Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 26, 2014

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 2T/64/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414010252
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Cviková

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2014:4414010252.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky v konaní pred samosudkyňou JUDr. Dianou Cvikovou, v trestnej veci

obžalovaného A. L., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného
zákona, na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky sp.zn. 2Pv/629/13/4404 z
02.06.2014, na hlavnom pojednávaní konanom v Nových Zámkoch dňa 26.11.2014 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. L., nar. XX.XX.XXXX K. Ž., trvale bytom
Š., Š. Č.. XXXX/XX,

je v i n n ý, ž e

dňa 19. augusta 2013 o 09.00. hod. riadil osobné motorové vozidlo značky Volkswagen Passat
evidenčnéhočíslaE.-XXXBZpomiestnejkomunikáciivobciS.,kdevblízkostidomuč.XXXprivjazdena
križovatku tejto miestnej komunikácie s inou miestnou komunikáciou bez vyznačenia prednosti v jazde
nevenoval dostatočnú pozornosť riadeniu tohto vozidla a nedal prednosť v jazde osobnému motorovému

vozidlu značky Škoda Fabia evidenčného čísla E.-XXXDG, prichádzajúcemu sprava, v dôsledku čoho
došlo k zrážke týchto vozidiel, následkom ktorej osobné motorové vozidlo značky Škoda Fabia narazilo
do poškodenej chodkyne A. G., ktorá takto utrpela zlomeninu proximálneho konca pravej píšťaly s
minimálnym posunom kostných úlomkov a zlomeninu proximálneho konca pravej ihlice, pomliaždenie
v oblasti pravého lakťa a kožnú odreninu v oblasti ľavého kolena s dobou liečenia v trvaní najmenej 5
mesiacov,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví závažnejším spôsobom konania (porušením
dôležitej povinnosti, uloženej mu podľa zákona),

č í m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na

ust. § 138 písmeno h) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 157 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona (za zistenia
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona a za nezistenia žiadnej priťažujúcej

okolnosti podľa § 37 Trestného zákona), § 56 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, § 57 odsek 1
Trestného zákona na peňažný trest vo výške 300,- (tristo) Eur.Podľa § 57 odsek 2 Trestného zákona zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.

Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona ustanovuje sa pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol
byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody 3 (tri) mesiace.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona sa obžalovaného ukladá trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá v cestnej premávke na dobu 1 (jeden) rok.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku sa poškodená právnická osoba Union zdravotná poisťovňa,
a.s., Bratislava, Bajkalská č. 29/A, IČO: 36284831 s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske
súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Zámky podal pod sp.zn. 2Pv/629/13/4404 dňa 02.06.2014

obžalobu na obvineného A. L. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno
a) Trestného zákona s poukazom na ust. § 138 písmeno h) Trestného zákona na hore uvedenom
skutkovom základe.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný zo skutku uvedeného v obžalobe a súd

následne vykonal dokazovanie jeho výsluchom, výsluchom svedkov: Y. U., A. G. W. W. U., znaleckým
dokazovaním a oboznámením listinných dôkazov.

Obžalovaný sa bránil tým, že pri riadení vozidla v predmetnej križovatke, ktorá zo smeru jeho jazdy
bola bez označenia hlavnej a vedľajšej cesty, na tejto križovatke zastavil vozidlo, pozrel sa doľava,

doprava a potom znovu doľava, zaradil prvý rýchlostný stupeň a pohol sa, keď pocítil náraz z pravej
strany a narazila do neho vodička U.Á. svojim vozidlom, prichádzajúcim sprava. Vypovedal, že možno pri
vjazde do križovatky periférne vnímal chodkyňu, ale až po vystúpení zo svojho vozidla si všimol v jarku
ležať nejakú osobu. Obžalovaný tvrdil, že pred samotným vjazdom do križovatky vozidlo poškodenej U.
nevidel, vôbec ho nevidel prichádzať, zaregistroval ho až vtedy, keď narazili a poukázal na to, že asi 20

- 25 metrov od križovatky doprava je dvojitý stĺp elektrického vedenia pri krajnici a teda je možné, že
vozidlo poškodenej U. nevidel preto, že v tom čase bolo za týmto stĺpom. Tiež uviedol, že vozovka, na
ktorú vychádzal je úzka, zmestia sa síce na ňu dve vozidlá jazdiace v protismere, avšak musia ísť pri
krajnici a opatrne a vyjadril názor, že k nehode došlo preto, že vodička U. jazdila v tej časti vozovky,
na ktorú on odbočoval. Tiež poukázal na to, že si všimol na mieste nehody, že stopy po pneumatikách

vozidla poškodenej ako keby pokračovali až na trávnatú plochu na ľavej strane cesty, po ktorej táto
jazdila.

Poškodená Y. U. v procesnom postavení svedka na hlavnom pojednávaní vypovedala, že sa so svojim
vozidlom pohybovala po miestnej komunikácii v obci Salka. Videla po pravej strane cesty smerom k

nej ísť chodkyňu G., túto obchádzala, keď do nej narazil obžalovaný svojim vozidlom. Uviedla, že išla
rýchlosťou okolo 45 km/h, nevedela uviesť, či sa chodkyňa v čase, keď ju zaregistrovala prvý krát,
nachádzala pred, v alebo za križovatkou s tým, že táto nešla v strede vozovky, ani celkom pri jej kraji a
ťahala za sebou nákupnú tašku. Dôvodila ďalej, že chodkyňu sa rozhodla obchádzať preto, že ju pozná
z obce, táto zvykne piť alkohol a nie raz ju videla sa potácať po ceste. Svedkyňa zaregistrovala iba

náraz vozidla obžalovaného, náraz do chodkyne vôbec neregistrovala a túto skutočnosť zistila až potom,
ako vystúpila z vozidla. Svedkyňa tvrdila, že obiehací manéver chodkyne začala ešte pred križovatkou,
avšak na vzdialenosť si nepamätá, vozidlom išla bližšie k ľavej časti vozovky, ale nie tesne na kraji tejto
časti cesty. Uviedla i to, že vozidlo obžalovaného pred nárazom neregistrovala, dôvodila tým, že sú tam
kríky, oplotenie a elektrický stĺp.

Spolujazdkyňa poškodenej W. U. ako svedok vypovedala, že vozidlo riadila jej dcéra, ona sedela na
sedadla spolujazdca, videli ísť po ceste oproti nim ísť chodkyňu G. a keďže vedia, že táto sa po dedine
dosť často pohybuje pod vplyvom alkoholu, tak ju už zďaleka obchádzali. Svedkyňa sa otočila k vnukovi,
sediacemuvzadu,kedypocítilanáraz.Podľavyjadreniasvedkynechodkyňanešlaanicelkomprikrajnici,

ani v strede cesty a v tom čase bola si v strede križovatky.Súd na hlavnom pojednávaní vypočul ako svedka aj poškodenú A. G., ktorá ale žiadne bližšie okolnosti
k priebehu dopravnej nehody nevedela uviesť, dokonca tvrdila to, že nešla po ceste, ale po chodníku.

Svedkyňa sa pritom vyjadrovala len ťažko, otázky jej bolo potrebné podrobnejšie vysvetľovať.

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul znalca Ing. Gabriela Belobrada, ktorý zotrval na ním
podanom písomnom znaleckom posudku a dodatku k nemu, v záveroch ktorého skonštatoval, že z
technického hľadiska bolo príčinou dopravnej nehody nedanie prednosti v jazde obžalovaným vozidlu

prichádzajúcemu sprava, jeho techniku jazdy vyhodnotil z tohto dôvodu ako nesprávnu. Podľa záverov
znalca boli technika a spôsob jazdy vodičky U. nesprávne len v tom, že jazdila v úseku, kde je povolená
maximálna rýchlosť jazdy do 50 km/h rýchlosťou 57,8 km/h, ktorá skutočnosť ale nemala vplyv na vznik
dopravnej nehody. Znalec rovnako za správny vyhodnotil aj spôsob pohybu chodkyne G.. Podľa záverov
znalca mohol obžalovaný nehode zabrániť tak, že mal dať prednosť v jazde vozidlu, prichádzajúcemu
sprava. Vodička U. pri obchádzaní chodkyne zabrániť zrážke vozidle nevedela, dopravnej nehode by

vedela zabrániť v prípade, ak by jazdila s vozidlom pri pravom kraji cesty a neobchádzala by chodkyňu
v križovatke, teda by musela zastaviť vozidlo, alebo úplne spomaliť. Znalec dospel k záveru, že vodička
U. pri obchádzaní chodkyne pred križovatkou jazdila v ľavom jazdnom pruhu v smere svojej jazdy,
obžalovanému vo výhľade dvojitý stĺp elektrického vedenia nebránil a zdôraznil, že vodička U. chodkyňu
v križovatke nepredbiehala, ale obchádzala.

Znalec na hlavnom pojednávaní znalecký posudok prezentoval aj na technickom zariadení, pričom
uviedol, že nie je možné zistiť, ako dlho vodička U. jazdila v ľavom jazdnom pruhu, avšak vylúčil, že by
pred začatím vyhýbacieho manévru chodkyne urobila vozidlom nejaký prudký pohyb, pretože v takom
prípade by simuláciou nedostal jej vozidlo do miesta zrážky. Tiež uviedol a názorne prezentoval, že
obžalovaný vozidlo vodičky U. pri výjazde do križovatky musel vidieť, nič mu vo výhľade nebránilo.

Znalec nasimuloval aj alternatívu, že vodička U. jazdila vozidlom oboma kolesami ľavej časti vozidla po
trávnatej ploche pri ľavej časti vozovky s tým, že aj za takéhoto stavu by ju obžalovaný musel vidieť,
avšak túto alternatívu znalec vylúčil, pretože by priebeh zrážky, miesto zrážky aj poškodenia vozidla boli
iné. Znalec na hlavnom pojednávaní vypovedal, že k zrážke vozidiel by za daného stavu došlo aj vtedy,
keby vodička U. jazdila rýchlosťou do 50 km/h, avšak obžalovaný by ju rovnako musel vidieť pri vjazde

do križovatky, a to ešte skôr, ako keď išla rýchlejšie. Znalec k technike jazdy vodičky U. z hľadiska času,
kedy začala vyhýbací manéver chodkyne ako aj z hľadiska bezpečného odstupu od nej, nemal výhrady.

Zo znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva MUDr. Rastislava Rozborila k zraneniam
poškodenej A. G. súd zistil, že táto pri dopravnej nehode utrpela zlomeninu proximálneho konca

pravej píšťaly s minimálnym posunom kostných úlomkov, zlomeninu proximálneho konca pravej ihlice,
pomliaždenie v oblasti pravého lakťa a kožnú odreninu v oblasti ľavého kolena, ktoré zranenia vyhodnotil
ako ťažké, vyžadujúce si dobu liečenia 5 až 6 mesiacov.

Zo záznamu z dopravnej nehody a zápisnice o ohliadke miesta dopravnej nehody súd zistil, že k tejto

došlovobciS.natrojramennejstykovejkrižovatkemiestnychkomunikáciipridomeč.XXXbezrozlíšenia
dopravným značením, s vozovkami o šírke 4,3 metra bez vyznačenia stredových čiar a bez vyznačenia
krajníc, za suchého stavu vozovky a v mieste s rýchlostným limitom 50 km/h.

Z ostatných listinných dôkazov súd poukazuje na fotodokumentáciu, negatívne zápisy o dychových

skúškach oboch vodičov vozidiel a záznam o dopravnej nehode pre účely uplatnenia nároku na náhradu
škody z povinného zmluvného poistenia vozidla.

Vykonaným vyššie uvedeným dokazovaním, hodnotiac tieto dôkazy jednotlivo i vo vzájomných
súvislostiach, súd dospel k záveru, že dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k zrážke vozidla obžalovaného

s vozidlom, riadeným vodičkou U. a v dôsledku ktorej zrážky následne vozidlo vodičky U. narazilo do
chodkyne A. G. s následkami vo sfére jej zdravia v podobe zranení, majúcich charakter ťažkej ujmy
na zdraví podľa § 123 odsek 3 Trestného zákona, zavinil obžalovaný svojim protiprávnym konaním,
keďže nevenoval dostatočnú pozornosť riadeniu vozidla a porušil dôležitú povinnosť, uloženú mu ust.
§ 20 odsek 1 Zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v

znení neskorších predpisov (ďalej len „ Zákon č. 8/2009 Z.z.“) a to tým, že pri vjazde do križovatky bez
rozlíšenia dopravným značením v zmysle § 20 odsek 1 Zákona č. 8/2009 Z.z nedal prednosť v jazde
vozidlu vodičky U., prichádzajúcemu sprava a obchádzajúcemu po ceste idúcu chodkyňu. Tento záver
súd vyvodil tak z výpovede samotného obžalovaného, z výpovedí svedkov Y. U. W. W. U. a ako aj, a topredovšetkým, z vo veci zadováženého znaleckého posudku z odboru cestnej dopravy. Predovšetkým
na základe znaleckého posudku Ing. Belobrada mal súd vyvrátenú obranu obžalovaného, že vozidlo
vodičky U. pri vjazde do križovatky nevidel, keďže práve zo znaleckého posudku vyplynulo jednoznačne,

že obžalovanému vo výhľade do križovatky nebránila žiadna prekážku a vozidlo vodičky U. vidieť musel.
Znalec sa v podanom posudku zaoberal aj možnosťou vodičky U. zabrániť dopravnej nehode, pričom
dospel k záveru, že táto by v takom prípade nemohla chodkyňu v križovatke obchádzať a teda by
musela zastaviť, alebo úplne spomaliť vozidlo. Na tomto mieste súd považuje za potrebné zdôrazniť,
že každý účastník cestnej premávky je oprávnený sa domnievať, že druhý účastník dodržiava určené

pravidlá cestnej premávky, pokiaľ z konkrétnych okolností prípadu nevyplýva niečo iné. Z dokazovania
vykonanéhovtrestnomkonanínevyplývajúžiadnetakéskutočnosti,ktorébyuvodičkyU.,obchádzajúcej
chodkyňu v križovatke v súlade s ust. § 9 a § 14 odsek 1 Zákona č. 8/2009 Z.z. ( a ktoré nie je
predchádzaním podľa § 15 citovaného zákona) odôvodňovali ňou predpokladať, že obžalovaný (alebo
akýkoľvek vodič pri vjazde do predmetnej križovatky) svojou jazdou poruší právne predpisy a v rozpore s
ust. § 20 odsek 1 citovaného zákona nedá jej vozidlu, prichádzajúcemu sprava prednosť v jazde. V tomto

smere neobstoja argumenty obhajoby, namietajúce spôsob a techniku jazdy vodičky U. pri obchádzaní
chodkyne, a to z hľadiska času začatia tohto obchádzacieho manévru ako ani z hľadiska odstupu od
chodkyne pri obchádzaní, v dôsledku ktorého vodička U. jazdila so svojim vozidlom v ľavom jazdnom
pruhu. Podľa názoru súdu vodička U. dodržala potrebný odstup pri obchádzaní chodkyne aj vzhľadom
na osobnú znalosť osoby chodkyne a jej správania sa pod častým vplyvom alkoholu ako účastníčky

v cestnej premávke. Na strane druhej súd poukazuje na fakt, že obžalovaný je tiež osobou znalou
miestnych pomerov, a to pokiaľ ide cestné komunikácie na mieste nehody, sám uviedol, že vozovka,
na ktorú vychádzal, je úzka a len so zvýšenou opatrnosťou prejdú vedľa seba dve oproti sebe idúce
vozidlá. Obžalovaný však ( dokonca pripúšťajúci možnosť periférneho vnímania chodkyne v križovatke)
nerešpektoval pravidlo cestnej premávky, vyplývajúce mu z ust. § 20 odsek 1 Zákona č. 8/2009 Z.z.,

v zmysle ktorého bol povinný dať prednosť v jazde vozidlu prichádzajúcemu sprava, a ktoré platí bez
ohľadu na to, či toto z akéhokoľvek dôvodu svojou jazdou zasahuje, prípadne jazdí v ľavom jazdnom
pruhu. Domnienka obhajoby, že vodička U. pri obchádzacom manévre chodkyne svojim vozidlom jazdila
až po trávnatej ploche, nachádzajúcej sa vedľa ľavej časti vozovky, pre súd nevyplynula zo žiadneho
vykonaného dôkazu, ale naopak, táto alternatíva bola vyvrátená závermi znaleckého posudku z odboru

cestnej dopravy s tým, že tomu spôsobu jazdy vozidla vodičky U. nezodpovedá znalcom zistený priebeh
nehodového deja ako ani konečné polohy vozidiel. Pokiaľ ide o znaleckým posudkom zistenú rýchlosť
jazdy vodičky U., ktorá prekročila najvyššiu povolenú rýchlosť jazdy v danom úseku cesty, toto jej
porušenie pravidiel cestnej premávky nemalo vplyv na priebeh nehodového deja a jeho vznik a príčinu.
Pokiaľ ide o výpoveď chodkyne G. v časti, kedy uvádzala, že pred nehodou išla po chodníku a nie

po ceste, súd túto (a to aj po jej vyhodnotení podľa zásady bezprostrednosti a ústnosti hlavného
pojednávania) nepovažoval za určujúcu, keďže toto tvrdenie je v rozpore so všetkými ostatnými vo veci
vykonanými dôkazmi, z ktorých naopak vyplýva, že išla po ceste.

Z hore uvedených dôvodov tak súd nemal žiadne pochybnosti nielen o príčinnom vzťahu opísaného

protiprávneho konania obžalovaného a jeho následkom (spôsobením ťažkej ujmy na zdraví inému), ale
ani o jeho zavinení, vzťahujúcom sa i na tento kauzálny vzťah. Súčasne je súd názoru, že obžalovaným
porušená povinnosť, vyplývajúca mu z ust. § 20 odsek 1 Zákona č. 8/2009 Z.z. je povinnosťou dôležitou
v zmysle ust. § 138 písmeno h) Trestného zákona, keďže následkom jej porušenia obvykle môže byť
taký zásah do práv iných ( v prejednávanej veci vo vzťahu k ochrane života a zdravia jednotlivca ako

účastníka cestnej premávky), že práve z hľadiska týchto následkov podstatne zvyšuje účinnosť činu
oprotibežnémučinuobdobnéhocharakterutak,akokonštantnedôležitúpovinnosťvykladáprávnateória
i súdna prax. S poukazom na hore uvedené závery súd uznal obžalovaného vinným na tom skutkovom
základe, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd dospel k záveru, že obžalovaný vo výroku rozsudku uvedeným protiprávnym konaním naplnil
všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek
2 písmeno a) Trestného zákona tak z hľadiska objektu, objektívnej stránky, subjektu i subjektívnej
stránky, keďže z nedbanlivosti (§16 písmeno a) Trestného zákona) porušil záujem chránený Trestným
zákonom, a to záujem na ochrane života a zdravia ľudí tak, že inému spôsobil ťažkú ujmu na zdraví

a čin spáchal závažnejším spôsobom konania podľa § 138 písmeno h) Trestného zákona (porušením
dôležitej povinnosti, uloženej mu podľa zákona). Súd nemal žiadne pochybnosti ani o existencii priamej
príčinnej súvislosti medzi uvedeným protiprávnym konaním obžalovaného a následkom jeho činu na
jednej strane a jeho nedbanlivostným zavinením na strane druhej. Obžalovaný naplnil zákonné znakyuvedeného prečinu aj po stránke materiálnej, pretože stupeň jeho závažnosti rozhodne nie je nepatrný
(§ 10 odsek 2 Trestného zákona). V danom prípade je stupeň závažnosti konania obžalovaného určený
predovšetkým okolnosťami, za ktorých bol čin spáchaný, tiež mierou jeho zavinenia a následkom jeho

činu v podobe poškodenej spôsobených zranení.

Z odpisu z registra trestov, správ a charakteristík k osobe obžalovaného súd zistil, že o obžalovanom z
miesta trvalého bydliska nie sú uvádzané bližšie informácie, charakterizujúce jeho povahu a správanie,
dosiaľ nebol súdne trestaný. Obžalovaný má v evidencii priestupkov evidované iba postihy v súvislosti

s porušením pravidiel cestnej premávky. Z karty vodiča ODI OR PZ Nové Zámky pritom vyplýva, že
obžalovaný je relatívne disciplinovaným vodičom, dosiaľ sa dopustil iba troch dopravných deliktov ( v
roku 2007, 2012 a 2013), naposledy dňa 21.02.2013 za prekročenie rýchlosti v jazde bol postihnutý
uložením blokovej pokuty vo výške 20,- Eur. Obžalovaný je pritom živnostníkom, podľa vlastného
vyjadrenia dosahuje čistý mesačný príjem okolo 800,- Eur v čistom.

Súd pri rozhodovaní o treste postupoval podľa zásad uvedených v § 34 Trestného zákona, zisťoval
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, prihliadol na spôsob spáchania činu, jeho následok, osobu
obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd u obžalovaného zistil poľahčujúcu okolnosť
podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona (t.j. že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život),
priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona u neho nezistil žiadnu. Trestný zákon v ust. § 157

odsek 2 ustanovuje základnú sadzbu trestu odňatia slobody 1 až 5 rokov. Súd podľa § 38 odsek 2
Trestného zákona pri ich absencii priťažujúcich okolností a zistení okolnosti poľahčujúcej znížil hornú
hranicu trestu odňatia slobody o jednu tretinu a trest tak ukladal v sadzbe 1 rok až 44 mesiacov.
Súd však mal za splnené podmienky na uloženie peňažného trestu podľa § 56 odsek 2 Trestného
zákona, keďže trest ukladal za prečin a vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a možnosť nápravy

obžalovaného nepovažoval za potrebné ukladať trest odňatia slobody. V tomto smere súd prihliadol na
doterajší bezúhonný život obžalovaného a na okolnosti, za ktorých sa prečinu dopustil, predovšetkým
na charakter cestnej komunikácie, na ktorej došlo k nehode, z toho vyplývajúcu frekvenciu dopravy na
nej, ako aj na skutočnosť, že k poškodeniu zdravia chodkyne došlo v dôsledku sekundárneho nárazu
vozidlom, do ktorého obžalovaný svojim vozidlom v križovatke za hore uvedených okolností narazil.

Súd tak obžalovanému uložil peňažný trest v rámci výmery tohto trestu podľa § 56 odsek 1 Trestného
zákona, a to pri dolnej hranici vo výške 300,- Eur, prihliadnuc podľa § 57 odsek 1 Trestného zákona
na jeho príjmové a majetkové pomery a ktorú výmeru peňažného trestu považoval za dostatočnú
tak z hľadiska individuálnej, ako aj generálne prevencie. Pre prípad úmyselného zmarenia výkonu
uloženého peňažného trestu súd ustanovil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiacov. Súd tiež

obžalovanému uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá (keďže sa trestného činu dopustil v
súvislosti s touto činnosťou), a to na samej dolnej hranici vo výmere 1 rok a to jednak s poukazom na
rovnaké okolnosti, pre ktoré súd považoval za dostatočné uloženie peňažného trestu a jednak vzhľadom
na doterajšie správanie sa obžalovaného ako vodiča v cestnej premávke a skutočnosť, že tento si
zadovažuje prostriedky na svoju obživu výkonom živnosti.

Z obsahu listinných dôkazov súd zistil, že vozidlo obžalovaného, ktorým bola spôsobená dopravná
nehoda, bolo v čase činu povinne zmluvne poistené, súd poškodenú právnickú osobu Union zdravotná
poisťovňa a.s., ktorá riadne a včas uplatnila v trestnom konaní nárok na náhradu škody v súvislosti s
úhradou nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodenej A. G., v súlade s ust. § 288 odsek

1 Trestného poriadku odkázal s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje a to do l5 dní od
oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť.

Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku, ( § 309
odsek l Trestného poriadku).
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti
konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, (§ 311 odsek l Trestného poriadku).