Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. január 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 19C/116/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114217275
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Baranová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114217275.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v právnej veci žalobcu: TELERVIS

PLUSa.s.,sosídlomStaréGrunty7,84104Bratislava,IČO:35717769zastúpenéhoJUDr.Vratislavom
Šteffekom, advokátom so sídlom Nám. Martina Benku 6, 811 07 Bratislava proti žalovaným: 1. H. E.,
F.. XX.X.XXXX, T. B. XXX/XX, XXX XX P. a 2. G. E., F.. XX.XX.XXXX, T. B. XXX/XX, XXX XX P., o
zaplatenie 614,03 eura s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaní v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 614,03 eura s
8,5 % úrokmi z omeškania ročne od 8.5.2013 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 99 eur do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaní v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í nahradiť žalobcovi spoločne a nerozdielne trovy konania

vo výške 36,50 eura a právneho zastúpenia vo výške 459,45 eura na účet právneho zástupcu žalobcu
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 176.2014 domáhal voči žalovaným spoločne a
nerozdielne zaplatenia sumy 614,03 eura s 8,5 % úrokmi z omeškania ročne od 8.5.2013 do zaplatenia
a zmluvnú pokutu vo výške 99 eur, pričom svoj návrh odôvodnil tým, že uzavrel so žalovanými zmluvu
o spotrebiteľskom úvere č. 520121329 (ďalej len „zmluva“) na čiastku 500 eur, za odplatu vo výške
190 eur. Zmluvou sa žalovaní zaviazali celkovú čiastku vo výške 690 eur uhradiť v 13 mesačných
splátkach, a to v prvých 3 mesačných splátkach vo výške 2,50 eur a ďalej v pravidelných 10 mesačných

splátkach vo výške 68,25 eura. Prvá splátka bola splatná 10.deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do
úplného zaplatenia bola splatná 30.deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom po uplynutí troch
mesiacov od omeškania so zaplatením splátky je veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy
spolu s úrokmi, ak sa nedohodnú zmluvné strany inak. Prevzatie finančnej hotovosti potvrdili žalovaní
podpisom zmluvy.

Žalovaní celkovo uhradili 75,97 eura, pričom posledná uhradená suma vo výške 660 eur bola uhradená
dňa 21.1.2013. V súlade s článkom II zmluvy boli žalovaní povinní hradiť v 13 mesačných splátkach,

pričom prvá splátka bola splatná 10.deň po uzatvorení zmluvy, každá ďalšia splátka až do úplného
zaplatenia bola splatná 30.deň po splatnosti predchádzajúcej splátky.

Vzhľadom na to, že žalovaní neplnili riadne a včas v zmysle splátkového kalendára, žalobca im oznámil
stratu výhody splátok v zmysle § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka. V predžalobnej upomienke zo dňa
26.3.2013 žalobca upozornil žalovaných na uplatnenie práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. V
oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 24.7.2013 žalobca oznámil žalovaným, že celý dlh (zahrňujúci
nesplatenú časť úveru a odplaty) sa stal splatným ku dňu 7.5.2013. Po zosplatnení záväzku zo zmluvyo úvere žalobca neeviduje žiadnu ďalšiu úhradu. Ku dňu vypracovania návrhu na vydanie platobného
rozkazu činí dlžná čiastka 614,03 eura, ktorá predstavuje rozdiel medzi poskytnutím úverom spolu s
odplatou v celkovej sumy 690 eur a čiastkou vo výške 75,97 eura, ktorá bola uhradená žalovanými (690

eur - 75,97 = 614,03 eura).

V zmysle bodu 3 Obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, sa žalovaní
zaviazali uhradiť v prípade porušenia podmienok zmluvy zmluvnú pokutu vo výške 3,30 % z istiny úveru,
a to za každý začatý kalendárny mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky, pričom
zmluvná pokuta je splatná v okamihu, keď sa žalovaní dostali do omeškania s úhradou ktorejkoľvek

splátky. Keďže istina úveru je vo výške 500 eur, tak dohodnutá mesačná zmluvná pokuta je vo výške
16,50 eura (t.j. 3,30 % z 500 eur = 16,50 eura). Vzhľadom na uvedené sú žalovaný podľa zmluvy povinní
uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 16,50 eura za každý začatý mesiac omeškania až do zaplatenia
celkovej dlžnej čiastky. V zmysle § 3a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. si žalobca uplatňuje úhradu
zmluvnej pokuty až do dosiahnutia maximálnej prípustnej hranice určenej v citovanom Nariadení vlády,
t.j. do dosiahnutia výšky poskytnutých finančných prostriedkov, pričom výška sankcií za omeškanie

nesmie presiahnuť maximálnu výšku v zmysle § 3a ods. 1 tohto Nariadenia. Po dosiahnutí tejto výšky
si žalobca uplatňuje úhradu zákonného úroku z omeškania v zmysle § 3a ods. 3 Nariadenia vlády č.
87/1995 Z.z.

Vzhľadom na to, že sa jednalo o spotrebiteľský spor, bolo potrebné posúdiť prijateľnosť zmluvných
ustanovení, súd doručil návrh na vyjadrenie predovšetkým žalovaným, ktorí sa však k návrhu nevyjadrili

a nedostavili sa na žiadne z nariadených pojednávaní, napriek tomu, že im za prvú neúčasť na
pojednávaní bola uložená poriadková pokuta.

Súd teda pojednával v neprítomnosti žalovaných, a keďže bez ich účasť nemal možnosť inak ako
preštudovaním a zhodnotením predložených listinných dôkazov poskytnúť im ochranu spotrebiteľa, z
predložených listinných dokladov zistil, že účastníci uzavreli dňa 28.9.2012 zmluvu o spotrebiteľskom

úvere č. 520121329, tak ako je uvedené aj v texte žaloby, pričom zmluvne si dohodli aj zmluvnú pokutu
za omeškanie vo výške 3,3 % z istiny úveru.

Na základe predžalobnej upomienky zo dňa 26.3.2013 žalobca vyzval žalovaných na zaplatenie tejto
pozdĺžnosti, avšak bezvýsledne.

Oznámením zo dňa 24.7.2013 oznámil žalobca žalovaným zosplatnenie záväzku, ktorý vyčíslil na sumu

614,03 eura s 3,3 % zmluvnou pokutou z istiny za každý mesiac omeškania.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Predmetom konania je nárok navrhovateľa, ktorý je potrebné posudzovať podľa ustanovení zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, §§ 497 a nasl.
Obchodného zákonníka pojednávajúcich o právach a povinnostiach účastníkov úverovej zmluvy, ale

keďže podľa charakteru sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú, vzťahuje sa na posúdenie zmluvy režim
ochrany spotrebiteľa podľa ustanovení §§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka pojednávajúcich o
spotrebiteľských zmluvách, nakoľko zákonom č.150/2004 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky
zákonník v znení neskorších predpisov, ktorý nadobudol účinnosť 1.4.2004 bola do nášho civilného
právneho poriadku implementovaná úprava spotrebiteľských zmlúv v §§ 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka a táto pôsobí ako lex specialis k úprave úverových zmlúv v Obchodnom zákonníku.

Neuniklo pozornosti súdu, že ani vo formulárovej zmluve ani v ÚP nie je zmienka o tejto právnej úprave
chrániacej spotrebiteľa napriek v tom čase už judikovaným rozhodnutiam súdov a ustálenej súdnej praxi,
že sa jedná o zmluvy, v ktorých je potrebné uplatňovať legislatívu na ochranu spotrebiteľa.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o

ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľav zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy

spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže

vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských

zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania

neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Podľa § 544 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti

zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený
spôsob jej určenia.

Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti

právnym predpisom (penále).

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi navrhovateľom a odporcom bola
uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Pre spotrebiteľskú zmluvu je
charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie
predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť

tietopodmienkyindividuálneovplyvniť.Občianskyzákonníkpodrobnejšiešpecifikujevšeobecnépravidlá
pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia
v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú
neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára
zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a

služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ
mávedomostiaskúsenostiaoprotispotrebiteľovivystupujeakozvýhodnenýúčastníkzmluvnéhovzťahu
založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie
jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.Keďže nárok žalobcu žalovaní nijakým spôsobom nespochybnili a bez aktívnej účasti žalovaných len
a zo zmluvy nevyplýva, aby došlo k porušeniu ochrany spotrebiteľa v danom prípade a zmluvná pokuta
bola uvedená na tlačive, ktorí obidvaja žalovaní podpísali, súd mal za to, že došlo k zmluvne dojednanej

zmluvnej pokuty podľa ustanovenie 544 Občianskeho zákonníka a návrhu vyhovel.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalobcovi náhradu trov konania za
súdny poplatok za návrhu vo výške 36,50 eura a náhradu trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky
č. 655/2004 Z.z. na základe vyčíslenia právneho zástupcu žalobcu a to za 4 úkony právnej služby á
39,84 eura /prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu, účasť na pojednávaní dňa 19.12.2014,

20.1.2015) plus 3 x 8,04 eura režijný paušál, plus 1 x 8,39 eura režijný paušál.,

náhrada za stratu času za účasť na pojednávaní dňa 19.12.2014 vo výške 80,40 eura; za účasť na
pojednávaní dňa 20.1.2015 vo výške 83,88 eura a

cestovné náhrady za cestu Stará Ľubovňa - Prešov a späť spojené s účasťou na pojednávaní konanom
dňa 19.12.2014 vo výške 42,13 eura a za účasť na pojednávaní konanom dňa 20.1.2015 o výške 41,96
eura,

čo spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú 459,45 eura.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.