Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. január 2015

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 3CbZm/399/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514209929
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martina Hrušovská, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2015:1514209929.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudcom Mgr. Martinou Hrušovskou PhD. v právnej veci

navrhovateľa : ČSOB Leasing, a.s., Bratislava, Panónska cesta 11, IČO: 35 704 713, zast. GRIŠČIK &
Partners s.r.o., Hviezdoslavovo nám. 25, Bratislava proti odporcovi : T. K. - Z., IČO: XX XXX XXX, XXX
XX N. XXX, o námietkach odporcu na zaplatenie zmenkovej sumy 3.602,84 eur s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

Súd zmenkový platobný rozkaz č. k. XZm XXX/XXXX-XX zo dňa 17.06.2014 p o n e c h á
v a v platnosti v celom rozsahu.

Navrhovateľovi sa náhrada trov konania o námietkach n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Tunajší súd zmenkovým platobným rozkazom č. k. XZm XXX/XXXX-XX zo dňa 17.06.2014 uložil

odporcovi ako priamemu zmenkovému dlžníkovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi ako prvému
majiteľovi zmenky zmenkovú sumu 3.602,84 eur, 6 % úrok od 21.08.2013 do zaplatenia, zmenkovú
odmenu 12,01 eur a náhradu trov konania 550,51 eur.

Odporca podal v zákonnej lehote proti zmenkovému platobnému rozkazu námietky, ktoré odôvodnil tým,
že podľa jeho názoru Leasingová zmluva obsahuje aj neprijateľné zmluvné podmienky.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k námietkam žiadal námietky odporcu ako irelevantné a ničím
nepodložené zamietnuť a ponechať zmenkový platobný rozkaz v platnosti. Poukázal na to, zmenky
bola vyplnená v súlade s vyplňovacím zmenkovým prehlásením, leasingovou zmluvou a všeobecnými
zmluvnými podmienkami. Ustanovenia Leasingovej zmluvy, resp. Všeobecných zmluvných podmienok
nemôžu byť neprijateľnými zmluvnými podmienkami v zmysle § 53 OZ, nakoľko Leasingová zmluva nie
je spotrebiteľskou zmluvou, keďže nebola uzavretá so spotrebiteľom.

Na prejednanie námietok súd v zmysle § 175 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s.
p.“) nariadil pojednávanie. Dokazovanie bolo vykonané oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov
založených v súdnom spise.

Účastníci sa na pojednávanie nedostavili, svoju neprítomnosť ospravedlnili, právny zástupca
navrhovateľa súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Súd v zmysle § 101 ods. 2 OSP vec
prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti.

Vzhľadom na koncentračnú zásadu, ktorou sa v zmysle § 175 ods. 3 OSP konanie o námietkach riadi,
nebola týmto postupom súdu odňatá odporcovi možnosť konať pred súdom, keďže na iné skutočnosti,
než boli v námietkach uvedené, súd prihliadať nemôže.Odporca bol v zmysle § 175 ods. 1 OSP povinný podať námietky do 3 dní od doručenia zmenkového
platobného rozkazu a uviesť v nich všetko, čo proti platobnému rozkazu namieta. Na námietky podané
neskôr nie je možné v zmysle § 175 ods. 3 OSP prihliadať.

V konaní o námietkach súd rozhoduje o tom, či zmenkový platobný rozkaz ponechá v platnosti
alebo či ho zruší a v akom rozsahu. Súd už teda znovu nerozhoduje o žalobnom návrhu, o ktorom
rozhodol zmenkovým platobným rozkazom, posudzuje len dôvodnosť obrany odporcu, vyjadrenú v jeho
námietkach. Preto je aj pre rozhodnutie o námietkach rozhodujúci ten stav veci, aký tu bol v čase

rozhodnutia o návrhu (§ 154 ods. 1 OSP), t.j. v čase vydania zmenkového platobného rozkazu, bez
ohľadu na skutočnosti, ktoré sa udiali až po jeho vydaní.

V prípade zmenkového konania ide o tzv. skrátené konanie, kedy za predpokladu, že navrhovateľ
( majiteľ zmenky ) predloží v prvopise zmenku ( originál zmenky ), o pravosti ktorej niet dôvodu
pochybovať, a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie svojho práva, súd vydá na jeho návrh zmenkový

platobný rozkaz. V danom prípade boli zákonné predpoklady na vydanie zmenkového platobného
rozkazu splnené, preto súd platobný rozkaz vydal.

Navrhovateľ originálom cudzej zmenky vystavenej v Trnave dňa 29. mája 2007 preukázal, že odporca
ako zmenečník túto zmenku akceptoval a zaviazal sa zaplatiť navrhovateľovi bez protestu zmenkovú

sumu. Zmenka bol vystavená ako blankozmenka a nebol v nej vyplnený dátum splatnosti a zmenková
suma. Navrhovateľ chýbajúce údaje do zmenky doplnil a ako zmenkovú sumu uviedol sumu 3.602,84
eur a ako dátum splatnosti 21. augusta 2013 a na jej základe si svoj nárok uplatnil.

Zmenka je právnou teóriou obvykle definovaná ako dlžnícky dokonalý cenný papier, ktorým za

predpokladu splnenia prísnych formálnych náležitostí vzniká priamy, bezpodmienečný, nesporný a
abstraktní záväzok určitej osoby zaplatiť majiteľovi zmenky v určitom mieste a čase stanovenú peňažnú
čiastku. I keď sa vystavenie zmenky spravidla opiera o určitý dôvod (kauzu), vzniká zo zmenky špecifický
(zmenkový) právny vzťah, ktorého abstraktný charakter spočíva v tom, že právny dôvod (kauza) nie je
pre jeho existenciu významný a zo zmenky nevyplýva. Zmenkový záväzok je pritom celkom samostatný

a oddelený od prípadného záväzku, ktorý bol pôvodom jeho vzniku.

Zabezpečovaciezmenkyniesúakcesorickýmzáväzkomvovzťahukzáväzkuinému.Okolnosť,žepodľa
dohody účastníkov je účelom zmenky zaistiť splnenie určitého záväzku, sa potom prejaví v okruhu tzv.
kauzálnych námietok, ktorými sa dlžník zo zabezpečovacej zmenky môže brániť povinnosti zo zmenky

plniť. Tzv. zabezpečovacia zmenka ako prostriedok zabezpečenia (nie zabezpečovací záväzok), je
samostatným nárokom, nezávislým na existencii zabezpečovanej pohľadávky.

Zo zmenky jednoznačne vyplýva, že úmyslom navrhovateľa ako vystaviteľa a remitenta zmenky a
úmyslom odporcu ako zmenečníka a akceptanta zmenky bolo vystaviť zmenku s dobou splatnosti na

určitý deň (čl. I. § 33 ods. 1 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb.), pričom deň splatnosti,
rovnako ako zmenkovú sumu, bol oprávnený do blankozmenky doplniť navrhovateľ.

Predložením prvopisu zmenky, ktorá má všetky náležitosti predpísané v ustanovení čl. I. § 1, 3
zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len zmenkový zákon) navrhovateľ svoj nárok

vyplývajúci zo zmenky preukázal. Na tom základe súd vydal zmenkový platobný rozkaz, ktorým o
jeho návrhu rozhodol. Podaním námietok sa zmenkový platobný rozkaz nezrušil, v ďalšom konaní súd
už preto len posudzoval, či je obrana odporcov, vyjadrená v námietkach, dôvodná a či nimi tvrdené
a preukázané skutočnosti spôsobili úplný alebo čiastočný zánik povinnosti poskytnúť navrhovateľovi
plnenie zo zmenky. V tomto štádiu konania preto dôkazné bremeno ťaží už len odporcu a on musí

preukázať, či sú splnené podmienky k tomu, aby bol zmenkový platobný rozkaz celkom alebo sčasti
zrušený.

Odporca namietol, že Leasingová zmluva, ktorú uzavrel s navrhovateľom, obsahuje aj neprijateľné
zmluvné podmienky. Súd v tejto súvislosti uvádza, že predmetom konania nie sú nároky veriteľa z

Leasingovej zmluvy, ale zaplatenie zmenky. Odporca v konaní nepreukázal, že on uzavrel ako fyzická
osobasnavrhovateľomspotrebiteľskúzmluvu,ktorájeneplatnáanajejzákladebolavystavenázmenka.
Zo žalovanej zmenky je zrejmé, že ju odporca vystavil ako podnikateľ a zabezpečovala jeho záväzky z
Leasingovej zmluvy, na ktorú sa nevzťahuje zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.Z údajov uvedených na prvopise zmenky má súd za to, že žalovaná zmenka po formálnoprávnej stránke
vykazuje všetky podstatné náležitosti, ktoré musí zmenka pre svoju platnosť obsahovať. Súd mal za

preukázané, že navrhovateľ zmenku vyplnil v súlade so s vyplňovacím zmenkovým prehlásením.
Navrhovateľ ako majiteľ zmenky nie je povinný preukazovať dôvod záväzku a dôkazné bremeno
ohľadne preukázania dôvodnosti zmenkových námietok je v plnej miere na odporcovi. Navrhovateľovi
k preukázaniu aktívnej legitimácie v spore stačí predložiť zmenku a nie je povinný predkladať žiadne
dôkazy k preukázaniu dôvodnosti návrhu a výšky zmenkovej sumy.

Záväzok zo zmenky je nesporným záväzkom a navrhovateľ ako majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj
nárok preukazovať iným spôsobom, než predložením prvopisu zmenky. Pre hmotnoprávny charakter
zmenkových záväzkov je príznačná ich abstraktnosť, nespornosť a prísnosť. Táto abstraktnosť sa
prejavuje v tom, že je to odporca, ktorý musí prípadné námietky vzniesť a musí tiež ich oprávnenosť
jednoznačne preukázať. Ani jednu zo skutočností tvrdených v námietkach proti zmenkovému

platobnému rozkazu odporca nepreukázal, rovnako ako nepreukázal ich prípadný vplyv na platnosť,
resp. neplatnosť prijatého zmenkového záväzku, preto k nim nebolo možné z hľadiska zmenkoprávneho
prihliadnuť.

Podľa § 151 ods. 1 a 2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je
povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Ak účastník v tejto lehote trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v

takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O náhrade trov konania o námietkach súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Nakoľko trovy právneho
zastúpenia si navrhovateľ v zákonnej lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia vo veci

samej nevyčíslil, súd mu ich náhradu s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 1 veta tretia O.s.p.
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na tunajšom súde,
písomne vo 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má uviesť kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie, ktoré nebude mať tieto náležitosti odvolací súd odmietne.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z..