Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 18, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/279/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113219670
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8113219670.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a

sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci navrhovateľa CD Consulting, s. r.
o., Nagano Office Center, K červenému dvoru 3269/25a, Praha 3, IČO: 264 29 705, Česká republika,
právne zastúpený Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421 proti odporcovi
D. P., bytom F. Q. č. XX, o zaplatenie 845,63 Eur istiny s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 2C/91/2013-106 zo dňa 11.8.2014 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
zmenkovú sumu 845 Eur s 6 % ročným úrokom zo sumy 1 107,01 Eur od 2.3.2011 do 16.10.2011, zo
sumy 1 087,01 Eur od 17.10.2011 do 28.2.2012, zo sumy 967,01 Eur od 29.2.2012 do 1.5.2012, zo
sumy 867,01 Eur od 2.5.2012 do 1.1.2013, zo sumy 863,45 Eur od 2.1.2013 do 13.1.2013 a zo sumy
645,63 Eur od 14.1.2013 do zaplatenia a zmenkovú odmenu 3,69 Eur všetko do 3 dní od nadobudnutia
právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti súd návrh zamietol. Odporcovi náhradu trov konania
nepriznal.

V odôvodnení poukázal na dôvody návrhu, obsah pripojených listinných dôkazov, obsah spisu
Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 3Er/408/2011, citoval čl. 19, čl. 5 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konania vo veciach s nízkou
hodnotou sporu (ďalej len Nariadenie), ako aj ust. § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších
predpisov a ust. § 103, § 159 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a uviedol, že zo zmenky súd zistil,
že odporca ju vystavil v Starej Ľubovni dňa 26.4.2010 a zaviazal sa spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r.

o., (remitent) zaplatiť pri predložení sumu 1 107,01 Eur spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne
od 10.1.2011. Zmenka bola vystavená s doložkou „bez protestu“ a s doložkou „na platenie predložiť v
lehote štyroch rokov od vystavenia.“ Odporca sa označil ako D. P., bytom F. Q. č. XX, IČO: 41 147 944,
teda ako podnikateľ, na rube zmenky je zapísaný datovaný indosament na rad navrhovateľ. V konaní
odporca žiadne relevantné námietky nevzniesol.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 3Er/408/2011 súd zistil, že pohľadávku

z tejto zmenky si spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. Bratislava, uplatnila na Stálom rozhodcovskom
súde, ktorý rozsudkom sp. zn. SR 03362/11 zo dňa 13.5.2011 odporcu zaviazal na zaplatenie 1
107,01 Eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 1 107,01 Eur od 10.1.2011 do
zaplatenia a 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy 1 107,01 Eur od 10.1.2011 do zaplatenia,ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30.5.2011 a vykonateľnosť dňa 2.6.2011. Uznesením
č. k. 3Er/408/2011-28 zo dňa 30.5.2011 s právoplatnosťou od 25.2.2011 v spojení s rozhodnutím
Krajského súdu v Prešove č. k. 5CoE/111/2012-41 zo dňa 25.9.2012, súd zamietol žiadosť súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že rozhodcovskú doložku, ktorá
mala založiť legitimitu pre exekučný titul znemožňovala voľba spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie
sporu všeobecným súdom. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následne konanie pred rozhodcovským
súdom v spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v
rozpore s príslušnými ustanoveniami, najmä ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore

s ustanoveniami Smernice 93/13/EHS.

Následne súd citoval čl. 1, § 5 ods. 1, 2, 3, 10, 11, ods. 1, 17, 34, 48, 75, 76 ods. 1, 2, 77 ods.
1 zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákona o
zmenách a šekoch), ako aj ust. § 495, § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka a uviedol, že zmenka
je cenným papierom vydaným v zákonom stanovenej forme, ktorým sa zmenkový dlžník zaväzuje

majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a čase uvedenom v zmenke čiastku v nej určenú. Ide tak o záväzok,
ktorý je priamy bezpodmienečný, nesporný a abstraktný. Zákon dáva dlžníkom z takejto zmenky
len možnosť podať námietku proti majiteľovi, avšak neupravuje, že by takáto listina nebola platnou
zmenkou. Podľa § 11 Zákona o zmenkách a šekoch, každú zmenku je možné previesť indosamentom
a v prípade, že k takémuto prevodu dôjde, nadobudne nový majiteľ všetky práva zo zmenky, nie však z

úverového vzťahu, ktorý zmenka pôvodne zabezpečovala. Odporca ako priamy dlžník môže namietať
voči navrhovateľovi ako poslednému majiteľovi zmenky to, že bol pri nadobúdaní zmenky v zlej viere,
alebo, že sa previnil aspoň hrubou nedbanlivosťou a že vedome konal na jeho škodu. Skutočnosť, že
majiteľ konal protiprávne môže mať tak za následok jeho povinnosť nahradiť škodu, ktorá by v dôsledku
toho dlžníkovi zo zmenky vznikla.

Predmetom sporu je nárok zo zmenky, ktorá indosáciou charakter zabezpečovacej zmenky stratila a
nadobudla charakter zmenky na platenie. Posudzovanie základného vzťahu by malo význam vtedy,
keby odporca ako spotrebiteľ vzniesol voči majiteľovi relevantné námietky týkajúce sa úverovej zmluvy,
po prípade zmenky. Z tohto dôvodu nemohlo dôjsť k prelomeniu zásady stanovenej v čl. I., §17

Zákona o zmenkách a šekoch. Uvedené ust. vyjadruje zásadu abstraktnosti zmenkových záväzkov, čo
znamená, že v prípade zmenky ide o zväzky celkom oddelené od všeobecných záväzkových vzťahov,
ktoré viedli k jej vzniku, čo platí aj pre zmenky zabezpečovacie. Z uvedeného ustanovenia vyplýva
prekážka prenesenia kauzálnych námietok na ďalšieho nadobúdateľa zmenky, ktorým je navrhovateľ,
čo je práve dôsledkom abstraktnosti a nespornosti záväzku zo zmenky. Na prelomenie základnej zásady

vyplývajúcej z § 17 Zákona o zmenkách a šekoch je nevyhnutné, aby zo strany dlžníka boli ohľadom
kauzálneho vzťahu podané a preukázané relevantné námietky. Zákaz zneužitia práva je jedným zo
základných princípov fungovania právneho štátu, napriek tomu, právna úprava zmenkového práva je
prísne formálna a neumožňuje súdu bez podania námietok dlžníkom prelomiť zásadu uvedenú v ust. §
17Zákonaozmenkáchašekochtak,abysasúdmoholzaoberaťzákladnýmzáväzkovýmvzťahom,ktorý

môže mať charakter spotrebiteľského vzťahu. Predložená zmenka okrem údaju splatnosti, obsahuje
všetky náležitosti predpísané čl. I., § 75 Zákona o zmenkách a šekoch pre vlastnú zmenku. Napriek
tomu nie je neplatná, keďže v zmysle čl. I § 76 ods. 2 Zákona o zmenkách a šekoch, o vlastnej zmenke,
v ktorej nie je údaj splatnosti platí, že je splatná na videnie. Zmenka na videnie splatná pri predložení, na
platenie musí byť predložená do jedného roka od dátumu vystavenia, alebo vystaviteľ môže túto lehotu

skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu (čl. I. § 34 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 Zákona o zmenkách a šekoch). V
predmetnej veci určil vystaviteľ pre predloženie zmenky na platenie lehotu štyri roky odo dňa vystavenia.
Z návrhu vyplýva, že remitent predložil odporcovi zmenku na platenie 26.4.2010, pričom na zmenkovú
istinu uhradil 261,38 Eur a na úroky 0 Eur. Doložka „bez protestu“, ktorá je na zmenke napísaná,
zbavila remitenta povinnosti urobiť protest pre neplatenie a súčasne preniesla dôkazné bremeno na

preukázanie, že lehoty neboli dodržané na odporcu (čl. I., § 46 ods. 1, 2 v spojení s § 77 ods. 1 Zákona
o zmenkách a šekoch). Za predloženie zmenky na platenie sa všeobecne uznáva aj jej uplatnenie na
súde. Navyše podľa čl. I, § 3 ods. 1 v spojení s § 78 ods. 1 Zákona o zmenkách a šekoch, zmeškaním
lehoty majiteľ nestráca práva proti vystaviteľovi vlastnej zmenky. Na základe uvedeného súd zaviazal
žalovaného uhradiť zmenkovú sumu 845,63 Eur.

Predmetom uplatneného nároku navrhovateľa bol aj zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 1
107,01 Eur od 10.1.2011 do 16.10.2011, zo sumy 1 087,01 Eur od 17.10.2011 do 28.2.2012, zo sumy
967,01 Eur od 29.2.2012 do 1.5.2012, zo sumy 867,01 Eur od 2.5.2012 do 1.1.2013, zo sumy 863,45 Eurod 2.1.2013 do 13.1.2013 a zo sumy 645,63 Eur od 14.1.2013 do zaplatenia. Dohodnutá úroková miera v
sadzbe0,25%dennepredstavuje91,25%ročne.Zmenkovýzákonvýškuúrokovejmiery,ktorújemožné
stanoviť vo vistazmenke neupravuje, jej určenie ponecháva na vystaviteľa. Rovnako zákon neupravuje

konieclehotynaúročenie,pretoakniejevúrokovejdoložkekoniecúročeniastanovený,zmenkovásuma
saúročíaždosplatnostizmenky,keďžeodsplatnostiaždozaplateniadlhupreberáuhradzovaciufunkciu
postihovaný 6 % úrok. Napriek tomu, že zmenkový zákon výšku úrokovej miery nelimituje, nie je jej
stanovenie ponechané len na ľubovôli vystaviteľa. Aj platnosť právnych úkonov, t. j. jednotlivých zápisov
na zmenke sa v prípade, ak zmenkový zákon ako osobitný právny predpis neobsahuje inú úpravu,

upravuje všeobecnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch. Pri posudzovaní
úrokovej miery v úrokovej doložke na zmenke, súd vychádzal z citovaného ust. § 39 Občianskeho
zákonníka, najmä s prihliadnutím k tomu, či pre primeranú výšku úroku nie je právny úkon ako priečiaci
sa dobrým mravom neplatný.

Zmenkový úrok, rovnako ako úrok z pôžičky alebo úveru, plní funkciu odmeny za poskytnuté finančné

prostriedky. Jeho výška preto musí zodpovedať danému účelu. Za primeranú odplatu za poskytnutie
peňažných prostriedkov však nie je možné požadovať úrok, ktorý sa rovná dlžnej istine, pričom ide skôr
o „úžeru“. Tento záver súdu vychádza aj zo skutočnosti, že v čase vystavenia zmenky v apríli 2010,
boli úrokové sadzby uplatňované bankami pri spotrebiteľských a ostatných úveroch pre domácnosti
nižšie ako 14 % ročne (údaj získaný z internetovej stránky NBS), pričom túto sadzbu zmenkový úrok

niekoľkonásobne prevyšuje. Z uvedených dôvodov, súd úrokovú doložku na zmenke považoval za
priečiacu sa dobrým mravom a v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka toto ustanovenie považoval
za absolútne neplatné. Na absolútnu neplatnosť úrokovej doložky na zmenke je súd povinný prihliadať
ex offo aj bez návrhu, a preto návrh v zmenkovom úroku v sadzbe 0,25 % denne zo sumy 1 107,01
Eur od 10.1.2011 do 16.10.2011, zo sumy 1 087,01 Eur od 17.10.2011 do 28.2.2012, zo sumy 967,01

Eur od 29.2.2012 do 1.5.2012, zo sumy 867,01 Eur od 2.5.2012 do 1.1.2013, zo sumy 863,45 Eur od
2.1.2013 do 13.1.2013 a zo sumy 645,63 Eur od 14.1.2013 do zaplatenia zamietol. Navrhovateľ zmenku
nadobudol indosamentom (rubopisom), a aj keď zjavne k indosácii došlo až po splatnosti zmenky, stal
sa riadnym majiteľom zmenky, preto môže v zmysle čl. I, § 48 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 Zákona
o zmenkách a šekoch, postihom žiadať od odporcu zmenkovú sumu s dojednanými úrokmi 6 % odo

dňa splatnosti a odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy. Na základe toho, súd priznal navrhovateľovi
zmenkovú sumu 845,63 Eur, s 6 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1 107,01 Eur od 2.3.2011 do
16.10.2011, zo sumy 1 087,01 Eur od 17.10.2011 do 28.2.2012, zo sumy 967,01 Eur od 29.2.2012 do
1.5.2012, zo sumy 867,01 Eur od 2.5.2012 do 1.1.2013, zo sumy 863,45 Eur od 2.1.2013 do 13.1.2013 a
zo sumy 845,63 Eur od 14.1.2013 do zaplatenia a zmenkovú odmenu. V prevyšujúcej časti pre absolútnu

neplatnosť úrokovej doložky na zmenke, súd návrh zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa čl. 16 Nariadenia, podľa ktorého trovy konania znáša strana, ktorá
nemala v konaní úspech. Navrhovateľom uplatnený nárok predstavuje ku dňu vyhlásenia rozsudku 4
108,76 Eur (zmenková istina 845,63 Eur, zmenkový úrok po kapitalizácii 3066,88 Eur, úrok z omeškania

po kapitalizácii 192,56 Eur a zmenková odmena vo výške 1/3 zmenkovej sumy, čo je 3,69 Eur).
Navrhovateľ bol úspešný v časti zmenkovej istiny, zmenkovej odmeny a úrokov z omeškania, spolu 1
041.88 Eur, čo predstavuje 25,36 % úspešnosť a odporca bol úspešný v časti zmenkového úroku, ktorý
po kapitalizácii predstavoval 3 066,88 Eur, čo predstavuje 74,64 % úspešnosť. Z uvedeného vyplýva, že
úspech odporcu prevyšoval úspech navrhovateľa o 49,28 % a v takomto rozsahu má právo na náhradu

trov konania odporca. Odporca si náhradu trov konania neuplatnil, z obsahu spisu mu iné trovy nevznikli,
a preto súd náhradu trov konania odporcovi nepriznal.

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie právny zástupca navrhovateľa. Namietal
zamietavýzmenkovýúrokvsadzbe0,25%dennezozmenkovejsumy,akoajvýrokonepriznanínáhrady

trov konania z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, ďalej postupom súdu bola odňatá účastníkovi možnosť konať pred súdom a rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia. Jednotlivé dôvody podaného odvolania bližšie konkretizoval s tým,
že namietal nepriznanie zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne. V tejto súvislosti poukázal napr. na
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Obo 3/2008 zo dňa 22.10.2008, podľa ktorého

z povahy zmenky ako abstraktného a nesporného záväzku vyplýva, že majiteľ zmenky nemusí pri jej
predložení k zaplateniu, príp. vymáhaniu preukazovať, že mu odporca zmenkovú sumu aj skutočne
dlhuje. Taktiež poukázal na iné rozhodnutia súdov týkajúce sa posúdenia zmenky ako abstraktnéhoa nesporného záväzku, a preto navrhol zmeniť napadnutý rozsudok v zamietavom výroku a návrhu v
celom rozsahu vyhovieť. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania, ktoré špecifikoval.

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že je spokojný s rozhodnutím súdu, že má zaplatiť
845,63 Eur istiny s príslušenstvom z dôvodu, že si myslí, že sa jedná o spravodlivé rozhodnutie. Bol rád,
že konečne je vec uzavretá, a preto túto sumu zaplatí. Nesúhlasil so zmenkovým úrokom v sadzbe 0,25
% denne, lebo sa jedná o veľký úrok a pre neho likvidačný. Rozhodnutie preto ponechal na úvahu súdu.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 Občianskeho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania,
s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako
aj internetovej stránke (§ 214 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s ust. § 156 ods. 1, 3
Občianskeho súdneho poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa v zamietavom výroku a

súvisiacom výroku o trovách konania nie je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého
stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva
ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny
predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom,

ako aj odôvodnením napadnutého rozhodnutia, odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne zistil
skutkový stav veci, ako aj správne rozhodol vo vzťahu k uplatnenému zmenkovému úroku 0,25 % denne
zo sumy 1 107,01 Eur od 10.1.2011 do 16.10.2011, zo sumy 1 087,01 Eur od 17.10.2011 do 28.2.2012,
zo sumy 967,01 Eur od 29.2.2012 do 1.5.2012, zo sumy 867,01 Eur od 2.5.2012 do 1.1.2013, zo sumy
863,45 Eur od 2.1.2013 do 13.1.2013 a zo sumy 845,63 Eur od 14.1.2013 do zaplatenia z dôvodu,

že dohodnutá úroková miera predstavuje 91,25 % ročne. Je nesporné, že uplatnený zmenkový úrok
je v rozpore s dobrými mravmi a spôsobuje absolútnu neplatnosť jeho dojednania v súlade s ust. § 39
Občianskeho zákonníka, na čo súd prvého stupňa správne poukázal.

Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase

uzavretia zmluvy, v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť
dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich
nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase
vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva
(vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške max.

30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
Súd prvého stupňa správne poukázal na to, že v čase vystavenia zmenky v apríli 2010, boli úrokové
sadzby uplatňované bankami pri spotrebiteľských a ostatných úveroch nižšie než 14 % ročne, ktorú

sadzbu uplatneného zmenkového úroku niekoľkonásobne prevyšuje. Odvolací súd je toho názoru,
že i napriek tomu, že sa jedná o vzťah uplatnený zo zmenky ako abstraktného cenného papiera je
povinnosťou súdu skúmať postavenie žalovaného ako spotrebiteľa, pretože práve v spotrebiteľských
vzťahoch bolo použitie zmenky regulované a obmedzované, napr. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch v rôznom znení v období do 31.12.2007 a následne od 1.1.2008 v znení do

31.12.2010, na ktoré odvolací súd poukázal s tým, že napr. aj zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch v znení od 1.1.2011 do 30.4.2014 v § 17 ods. 3 uvádza, že v súvislosti s poskytovaním
spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou, alebo šekom.
Pokiaľ by došlo k odčleneniu abstraktného vzťahu zo zmenky, súd by nemohol v tomto prípade aplikovať
ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, čím by došlo k zmareniu účelu spotrebiteľského práva, a tým aj

odopretiu práva spotrebiteľa na súdnu ochranu. Na neprimeranú výšku uplatneného zmenkového úroku,
súd prvého stupňa správne prihliadal, ak ju posúdil v tejto časti ako právny úkon priečiaci sa dobrým
mravom. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd prihliada ex offo v zmysle ust. § 39 Občianskeho
zákonníka s prihliadnutím aj k posúdeniu dojednanej výšky zmenkového úroku ako neprimerane vysokejsumy, t. j. sankcie spojenej s neplnením jeho záväzku, t. j. neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle
ust. § 52 a nasl., najmä § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, ktorých dojednanie sankcionuje
ust. § 53 ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku, za neplatné.

Namietané nesprávne právne posúdenie nebolo opodstatnené.

Odvolací súd nesúhlasí s uplatnenou námietkou týkajúcou sa vady konania, ktorá by mala za následok
nesprávne rozhodnutie, resp. že by postupom súdu došlo k odňatiu možnosti práva konať pred súdom.

Súd prvého stupňa v predmetnej veci postupoval štandardne v zmysle vnútroštátneho práva, t. j.
Občianskeho súdneho poriadku, ako aj čl. 19 Nariadenia a v znení právnej úpravy vyplývajúcej z
predmetného nariadenia. Iné posúdenie uplatneného nároku navrhovateľa súdom, nemožno považovať
za porušenie práva účastníka na súdnu ochranu zaručeného Ústavou Slovenskej republiky, ako aj práva
na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd.

Za nedôvodné považoval odvolací súd aj odvolanie navrhovateľa proti výroku o trovách konania. Súd
prvého stupňa správne posudzujúc mieru úspechu a neúspechu účastníkov v konaní s prihliadnutím na
výsledok v spore túto skutočnosť zohľadnil a postupom podľa čl. 16 Nariadenie, vyčíslil mieru úspechu a
neúspechu účastníkov s tým, že vzhľadom k tomu, že odporca bol v konaní úspešný v rozsahu 49,28 %,

vzniklo mu právo na náhradu trov konania. Odporcovi však preukázateľne z obsahu spisu trovy konania
nevyplývajú, a preto mu ich súd prvého stupňa náhradu nepriznal. Takýto postup zodpovedá právnej
úpravevyplývajúcejzčl.16Nariadenia,podľaktoréhotrovykonaniaznášastrana,ktoránemalavkonaní
úspech.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa čl. 16 Nariadenia v spojení s čl. 19 Nariadenia, §
224 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že odporcovi náhrada trov odvolacieho konania nebola
priznaná, lebo návrh na priznanie predložený nebol (§ 151 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.