Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 26, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7CoP/40/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114201448
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8114201448.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a sudcov JUDr.

Branislava Brezu a JUDr. Martina Fiľakovského v právnej veci starostlivosti súdu o mal. S. N. Y., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom u matky, zastúpenú v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Prešov, odbor sociálnych vecí, pochádzajúcu z rodičov S. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom
G., G. C. XXXX/XA, zastúpenej v konaní JUDr. Petrom Čurillom, advokátom v Prešove, Hlavná 11 a N.
D., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. XX, zastúpeného v konaní JUDr. Vladimírom Milasom, advokátom v
Prešove, Masarykova 13, o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prešov
zo dňa 15. 10. 2014, č. k. 27P/18/2014-160 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka svojim návrhom podaným súdu dňa 21. 01. 2014 žiadala zvýšiť výživné zo strany otca pre mal.
S. N. na sumu 200 Eur mesačne počnúc dňom podania návrhu na tunajší súd, t. j. od 21. 01. 2014
do budúcna.

Svoj návrh odôvodnila tým, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov na strane
maloletej, keďže sa zvýšili jej odôvodnené potreby, najmä v súvislosti s jej zlým zdravotným stavom,
keďže trpí alergiou a atopickým ekzémom a kvôli týmto zdravotným problémom sa matka nemôže
zamestnať. K zmene pomerov došlo aj na strane otca, ktorý pri poslednej úprave výživného nebol

zamestnaný, bol študentom denného štúdia na vysokej škole, pričom v súčasnej dobe je zamestnaný a
zároveň poberá štipendium ako študent dennej formy doktorandského štúdia.

Na pojednávaní dňa 04. 06. 2014 upravila svoj návrh tak, že žiadala zvýšiť výživné spätne, počnúc dňom
01. 12. 2012, nakoľko otec nastúpil do práce dňa 01. 11. 2012.

Otec súhlasil so zvýšením výživného, nenamietal zmenu pomerov u maloletej, namietal však výšku
výživného. Navrhol formou dohody určiť výživné vo výške 100 Eur mesačne a v prípade zvýšenia
výživného spätne, žiadal určiť dlžné výživné v splátkach.Kolízny opatrovník uviedol, že zvýšenie výživného je dôvodné, keďže naposledy bolo určené výživné
v roku 2010, pričom výšku výživného ponechal na zvážení súdu. Na základe šetrenia vykonaného v
domácnosti otca bolo zistené, že prispieva aj nad rámec bežného výživného.

O návrhu matky rozhodol Okresný súd Prešov č. k 27P/18/2014-160 zo dňa 15. 10. 2014 tak, že zvýšil
výživné zo strany otca pre mal. S. N. zo sumy 30 % zo sumy životného minima pre nezaopatrené
neplnoleté dieťa na sumu 180 Eur mesačne počnúc od 01. 09. 2013. Rozhodol o dlžnom výživnom za
obdobie od 01. 09. 2013 do 30. 09. 2014, určil ho vo výške 1 187,98 Eur a povolil ho otcovi splácať v 50-
eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok až do

úplného vyrovnania dlhu. V prevyšujúcej časti návrh matky zamietol. Rozhodol, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že od poslednej úpravy výživného uplynula doba viac ako 4 roky a
je nepochybné, že za toto obdobie sa podstatným spôsobom zvýšili výdavky pre mal. S. N.. Rovnako
došlo k zmene pomerov aj na strane otca, ktorý ukončil dennú formu vysokoškolského štúdia na G.
univerzite a od novembra 2012 je zamestnaný. K zmene pomerov došlo aj na strane matky, ktorá

je na rodičovskej dovolenke, ale zároveň začala brigádnicky pracovať. Mal. S. N. v čase poslednej
úpravy nenavštevovala predškolské zariadenie, v súčasnej dobe začala navštevovať materskú školu od
01. 04. 2012. Rodičia maloletej nikdy nežili v spoločnej domácnosti, stretávali sa do augusta 2013. V
tomto období otec dobrovoľne prispieval na výživu maloletej vyšším výživným ako bolo určené súdom,
a to sumou 50 Eur mesačne. Touto sumou prispieva od doby, kedy nastúpil do zamestnania, t. j od

novembra 2012. Okrem toho maloletej platí školné v materskej škole v sume 15 Eur mesačne a stravné
v sume 25 Eur mesačne. Okrem tohto finančného príspevku jej do augusta 2013 prispieval aj nad rámec
bežného výživného, a to kúpou oblečenia, obuvi, sladkostí, stravy, ako aj darčekov. Od poslednej úpravy
výživného došlo k podstatnému navýšeniu príjmu na strane otca, pričom nástupom do zamestnania
došlo k zvýšeniu jeho príjmu, ktorý v roku 2013 predstavoval sumu 736,40 Eur. Okrem toho mu bola

vyplatená nenárokovateľná časť mzdy od zamestnávateľa v podobe benefitov, firemných targetov a
vianočných odmien. Po pripočítaní štipendia, ktoré otec v roku 2013 začal poberať ako doktorand dennej
formy štúdia na G. univerzite bol jeho čistý mesačný príjem v roku 2013 v sume 1 541,98 Eur. V roku
2014 bol jeho čistý mesačný príjem 689,47 Eur, spolu s vyplatenými benefitmi a targetmi a štipendiom
bol jeho čistý mesačný príjem 1 411,94 Eur v roku 2014. Z uvedeného príjmu si otec hradí výdavky

pozostávajúce z príspevku na cestovné 180 Eur, príspevok rodičom na bývanie v sume 100 Eur, poplatky
za internet priemerne v sume 10 Eur, výdavky na benzín v sume 50 Eur mesačne a 20 Eur mesačne
za mobilný telefón, čo spolu predstavuje 360 Eur. Z uvedeného príjmu môže otec prispievať na výživu
svojho jediného dieťaťa aj vyšším výživným ako prispieval doposiaľ, nakoľko po odrátaní jeho výdavkov
a výživného mu zostával z jeho príjmu podstatne vyššia časť na uspokojenie jeho potrieb ako má matka,

ktorej jediným príjmom je rodičovský príspevok a v poslednom mesiaci príjem z brigádnických prác v
sume okolo 100 Eur mesačne. Aj keď otec nepovažuje svoje štipendium za mesačný príjem, ale za
príspevok doktoranda na učebnice, knihy a výdavky spojené s možným budúcim štúdiom v zahraničí, z
rozhodnutia o priznaní štipendia zo dňa 02. 01. 2014 súd zistil, že od 01. 01. 2014 bude otcovi poskytnuté
štipendium vo výške 9.platovej triedy a I. platového stupňa, a preto súd tento jeho príjem posudzoval ako

pravidelný mesačný príjem, ktorým si otec zabezpečuje svoje životné potreby a ktorý nemá charakter
príspevku na štúdium a výdavkov spojených so štúdium, nakoľko výdavky v súvislosti so štúdiom v
zahraničí ešte nevznikli. Súd považoval za primerané navýšenie výživného na sumu 180 Eur mesačne
počnúc dňom 01. 09. 2013, t. j. od začiatku školského roka, kedy maloletá nastúpila do materskej školy.

Súd prvého stupňa odôvodnil vzniknutú výšku dlžného výživného.

Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ust. § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p..

Zamietnutie návrhu v prevyšujúcej časti súd prvého stupňa odôvodnil nedôvodnosťou návrhu.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec. Navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšiekonanie. Uviedol, že za primárny problém pokladá závažné pochybenie Okresného súdu Prešov pri
matematických výpočtoch priemerného čistého mesačného príjmu otca za roky 2013 a 2014. Súd
pochybil v tom, že pri prepočte priemernej čistej mesačnej mzdy otca pripočítal duplikovane mesačný

priemer pre odmeny k už k existujúcej priemernej čistej mesačnej mzde. Z predložených dokladov
vyplýva, že čistý mesačný príjem otca za obdobie od apríla 2013 do decembra 2013 bol 736,40 Eur
a za obdobie od januára 2014 do júla 2014 vo výške 705,83 Eur. Poukázal na možnosť spornosti
zdravotného stavu mal. S. N. vzhľadom k tým skutočnostiam, ktorým okresný súd počas dokazovania
dostatočne nepreskúmal. Uviedol, že počas pojednávania nenamietal zhoršenie jej zdravotného stavu a

nespochybňoval lekárske správy MUDr. T.. Požiadal o dôkladné zhodnotenie zdravotného stavu mal. S.
N. na základe vyjadrenia a súdom vyžiadanej komplexnej dokumentácie od obvodného lekára MUDr. J..
Požiadal, aby súd vyžiadal od materskej školy predloženie komplexnej fotodokumentácie dochádzkovej
knihymaloletej.NamietalspornosťvýdavkovmatkynamaloletúS.N..Okresnýsúdprihliadalnavýdavky,
medzi ktorými sa nachádzali výdavky na lieky, ktoré matka použila mimo predpis lekára (Nurofen kvapky
do nosa), čo svojvoľne robiť nie je vhodné. Výška mesačnej sumy na hygienické potreby nezohľadňuje

skutočný stav, nakoľko bežný prací prášok akejkoľvek značky stojí cca 11 - 12 Eur a vydrží pri bežnej
spotrebe na 60 praní. Matka podľa dokladov každý mesiac kupuje novú zubnú kefku. Vlhčené hygienické
utierky obsahujú množstvo chemických látok, ich použitie nie je vhodné pre alergikov. Poukázal na
doklady, ktoré vzbudzujú u otca podozrenie, že nejde o výdavky pre maloletú. Súd v odôvodnení
rozsudku a pri určení výšky výživného zohľadnil aj potreby a výdavky matky, ktoré sa netýkajú maloletej.

Nesúhlasí s tým, aby bola zohľadnená v mesačných výdavkoch položka očné šošovky. Uviedol, že
je to kozmetický nadštandard, ktorý je možné nahradiť omnoho lacnejším variantom, teda kúpou a
nosením okuliarov. Matka nepredložila okresnému súdu odporúčanie od očného lekára výlučne za
účelom nosenia týchto šošoviek. Upozornil, že nedošlo k dôkladnému preskúmaniu reálnych výdavkov
matky do spoločnej domácnosti. Za nesprávny postup považoval, keď súd posúdil štipendium interného

doktorandaakopravidelnýmesačnýpríjem.Zosvojhoštipendiasidodneszakupovalknihy,platilnáklady
spojené s kopírovaním dokumentov, hradil cestovné náklady na rôzne konferencie, platil účastnícke
poplatky. Poukázal na to, že výživné bolo priznané spätne od 01. 09. 2013, pričom matka v minulosti otca
nikdy nežiadala o zvýšenie výživného. Poukázal na ust.§ 77 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné
pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie za dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to

dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd pri priznaní dlžného výživného spätne neuviedol žiaden dôvod
hodný osobitného zreteľa. Rozsudok je v tejto časti nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Suma
výživného, ktoré otec platil, bola pre maloletú postačujúca.

Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správne.

Okresný súd čiastočne pochybil pri zisťovaní skutkového stavu - pri určovaní priemerného mesačného
príjmu otca nenárokovateľnú časť mzdy otca pripočítal k celkovej priemernej výške príjmu otca. Z
potvrdenia, ktoré vydal zamestnávateľ otca vyplýva, že priemerná výška príjmu otca (po zohľadnení
benefitov a targetov) je za obdobie od apríla 2013 do decembra 2013 vo výške 736,40 Eur a za
obdobie od januára 2014 do júla 2014 vo výške 705,83 Eur. Uvedená nesprávnosť nemala však vplyv

na správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Odvolací súd sa stotožňuje s tým, že aj štipendium je možné považovať za pravidelný príjem otca,
z ktorého možno určiť výživné. Z rozhodnutia o štipendiu ani zo zákona o vysokých školách (z
ktorého vyplýva nárok doktoranda na štipendium) nevyplýva účelové určenie štipendia. Toto štipendium
doktorandovi v podstate nahrádza pravidelný mesačný príjem, preto je aj odvolací súd toho názoru, že

toto štipendium je potrebné považovať za pravidelný príjem otca a vychádzať pri určovaní výživného
aj z neho.

S prihliadnutím na výšku štipendia je teda otcov pravidelný príjem vo výške cca 1 200 Eur mesačne,
pričom výška výživného 180 Eur mesačne zodpovedá príjmu otca, ako aj potrebám mal. dieťaťa. Súd
prvého stupňa pri rozhodovaní zobral do úvahy všetky podstatné skutočnosti (s výnimkou nesprávneho

určenia priemerného príjmu otca).Nie je dôvodná ani odvolacia námietka týkajúca sa spätného zvýšenia výživného. Ustanovenie § 77
Zákonaorodinesavzťahujelennasituácie,kedyjevýživnénamal.dieťaurčovanésúdnymrozhodnutím
prvýkrát. Pri zmene vyživovacej povinnosti sa aplikuje ustanovenie § 163 OSP, podľa ktorého súdne

rozhodnutie je v takomto prípade možné zmeniť od času, keď došlo k zmene pomerov. Súd prvého
stupňa správne odôvodnil čas, kedy došlo k zmene pomerov, a od tohto času vyživovaciu povinnosť
zmenil.

S prihliadnutím na výšku určeného výživného súd prvého stupňa správne zistil aj dlžné výživné, ani otec
v odvolaní špecificky nič nenamietal k nesprávnosti rozhodnutia v tejto časti.

Ostatné odvolacie námietky otca nepoukazovali na nesprávnosť rozhodnutia o predmete konania

(zmene vyživovacej povinnosti), a preto sa nimi odvolací súd nezaoberal.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil postupom
podľa ust.§ 219 ods. 1 OSP.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 OSP a § 146 ods. 1 písm. a) OSP,
keďže ide o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák.
č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.