Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. január 2015

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 20C/57/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712205380
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Koman
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2015:8712205380.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci
navrhovateliek: 1) C.. M. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., V. U., R. L. XXXX/X, 2) E. U., nar. XX.XX.XXXX,
bytom F.-L. Y., R. námestie XXXX/X, 3) R. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. U., U. XX/XX, proti odporcovi:
L. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. U., Q. XXXX/XX, o zaplatenie 15.697,- eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke v 1. rade sumu 3.319,39 eur spolu s úrokom

z omeškania vo výške 9 % ročne od 30.11.2009 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke v 2. rade sumu 3.319,39 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 9 % ročne od 30.11.2009 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

III. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke v 3. rade sumu 9.058,20 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 9 % ročne od 30.11.2009 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

IV. Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke v 1. rade trovy konania vo výške 396,- eur,
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným dňa 13.4.2012 sa navrhovateľky domáhali vydania rozhodnutia, ktorým bude
odporcovi uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľke v 1.rade sumu 3.319,39 eur, navrhovateľke v 2.
rade sumu 3.319,39 eur a navrhovateľke v 3. rade sumu 9.058,20 eur, vrátane úrokov z omeškania vo
výške 9,75 % ročne od 30.11.2009 do zaplatenia ako aj nahradiť trovy konania.

Dôvodom podania návrhu je skutočnosť, že navrhovateľky v 1 a 2. rade ako sestry odporcu a

navrhovateľkav3.radeakomatkaodporcu,odporcovivmesiacioktóberanovember2008požičalisumu
celkom 500.000,- Sk a to tak, že odporca si uvedenú sumu vybral z účtu č. XXXXXXXXXX vedeného
vo U., a.s. dňa 20.10.2008 vo výške 4.979,08 eur a dňa 28.11.2008 sumu 9.958,20 eur. Vlastníkom
účtu je navrhovateľka v 3. rade a odporca mal k účtu zriadené dispozičné právo. Finančné prostriedky
navrhovateľky v 1. a 2. rade boli na účte navrhovateľky v 3. rade uložené ako podiely z dedičstva po ich
otcovi. Z vybraných prostriedkov odporca po dohode s navrhovateľkami vrátil navrhovateľke v 3. rade

sumu 900,- eur. V zmysle dohody sa odporca zaviazal pôžičky splatiť v lehote 6 mesiacov, pričom neskôr
bola doba splatnosti predlžená do konca novembra roku 2009. Nakoľko odporca poskytnutú pôžičku nesplatil, domáhali sa navrhovateľky jej vrátenia prostredníctvom mediátora, avšak mediačné konanie
nebolo úspešné a odporca svoj dlh nesplatil.

Odporca sa k podanému návrhu písomne vyjadril a uviedol, že návrh žiada zamietnuť ako nedôvodný.

Uviedol, že pôžička nebola poskytnutá jemu ale jeho synovi, a teda odporca nie je vo veci pasívne
legitimovaný. Odporca má za to, že nie je daná ani aktívna legitimácia navrhovateliek v 1. a 2. rade,
nakoľko sa jednalo o prostriedky navrhovateľky v 3. rade, ktorá ich požičala synovi odporcu Petrovi L..

Rozsudkom zo dňa 21.9.2012 súd odporcu zaviazal na úhradu súm v zmysle podaného návrhu. Po
odvolaní podanom odporcom odvolací Krajský súd Prešov uznesením zo dňa 16.7.2014 rozsudok súdu
I. stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V zmysle pokynu odvolacieho súdu sa mal súd I. stupňa

vysporiadať s námietkou odporcu, či navrhovateľky 1. a 2. rade preukázali právny titul, na základe
ktorého boli ich prostriedky na účte navrhovateľky v 3. rade. Ďalšou úlohou súdu I. stupňa bolo odstrániť
pochybnosti komu navrhovateľka v 3. rade prostriedky poskytla a súčasne tiež preveriť vyjadrenie
navrhovateľky v 3. rade, že súhlasila s tým, že jej bude odporca pôžičku vracať mesačne v splátkach
po 100,-- eur.

Po vrátení veci súd doplnil dokazovanie vyjadreniami účastníkov, z čoho zistil tento skutkový stav:

Na základe ústnej dohody mali navrhovateľky v 1. a 2. rade na účte navrhovateľky v 3. rade uložené
finančné prostriedky, každá v sume 3.319,39 eur. Na žiadosť odporcu o poskytnutie pôžičky tento z
účtu navrhovateľky v 3. rade dňa 20.10.2008 vyčerpal sumu 4.979,08 eur a dňa 28.11.2008 sumu
9.958,20 eur, ktoré sa zaviazal vrátiť najneskôr do konca novembra roku 2009. Odporca tento nárok

navrhovateliek neuznáva, nakoľko má za to, že pôžička nebola poskytnutá jemu ale jeho synovi T.
L. na prevádzku penziónu. napriek tomuto argumentu v decembri roku 2010 odporca navrhovateľke
v 3. rade vrátil sumu 900,- eur. Odporca má za to, že to, že osobne vybral z účtu navrhovateľky v 3.
rade prostriedky, nie je dôkazom o pôžičke, nakoľko táto bola poskytovaná pre účely dokončenia a
spustenia prevádzky penziónu a v čase poskytnutia pôžičky sa on o prevádzku nezaujímal, nakoľko

trpel onkologickým ochorením. Na pojednávaní dňa 13.1.2015 odporca potvrdil, že prostriedky neboli
získané dedením, ale z predaja domu s tým, že všetci účastníci sa dohodli na spôsobe vyporiadania
a to tak, že odporca a navrhovateľky v 1. a 2. rade získali sumu 800 000,-- Sk a navrhovateľka v 3.
rade sumu 2 400 000,-- Sk. Odporca trval na tom, aby navrhovateľky preukázali titul pre poskytnutie
pôžičky a poukazoval na to, že po smrti otca sa navrhovateľka v 3. rade presťahovala do domu k

odporcovi,kdežilsynodporcu,ktorýplánovalprestavbudomunapenzión,začaltiežvybavovaťpotrebné
povolenia. Nakoľko nemal žiaden kapitál, potreboval hotovosť a tak prišiel za odporcom s prosbou o
poskytnutie hotovosti. Odporca súhlasil a získané prostriedky za predaj domu poskytol synovi, ktorý
začal realizovať prestavbu. Nakoľko prostriedkov bolo málo, odporca s povolením navrhovateľky v 3.
rade vybral z jej účtu sumu 500 000,-- Sk, ktoré odovzdal synovi. Ako boli prostriedky využité, odporca

nevie, nakoľko v tej dobe ho syn o postupe prác neinformoval a odporca sa venoval svojmu zdravotnému
stavu. Nakoľko ani tieto finančné prostriedky neumožnili prestavbu realizovať, na návrh banky odporca
od syna dňa 1.12.2008 za sumu 165 969,59 eur nehnuteľnosť odkúpil. Syn odporcu si vzal úver, ktorý
taktiež nehradil a počas hospitalizácie odporcu sa z nehnuteľnosti odsťahoval. S ohľadom na uvedené
tvrdenia sa súd dotazoval navrhovateliek na možnosť rozšírenia okruhu žalovaných, čo však odmietli.

V rámci záverečných návrhov na návrhu zotrvali a odporca ponechal rozhodnutie na úvahu súdu.

Podľa 657 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ) zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci
určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 OZ pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa § 517 ods. 1, 2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak
ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania

a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Z vykonaného dokazovania po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej
súvislosti tak, ako to predpokladá zákonné ustanovenie § 132 O.s.p. mal súd preukázané, že návrh
navrhovateliek je dôvodný.

V konaní bolo nepochybné, že medzi navrhovateľkami ako veriteľmi a odporcom ako dlžníkom došlo
k uzavretiu troch zmlúv o pôžičke celkovo na sumu 16.596,96 eur. Je tiež pravdepodobné, že odporca

si prostriedky požičal, avšak nie pre svoju osobnú potrebu, ale pre potreby svojho syna, ktorý začal
realizovať zámer prestavby domu, avšak tento nedokončil a poskytnuté prostriedky nevrátil. Možno
prisvedčiť tvrdeniu odporcu, že prostriedky od navrhovateliek nepotreboval a sám nepoužil, čo ho však
nezbavuje zodpovednosti za vrátenie investícii a následne vysporiadanie sa so svojim synom, pre
ktorého bola pôžička žiadaná, poskytnutá a kým fakticky bola konzumovaná. Odmietnutie rozšírenia

žalobného návrhu o syna odporcu navrhovateľkami tak znemožňuje zaviazať ako dlžníka syna odporcu
a tento nárok si voči nemu odporca musí uplatniť v samostatnom konaní.

Navrhovateľky od odporcu požadovali aj zaplatenie úroku z omeškania v zmysle vyššie uvedeného §
517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, pričom omeškanie dlžníka stanovili správne dňami nasledujúcimi
po dátume splatnosti jednotlivých pôžičiek.

Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov súd odporcu zaviazal na zaplatenie žalovaných súm
aj s príslušnými úrokmi z omeškania.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešným navrhovateľkám
priznal voči odporcovi náhradu trov konania. Vzhľadom na to, že nárok na trovy konania osvedčila
len navrhovateľka v 1. rade tým, že uhradila súdny poplatok za návrh, súd odporcovi uložil povinnosť

nahradiť navrhovateľke uhradený súdny poplatok v sume 396,- eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia na tomto súde ku Krajskému
súdu Prešov v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie

alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku
alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo
k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) a
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.