Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 17, 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/244/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114226666
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5114226666.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiline v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci

navrhovateľa: X. Q., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. K. XXXX/X, G., právne zastúpený: JUDr. Martin
Olos, advokát, so sídlom M.R. Štefánika 71, Žilina, proti odporcovi: Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom
E. K. XXXX/X, G., zastúpený: Centrum právnej pomoci, kancelária Žilina, Národná 34, Žilina, o rozvod
manželstva, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo účastníkov navrhovateľky X. Q., rod. W., nar. XX.XX.XXXX a odporcu Q. Q., nar.
XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.X.XXXX v P., ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu
P., vo zv. X., ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č. XX r o z v á d z a.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 6.8.2014 domáhala voči odporcovi rozvodu manželstva uzavretého
dňa XX.X.XXXX v P., ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu P., vo zv. X., ročník XXXX,
na strane XXX, pod por. č. XX.

Návrh odôvodnila tým, že vzťah, s počiatku harmonickom manželstve, sa po narodení detí začal
postupne meniť a postupom času sa prejavila ich značná rozdielnosť pováh, názorov ako aj postojov v
základných otázkach. S odporcom sa vzájomne odcudzili, ich základné postoje a predstavy o budúcom
živote sú značne rozličné a už niekoľko rokov neplní žiadnu zo svojich funkcií. Pred rokom odišla
do Rakúska, kde žije a pracuje, s odporcom sa nestretáva. Vzťah s odporcom považuje výslovne za

ukončený a vylučuje možnosť obnovenia manželského spolužitia.

Odporca sa k návrhu nevyjadril, uviedol len nesúhlasné stanovisko s rozhodnutím bez pojednávania.

Vo veci súd nariadil pojednávanie. Súd na pojednávaní dňa 17.3.2015 prejednal vec v neprítomnosti
odporcu, pretože zistil, že nie sú naplnené predpoklady pre odročenie pojednávania. Odporca najmä
nepredložil potvrdenie podľa § 119 ods. 3 O.s.p. ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo
jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní, teda že účastník nie je schopný bez ohrozenia života
alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania. Už zo samotného dokladu
o práceneschopnosti zo dňa 12.3.2015 vyplýva, že odporca má povolené vychádzky od 8,00 hod. do

10,00 hod. a od 14,00 hod. do 16,00 hod., teda aj v čase, kedy bolo nariadené a prebehlo pojednávanie.
Podľa diagnózy sa jedná o ochorenie konkrement obličky, teda diagnózu skôr chronickej povahy, pri
ktorej ak sú povolené prechádzky, nejedná sa o objektívne také ochorenie, ktoré by znemožňovali účasťna pojednávaní. Súd preto konanie odporcu vyhodnotil ako obštrukčné s následkom prejednania a
rozhodnutia veci podľa § 120 ods. 1 O.s.p. v jeho neprítomnosti.

Navrhovateľka zotrvala na podanom návrhu, ponúkanú súčinnosť súdu pri odstránení príčin rozvratu

manželstva výslovne odmietla a vyjadrila svoje pevné rozhodnutie manželstvo rozviesť.

K vyjadreniam odporcu uviedla, že jeho vyjadrenia sú nepravdivé, vôbec nepožíva alkoholické nápoje,
nefajčí, pretože si to nemôže dovoliť ani pre zdravotný stav. Ich spoločný život charakterizovala na úrovni
psychického teroru, pričom medzi nimi bolo len málo dobrého. Odporca robil v tlačiarni v Bratislave a
ona musela všetko platiť, hoci mala nižší príjem ako on a musela ešte aj pomáhať deťom. Stále tvrdil,
že ju živí a že nezarába hoci ona pracovala v nemocnici, deti chodili od mala do jaslí, do škôlky, nikdy

nebola nezamestnaná s výnimkou určitého obdobia asi pol roka, keď odchádzala si nájsť novú prácu.
Popri tom mala vždy viac robôt na dohodu, každý deň mala vlastne štyri roboty, aby mohla pomôcť ich
trom deťom. Keď mali prepustiť odporcu v Bratislave, tak išiel na PN, ktorú mu vybavila, pretože kričal,
že ho bolí krčná chrbtica. Potom s ním chodila po lekároch a pretože pracovala v nemocnici, všetko mu
vybavila. Mal aj nález na krčnej chrbtici, tak ho jeden odborník aj operoval. Potom mu vybavila dočasnú

40 % invaliditu. Akurát má ľadvinové kamene a to je všetko. Keď v roku 2009 robil v Bratislave, tak bola
tak vyčerpaná, že dostala zápal mozgových blán a bola v nemocnici. Vtedy sa v nej niečo zlomilo, bola
doma, nemohla robiť, musela si zobrať úver aby všetko doplatila, stále sa trápila a keď sa z toho dostala,
tak si povedala, že pôjde preč, že už nikdy nebude žiť takýto život. Požiadala o prácu opatrovateľky do
Rakúska, kde ju prijali. Keď odporca v tom čase zostal doma, povedala si že dosť, že to už nezvláda.

Keď prišla domov, tak odporca bol vždy bol opitý a fajčil v spálni, nemohla tam spať a tvrdil, že chodí
na dovolenky a nie do roboty. Stále jej rozprával, že sa chodí na dovolenky kurviť a on je doma. Teraz
mu aj pomáhajú deti, pretože ich k tomu vždy viedla. Všetci sú dospelí, dcéra mu pomáha, zaplatila mu
kurz, ktorý absolvuje, syn mu hľadá robotu, už mu aj dačo našiel, môže ísť robiť, lenže on stále čaká
nato, že mu bude ona platiť výživné. Má kamaráta, ale nie vážnu známosť, pretože to teraz nezvláda.

Nezarobí síce veľa, ale je spokojná a šťastná.

Odmietla odporcove tvrdenia o vzájomných kontaktoch, pretože vôbec nie sú v kontakte. V lete 2013
vymenil zámky na byte, a preto chodila prespávať k deťom, ku dcére, synovi. Aj ako manželia žili vždy
oddelene, aj keď deti boli malé, on spával v obývačke oni všetci v spálni.

Odporca uviedol, že pre obnovu manželstva urobil veľa. Požiadal navrhovateľku, aby spolu šli

do manželskej poradne, čo ona odmietla. Deti sú dospelé a žijú s navrhovateľkou len oni dvaja.
Navrhovateľka nešla do Rakúska pracovať kvôli nemu, ale preto že si nabrala pôžičky a on ostal
invalidný. Pôžičky nespláca doteraz o čom svedčia výzvy od exekútorov. Odporkyňa žije s X. W. v
jeho dome, pretože pre svoju manželku s dieťaťom našiel byt, ktorý platí navrhovateľka. Navrhovateľka
predtým pracovala aj v Nemecku a tam bolo všetko v poriadku. Zmenilo sa to až vtedy, keď išla do

rodiny W.. V lete 2013 k nim prišla celá rodina W. do G., on s manželkou, chlapcom a ešte aj so svojou
milenkou. Vtedy boli na chate, on išiel spať s milenkou a jeho žena spala so synom v jednej miestnosti.
W. je viac krát ženatý, mal tiež viac mileniek a navrhovateľ vyjadril obavy, že navrhovateľku chce len
zneužiť. Odkedy sa vrátila od tých W. začala fajčiť marihuanu, hoci nikdy predtým nefajčila.

Na otázku súdu, aby uviedol, ako chce zachovať manželstvo a ako si predstavuje ďalšie fungovanie,

uviedol, že navrhoval manželskú poradňu, pretože navrhovateľka je na tom psychicky zle. Je ochotný
za všetkým urobiť hrubú čiaru. Určite nie je pravda, že by ju terorizoval. S navrhovateľkou bol každý deň
bol na skype, telefonovali spolu a vždy bol miláčik, alebo liebling, a trvalo by to dovtedy, kým nenašiel
jej fotky s priateľom na facebooku. Nie je pravda, že by chodila navrhovateľka na turnusy, pretože teraz
je tam stále. Zámky vymenil preto, že keď prišiel domov, mal vybielený byt, všetko zlato, vkladné knižky,

sporenie bolo preč. Vtedy volal na políciu, čo mám robiť. Náhradné kľúče jej však odovzdal a u dcéry
prespávala preto, že nechcela spať doma.

Uviedol, že teraz navrhovateľka prispieva na byt, ale len sumou 100 eur, ostatné platí on, teda z
dôchodku platí vyše 100 eur za energie, internet a telefóny.

Podľa § 22 Zákona o rodine 36/2005 Z.z. (ďalej len zákon o rodine), k zrušeniu manželstva rozvodom

možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.Podľa § 23 ods. 1 až 3 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Súdzisťujepríčiny,ktoréviedlikvážnemurozvratuvzťahovmedzimanželmi,aprirozhodovaníorozvode
na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností
manželov podľa § 18 a 19 zákona o rodine.

Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a

vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so sobášnym listom a výsluchom účastníkov.

Súd zo sobášneho listu účastníkov zistil, že účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX v P., ktoré je
zapísanévknihemanželstievmatričnéhoúraduP.,vozv.X.,ročníkXXXX,nastraneXXX,podpor.č.XX.

Súd z lustrácie zistil, že z manželstva pochádzajú tri plnoleté deti.

Súdsiosvojilzhodnéskutkovéokolnostizprednesuobochúčastníkov.Zozhodnýchprejavovúčastníkov
mal preukázané, že manželstvo si v posledkom období neplní ekonomickú funkciu fungovania rodiny

a spoločenský účel, ktorý spočíva vo vytváraní zdravého rodinného prostredia ako aj prostredia, v
ktorom manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, poskytujúc si navzájom podporu a pomoc a spájajú
ich vzájomné citové väzby a náklonnosť. Vzťahy medzi manželmi sú výrazne narušené. Navrhovateľka
odmieta akékoľvek spolužitie s odporcom, má známosť a fakticky vedie úplne iný život ako je spolužitie
s odporcom. Podľa názoru súdu spolužitie odporcu s navrhovateľkou je viac o zotrvačnosti a snahe

zabezpečiť pre seba starostlivosť, najmä po materiálnej stránke, ako snahy o možné obnovenie
spolužitia. Podľa opisu skutočností, vzájomné vzťahy prejavujú viac nezdravých prvkov ako normálneho
spolužitia, a to zo strany oboch účastníkov konania. Ich vzájomné vyjadrenia skôr poukazujú na
hľadanie chýb druhého z nich, u odporcu so snahou podrobiť si navrhovateľku, zo strany navrhovateľky
hľadať únik od odporcu. Ani jeden z účastníkov však vlastné tvrdenia nepreukázal, nenavrhol vykonať

dokazovanie na ich preukázania a preto zostávajú v rovine dohadov, výpovedí účastníkov konania
ovplyvnených snahou o rozhodnutie v ich prospech.

Za daného stavu pri preukázane narušenom spolunažívaní nie je dôvodné predpokladať obnovu
vzťahov, najme ak ju jednoznačne odmieta navrhovateľka a u odporcu je táto snaha skôr formálna
s odkazom na psychologickú pomoc bez akéhokoľvek aktívneho začlenenia odporu a hľadania

spoločných riešení.

Násilné nútenie k zotrvaniu v manželstve podľa názoru súdu môže viac uškodiť ako prispieť k zlepšeniu
vzťahov, pretože sa jedná o „nútené“ spolužitie vo výslovne nezdravom prostredí s možnou eskaláciou
patogénnych prvkov správania sa. Preto súd manželstvo účastníkov ako neperspektívne rozviedol.

Príčinu rozvratu manželstva súd vzhliadol v postupnom oslabovaní citových väzieb manželov, kedy

neodstraňovaním prvotných príčin rozvratu, po oslabení vzájomnej podpory, zániku potreby starať sa o
spoločnédeti,sarozporylenprehlbovalivtakomrozsahu,žerozdielyzapríčinenéodlišnýmipredstavami
o ďalšom spoločnom živote a osobnostnými rozdielmi už nie je možné odstrániť.Podľa § 144 O.s.p., účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť
manželstva, alebo o určenie či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov
alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu, alebo pomery účastníkov. Nakoľko v prejednávanej

veci súd nezistil predpoklady, ktoré by odôvodňovali priznanie trov jednému z účastníkov, rozhodol
náhrade trov tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku podľa ust. § 144 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho

robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom

prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.