Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava III

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Maroš Fekete

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 22Cb/164/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314212833
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Maroš Fekete

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2015:1314212833.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom Mgr. Marošom Feketem v právnej veci navrhovateľa:

YVESs.r.o.,Bukurešťská10,Košice,IČO:43953981,zastúpenéhoJUDr.JánomCáfalom,advokátom,
Murgašova 3, Košice, proti odporcovi: LUXIS, s. r. o., Račianska 77, Bratislava, IČO: 46 274 880,
zastúpeného JUDr. Ivanom Jánošíkom, advokátom, Klincová 35, Bratislava, o zaplatenie 780,- eura s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa na začatie konania z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 444,80 eura (z čoho trovy právneho
zastúpenia odporcu predstavujú sumu 398,30 eura) k rukám právneho zástupcu odporcu JUDr. Ivana
Jánošíka, advokáta, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania zo dňa 02. 06. 2014 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporcu
na zaplatenie sumy 780,- eura s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne

od 15. 10. 2012 až do zaplatenia a náhradu trov konania, čo odôvodnil tým, že navrhovateľ uzavrel
s odporcom dohodu, na základe ktorej pre neho vykonal inžiniersku činnosť na stavbe prevádzkovo-
administratívnej budovy na Račianskej 77 v Bratislave, následne vystavil odporcovi dňa 27. 09. 2012
odporcovi faktúru č. 2012046 na sumu 1 080,- eura s dátumom splatnosti do 14. 10. 2012, pročom
odporca z fakturovanej sumy zaplatil dňa 16. 10. 2013 sumu 300,- eura, takže mu ostáva uhradiť ešte
sumu 780,- eura. Odporca si uvedenú inžiniersku činnosť objednal, táto pre neho zo strany navrhovateľa

bolaajvykonanáriadneavčasamubolavystavenáfaktúra,ktorámubolaajdoručená.Medziúčastníkmi
nie je sporné vykonanie inžinierskej činnosti a ani oprávnenosť navrhovateľ vystaviť za túto činnosť
faktúru, keďže už aj v minulosti rovnaké práce boli vykonávané a vystavené faktúry odporca zaplatil.

Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 33Rob 359/2014-20 zo dňa 09. 07. 2014, proti ktorému podal
odporca odpor s odôvodnením, že neexistuje akýkoľvek nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy
780,- eura s príslušenstvom tak, ako tvrdil navrhovateľ. Odporca nemal s navrhovateľom akýkoľvek
vzťah ani akúkoľvek dohodu, ktorým by mala zodpovedať platobná povinnosť na strane odporcu.
Navrhovateľ v konaní nepreukázal existenciu akejkoľvek dohody medzi ním a odporcom, ktorá by

mala založiť navrhovateľom uplatňovaný nárok. Základ navrhovateľom uplatňovaného nároku nie je
odporcovi známy a medzi účastníkmi konania neexistovala žiadna dohoda o cene, ktorá by mala byť
dosiahnutá obojstranným konsenzom účastníkov konania. Vo veci nie je známe, ktorá osoba mala v
mene odporcu objednávku realizovať, akým postupom malo dôjsť k vzniku zmluvného vzťahu, ani v
akom rozsahu mala byť takáto činnosť realizovaná. Navrhovateľ zároveň neuviedol, v čom by niečo,čo označuje pojmom „,inžinierska činnosť, malo spočívať, resp. ktoré činnosti pod uvedený pojem
zahŕňa. Navrhovateľ taktiež nepreukázal rozsah takto realizovaných činností, ktoré podľa predloženého
účtovno-daňového dokladu mal realizovať v mesiaci september 2012. Je pravdou, že navrhovateľ v

minulosti realizoval pre odporcu niektoré činnosti, ktorých rozsah je evidovaný v príslušnej stavebnej
dokumentácii, pričom za túto skutočne realizovanú činnosť bolo navrhovateľovi riadne zaplatené.
Uvedený vzťah medzi navrhovateľom a odporcom však trval len do 31. 07. 2012, kedy za účasti osoby
poverenej navrhovateľom (X.. I.) bolo zápisom do stavebného denníka zaevidované, že investor oznámil
zastavenie stavby kvôli dokumentácii základov. Stavba je zastavená od 15:50 hod. dňa 30. 07. 2012 do

neurčitej doby, t.j. po dodaní výkresov (opravenej) dokumentácie základov. Od uvedeného dátumu sa
navrhovateľ na stavbe nezúčastňoval, čo viedlo odporcu ako investora k vykonaniu záznamu dňa 25.
09. 2012 v znení, že pán I. už nezodpovedá za preberanie, pretože sa nezúčastňuje na priebežných
poradách. Navrhovateľ ani náznakom nepreukázal vznik fakturačného oprávnenia, najmä kedy a v akom
rozsahu mal vykonávať pre odporcu niečo, čo je označované ako inžinierska činnosť za september, čo
zrejme ani nie je možné, nakoľko fakturačné oprávnenie navrhovateľovi nevzniklo. Navrhovateľ zároveň

nepreukázal, kedy a akým spôsobom mal doručiť priložené účtovno-daňové doklady odporcovi.

Navrhovateľ aj prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní k veci ešte uviedol, že v
danom prípade išlo iba o ústnu dohodu o vykonaní práce, ako aj o cene a vystavené boli dve faktúry
za mesiace august a september 2012 a potvrdenie o vykonaní prác bolo iba v stavebnom denníku.
Žalovaná faktúra bola uhradená iba čiastočne za mesiac september 2012 v sume 300,- eura a za august

2012 bola uhradená v celom rozsahu, pričom cena za inžiniersku činnosť bola dohodnutá v rovnakej
výške ako za mesiac september 2012.

Odporcaajprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcunapojednávaníkveciešteuviedol,žepredmetný
spor je obchodným sporom a ide o obchodno-záväzkový vzťah, kde čiastočné plnenie neznamená
uznanie rozsahu celkového plnenia, na ktoré bola faktúra vystavená. Čiastočné plnenie nie je preto

dôkazom pre uznanie fakturovanej ceny a nie je možné z toho usúdiť uznanie záväzku ako takého.
Navrhovateľ nepreukázal rozsah činnosti, ktoré mal realizovať za mesiac september podľa predloženej
faktúry č. 2012046 a zároveň nepreukázal kedy a ako doručil odporcovi túto faktúru. Pokiaľ došlo k
čiastočnej úhrade 300,- eura, tak bolo to z dôvodu, že navrhovateľ bol aj naďalej v evidencii dodávateľov
odporcu a učtáreň preto túto sumu poukázala navrhovateľovi, ale X.. I. bol vyzvaný na vrátenie uvedenej

sumy, ale prestal s odporcom komunikovať. Pokračovanie v činnosti predmetných prác, ktoré sa týkali
koordinácie inžinierskych činností, ktoré mal vykonával X.. I., od 25. 09. 2014 vykonával statik X.. H.,
čo vyplýva zo stavebného denníka. Na základe ústnej dohody bola X.. I. dohodou stanovená paušálna
odmena 900,- eura bez DPH mesačne, ale musel preukazovať činnosť potvrdenými záznamami v
stavebnom denníku a preberacie protokoly a dodacie listy od dodávateľov a presne musel spočítať a

skontrolovať dodanie materiálu a jeho množstvo a zaznamenať to v stavebnom denníku, pretože iba
na základe tohto mal oprávnenie fakturovať.

Svedok X.. A. I. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že konateľka navrhovateľa je jeho sestrou. Na
stavbe sa zúčastňoval takmer od začiatku od začatia výkopových prác, pomáhal konateľovi odporcu
s inžinierskou činnosťou, na ktorej sa dohodli niekedy v máji alebo júni. Od júna už bol na stavbe,

robil kontrolnú činnosť, zúčastňoval sa raz týždenne kontrolných dní a posudzoval aj statiku. Generálny
dodávateľ stavby svedkovi každý mesiac odovzdával súpis vykonaných prác a on kontroloval výkaz-
výmer a cenotvorbu a pokiaľ mal nejaké pochybnosti, konzultoval to s konateľom odporcu, s ktorým
to potom riešili. Všetky problémy ohľadom projekčnej činnosti alebo statiky sa riešili cez neho, navyše
okrem iného kontroloval aj na stavbe miery, pričom mu asistoval aj sám konateľ odporcu. Na stavbe

sa viedol generálnym dodávateľom stavebný denník, do ktorého buď svedok alebo konateľ odporcu
zapisovali námietky voči činnosti dodávateľa. Kontrolné dni sa zaznamenávali v stavebnom denníku.
Svedok bol na väčšine kontrolných dní, pričom určite bol na všetkých, na ktorých mal byť alebo na
ktoré bol prizvaný. V septembri ho konateľ odporcu poprosil, že na stavbu zabezpečil statika, a tak
ku koncu septembra ukončil činnosť a korektne sa s odporcom rozišli. Koncom septembra odovzdal

všetky doklady a výkresy novému statikovi a správcovi odporcu unimobunku, ktorú dovtedy používal. O
ukončení spolupráce sa ústne dohodli za prítomnosti statika a generálneho dodávateľa, pričom konateľ
odporcu nemal až do podania návrhu na začatie konania k svedkovej činnosti žiadne výhrady. Faktúru
vystavili odporcovi za čas, kedy na stavbe svedok pôsobil, pričom odporca zaplatil polovicu cenya sľuboval, že druhú polovicu zaplatí neskôr, k čomu však neprišlo. V predloženej kópii stavebného
denníka za obdobie od od 31. 08. 2012 do 01. 10. 2012 svedok nevidel uvedený jeho podpis.

Právni zástupcovia účastníkov konania nemali na pojednávaní súdu, konanom dňa 18. 03. 2015 ďalšie

návrhy na doplnenie dokazovania, preto súd na uvedenom pojednávaní vyhlásil uznesenie o skončení
dokazovaniapodľaust.§118ods.4a§120ods.4O.s.p.aodročiltotopojednávaniezdôvoduvyhlásenia
rozhodnutia na termín 08. 04. 2015 s tým, že podľa ust. § 156 ods. 2 O.s.p. súd rozsudok vo veci samej
vyhlási na tomto ďalšom pojednávaní.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom právnych zástupcov účastníkov konania, svedka X.. A. I., a
listinnými dôkazmi, a to: faktúrou navrhovateľa č. 2012046 na sumu 1 080,- eura, výpisom z účtu

navrhovateľa zo dňa 16. 10. 2013, kópiou stavebného denníka zo dňa 31. 07. 2012, kópiou stavebného
denníka za obdobie od 31. 08. 2012 do 01. 10. 2012, výpismi z obchodného registra spoločností
navrhovateľa a odporcu, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi, založenými v spise, a zistil skutkový stav
veci, preukázaný vykonaním týchto dôkazov.

Podľa ust. § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné

záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

Podľa ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú
ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa
predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa
obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických
a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva
na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.

Podľa ust. § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa ust. § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je
určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je
dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

Podľa ust. § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh
určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.

Podľa ust. § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu
na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie
návrhu.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ust. § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná
samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka podnikateľom podľa tohto zákona je osoba
zapísaná v obchodnom registri.

Podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi

podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 261 ods. 8 Obchodného zákonníka pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je
rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.

Podľa ust. § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka ustanovenia upravujúce v II hlave tejto časti zákona
jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné

časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv.

Podľa ust. § 269 ods. 2 Obch. Z. účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ
zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

Podľa ust. § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v
prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví

vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme.

Podľa ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie
účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

Podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako

navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa ust. § 120 ods. 3 O.s.p. ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia
založené na zhodnom tvrdení účastníkov.

Podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že
všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým

sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie ( § 115a) najneskôr do
vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr
súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok
uvedených v § 205a.

Podľa ust. § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných

dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich
pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa ust. § 153 ods. 1 O.s.p. súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa
domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva
určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.

Súd mal v konaní na základe predložených listinných dôkazov a svedeckej výpovede svedka X.. A.
I. za preukázané, že navrhovateľ, obchodná spoločnosť YVES s. r. o., Bukurešťská 10, Košice, IČO:
43 953 981 vystavila odporcovi dňa 27. 09. 2012 faktúru č. 2012046 na sumu 1 080,- eura, ktorou
sa domáhala zaplatenia uvedenej sumy za inžiniersku činnosť za september na stavbe Prevádzkovo-administratívna budova Račianska 77, Bratislava a odporca dňa 16. 10. 2013 zaplatil navrhovateľovi
sumu 300,- eura, pričom ako variabilný symbol tejto platby uviedol číslo uvedenej faktúry. Tieto skutkové
tvrdenia neboli medzi účastníkmi konania sporné, a tak ich súd mal aj s ohľadom na ust. § 120 ods. 3

O.s.p. za preukázané.

Spornou skutočnosťou v konaní však bolo oprávnenie navrhovateľa vystaviť predmetnú faktúru
odporcovi, čo znamená, že bolo sporným uzavretie zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania
a z takého prípadného zmluvného vzťahu bola sporná povinnosť odporcu zaplatiť navrhovateľovi
za fakturované služby, rovnako bola spornou skutočnosťou aj otázka poskytnutia týchto služieb

navrhovateľom odporcovi.

Súd má z predmetnej faktúry č. 2012046 preukázané, že predmetné fakturované služby, teda inžiniersku
činnosť na konkrétnej stavbe, si uplatňoval touto faktúrou od odporcu navrhovateľ. Svedeckou
výpoveďou svedka I. však mal súd jednoznačne preukázané, že fakturovanú činnosť poskytoval
odporcovi konkrétne tento svedok (X.. A. I.), pričom navrhovateľ žiadnym dôkazom v zmysle ust. §
120 ods. 4 O.s.p. nepreukázal, že by tento svedok bo zamestnancom, alebo štatutárnym zástupcom

navrhovateľa, alebo mal s ním akýkoľvek pracovno-právny, resp. iný zmluvný vzťah, pričom sám
svedok potvrdil, že ohľadom jeho vzťahu k navrhovateľovi nemal žiaden obchodný ani pracovný vzťah,
ale bol iba súrodencom konateľky navrhovateľa. Z uvedeného vyplýva, že ak by aj poskytnutie
predmetných fakturovaných činností boli navrhovateľom jednoznačne preukázané, tieto činnosti by
poskytoval navrhovateľovi výlučne svedok X.. A. I., ako samostatný právny subjekt, bez akéhokoľvek

vzťahu k navrhovateľovi ako inému právnemu subjektu, z čoho jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ
nebol osobou zúčastnenou na prípadnom právnom vzťahu medzi odporcom a svedkom X.. A. I., preto
nemal ani právny dôvod na uplatnenie si žalovanej sumy na súde, nakoľko mu na ňu pre nedostatok
aktívnej legitimácie nevznikol nárok. Prijaté čiastočné plnenie z predmetnej faktúry odporcom súd preto
považoval za prijatie bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka

ako majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu. Nakoľko však odporca nežiadal však
v konaní túto ním poskytnutú sumu od navrhovateľa zaplatiť, súd v zmysle ust. § 153 ods. 2 O.s.p.
nemohol prekročiť návrh odporcu, ktorý bol jeho obranou a takúto sumu mu preto nemohol priznať.

Súd pre úplnosť uvádza, že navrhovateľ nepreukázal jednoznačne a nad akúkoľvek pochybnosť, že
bola odporcovi buď z jeho strany, alebo zo strany svedka X.. A. I. poskytnutá predmetnou faktúrou

fakturovaná činnosť (označená ako inžinierska činnosť) za september 2012, pretože súd mal k dispozícii
kópiu stavebného denníka za obdobie od 31. 08. 2012 do 01. 10. 2012, v ktorej sa nenachádzali
zápisy X.. A. I. ani žiadneho pracovníka, alebo zástupcu navrhovateľa, pričom výslovne bolo v zápise v
stavebnom denníku zo dňa 25. 09. 2012 uvedené, že svedok I. už nezodpovedá za preberanie, pretože
sa nezúčastňuje na priebežných poradách. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ nepreukázal reálne

poskytnutie fakturovanej služby navrhovateľom odporcovi v mesiaci september 2012, rovnako ako
nepreukázal, okrem rozsahu takýchto činností ani ich cenu, takže z uvedeného dôvodu s odkazom na
ust. § 120 ods. 1O.s.p. súd navrhovateľovmu návrhu nevyhovel v celom rozsahu ako neodôvodnenému.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa ust. § 151 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu
trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa ust. § 151 ods. 5 O.s.p. trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre
náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v
písomnom vyhotovení rozhodnutia.

Podľa ust. § 151 ods. 8 O.s.p. vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho
zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Trovy konania vo veci úspešného účastníka - odporcu - pozostávajú zo súdneho poplatku za odpor proti

platobnému rozkazu vo výške 46,50 eura podľa položky 1 písm. a/ poznámky č. 2 zákona č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a sumy 398,30 eura, ktorá predstavuje náklady
právneho zastúpenia odporcu vypočítané podľa ust. § 9 ods. 1 a nasl. vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za 5 úkony právnej pomoci po
51,45 eura (prevzatie a príprava, odpor proti platobnému rozkazu, vyjadrenie zo dňa 03. 11. 2014, účasť

na pojednávaniach dňa 18. 11. 2014 s 18. 03. 2015), 1 úkon právnej pomoci po 25,73 eura (účasť na
pojednávaní dňa 08. 04. 2015), 4 režijné paušály po 8,04 eura, 2 režijné paušály po 8,39 eura a náhradu
za platbu DPH.

Súd zaviazal navrhovateľa na zaplatenie trov konania odporcu k rukám jeho právneho zástupcu s
odvolaním sa na ust. § 149 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola

prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju
advokátovi. Súd priznal právnemu zástupcovi odporcu náhradu nákladov právneho zastúpenia v časti
náhrady DPH, pretože tento právny zástupca odporcu súdu predložil v zákonnej lehote podľa ust. § 151
ods. 1 O.s.p. potvrdenie, že je platcom DPH.

Z týchto dôvodov rozhodol súd o náhrade trov konania a ich výške podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p.

tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pretože právny zástupca v konaní úspešného
účastníka si v zákonnej lehote podľa ust. § 151 O.s.p. vyčíslil trovy konania tak, ako je to vyššie uvedené.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne,
dvojmo, cestou tunajšieho súdu.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ust. § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.