50 eur od 06.04.2009 do zaplatenia,

- 9,25 % zo sumy 41,50 eur od 06.05.2009 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku návrh zamieta.

Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou podanou na súd 14.11.2011 domáhala voči žalovanému zaplatenia 2.844,05 eur s
príslušenstvom. Uviedla, že predmetná pohľadávka bola na žalobkyňu postúpená zmluvou o postúpení
pohľadávok z 08.12.2006, ktorá bola uzavretá medzi postupcom VÚB, a.s. a postupníkom - žalobkyňou.
Na základe zmluvy z 05.05.2004 postupca poskytol žalovanému úver. Žalovaný neplnil splátky úveru
riadne a včas, postupca preto vypovedal zmluvu o úvere a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Ku

dňu postúpenia žalovaný dlhoval 3.100,02 eur (1.879,81 eur istina, 1.148,62 eur úrok z úveru, 1,88 eur
úrok z omeškania, 69,71 eur ako ostatné príslušenstvo. Žalovaný následne uhradil sumu 255,97 eur.

Žalovanému bol pre toto konanie uznesením tunajšieho súdu z 31.03.2014 č. k. 12C/278/2011-66
ustanovený opatrovník JUDr. Jozef Pikna, vyšší súdny úradník Okresného súdu Trnava, nakoľko pobyt
žalovaného nie je známy (§ 29 ods. 2 a 6 O.s.p.).Žalovaný, resp. jeho opatrovník sa k návrhu písomne nevyjadril, bola však vznesená námietka
premlčania.

Súd vykonal dokazovanie a to najmä čítaním listinných dôkazov (žiadosť o flexipôžičku zo dňa

04.05.2004, zmluva o poskytnutí flexipôžičky zo dňa 05.05.2004, odstúpenie od zmluvy zo dňa
18.01.2005, všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s., výpis z účtovných kníh VÚB, a.s., zmluva
o postúpení pohľadávok zo dňa 08.12.2006, pokus o zmier zo dňa 03.10.2011, špecifikácia zo dňa
12.03.2014, vyjadrenie k výzve zo dňa 27.06.2014 a zo dňa 15.01.2015, ako ďalší obsah spisu). Súd
hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej

súvislosti; pritom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Na základe vykonaného
dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav.

VÚB, a.s. a žalovaný uzatvorili dňa 05.05.2004 zmluvu o poskytnutí flexipôžičky, na základe ktorej
VÚB, a.s. (postupca) poskytla žalovanému úver vo výške 75.000,- Sk. Žalovaný sa zaviazal úver splatiť
v mesačných splátkach (60) po 1.900,43 Sk, RPMN 9,33 %, dátum prvej splátky 05.06.2004, dátum
poslednej splátky 05.05.2009. Súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky. Žalovaný splátky

úveru riadne a včas neplatil. Listom z 18.01.2005 VÚB, a.s. od zmluvy odstúpila a vyzvala žalovaného
na úhradu 80.706,60 Sk. Dôkaz o tom, že odstúpenie bolo skutočne žalovanému aj doručené, súdu
predložený nebol. Z účtovnej knihy VÚB, a.s. vyplýva, že táto taktiež neevidovala dátum zosplatnenia
celého úveru. Pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania bola na žalobkyňu postúpená zmluvou o
postúpení pohľadávok z 08.12.2006. Po postúpení žalovaný uhradil žalobkyni 255,97 eur.

V podaní z 27.06.2014 doručenom súdu 03.07.2014 žalobkyňa uviedla, že trvá na podanom návrhu a
navrhuje, aby súd podal návrh na konanie Ústavnému súdu Slovenskej republiky o súlade § 5b zákona
o ochrane spotrebiteľa s ústavou. Na následnú výzvu súdu (či toto podanie je návrhom na prerušenie
konania) žalobkyňa dodala, že ak súd podá návrh na konanie Ústavnému súdu Slovenskej republiky
o súlade § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa s ústavou, s prerušením konania súhlasí. Vzhľadom na

toto vyjadrenie, keď na výzvu súdu účastník konania výslovne neuviedol, že ide o návrh na prerušenie
konania ako aj s poukazom na obsah podaní, súd uzavrel, že nejde o návrh na prerušenie konania a
preto o ňom osobitne nerozhodoval.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „Obchodný
zákonník“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech

peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
zaplatiť úroky.

Podľa § 2 písm. a/ a b/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len zákon č. 258/2001 Z. z.), na účely tohto

zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z., spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu,
inak je neplatná.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných

náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je
to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie
ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva
o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka,
ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a

podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže
spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu
mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v §2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do
výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ

zaplatiťzvýšenénáklady.Uvediesavýškatýchtonákladov,spôsobvýpočtualebočonajpresnejšíodhad.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým s vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení účinnom do 31.12.2008, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby
určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým s vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 01.01.2009, výška úrokov z omeškania je o 8

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 100 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva

s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú
skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka, koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov

pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej
salehotazačína.Akniejetakýtodeňvposlednommesiaci,pripadnekonieclehotynajehoposlednýdeň.

Podľa § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo
sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa znení účinnom v čase rozhodovania súdu,

orgánrozhodujúcionárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.Súd mal za preukázané, že právny vzťah medzi účastníkmi konania, ktorý je založený zmluvou o úvere,
je vzťahom spotrebiteľským, keďže žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy konala v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti, zatiaľ čo žalovaný nie, pričom z obsahu a formy zmluvy vyplýva, že ide o tzv. typovú

(formulárovú) zmluvu, ktorú dodávateľ (žalobkyňa) používa vo viacerých prípadoch a ktorej podstatný
obsah spotrebiteľ (žalovaný) neovplyvňuje. Vznik zmluvy o úvere ako aj nároky z nej vyplývajúce
tak súd posudzoval nielen podľa ustanovení Obchodného zákonníka, keďže zmluva o úvere je ako
zmluvný typ v zmysle § 261 Obchodného zákonníka tzv. absolútnym obchodom, ale aj podľa zákona
o spotrebiteľských úveroch, ktorý má vo vzťahu k Obchodnému zákonníku postavenie lex specialis a

ktorý pre spotrebiteľskú zmluvu o úvere stanovuje špecifické náležitosti.

Údaj o RPMN je v zmluve o úvere uvedený: 9,33 %, čo je však nesprávne. Pri výške úveru 75.000,-
Sk, keď vrátiť sa má 117.175,80 Sk, je zrejmé, že údaj 9,33 %, predstavuje úrok z úveru a nie RPMN,
ktorá je pri 60 splátkach okolo 20 %.

Práve údaj o RPMN patrí k najdôležitejším údajom úverovej zmluvy zohľadňujúci všetky náklady na úver
vyjadrené v percentuálnych bodoch. Ak by žalobkyňa seriózne pristupovala k tomuto údaju, nemohla

uviesť hodnotu RPMN 9,33% namiesto 20%. RPMN zohľadňuje všetky náklady na úver, ktorých úrok
(9,33%) je len jednou časťou a logicky teda RPMN musí byť vyššia ako je úroková sadzba.

Zmluva o úvere obsahovala ročnú percentuálnu mieru nákladov v nesprávnej výške, tento nedostatok
vyhodnotil súd tak, ako keby v zmluve o úvere ročná percentuálna miera nákladov nebola uvedená s
ohľadom na to, že klamlivé alebo nesprávne uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve o

spotrebiteľskom úvere nemožno považovať za splnenie si zákonnej povinnosti uvedenia tohto údaju v
súlade s § 4 ods. 2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Z uvedených dôvodov
treba úver poskytnutý žalobkyňou žalovanému považovať za bezúročný a bez poplatkov (porovnaj napr.
rozsudok Krajského súdu v Trnave z 21.05.2013 sp. zn. 24Co/135/2012, rozsudok Okresného súdu
Žilina z 22.01.2013 sp. zn. 10 Cb 345/2010).

Vzhľadom na vyššie uvedené súd považoval úver na bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 4 ods. písm.
g/ zákona č. 258/2001 Z. z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy).

Z dôvodu vznesenej námietky premlčania a rešpektujúc princíp absolútnej ochrany spotrebiteľa aj s
poukazom na § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. súd skúmal premlčanie.

Pre úplnosť sa uvádza, pokiaľ ide o § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., že ide o výnimku z ustanovenia §

100 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa bolo
zavedené zákonom č. 102/2014 Z. z. s účinnosťou od 01.05.2014, pričom vo vzťahu k nemu neboli
prijaté žiadne prechodné ustanovenia. Uvedené ustanovenie je ustanovením procesným (porovnaj
napr. aj rozsudok Krajského súdu v Trnave z 30.09.2014 sp. zn. 26Co/30/2013, rozsudok Krajského
súdu v Trnave z 19.08.2014 sp. zn. 9Co/295/2013), keď orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo

spotrebiteľskej zmluvy (tým aj súdu) ukladá povinnosť prihliadať na premlčanie aj bez námietky
premlčania vznesenej spotrebiteľom. Vzhľadom na procesný charakter tohto ustanovenia a absentujúce
prechodné ustanovenia konajúci súd je povinný aplikovať toto ustanovenie a prihliadať na premlčanie
ex offo (aj bez námietky).

Pokiaľideoustálenie,čivdanejvecisapoužijúustanoveniaObčianskehozákonníkaaleboObchodného

zákonníka (pretože je nepochybné, že úver je absolútnym obchodom a súd toto nespochybňuje), súd
uvádza nasledovné.

Za stavu dualistickej právnej úpravy (dvojaká právna úprava rovnakých inštitútov súkromného práva)
je plošné vylúčenie občianskoprávnej úpravy inštitútov súkromného práva a naopak paušalizovanie
obchodného práva typického predovšetkým pre podnikateľskú sféru nenáležité. Presadzovanie

obchodného práva na inštitúty upravené v kódexe o občianskych právach len s poukazom naargumentáciu o úveroch ako absolútnych obchodoch je argumentačne zjednodušené. Dualistický
systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami (dve kúpne
zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dualistická právna úprava uznania dlhu, zmluvných pokút, dvojaká

úprava odstúpenia od zmluvy a pod.). Uprednostnenie obchodného práva pred ustanoveniami kódexu o
občianskych právach má pre spotrebiteľov diametrálne odlišné negatívne následky. Za nedostatočný na
presadenie obchodného práva považuje súd aj argument, že rovnaká právna úprava dopadá na obidve
strany zmluvného vzťahu. Súd poznamenáva, že aj právna úprava v Občianskom zákonníku dopadá na
obidve strany v súlade s princípom rovnosti, a nemožno prehliadnuť pritom fakt, že sú to predovšetkým

dodávatelia,ktoríuplatňujúprávanasúde.Sporyiniciovanéspotrebiteľmisú lenveľmizriedkavé,apreto
argument o obchodnom práve a rovnosti ,,pre všetkých“ je objektívne značne relativizovaný (rozsudok
Krajského súdu v Prešove z 19.11.2013 sp. zn. 6Co/2/2013).

Je zrejmé, že všeobecná premlčania doba v Obchodnom zákonníku je o jeden rok dlhšia (4 roky), ako
premlčacia doba v Občianskom zákonníku (3 roky). Zároveň je nepochybné, že v danej veci je pre
žalovaného ako spotrebiteľa priaznivejšie, keď súd aplikuje ustanovenie zákona, ktoré upravuje kratšiu

premlčaciu dobu, t.j. ustanovenia Občianskeho zákonníka. Nepredlžuje sa tým stav právnej neistoty.

Súd považuje ustanovenia o premlčaní v zmysle Občianskeho zákonníka za priaznivejšie pre
spotrebiteľa aj z nasledovných dôvodov.

V zmysle § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka (spočívanie a pretrhnutie premlčacej doby), ak dlžník plní
čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením

dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Z tohto ustanovenia Obchodného zákonníka je zrejmé, že v prípade
čiastočného plnenia záväzku platí, že dôjde k uznaniu zvyšku dlhu a teda k pretrhnutiu premlčacej doby,
čo spôsobí začatie plynutia novej premlčacej doby. Ďalej Obchodný zákonník upravuje v § 407 ods.
2, že platenie úrokov sa považuje za uznanie záväzku ohľadne sumy, z ktorej sa úroky platia. Takéto
ustanovenia Občiansky zákonník neobsahuje.

AjtutedamožnovidieťpodstatnýrozdielvdopadeprávnejúpravyopremlčaníobsiahnutejvObchodnom
zákonníku, a nepriaznivejšieho právneho následku na spotrebiteľa oproti právnej úprave premlčania
v Občianskom zákonníku, ktorá takéto ustanovenie (vyššie uvedené) o pretrhnutí premlčacej doby
neobsahuje. Je logické, keď súd pripustí aplikáciu premlčania toho ktorého kódexu ako celku, pričom
pri zohľadnení vyššie uvedených následkov, je potrebné konštatovať, že úprava premlčania ako celok

je pre spotrebiteľa priaznivejšia podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Táto je totiž „citlivejšia“.

Takýto výklad (použitie občianskoprávnej premlčacej doby v absolútnych obchodno-právnych zmluvách
majúcich spotrebiteľský charakter) nepriamo odobril aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom
rozhodnutí z 19.06.2013 sp. zn. I. ÚS 402/2013.

V danej veci súd posudzoval premlčanie u každej splátky samostane (tu je potrebné uvedomiť si, že

keby odstúpenie od zmluvy bolo účinné, následne by bol nárok posudzovaný iba z titulu bezdôvodného
obohatenia). Úver mal byť splatený v 60 mesačných splátkach po 1.900,43 Sk (63,08 eur), pričom dátum
prvej splátky bol 05.06.2004 a dátum poslednej splátky 05.05.2009. Suma splátky 63,08 eur zohľadňuje
aj úrok, preto keďže úver je bezúročný a bez poplatkov, úrok je potrebné od splátky odpočítať. Výška
mesačnej splátky preto predstavuje sumu 41,50 eur (75.000,- Sk / 60 splátok = 1.250,- Sk).

Súd nezistil premlčanie u šiestich posledných splátkach so splatnosťou:

- 05.12.2008 (splátka č. 55) vo výške 41,50 eur,

- 05.01.2009 (splátka č. 56) vo výške 41,50 eur,

- 05.02.2009 (splátka č. 57) vo výške 41,50 eur,- 05.03.2009 (splátka č. 58) vo výške 41,50 eur,

- 05.04.2009 (splátka č. 59) vo výške 41,50 eur,

- 05.05.2009 (splátka č. 60) vo výške 41,50 eur.

V tejto časti (o zaplatenie 249,- eur) súd považoval návrh za dôvodný a preto mu vyhovel.

V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka súd priznal žalobkyni z priznanej sumy i úrok z
omeškania vo výške určenej v § 3, resp. § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení platnom
v čase začatia omeškania, berúc do úvahy dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou
Slovenska platnej k prvému dňu omeškania, resp. od 01.01.2009 základnú úrokovú sadzbu ECB a počet
percentuálnych bodov stanovených v citovanom ustanovení nariadenia.

U zvyšku nároku súd konštatoval premlčanie. Je totiž zrejmé, že už právo titulom splátky č. 54 so
splatnosťou 05.11.2008 je premlčané, keď žaloba bola podaná na súd až 14.11.2011, čo je po uplynutí
trojročnej premlčacej doby (táto plynula od 05.11.2008 do 05.11.2011). Vzhľadom na uvedené právo aj
na všetky ostatné splátky považuje súd za premlčané. Súd preto vo zvyšku žalobu zamietol.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. a náhradu trov konania

pomerne rozdelil. Žalovaný mal v konaní čistý úspech 82,48 % (91,24 % - 8,76 %) a preto žalovanému
vzniklo právo na náhradu trov konania voči žalobkyni. Nakoľko si však žiadne trovy v tomto konaní
neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.), pričom mu v konaní ani žiadne trovy nevznikli, súd žalovanému náhradu
trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho

robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len

tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania,
vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak

mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez

svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia alebo požiadať o výkon rozhodnutia podľa Zák. č. 233/1995 Z.z. v znení
neskorších zmien a doplnkov (Exekučného poriadku).