Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. február 2015

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 8C/119/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814206293
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2015:5814206293.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci navrhovateľky: C. N.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom B. D. č. XXX, právne zastúpená: JUDr. Stanislav Vrana, advokát, Kukučínova
763/4, Námestovo, proti odporcom: 1/ S. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. D. č. XXX, 2/ B. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom B. D. č. XXX, obaja právne zastúpení: JUDr. Miroslav Bachynec, advokát, Podbiel
č. 177, v konaní o odstránenie neoprávnenej stavby, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľky z a m i e t a.

II. Navrhovateľka je p o v i n n á nahradiť odporcom 1/ a 2/ trovy právneho zastúpenia vo výške 222,41
Eur, ich zaplatením právnemu zástupcovi odporcov 1/ a 2/ JUDr. Miroslavovi Bachyncovi, advokátovi,
Podbiel č. 177, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Popripustenízmenynávrhunavrhovateľkažiadalauložiťodporcom1/a2/povinnosťodstrániťnavlastné
náklady drobnú stavbu označenú ako oplotenie tvorené pevnými betónovými tvárnicami s kovovými
stĺpikmi a pletivom, stojace pozdĺžne na hranici pozemkov C-KN parcela č. XXX/X zastavané plochy a
nádvoria o výmere 70 m2 s C-KN parcelou č. XXX/X orná pôda o výmere 185 m2 a C-KN parcelou č.
XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 409 m2, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX
pre k. ú. B. D., pričom začiatok oplotenia je na geometrickom pláne č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa
04.11.2013 vymedzený bodom č. 12-88 a koniec oplotenia je vymedzený bodom č. 12-221. Odstrániť
oplotenie žiadala do 30 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že zároveň žiadala od odporcov náhradu

trov konania a trov právneho zastúpenia.

Návrh odôvodnila v podstate tým, že je výlučnou vlastníčkou predmetných pozemkov, ktoré nadobudla
osvedčením o dedičstve sp. zn. 1D/527/2008 po svojom zomrelom manželovi D. N.. Na týchto
pozemkochstojíoplotenieneoprávnenepostavenéodporcami,ktorísúvlastníkmisusednéhorodinnému
domu postaveného na KN parcele č. XXX/X a zároveň sú užívatelia parciel č. XXX/X a č. XXX/X k.ú.
B. D.. Počas dedičského konania po manželovi v roku 2008 zistila, že oplotenie - v tom čase ešte
drevený plot postavený právnym predchodcom odporcov - stojí na jej pozemku. Dovtedy to nevedela

lebo vlastnícke a užívacie vzťahy boli až do ukončenia REOP v obci B. D. nejasné. Ešte otca odporcu
1/ ako vlastníka pôvodného oplotenia oboznámila s týmito skutočnosťami a žiadala posun plota na
hranicu pozemkov, no nielenže tento nebol odstránený, ale v roku 2011 na mieste starého dreveného
oplotenia postavili napriek jej nesúhlasu nové oplotenie tvorené pevnými betónovými tvárnicami s
kovovými stĺpikmi a pletivom. Nový plot stavali plne si vedomí, že stavajú na jej pozemku a nesplnili si
ani zákonnú oznamovaciu povinnosť podľa stavebného zákona. Oplotenie neodstránili ani potom, čo
ich na to viackrát písomne vyzvala.Odporcovia požadovali návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietnuť dôvodiac, že v súvislosti s
uskutočnením ROEP v obci B. D. došlo k posunu hraníc a preto právo navrhovateľky porušené nebolo.
Nový plot bol postavený rovnako ako pôvodný a aj dvor bol užívaný právnymi predchodcami odporcov,

resp. nimi samotnými presne po hranicu plota.

Súd na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi a po vypočutí navrhovateľky a odporcov
1/ a 2/ ako aj na základe ich zhodných vyjadrení zistil, že sporné oplotenie prechádza od bodu 12-88 po
bod 12-221 znázornených na geometrickom pláne vypracovanom geodetom N. Y. dňa 04.11.2013 pod
č. XXXXXXXX-XX/XXXX. Oplotenie oddeľuje pozemok predstavujúci C-KN parcely č. XXX/X a č. XXX/
X na jednej strane, ktoré tvoria dvor navrhovateľky a pozemok predstavujúci C-KN parcelu č. XXX/X na

strane druhej tvoriacu spolu s C-KN parcelou č. XXX/X dvor odporcov.

Navrhovateľka je aktuálne vedená na LV č. XXXX k.ú. B. D. ako výlučná vlastníčka C-KN parciel č. XXX/
X, č. XXX/X a č. XXX/X.

Zo zhodných výpovedí účastníkov jednoznačne vyplynulo, že sporné oplotenie bolo postavené na tom
istom mieste a s tým istým priebehom ako stál pôvodný drevený plot dlhodobo predtým. Navrhovateľka

uviedla, že sa vydala v roku XXXX a pôvodný plot bol postavený niekedy po roku 1966. Vyslovene
sa vyjadrila, že nový plot bol v roku 2011 postavený presne na tých istých miestach ako prebiehal
pôvodný drevený plot a k žiadnemu posunu oplotenia na jednu ani na druhú stranu nedošlo. To isté
vyplynulo aj z výpovedí odporcov 1/ a 2/, kedy obe sporové strany potvrdili, že ohľadne trasovania
plota po celú dobu neboli žiadne spory, nebol žiaden spor o priebeh takto vymedzenej hranice medzi

pozemkami navrhovateľky (a predtým jej manžela) na jednej strane a pozemkami užívanými odporcami,
resp. ich právnymi predchodcami na strane druhej. Navrhovateľka aj pred súdom znovu zopakovala, že
až niekedy v rokoch 2008 a 2009 sa po smrti svojho manžela cestou katastrálneho úradu dozvedela, že
oplotenie stojí na jej pozemku, čo dovtedy nevedela. Dokiaľ túto informáciu na katastri nedostala, bola
presvedčená, že plot do jej pozemku nezasahuje.

Veci, ktoré môžu byť predmetom vlastníckeho práva (§ 123 Občianskeho zákonníka) rozdeľuje ust. § 119
ods.1Občianskehozákonníkanahnuteľnéanehnuteľné.Podľa§119ods.2Občianskehozákonníkasú
nehnuteľnosťami aj pozemky. Pozemok ako vec v právnom zmysle slova nie je v Občianskom zákonníku
legálne definovaný, preto treba vychádzať z definície podávanej v § 3 ods. 1 katastrálneho zákona č.
162/1995 Z.z., podľa ktorej sa pozemkom rozumie časť zemského povrchu oddelená od susedných

častí hranicou územnej správnej jednotky, katastrálneho územia, zastavaného územia obce, hranicou
vymedzenou právom k nehnuteľnosti, hranicou držby alebo hranicou druhu pozemku, alebo rozhraním
spôsobu využívania pozemku. Pozemok ako predmet vlastníckeho práva je ale potrebné odlišovať od
pojmu parcela, ktorou sa podľa § 3 ods. 3 cit. zákona rozumie geometrické určenie a polohové určenie
a zobrazenie pozemku v katastrálnej mape, v mape určeného operátu alebo v geometrickom pláne s

vyznačením jej parcelného čísla.

Z uvedeného vyplýva, že predmetom vlastníckeho práva je pozemok, ktorý je od ostatných častí
zemského povrchu (ostatných pozemkov) oddelený svojimi hranicami a nie parcela, ktorá je len jeho
určitým zobrazením v príslušných mapových podkladoch.

Ochrana vlastníckeho práva (k veci) v občianskoprávnej rovine primárne vychádza z ust. § 126

ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého má vlastník právo na ochranu proti tomu, kto do
jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje. Podmienkou pre poskytnutie tejto ochrany je potom
preukázanie vlastníckeho práva k určitej veci a zároveň to, že ide o zásah neoprávnený. V špecifickom
prípade kedy iná osoba zasahuje do vlastníckeho práva tým, že zriadi neoprávnene (teda bez súhlasu
vlastníka pozemku) na cudzom pozemku stavbu majúcu charakter stavby spojenej so zemou pevným

základom, vlastník pozemku sa môže domáhať ochrany podľa špeciálnej právnej úpravy obsiahnutej
v § 135c Občianskeho zákonníka. Táto v prvom odseku hovorí, že ak niekto zriadi stavbu na cudzom
pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu trebaodstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil. Aj tu je však podmienkou pre poskytnutie právnej ochrany
preukázanie vlastníctva pozemku, na ktorom neoprávnene stojí stavba inej osoby.

Neoprávnený zásah zo strany odporcov do vlastníctva navrhovateľky mal spočívať v tom, že títo majú

zriadené oplotenie na jej pozemku. Z konania ale jednoznačne vyplynulo, že až do roku 2008, resp.
2009 bolo vyše štyridsať rokov nesporným, že predmetné oplotenie (predtým ešte pôvodný drevený plot)
nijako nezasahuje do pozemku navrhovateľky, resp. predtým jej manžela. Obidve strany boli dovtedy
presvedčené o tom, že oplotenie predstavuje prirodzenú hranicu pozemkov užívaných na jednej strane
navrhovateľkou a jej manželom a na strane druhej odporcami, či ich právnym predchodcom. Pokiaľ

niekedy okolo roku 2009 došlo k zisteniu zo strany navrhovateľky, že oplotenie sa nachádza na jej
pozemku, ktorý je podľa katastrálnych zápisov plochou predstavujúcou aktuálne aj C-KN parcelu č. XXX/
X, jednalo sa len o zistenie toho, že hranica po novom mapovaní v súvislosti s vyhotovením registra
obnovenej evidencie pozemkov (ROEP) bola posunutá smerom do pozemku užívaného odporcami,
resp. ich právnymi predchodcami. Dovtedy boli obe strany celé roky v tom, že oplotenie nijako
nezasahuje do vlastníckeho práva navrhovateľky (resp. predtým jej manžela). Teda predmetné oplotenie

dlhodobo vymedzovalo predmet vlastníctva (pozemok) navrhovateľky.

Preto navrhovateľka len samotnou skutočnosťou, že došlo v súvislosti s ROEP-om k „posunutiu“
hranice dlhodobo vymedzenej oplotením, nenadobudla vlastnícke právo k tej časti zemského povrchu,
ktorý je označený ako C-KN parcela č. XXX/X aktuálne vedená na jej meno v katastri nehnuteľností,
v dôsledku čoho by sporné oplotenie svojim umiestením zasahovalo do jej vlastníckeho práva.

Nadobudnúť vlastnícke právo k veci (a to aj nehnuteľnej) možno len spôsobmi uvedenými v § 132 ods.
1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého popri tradičných právnych tituloch (kúpna, darovacia zmluva)
možno nadobudnúť vlastníctvo k veci aj na základe rozhodnutia štátneho orgánu či iných zákonom
stanovených skutočností. „Nové“ mapovanie súvisiace s registrom obnovenej evidencie pozemkov
ale takýmto právnym titulom v súdenej veci nie je. Z ust. § 1 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých

opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v platnom znení (ktorý upravuje tzv. ROEP-ku)
možnototižvyvodiť,žeideoosobitnúprávnuúpravu,ktorejcieľomjeodstránenieneistotyoinformáciách
(údajoch) k pozemkom, ktoré nie sú evidované, resp. sú evidované neúplne v súbore geodetických
a popisných informácií prostredníctvom obnovy evidencie dotknutých pozemkov vrátane existujúcich
právnych vzťahov k nim. Zjednodušene možno povedať, že cieľom ROEP je zosúladenie skutočného

a právneho stavu a nie zmena, či dokonca deštrukcia dlhodobo existujúcich stabilizovaných právnych
vzťahov k pozemkom. Register obnovenej evidencie pozemkov totiž nie je pozemkovou úpravou v
pravom zmysle slova na rozdiel od postupu podľa zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, v
rámci ktorého dochádza k založeniu úplne nových vlastníckych vzťahov k „novovytvoreným“ pozemkom
(§ 14 ods. 4 cit. zákona).

Aj keď teda je navrhovateľka vedená v katastri nehnuteľností ako vlastníčka pozemku zobrazeného ako
C-KN parcela č. XXX/X, v skutočnosti tomu tak nie je lebo platí ust. § 70 ods. 2 katastrálneho zákona č.
162/1995 Z.z., podľa ktorého údaje katastra o právach k nehnuteľnostiam sú hodnoverné a záväzné, ak
sa nepreukáže opak. Opak preukázaný bol, lebo jej vlastníctvo končí sporným plotom, ktorý v dôsledku
toho nijako nezasahuje do jej pozemku ako predmetu vlastníckeho práva. Nebol preto žiaden dôvod na

jeho odstránenie. Súd preto návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol s tým, že bolo vzhľadom na
zistený stav veci bezpredmetným vypočúvať odporcami navrhnutých svedkov.

Súd len dodáva, že síce nebolo jednoznačne preukázané, či sa jedná o oplotenie, ktoré má charakter
stavby spojenej so zemou pevným základom, no vzhľadom na to, že navrhovateľka nepreukázala, že
odporcovia 1/ a 2/ oplotením zasahujú do jej vlastníckeho práva bola táto otázka bezpredmetnou, lebo

akoužbolouvedené,takpodľa§126ods.1Občianskehozákonníka(vprípadestavbymajúcejcharakter
hnuteľnej veci) ako aj podľa § 135c Občianskeho zákonníka (v prípade stavby ako veci nehnuteľnej) je
podmienkou preukázanie vlastníctva pozemku. Preto by bolo nadbytočným aj vykonanie ohliadky.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a odporcom
ako úspešným účastníkom súd priznal náhradu účelne vynaložených trov právneho zastúpenia voči

neúspešnej navrhovateľke. Náhrada trov právneho zastúpenia bola priznaná za nasledovné účelnevynaložené úkony právnej pomoci (pri základnej sadzbe tarifnej odmeny za jeden úkon určenej podľa §
11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov v platnom znení):

- príprava a prevzatie zastúpenia dňa 30.01.2015 v čiastke 64,53 Eur + 8,39 Eur režijný paušál (§ 16

ods. 3 cit. vyhlášky), spolu 72,92 Eur,

- zastupovanie na pojednávaní dňa 18.02.2015 v čiastke 64,53 Eur + 8,39 Eur režijný paušál + náhrada
cestovných výdavkov za cestu na trase C. - T. a späť (22 km x 2) pri spotrebe motorového vozidla 7,1
litra/100 km a priemernej cene nafty 1,117 Eur/liter ku dňu 18.02.2015 (zdroj: auto.sme.sk) predstavuje
za spotrebované pohonné hmoty 3,49 Eur a náhrada za opotrebenie motorového vozidla (0,183 Eur/km

x 44 km) 8,05 Eur + náhrada za stratu času za cestu na pojednávanie a späť za 2 polhodiny pri hodnote
jednej polhodiny 13,98 Eur (§ 15 písm. a) a § 17 ods. 1 vyhlášky), spolu 112,42 Eur,

čo je spolu 185,34 Eur plus 20 % DPH (§ 18 ods. 3 vyhlášky) v sume 37,07 Eur. Spolu trovy právneho
zastúpenia predstavujú 222,41 Eur. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku je navrhovateľka
povinná prisúdenú náhradu trov právneho zastúpenia zaplatiť právnemu zástupcovi odporcov 1/ a 2/.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňadoručeniajehopísomného
vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného
súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum

a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§
205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.