Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. november 2014

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 4T/152/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712010622
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janette Nôtová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6712010622.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19. 11. 2014, v konaní pred samosudkyňou

Mgr. Janette Nôtovou, v trestnej veci obžalovaného D.. L. E., nar. XX. XX. XXXX vo I., trvale bytom I.,
K. XX, stíhaného pre zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods.1, ods.2 písm. a/, písm.
b/ Tr. zákona takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný D.. L. E. D. C. O. Z. M. J. , nar. XX. XX. XXXX vo I., trvale bytom I., K.Á. XX,

j e v i n n ý ,

že
ako konateľ spoločnosti KOMPLETSTAV, s. r. o., IČO: 36 623 342 so sídlom Zvolen, Bystrický rad 75,
ktorá je registrovaná na Daňovom úrade Zvolen ako mesačný platiteľ dane z pridanej hodnoty, podal
za zdaňovacie obdobie mesiacov november 2007 až marec 2009 daňové priznanie k dani z pridanej
hodnotysvlastnoudaňovoupovinnosťouvovýške15.231,82€,pričompriznanúdaňvovýške13.434,91
€ od svojich odberateľov skutočne vybral a príslušnému daňovému úradu neodviedol, čím neodvedením

dane z pridanej hodnoty spôsobil skrátenie príjmov štátneho rozpočtu SR v zastúpení Daňovým úradom
Zvolen vo výške 13.434,91 €,

t e d a

-v malom rozsahu zadržal a neodviedol určenému príjemcovi splatnú daň, ktorú vybral podľa zákona a
čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas a vo väčšom rozsahu,

č í m s p á c h a l

-zločin nedovedenia dane a poistného podľa § 277 ods.1, ods.2 písm. a/, písm. b/ Tr. zákona s poukazom
na § 138 písm. b/ Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 277 ods.2 Tr. zákona s poukazom na § 36 písm. j/, § 38 ods.2, 3, § 39 ods.2, ods.3 písm. e/ a
§ 46 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 49 ods.1 písm. a/ a § 50 ods.1 Tr. zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody

podmienečne odkladá a určuje sa skúšobná doba v trvaní 2 (dva) roky. o d ô v o d n e n i e :

Okresná prokuratúra Zvolen podala na tunajšom súde dňa 20. 08. 2012 obžalobu proti D.. L. E. pre
zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods.1, ods.2 písm. a/, písm. b/ Tr. zákona s poukazom

na § 138 písm. b/ Tr. zákona. Súd vo veci vykonával dokazovanie na hlavnom pojednávaní.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní prehlásil, že sa cíti byť vo veci nevinný. Potvrdil, že bol jediným
konateľom spoločnosti KOMPLETSTAV, s. r. o. V rokoch 2007 až 2009 sa spoločnosť začala dostávať
do druhotnej platobnej neschopnosti a nebola schopná plniť svoje záväzky voči poisťovniam, daňovému
úradu a dodávateľom. Príčinou tohto stavu bol najmä spor so spoločnosťou ZEMSTROJ, s ktorou

začali spolupracovať v roku 2006 a ktorá im zostala dlžná čiastku 425.000,00 Sk s príslušenstvom,
čo bolo zhruba 1.100.000,00 Sk. Súdny spor prebiehal dva roky, napokon súdny spor v roku 2009 aj
vyhrali, avšak ani cez exekučné konanie sa nepodarilo dosiahnuť túto pohľadávku. K tomuto tvrdeniu
obžalovaný predložil súdu oznámenie súdneho exekútora P.. P. Ď. pod č. Ex 171/2009 zo dňa 16.
02. 2010, ktorým bolo oznámené spoločnosti KOMPLETSTAV, s. r. o., že vo veci exekúcie vedenej

proti povinnému ZEMSTROJ, s. r. o. o vymoženie sumy 14.230,63 € istiny v rámci šetrenia nebol
zistený majetok povinného, na ktorý by bolo možné viesť i exekúciu a z toho dôvodu nebola vymožená
žiadna suma. Rovnako obžalovaný predložil zápisnicu o podaní trestného oznámenia na Okresnej
prokuratúre vo Zvolene proti konateľom spol. ZEMSTROJ a rozhodnutie OR PZ Zvolen zo dňa 20.
05. 2010 o odmietnutí tohto oznámenia. Obžalovaný uviedol , že z tohto dôvodu začiatkom roku 2007

sám vkladal do spoločnosti investíciu 1 milión Sk. Ďalej v jeseni roku 2007 ďalšia firma STAVEMAT
prestala uhrádzať faktúry za obdobie 10/2007 až 3/2008. Napriek tejto skutočnosti však mal povinnosť
na DPH voči daňovému úradu. K tomu obžalovaný doložil faktúry so splatnosťou od 10. 10. 2007
do 10. 04. 2008 v celkovej sume 448.953,00 Sk a zároveň doložil potvrdenie o podaní trestného
oznámenia proti konateľom spol. zo dňa 14. 04. 2010 a uznesenie OR PZ Zvolen zo dňa 13. 05. 2010,

ktorým bolo toto oznámenie odmietnuté. Súd k tomu oboznámil rozsudok Okresného súdu Zvolen sp.
zn. 16Cb 6/2011 zo dňa 05. 03. 2012 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Banská Bystrica sp.
zn. 41Cob 122/2012 zo dňa 27. 03. 2013, ktorého predmetom bol obchodný spor medzi P.. X. K. -
správcom úpadcu KOMPLETSTAV, s. r. o. v konkurze a spoločnosťou STAVEMAT Zvolen, s. r. o. o
zaplatenie istiny 6.587,73 € s príslušenstvom s tým, že žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá z

dôvodu, že sa v konaní nepreukázalo opodstatnenie vystavenia faktúr (č. 492007, 022008, 032008,
072008), ktorými bolo vyúčtované vykonávanie diela a dokazovaním súd uvedené faktúry vyhodnotil
ako neoprávnené z dôvodu, že tam fakturované práce neboli vykonané. Ďalej obžalovaný uviedol,
že v apríli 2008 začal obchodný styk s firmou pána G., ktorý rovnako neuhrádzal vyúčtované faktúry
na čas, ale s odstupom niekoľkých mesiacov a časť faktúr bola vysporiadaná vzájomným zápočtom.

Tento zápočet sa robil len cez pokladničné, t. j. príjmové a výdavkové doklady, to znamená, že v
evidencii bol vedený príjem peňazí, ale fyzicky tieto peniaze spoločnosť k dispozícii nemala. K týmto
svojím tvrdeniam obžalovaný predložil faktúry účtované medzi spoločnosťami KOMPLETSTAV, s. r. o. a
súkromno-stavebno-obchodnou firmou G., D.. X. G., I., kedy k 31. 12. 2008 spoločnosť KOMPLETSTAV
evidovala voči spoločnosti G. pohľadávku vo výške 195.975,00 Sk splatnú 14. 12. 2008 a ku dňu 04.

08. 2009 zaslala spoločnosť KOMPLETSTAV, s. r. o. upomienku č. 2 s vyčísleným zostatkom dlhu
vo výške 13.124,40 €. K tomu obžalovaný poukázal, že predmetné faktúry boli zo strany spoločnosti
G. uhrádzané na viac krát a to do pokladne a časť z tejto pohľadávky postúpil spoločnosti ASTRIX,
ktorou spoločnosť KOMPLETSTAV uhradila svoj dlh voči spoločnosti ASTRIX do výšky 6.459,30 €.
Zároveň súdu doložil zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 17. 06. 2009. Obžalovaný zároveň súdu

predložil faktúry a príjmové a výdavkové doklady, na základe ktorých dokladoval vzájomný zápočet
so spoločnosťou Fridrich. Rovnako tak postupoval aj vo vzťahu k ďalšiemu obchodnému partnerovi
spoločnosti STOMIX Slovensko, s. r. o., kde súdu predložil dohodu o započítaní pohľadávok zo dňa
07. 11. 2007, kedy došlo k vzájomnému započítaniu pohľadávok vo výške 256.542,00 Sk. Obžalovaný
ďalej poukázal na to, že v januári roku 2008 uhradil na DPH čiastku 114.000,00 Sk a nie je zrejmé akým

spôsobom táto čiastka bola zo strany daňového úradu vysporiadaná. V roku 2010 došlo k daňovej
exekúcii predajom hnuteľného majetku spoločnosti, kedy bola tiež vykonaná čiastočná úhrada dlhu.
Poukázal na to, že pohľadávku voči daňovému úradu navrhoval riešiť aj postúpením svojich pohľadávok,
k čomu však nedošlo. V júli 2009 žiadal o splátkový kalendár, avšak nevedel uviesť, ako s týmto návrhom
daňový úrad naložil. Ďalej navrhoval daňovému úradu predaj hnuteľných vecí a to nakladača, ktorý v tom

čase síce mal v leasingu, ktorý však končil o jeden mesiac. Preto sa rozhodol predať ho sám, v tom časevšak už prebiehali voči nemu exekúcie a došlo k predaju tohto nakladača v rámci exekúcie. Po druhom
kvartáli roku 2009 firma už hospodársky nefungovala. Na chod spoločnosti sám vložil v rokoch 2008
až 2009 celkovú čiastku 2.600.000,00 Sk, aby boli peniaze najmä na mzdy, do sociálnej a zdravotnej

poisťovne, v podstate boli dlhy všade a prebiehali aj exekúcie voči spoločnosti. V roku 2006 mala
spoločnosťvUNICREDITbankekontokorentnýúčetnapreklenutieobdobia,avšakvroku2008natomto
účte nedošlo k žiadnemu obratu a v polovici júla 2008 banka tento účet vypovedala. Spolu s manželkou
na účet podpísal zmenku na sumu 750.000,00 Sk s úrokom 30 %. Túto vysporiadaval z vlastných peňazí
v roku 2010. Vo februári 2009 prepustil 21 zamestnancov, nemal však už financie ani na odstupné a

toto bolo vyplácané z garančného fondu. Nemal ani na poplatok na vyhlásenie konkurzu, preto jeho
návrh bol súdom odmietnutý. V polovici roku 2010 podal opätovný návrh na vyhlásenie konkurzu a
odvtedy sa spoločnosť nachádzala v konkurze. Obžalovaný poukázal na to, že v žalovanom období bola
spoločnosť KOMPLETSTAV v hlbokej platobnej neschopnosti. Voči spoločnosti boli vydávané platobné
rozkazy a prebiehali exekúcie. Financie, ktoré mala firma k dispozícii boli použité najmä na úhrady
mzdy voči zamestnancom, voči ktorým nemala firma žiadne dlhy. Odstupné bolo uhradené z garančného

fondu. Ďalej sa používali finančné prostriedky na zabezpečenie bežného chodu firmy, poplatky bankám,
leasingy, úhradu prenájmov priestorov, kde boli umiestnené stroje, kancelárie, tu však tak isto zostal dlh.
Hnuteľný majetok spoločnosti bol zhruba v hodnote 1,5 milióna Sk. Peniaze, ktoré vkladal do firmy si
požičiaval z rôznych pôžičkární, odkiaľ mal dokonca aj fyzické vyhrážky, preto ich musel vrátiť. Vyvíjal
však maximálne úsilie na úhradu pohľadávok a celá situácia ho osobne mrzela. Očakával taktiež, že

dlh voči daňovému úradu by mohol vysporiadať z pohľadávky voči spoločnosti ZEMSTROJ, kde bol v
konaní úspešný, avšak pohľadávka vymožená nebola ani cestou exekúcie, rovnako očakával príjem z
nakladača, ktorý však nakoniec bol zexekvovaný.

Svedkyňa L. V.U. - pracovníčka Daňového úradu vo Zvolene uviedla, že spoločnosť KOMPLETSTAV,

s. r. o. bola platiteľom DPH. Bolo zistené, že hoci daňovník podal daňové priznanie k DPH, daň
však nebola odvedená pre daňový úrad. Je pravdou, že zo strany daňovníka bola podaná žiadosť
o splátkový kalendár, na čo bol daňovým úradom žiadateľ vyzvaný na doplnenie podania o súpis
hnuteľného a nehnuteľného majetku a predloženie analýzy finančnej a ekonomickej situácie. Tejto
výzve nebolo vyhovené, preto daňový úrad rozhodol o zastavení konania vo veci návrhu na splátkový

kalendár rozhodnutím zo dňa 05. 10. 2009. Rozhodnutie bolo žiadateľovi doručené 12. 10. 2009, ktoré
prevzal majiteľ. Pokiaľ bol zistený nedoplatok na DPH, bola podaná správa pre políciu a nedoplatok bol
odstúpený na Slovenskú konsolidačnú. Svedkyňa potvrdila, že na nedoplatku nebola uhradená žiadna
čiastka. V tom čase spoločnosť bola v konkurze, preto odstúpenie bolo dané na vedomie príslušnému
správcovi konkurznej podstaty P.. K.. Po vyhlásení konkurzu na firmu KOMPLETSTAV bola uplatnená

daňovápohľadávkaformouprihlášky.Svedkyňauviedla,žepokiaľdaňovýúradzistí,ženedošlokúhrade
daní na DPH, zasiela daňovníkovi výzvu a ak do 15-tich dní od prevzatia výzvy daň nie je zaplatená, vec
sa odstupuje na exekučné oddelenie, ktoré ďalej vo veci koná. Obžalovaný k tomu uviedol, že problémy
s daňovým úradom riešil na exekučnom oddelení s pani A..

Svedkyňa P. A. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že vo vzťahu k spoločnosti KOMPLETSTAV
prebiehala daňová exekúcia na dani z DPH, nakoľko nedošlo k úhradám daňových nedoplatkov.
Exekúcia bola vedená proti účtu spoločnosti, avšak od novembra 2007 nedošlo k úhradám daňových
nedoplatkov ani týmto spôsobom. Preto zo strany daňového úradu bolo pristúpené k podaniu trestného
oznámenia. Následne v rámci daňovej exekúcie došlo k zriadeniu záložného práva na hnuteľné veci a to

nákladné vozidlo a príves, kde došlo k predaju vecí na dražbe a zabezpečil sa výťažok vo výške 2.124,15
€. Tento bol použitý na úhradu daňového nedoplatku na DPH. Následne dňom 14. 09. 2010 došlo k
vyhláseniukonkurzunadaňovéhodlžníka adaňovýúradsiprihlásildaňovúpohľadávkuvcelkovejvýške
25.808,48 €. V súlade so zákonom tieto pohľadávky boli postúpené dňom 19. 10. 2011 na Slovenskú
konsolidačnú. Odvtedy daňový úrad tieto pohľadávky nespravuje. Predmetná prevedená pohľadávka

však predstavovala nielen nedoplatky na DPH, ale aj nedoplatky na dani z príjmu právnickej osoby, daň
z motorových vozidiel a daň zo závislej činnosti. Svedkyňa potvrdila, že u spoločnosti KOMPLETSTAV
neboli plnené daňové povinnosti za rok 2006 a následne rok 2007. Na každý nedoplatok sa začína
samostatnáexekúcia,pokiaľdaňovápovinnosťniejeuhradená.Stalosa,žeobžalovanýprišielauviedol,
že nedoplatok uhradí do 2-3 týždňov, ak tak neurobil, začal sa výkon exekúcie. Následne sa aj stalo, že

telefonicky oznámil obžalovaný, že mu prídu peniaze a dlh zaplatil. Pokiaľ však nedoplatok neuhradil,
pristúpilo sa k exekúcii. Do roku 2007 boli nedoplatky uhrádzané buď dobrovoľne alebo exekúciou z
účtu v Slovenskej sporiteľni a v UNI CREDIT bank. Následne za žalované obdobie od novembra 2007
až marec 2009 prebiehali exekúcie odpisom finančných prostriedkov z účtu, avšak tu peniaze neprišli.Preto sa pristúpilo k predaju hnuteľného majetku. Ďalej svedkyňa potvrdila, že v rámci prebiehajúcich
exekučných konaní cestou polície si daňový úrad zabezpečil zoznam hnuteľných vecí a to AVIA 31
ohodnotená na 130,70 €, AVIA 30 ohodnotená na 215,75 € a IMPO 5 príves nákladný ohodnotený

na 268,23 € a TATRA 138 samohybný žeriav ohodnotený na 1.777,62 €. V rámci exekúcie došlo k
predaju oboch AVII i TATRY. Pokiaľ ide o nakladač vyššej hodnoty, na dotaz obhajcu svedkyňa uviedla,
že tento nebol na zozname evidencii získanej od polície. Ďalej v zozname od polície bol autobus z
roku 1993 a AVIA z roku 1987, ktoré však boli posúdené ako nepredajné. V rámci evidencie majetku
nevedeli o žiadnom nakladači. Pri výkone exekúcií daňový úrad dáva dopyt na centrálny depozitár

cenných papierov, na geodetický a kartografický úrad k evidencii nehnuteľností, kde však neboli zistené
žiadne veci. Ďalej sa dáva dopyt na príslušné OO PZ k evidencii hnuteľných vecí a vychádzali zo
zoznamu získaného od polície. Rovnako sa dáva výzva daňovému subjektu a obžalovaný vtedy predložil
pohľadávky. Nebolo zistené, že by daňovník ponúkol na predaj spomínaný nakladač, pretože ak by sa
jednalo o vec vyššej hodnoty, určite by pristúpili k jeho predaju v rámci exekúcie. Svedkyňa si pamätala,
že u daňovníka bol na ohliadke znalec, ktorému rovnako nič také daňovník nespomínal. Znalec ohodnotil

len to, čo bolo k dispozícii zo zoznamu od polície. V roku 2007, keď bolo robené dožiadanie na políciu
ku dňu 02. 10. a ku dňu 30. 10. 2007, medzi tým došlo k predaju TATRY 815, takže tá nebola riešená v
rámci exekúcie. Posledná úspešná exekúcia z účtu bola vedená do novembra 2007, kedy bola čiastočne
uhradená DPH za november 2007, kedy pôvodne predpis bol vo výške 7.562,11 € a po čiastočnej
úhrade zostal nedoplatok vo výške 3.842,18 €. Svedkyňa však s istotou nevedela z akej platby došlo k

čiastočnej úhrade nedoplatku, táto mohla byť vykonaná aj z výťažku neskoršej dražby, v rámci exekúcie
sa pokrývajú najskôr najstaršie daňové nedoplatky. Trestné oznámenie voči spoločnosti bolo podávané
v roku 2009 a k dražbám došlo v roku 2010. Ďalej svedkyňa uviedla, že pokiaľ dôjde k dražbe hnuteľných
vecí, z výťažku sa odratávajú exekučné výdavky súvisiace s dražbou napr. znalecký posudok a potom
vymeriavacie oddelenie robí preúčtovanie na nedoplatkoch na DPH. V spolupráci so spoločnosťou

KOMPLETSTAV svedkyňa uviedla, že jednala iba s obžalovaným, je pravdou, že snaha z jeho strany
bola, avšak neboli finančné prostriedky v spoločnosti na úhradu daňových nedoplatkov ani cestou
daňovýchexekúcií.Celkovovtomčasesazhoršilaplatobnádisciplínaspoločnosti,t.j.nielenspoločnosti
KOMPLETSTAV. Daňový úrad však postupoval štandardným spôsobom. Nepamätá si, že by bol nejaký
problém s komunikáciou alebo doručovaním poštových zásielok. K výpovedi svedkyne obžalovaný

uviedol, že predmetný nakladač mala spoločnosť na leasing a následne pri dražbe hnuteľných vecí už
ho nemali. Na to svedkyňa uviedla, že ak vec bola v leasingu, daňový úrad ho predať nemohol a v čase
daňovej exekúcie v roku 2010 tento už nebol k dispozícii. Obžalovaný taktiež uviedol, že pri predaji
motorových vozidiel v roku 2007 spoločnosťou sa získané peniaze použili vo firme na rôzne úhrady.

Svedkyňa F. Č.D. na hlavnom pojednávaní uviedla, že robila mzdovú účtovníčku spoločnosti
KOMPLETSTAV a pripravovala podklady pre účtovníka D.. X. F.. To znamená, že viedla aj evidenciu
faktúr. Daňové priznanie k DPH za spoločnosť KOMPLETSTAV robil D.. F.. K finančnej situácii
spoločnosti sa svedkyňa vyjadrila tak, že peniaze neboli, len čo sa zohnalo narýchlo, ak bolo treba na
stavbu alebo materiál. Rovnako majiteľ dával vklady do spoločnosti, ktoré sa použili najmä na mzdy,

pretože robotníci inak nechceli pokračovať v prácach. Nestalo sa preto, že by mzdu nedostali, mohlo sa
stať, že mzda meškala, ale konateľ vždy priniesol peniaze. Rovnako jeden krát to bolo, keď bolo treba
peniaze pre sociálnu poisťovňu. Pokiaľ došli finančné čiastky od odberateľov firmy, väčšinou šli peniaze
na mzdy, na sociálnu poisťovňu. Uhrádzalo sa postupne čo sa dalo. Firma mala dlhy, preto sa robili aj
zápočty, to znamená, že peniaze do firmy fyzicky neprišli. Tak to bolo s pánom G. a pánom O.. Ten však

nejavil ochotu podpísať zápočet. Zápočet sa vykonával tak, že obe strany podpísali zápočet, u pána
G. sa to však vysporiadalo v kancelárii cez pokladničné doklady, to znamená, že si navzájom podpísali
príjmové a výdavkové doklady do pokladne. Fyzicky finančné prostriedky vyplatené neboli. Úhrady
faktúr boli väčšinou vykonávané na účet, svedkyňa evidenčne viedla pokladňu firmy a nepamätala si,
že by v žalovanom období bola prijala do pokladne nejakú väčšiu sumu na úhradu faktúry. Svedkyňa

potvrdila, že zo strany dodávateľov bol tlak na uhrádzanie dlžôb.

Svedok P. O. na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol jediným konateľom spoločnosti STAVEMAT, s. r. o.
a v žalovanom období spolupracovali so spoločnosťou KOMPLETSTAV, s. r. o. Zostali nevysporiadané
sporné faktúry, ktoré sa riešili súdnou cestou na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 16Cb 6/2011.

Firma obžalovaného odoberala zo spoločnosti STAVEMAT materiál a vykonávala pre nich stavebné
práce. K úhrade jednotlivých faktúr došlo aj zápočtom a niektoré faktúry boli uhrádzané najmä cez účet.
V konečnom dôsledku prevyšovali dlžoby spoločnosti STAVEMAT, avšak potom, čo úspešne vyhrali
súdny spor, zostal dlžníkom KOMPLETSTAV. Potom čo bol vyhlásený konkurz na firmu KOMPLETSTAVsi spoločnosť STAVEMAT neuplatňovala pohľadávku, pretože v čase vyhlásenia konkurzu spoločnosť
STAVEMAT bola dlžníkom KOMPLETSTAVU a na základe uvedeného sa viedol spomínaný súdny spor.
K výpovedi svedka sa obžalovaný vyjadril tak, že k zápočtu so spoločnosťou STAVEMAT nedošlo,

nakoľko spoločnosť STAVEMAT zápočet nepodpísala.

Na zistenie a posúdenie daňovej povinnosti na dani z DPH spoločnosti KOMPLETSTAV, s. r. o. bol
vypracovaný znalecký posudok č. 2010 znalkyňou D.. L. Š., znalkyňou v odbore ekonómia a manažment
a znalkyňa bola rovnako vypočutá na hlavnom pojednávaní. Znalkyňa pred súdom potvrdila, že pri

vyčíslení vzniknutej daňovej povinnosti za obdobie od novembra 2007 až marec 2009 vychádzala z
údajov v daňových priznaniach spoločnosti a ďalej mala k dispozícii a preskúmala účtovné knihy
spoločnosti, odberateľské faktúry, ktoré spoločnosť vydala, ako aj evidenciu zdaniteľných obchodov,
ktoré spoločnosť viedla v zmysle zákona o DPH. Preskúmala tiež bankové výpisy a pokladničné doklady
spoločnosti, ktoré boli zabezpečené v rámci trestného stíhania. Znalkyňa potvrdila, že spoločnosť
KOMPLETSTAV, s. r. o. bola registrovaným platiteľom DPH s mesačným zdaňovacím obdobím do

31. 12. 2008 a následne od 01. 01. 2009 so štvrťročným zdaňovacím obdobím. Registrovaný platiteľ
DPH je povinný viesť na daňové účely záznamy o prijatých a uskutočnených plneniach. Spoločnosť
KOMPLETSTAV, s. r. o. podala správcovi dane daňové priznania za jednotlivé zdaňovacie obdobia a
údaje o DPH znalkyňa zistila z údajov v daňových priznaniach. Výsledkom daňového priznania je buď
vlastná daňová povinnosť (t. j. povinnosť úhrady voči daňovému úradu) alebo nadmerný odpočet (t. j.

pohľadávka voči daňovému úradu). Následne znalkyňa vyčíslila za obdobie november 2007 až prvý
štvrťrok 2009 údaje o DPH nasledovne:
-november 2007 vlastná daňová povinnosť 7.562,11 € (ďalej len VDP), splatná dňa 27. 12. 2008,
-december 2007 VDP 2.508,00 €, splatná 25. 01. 2008,
-január 2008 nadmerný odpočet 216,16 € (ďalej len NO), splatnosť 25. 02. 2008,

-február 2008 VDP 714,37 €, splatná 25. 03. 2008,
-marec 2008 VDP 480,51 €, splatné 25. 04. 2008,
-apríl 2008 NO 520,48 €, splatné 26. 05. 2008,
-máj 2008 VDP 1.005,61 €, splatné 25. 06. 2008,
-jún 2008 VDP 261,20 €, splatné 25. 07. 2008,

-júl 2008 VDP 38,64 €, splatné 25. 08. 2008,
-august 2008 VDP 820,19 €, splatné 25. 09. 2008,
-september 2008 VDP 807,44 €, splatné dňa 27. 10. 2008,
-október 2008 VDP 567,15 €, splatné 25. 11. 2008,
-november 2008 VDP 429,30 €, splatné dňa 29. 12. 2008,

-december 2008 VDP 660,66 €, splatné dňa 26. 01. 2009,
-prvý štvrťrok 2009 VDP 113,28 €, splatné dňa 27. 04. 2009.

Takto bola vyčíslená celková daňová povinnosť vo výške 15.968,46 € a nadmerný odpočet vo výške
736,64 €. Podľa § 79 ods.1 Zákona o DPH, platiteľ DPH odpočíta vzniknutý nadmerný odpočet od

vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období. Na základe tohto započítania bola
potom vyčíslená za žalované obdobie vlastná daňová povinnosť na DPH v súhrne vo výške 15.231,82 €.
Ďalej znalkyňa z dostupných účtovných kníh spoločnosti zistila, že v žalovanom období je evidovaná v
spoločnosti jedna úhrada na DPH dňa 02. 01. 2008 v sume 114.077,00 Sk (3.786,66 €). Podľa účtovných
záznamov spoločnosti znalkyňa vyhodnotila, že sa jedná o úhradu staršieho dlhu DPH a to úhrada

vlastnej daňovej povinnosti za október 2007. Následne v období od 01. 12. 2007 do 31. 12. 2009
znalkyňa nezistila žiadnu úhradu vlastnej daňovej povinnosti na DPH, ktorá vznikla v období november
2007 až marec 2009. Analýzou účtovných dokumentov znalkyňa zisťovala aj prípadné ďalšie úhrady
predmetnej DPH. Podľa oznámenia daňového úradu zo dňa 27. 08. 2010 správca dane preúčtoval
výťažok dražby hnuteľných vecí vo výške 1.796,91 € na úhradu nedoplatku vlastnej daňovej povinnosti

za11/2007.Znalkyňapretosumuvovýške1.796,91€považovalazaúhraduvlastnejdaňovejpovinnosti,
ktorá spoločnosti vznikla v žalovanom období. Ku dňu 31. 12. 2009 potom nedoplatok na dani z pridanej
hodnoty spoločnosti KOMPLETSTAV, s. r. o. činil súhrnne 13.434,91 €. Znalkyňa podotkla, že v tejto
sume nie sú zohľadnené prípadné sankcie uplatnené správcom dane v súvislosti s DPH. Na hlavnom
pojednávaní ďalej znalkyňa doplnila, že z daňových dokladov zistila nadmerný odpočet za druhý štvrťrok

2009 v sume 520,49 €, ktorý mal byť preúčtovaný na vlastnú daňovú povinnosť za november 2007,
avšak nemala dostatočné podklady či daňový úrad takto postupoval. Okrem toho v rámci znaleckého
posudku jej nebolo uložené preskúmať nasledujúce obdobie, t. j. od druhého kvartálu 2009. K tomu
Daňový úrad v Banskej Bystrici (čl. 318) oznámil, že nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie druhéhoštvrťroku 2009 bol vo výške 1.141,94 €, preúčtovaný na nedoplatok dane z pridanej hodnoty - vlastná
daňová povinnosť za november 2007 dňa 27. 11. 2009. Nadmerný odpočet za tretí štvrťrok 2009 vo
výške 173,41 € bol preúčtovaný na nedoplatok dane z pridanej hodnoty - vlastná daňová povinnosť za

november 2007, nadmerný odpočet za štvrtý štvrťrok 2009 v celkovej výške 58,93 € bol preúčtovaný
sumou 6,18 € na vlastnej daňovej povinnosti za zdaňovacie obdobie prvý štvrťrok 2010 a suma 52,75 €
bola preúčtovaná na nedoplatok dane z pridanej hodnoty - vlastná daňová povinnosť za november 2007.

Následnesaznalkyňazaoberalaskutočnevybranouaneodvedenoudaňouzostranydaňovéhosubjektu

KOMPLETSTAV, s. r. o. Zisťovala, či odberatelia zaplatili spoločnosti DPH, ktorú spoločnosť fakturovala
akosúčasťcenyzdaniteľnýchobchodovuskutočnenýchvobdobíod01.11.2007do31.03.2009.Keďže
priúhradáchfaktúrobvyklenieješpecifikované,ktorázložkafakturovanejsumysauhrádza,podpojmom
skutočne vybraná daň, ktorá nie je definovaná vo všeobecne záväzných predpisoch daňových ani iných,
uvedené predstavovalo súčasť ceny, ktorú odberatelia uhradili zaplatením, t. j. nie inou formou napr.
započítaním. Vychádzala pri tom z účtovných kníh daňovníka, kde zisťovala úhrady pohľadávok do 31.

12. 2009, na základe čoho identifikovala každý jeden účtovný doklad. V prípade, že došlo k zaplateniu
len časti pohľadávky, postupovala tak, že z každej zaplatenej sumy vypočítala alikvotnú čiastku DPH
19 %. Takto identifikovala výlučne platby na účet alebo v hotovosti a špecifikovala ich v tabuľke
uvedenej na strane 14 znaleckého posudku. K zápočtom znalkyňa podotkla, že nezistila zápočty v
žalovanomobdobí,zápočtybolivykonanévinomobdobí.Nazákladeúčtovnýchkníhspoločnostiapodľa

evidencie DPH dokladov znalkyňa identifikovala odberateľské faktúry, ktorými spoločnosť fakturovala
odberateľom cenu za dodaný tovar a služby v období od 01. 11. 2007 do 31. 03. 2009, pri ktorých bol
základ dane súhrne 158.509,39 € a príslušná daň z pridanej hodnoty súhrnne vo výške 30.116,80 €.
V spoločnosti vznikli v uvedenom období pohľadávky v súhrnnej sume 188.626,19 €. Ďalej znalkyňa
v žalovanom období zisťovala zaúčtované prípady prijatých úhrad na predmetných odberateľských

faktúrach a na základe údajov na dokladoch o platbách overovala, či zaúčtované príjmy zodpovedajú
s prijatými úhradami predmetných odberateľských faktúr. Výsledkom bolo zistenie, že spoločnosť v
období do 31. 12. 2009 prijala úhrady uvádzaných odberateľských faktúr v súhrnnej sume 175.453,77
€. Z uvedeného vyplýva, že niektoré z odberateľských faktúr boli uhradené len čiastočne. Následne
znalkyňa vyčíslila príslušnú odberateľmi uhradenú DPH v súhrnnej sume 28.013,64 €. Znalkyňa preto

konštatovala, že odberatelia v období do 31.12. 2009 uhradili podstatnú časť DPH a to 93 % fakturovanej
sumy DPH. Odberateľmi nebola uhradená ku dňu 31. 12. 2009 časť DPH z predmetných obchodov
vo výške 2.103,16 €. Na základe uvedených zistení znalkyňa konštatovala, že zistená suma skutočne
vybranej DPH z uskutočnených obchodov v žalovanom období bola vyššia ako súhrnná suma vlastnej
daňovej povinnosti na úhradu za zdaňovacie obdobie od 11/2007 až 3/2009.

Na záver znalkyňa dodala, že len informatívne zisťovala možné príčiny nezaplatenia vybratej DPH
spoločnosťou KOMPLETSTAV. Na základe účtovných výkazov súvahy spoločnosti za rok 2007 až
2009, hodnoty o majetku a záväzkoch spoločnosti, znalkyňa zistila neprimerane vysokú zadlženosť
spoločnosti v období rokov 2007 až 2009. Znalkyňa na pojednávaní dodala, že spoločnosť od roku

2008 radikálne znížila výkony a vykazovala neprimerane vysoké straty v rokoch 2008 až 2009. Bola tu
tiež vysoká zadlženosť firmy voči daňovým záväzkom, ďalším záväzkom, voči dodávateľom ako aj voči
spoločníkovi. Príčinu platobnej neschopnosti spoločnosti znalkyňa konštatovala najmä v nerentabilnej
činnosti spoločnosti, pretože výsledkom hospodárenia za rok 2007 bol nízky zisk a za ďalšie roky 2008
a 2009 bola výsledkom hospodárenia strata v súhrnnej výške - 269.149,00 €. Od mája 2009 spoločnosť

už nerealizovala žiadne výkony. To znamená, že bola hospodársky neaktívna. Ďalšou príčinou platobnej
neschopnosti spoločnosti v rokoch 2008 a 2009 boli neuhradené pohľadávky voči odberateľom k 31.
12. 2008 vo výške 41.000,00 € a k 31. 12. 2009 vo výške 38.000,00 €. Znalkyňa sa však celkovou
finančnou situáciou spoločnosti nezaoberala, nakoľko jej to zadané nebolo, uvedené informácie uviedla
len okrajovo. Neskúmala tiež vedené exekúcie voči spoločnosti, nevedela sa vyjadriť k charakteru

príjmov, výdavkov spoločnosti.

Súd uznesením zo dňa 03. 10. 2013 nariadil znalkyni doplnenie znaleckého posudku za účelom zistenia
finančného stavu spoločnosti KOMPLETSTAV, s. r. o. v rokoch 2006 až 2009, prehľad a stav obchodov
spoločnosti KOMPLETSTAV, s. r. o. so spoločnosťou STAVEMAT, s. r. o., súkromným podnikateľom Ing.

X.G.sobchodnouspoločnosťouSTOMIXSlovensko,najmäsozameranímnauskutočňovaniezápočtov
spôsobom uvádzaným obžalovaným na hlavnom pojednávaní. Znalkyňa vo veci podala doplnok č.
1 k znaleckému posudku pod č. 3/2014 a na hlavnom pojednávaní uviedla, že pre vypracovanie
znaleckého posudku mala k dispozícii doklady zo súdneho spisu, ako aj účtovné záznamy spoločnostiKOMPLETSTAV, ktoré na vyžiadanie znalkyne zo dňa 26. 11. 2013 poskytol konateľ spoločnosti D..
L. E.. Pre znalecké dokazovanie však neboli k dispozícii účtovné knihy spoločnosti za rok 2006, preto
nebolo možné za toto účtovné obdobie spoľahlivo preskúmať obchodné vzťahy. Analýzou bolo zistené,

že spoločnosť KOMPLETSTAV vznikla vo februári 2004. Predmetom jej podnikateľskej činnosti bola
najmä oblasť stavebných a zemných prác. Hospodársky aktívna bola do apríla 2009. V roku 2009 už boli
vystavené len dve odberateľské faktúry za realizované stavebné práce, posledná vystavená faktúra je
zo dňa 30. 04. 2009. Znalkyňa konštatovala, že v roku 2007 nastal výrazný pokles tržieb zo stavebných
prác a nepriaznivý vývoj pokračoval aj v ďalších rokoch. Okrem tržieb za stavebné práce spoločnosť

mala tržby z predaja dlhodobého majetku v rokoch 2007 a 2008, súčasťou výnosov boli aj výnosy
z rozpustených rezerv na dovolenky a iných rezerv. V analyzovanom období spoločnosť evidovala
neprimerane vysoké náklady, pričom podstatnú časť nákladov tvorili prevádzkové náklady najmä na
stavebný a iný materiál, na pohonné hmoty, na prenájom, na klampiarske a zatepľovacie práce, osobné
náklady na mzdy zamestnancov a príjmy spoločníka zo závislej činnosti a s tým súvisiace náklady na
zdravotné a sociálne poistenie, prepravné služby, telekomunikačné služby a podobne. V roku 2008

v rámci nákladov bola odpísaná pohľadávka vo výške 76.958,00 €, pravdepodobne pohľadávka voči
spoločnosti ZEMSTROJ. Uvedené skutočnosti vyvolávajú pochybnosti o tom, či v účtovných knihách
spoločnostibolizaúčtovanévšetkyskutočnedosiahnutéprevádzkovévýnosy-tržbyzastavebnévýkony.
Na hlavnom pojednávaní znalkyňa poukázala na prehľad výnosov a nákladov za rok 2008, kde výnosy
zo stavebnej činnosti činili 6.473,00 €, avšak náklady na spotrebu materiálu a energií vo výške 38.704,00

€ služieb vo výške 25.294,00 €, náklady na mzdy vo výške 81.026,00 €, na základe čoho vyslovila
pochybnosť ako takáto spoločnosť funguje a aké aktivity vykonáva. V znaleckom posudku znalkyňa
uviedla, že výsledkom hospodárenia spoločnosti za rok 2006 bol nízky zisk za roky 2006 a 2007 a
následne vysoká strata v rokoch 2008 a 2009. Z uvedeného vyplýva, že podnikanie spoločnosti bolo
nerentabilnéaodroku2008účtovneevidovanévýnosyspoločnostinedosiahlianiúroveňprevádzkových

nákladov. Spoločnosť zo svojej hospodárskej činnosti nevytvorila dostatočné zdroje na splácanie
neprimerane vysokých a rastúcich záväzkov spoločnosti. Pri analýze príjmov a výdavkov spoločnosti
KOMPLETSTAV znalkyňa konštatovala, že podstatnú časť príjmov spoločnosti vo výške 85 % tvorili
príjmy z podnikania. V skúmanom období nastal výrazný medziročný pokles týchto príjmov v dôsledku
poklesu výkonov - stavebných prác a súvisiaceho poklesu tržieb z predaja služieb. Ďalšie príjmy boli

príjmy z pôžičiek od spoločníka vo výške 74.243,00 €, príjmy z bankového úveru vo výške 21.679,00
€, príjmy z predaja stravných lístkov zamestnancov. Podstatnú časť výdavkov - 94 % tvorili výdavky na
podnikanie a to najmä úhrady dodávateľom, výdavky na nákup materiálu, tovarov a služieb, výdavky na
výplatumiezdzamestnancovaspoločníka,odvodyaplatbypoistnéhonasociálne azdravotnépoistenie,
cestovné náhrady, platby daní a poplatkov, úrokov z bankového úveru a bankové poplatky, ako aj

súdne poplatky, trovy exekúcie a administratívne poplatky. Výdavky priamo nesúvisiace s hospodárskou
činnosťou boli opodstatnené, jednalo sa o splátky kontokorentného úveru a splátky pôžičiek prijatých
od spoločníka. V rokoch 2007 až 2009 spoločník poskytol pôžičku v súhrnnej výške 74.243,00 €
a k 31. 12. 2009 bol zostatok záväzku z pôžičiek od spoločníka v sume 79.967,00 €. Skúmaním
účtovne evidovaných výdavkov spoločnosti znalkyňa nezistila uskutočnenie takých platieb, ktoré možno

považovať za zjavne neopodstatnené pri hospodárení obchodnej spoločnosti. Ďalej sa znalkyňa
zaoberala spôsobom realizácie finančných transakcií spoločnosti v rokoch 2007 až 2009. Pri analýze
pokladnici spoločnosti znalkyňa zisťovala príjmy a výdavky a poukázala na to, že pokiaľ analyzovala
zaúčtované hotovostné úhrady pohľadávok a záväzkov, v ktorých údajne mal byť v skutočnosti vykonaný
zápočet vzájomných pohľadávok v celkovej výške 60.150,00 €, v takom prípade v rokoch 2007 až

2009 boli reálne príjmy v hotovosti vo výške 213.000,00 € a reálne výdavky v hotovosti vo výške
395.000,00€.Vroku2009spoločnosťuskutočňovalapeňažnétransakcieužlenhotovostnouformou,t.j.
do pokladne spoločnosti, prípadne z pokladne. Pri analýze bankových účtov spoločnosti znalkyňa zistila,
že spoločnosť mala vedené dva bankové účty v rokoch 2006 až 2009 formou kontokorentných účtov.
Jednalo sa o účty vedené v UNI CREDIT bank a v Slovenskej sporiteľni. Na oboch bankových účtoch

boli v období rokov 2006, 2007 a 2008 mínusové zostatky s poukazom na to, že z kontokorentného
účtu je možné čerpať finančné prostriedky až do výšky bankou povoleného debetného zostatku. Na
základe preskúmania pohybov na účte znalkyňa konštatovala, že spoločnosť mohla pravdepodobne bez
obmedzení disponovať finančnými prostriedkami, pričom na oboch bankových účtoch okrem externých
priebežných platieb, t. j. platby na účty iných subjektov, boli evidované aj výbery peňažnej hotovosti z

bankových účtov, ktoré boli následne vložené do pokladne spoločnosti a použité na financovanie potrieb
spoločnosti. Takto bol evidovaný posledný výber peňazí v hotovosti z účtu v UNI CREDIT bank dňa 20.
06. 2008 v sume 300.000,00 Sk a z účtu v Slovenskej sporiteľni dňa 29. 09. 2008 v sume 1.000,00
Sk. Znalkyňa konštatovala, že zrejme aj exekútormi nariadené blokácie bankových účtov spoločnostinemohli byť účinne vykonané a v rámci dostupných podkladov pre vyhotovenie znaleckého posudku
neboli obsiahnuté také bankové informácie, ktoré by svedčili o prípadných exekučných blokáciách na
účtoch spoločnosti. Účet v UNI CREDIT bank bol s účinnosťou od 13. 10. 2008 zastavený z dôvodu

porušenia zmluvných podmienok a následne nesplatený zostatok bol preúčtovaný na úverový účet.
V Slovenskej sporiteľni banka od 06. 11. 2008 zastavila čerpanie kontokorentného úveru z dôvodu
porušenia zmluvných podmienok a z dôvodu obmedzení na kontokorentnom účte v dôsledku exekúcie.
Podľa prehľadu stavov finančných prostriedkov spoločnosti KOMPLETSTAV v pokladni (čl. 362 -
strana 22 znaleckého posudku), k 30. 11. 2007 až k 30. 11. 2008 bol vykazovaný plusový zostatok

v pokladni, následne k 31. 12. 2008 bol vykázaný nulový zostatok, k 31. 01. a 28. 02. 2009 plusový
zostatok a k 31. 03. 2009 nulový zostatok. Na bankových účtoch od 30. 11. 2007 do 30. 09. 2008
bol evidovaný mínusový zostatok. Pri analýze zadlženosti a platobnej schopnosti spoločnosti znalkyňa
zisťovala skladbu a stav obchodného majetku a záväzkov spoločnosti k poslednému dňu jednotlivých
štvrťrokov určeného obdobia. Hodnota obchodného majetku spoločnosti k 01. 01. 2006 bola v sume
198.000,00 € a na konci analyzovaného obdobia 31. 12. 2009 v účtovnej hodnote 44.000,00 €, t. j.

nastal celkový pokles hodnoty majetku o 154.000,00 €. Tento bol ovplyvnený najmä poklesom stálych
aktív, kedy spoločnosť odpredala viaceré zložky dlhodobého majetku, poklesom stavu zásob - úbytok
nedokončenej výroby, ako aj poklesom stavu pohľadávok z obchodného styku. Na poklese hodnoty
majetku sa pravdepodobne podieľal aj odpis nevymožiteľných pohľadávok v celkovej sume 78.000,00
€. Pri hodnotení zadlženosti spoločnosti KOMPLETSTAV znalkyňa uviedla, že zadlženosť finančne

zdravého podniku sa pohybuje na úrovni maximálne 70 %. V období rokov 2006 až 2009 bola zadlženosť
spoločnosti KOMPLETSTAV, s. r. o. neprimerane vysoká a jej vývoj bol nepriaznivý, nakoľko zadlženosť
postupne narastala. Spoločnosť počas rokov 2007 a následne v rokoch 2008 a 2009 nedisponovala
žiadnymi vlastnými zdrojmi a jediným zdrojom financovania boli už len cudzie zdroje. Nárast zadlženosti
v rokoch 2008 a 2009 nastal najmä v dôsledku poklesu vlastných zdrojov až na mínusovú hodnotu,

ako aj v dôsledku nárastu daňových záväzkov, záväzkov z poisteného na sociálne a zdravotné
poistenie voči zamestnancom a voči spoločníkovi a súčasne výrazne poklesli aktíva spoločnosti. Pri
posúdení platobnej schopnosti spoločnosti znalkyňa konštatovala, že v rokoch 2006 až 2009 bola táto
neprimerane nízka, t. j. spoločnosť nebola schopná plniť svoje platobné záväzky v plnom rozsahu.
Výrazný nárast záväzkov nastal v treťom štvrťroku 2007, jednalo sa najmä o záväzky z obchodného

styku, záväzky voči spoločníkovi, úverové záväzky, záväzky na sociálne a zdravotné poistenie, daňové
záväzky z neodvedenej DPH. Po prechodnom znížení stavu záväzkov v štvrtom štvrťroku 2007 v
ďalšom období záväzky spoločnosti už len narastali. Preskúmaním pohľadávok spoločnosti znalkyňa
konštatovala, že z hľadiska vplyvu na platobnú schopnosť spoločnosti boli najvýznamnejšie pohľadávky
voči odberateľom a ostatné pohľadávky, kde bola evidovaná najmä pohľadávka voči ZEMSTROJU

v celkovej sume 76.958,00 €, ktorá vznikla preúčtovaním nedokončenej výroby pred rokom 2006 a
v roku 2008 spoločnosť túto pohľadávku odpísala na ťarchu nákladov. Neuhradené pohľadávky voči
odberateľom k 01. 01. 2006 činili 59.484,00 € a na konci analyzovaného obdobia k 31. 12. 2009 vo
výške 38.124,00 €. Za obdobie rokov 2007 až 2009 suma prijatých úhrad od odberateľov bola vyššia
celkovo o 16.175,00 € ako celková suma pohľadávok vzniknutých v tomto období. Najvýznamnejšie

neuhradené pohľadávky spoločnosti boli proti odberateľovi ZEMSTROJ, s. r. o. vo výške 14.230,63 €,
splatná 25. 01. 2006 - vymáhaná súdnou cestou, spoločnosti STAVEMAT Zvolen, s. r. o. v celkovej
sume 11.028,47 €, splatná v priebehu rokov 2007 a 2008 a voči D.. X. G. v sume 3.402,82 €, splatná
14. 12. 2008. Z analýzy pohľadávok spoločnosti vyplýva, že v roku 2007 neuhradené pohľadávky
voči odberateľom neovplyvňovali významným spôsobom platobnú schopnosť spoločnosti, avšak v

nasledujúcich rokoch 2008 a 2009 spoločnosť vykazovala znaky druhotnej platobnej neschopnosti
v dôsledku neuhradenia hodnotovo významnej časti pohľadávok odberateľmi. Stav neuhradených
pohľadávok v rokoch 2008 a 2009 negatívne ovplyvnil výšku príjmov a stav finančných prostriedkov
spoločnosti a následne aj platobnú schopnosť spoločnosti v uvedenom období. Na základe celkovej
analýzy znalkyňa konštatovala, že spoločnosť vykazovala znaky platobnej neschopnosti, ktorá sa

významne prehĺbila v druhom štvrťroku 2008. Táto bola zapríčinená najmä nerentabilitou hospodárskej
činnosti, výrazným poklesom výkonov a tržieb, ktorý nastal v roku 2007 a pokračoval v ďalších rokoch.
Od mája 2009 spoločnosť už neevidovala žiadne výnosy. Platobnú neschopnosť spoločnosť zhoršovali
aj neuhradené pohľadávky voči odberateľom, pričom tieto pohľadávky boli dlhodobo po lehote splatnosti
a pravdepodobne nevymožiteľné. Pohľadávky spoločnosti ale boli niekoľkonásobne nižšie ako záväzky

spoločnosti, čo znamená, že neuhradené pohľadávky neboli jediným faktorom spôsobujúcim platobnú
neschopnosť spoločnosti. Existujúce finančné problémy čiastočne riešil obžalovaný peňažnými vkladmi
do spoločnosti, ktoré boli použité na financovanie prevádzkových potrieb, najmä výplaty miezd, úhrady
záväzkov voči dodávateľom, úhrady nedoplatkov daní, poistného, ako aj úhrady bankového úveru.Spoločník v období rokov 2006 až 2009 poskytol spoločnosti peňažné vklady vo výške 110.424,00 €,
časť týchto vkladov v sume 30.457,00 € spoločnosť spoločníkovi vrátila.

V ďalšom znalkyňa sa venovala analýze obchodných vzťahov s vybranými obchodnými spoločnosťami.
Vo vzťahu k obchodnému partnerovi s obchodným menom „Ing. Pavel Fridrich - FRIDRICH“ sa
uskutočnila spolupráca so spoločnosťou KOMPLETSTAV v rokoch 2008 a 2009, pričom spoločnosť
KOMPLETSTAV fakturovala uvedenému odberateľovi dodanie služieb v celkovej sume 95.230,69 € v
počte 12 faktúr. Uvedenou spoločnosťou boli uhradené pohľadávky spoločnosti KOMPLETSTAV a to

v hotovosti do pokladne v celkovej sume 91.827,87 €. Neuhradené pohľadávky voči odberateľovi D..
X. G. zostali vo výške 3.404,82 €. Spoločnosť KOMPLETSTAV nadobudla od obchodného partnera
tovar vyfakturovaný 9-timi faktúrami v celkovej sume 50.375,77 € a uhradila časť svojich záväzkov vo
výške 50.316,92 €. Neuhradený záväzok voči dodávateľovi zostal v sume 58,85 €. Úhrady príslušných
pohľadávokazáväzkovsúúčtovanéakoúhradyzaplatením.Nazákladeinformáciekonateľaspoločnosti
D.. L. E. a na základe listinných dokumentov predložených obžalovaným do súdneho spisu (zohľadnenie

dokumentu zmluva o postúpení pohľadávky so spoločnosťou ASTRIX, s. r. o.) a pri zohľadnení
zhody dátumov úhrady vzájomných pohľadávok podľa príslušných pokladničných dokladov, k takémuto
zápočtu mohlo dôjsť dňa 29. 09. 2008, 23. 10. 2008, 25. 11. 2008, 31. 12. 2008, 12. 09. 2009 a dňa 14.
07. 2009, malo dôjsť k zápočtu na základe postúpenia pohľadávky spoločnosti ASTRIX, s. r. o. Spolu
úhradypohľadávokvykonanýchúdajnýmzapočítanímbolivcelkovejsume56.276,21€vrokoch2008až

2009. Znalkyňa konštatovala, že vzhľadom k existencii vzájomných pohľadávok, prakticky bolo možné
vykonať zápočty pohľadávok tak, ako to uvádzal obžalovaný v celkovej súhrnnej sume 56.276,21 €. Z
prehľadu takto zistených vzájomných úhrad súd konštatuje, že za obdobie od 29. 09. 2008 do 31. 12.
2008 takto mohli byť započítané celkové úhrady vo výške 40.897,69 € a následne od 14. 07. 2009 do
12. 10. 2009 v sume 15.378,52 €.

Vo vzťahu k obchodnému partnerovi spoločnosti STAVEMAT Zvolen, s. r. o. znalkyňa konštatovala,
že spoločnosť KOMPLETSTAV poskytla obchodnému partnerovi ako odberateľovi dodanie služieb -
stavebnýchprácvyúčtovanýchvcelkovejsume14.902,50€faktúramivpočte7kusov.Obchodnýpartner
uhradil v hotovosti do pokladne časť pohľadávok v sume 3.874,03 €, neuhradené pohľadávky zostali

vo výške 11.028,47 €. Spoločnosť KOMPLETSTAV nadobudla od obchodného partnera kúpou tovar -
stavebný materiál vyúčtovaný celkovo 9-timi faktúrami v sume 8.423,78 €. Spoločnosť KOMPLETSTAV
uhradila časť svojich záväzkov v hotovosti z pokladne spoločnosti vo výške 3.874,03 €, neuhradený
záväzok zostal v sume 4.549,75 €. Znalkyňa konštatovala, že napriek výpovedi obžalovaného na
hlavnom pojednávaní, že nedošlo k žiadnemu zápočtu faktúr so spoločnosťou STAVEMAT, vzhľadom na

to, že dňa 18. 10. 2007 malo dôjsť k úhrade pohľadávky spoločnosti STAVEMAT vkladom do pokladne
v hotovosti a podľa výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 18. 10. 2007 malo dôjsť k úhrade
záväzku spoločnosti STAVEMAT v rovnakých výškach, bolo možné vykonať zápočet pohľadávky voči
odberateľovi STAVEMAT Zvolen, s. r. o. v sume 3.874,03 €.

Vo vzťahu k obchodnému partnerovi spoločnosti STOMIX Slovensko, s. r. o., spoločnosť
KOMPLETSTAV nadobudla kúpou tovaru od dodávateľa STOMIX Slovensko len v roku 2007,
vyúčtované v celkovej sume 156.663,48 €, vystavenými faktúrami v celkovom počte 109 faktúr,
v rámci ktorých bolo 89 faktúr za dodanie tovaru v súhrne 187.127,67 € a 20 faktúr dobropisov
v súhrne - 30.464,19 €. Spoločnosť KOMPLETSTAV uhradila časť záväzkov voči dodávateľovi v

celkovej sume 112.904,65 €. Neuhradené záväzky spoločnosti zostali v sume 45.971,97 €. Pokiaľ
konateľ spoločnosti na hlavnom pojednávaní uvádzal informáciu o údajnom zápočte pohľadávok so
spoločnosťou STOMIX, znalkyňa v účtovníctve neevidovala pohľadávky voči spoločnosti STOMIX, len
záväzky, pričom v rámci záväzkov boli evidované aj storná záväzkov z titulu dobropisov za zľavu z ceny
materiálov. Dobropisy záväzkov sú však účtovne evidované spolu so záväzkami, nakoľko sa vzťahujú k

dodávateľským faktúram. Pokiaľ obžalovaný predložil dohodu o započítaní pohľadávok zo dňa 07. 11.
2007 medzi spoločnosťou STOMIX Slovensko, s. r. o. a KOMPLETSTAV, boli započítané pohľadávky
firmy KOMPLETSTAV z troch dobropisov od spoločnosti STOMIX v súhrne vo výške 256.542,00 Sk s
pohľadávkami, resp. časťami pohľadávok firmy STOMIX Slovensko z 13-tich faktúr. V účtovných knihách
spoločnosti KOMPLETSTAV však nie sú žiadnym spôsobom zaúčtované úhrady faktúr podľa tohto

dohodnutého zápočtu a tak tento údajný zápočet žiadnym spôsobom neovplyvnil účtovne evidované
príjmy, výdavky a stavy finančných prostriedkov spoločnosti v rokoch 2007 až 2009 a nemal ani žiaden
vplyv na výšku skutočne vybranej a neodvedenej DPH za zdaňovacie obdobie november 2007 až prvý
štvrťrok roku 2009, skúmané v znaleckom posudku.Na základe prehľadu obchodných vzťahov so skúmanými spoločnosťami, pri zohľadnení údajných
zápočtov uvádzaných obžalovaným, znalkyňa v súhrne uviedla, že na základe analýzy môže

konštatovať, že v rámci úhrad pohľadávok v rokoch 2007 až 2009, ktoré sú účtované v účtovných
knihách spoločnosti na základe pokladničných dokladov ako úhrady pohľadávok zaplatením, mohli byť v
skutočnosti uhradené niektoré pohľadávky vykonaním zápočtu a to voči obchodnému partnerovi X. G. v
súhrnnej výške 56.276,21 € a voči obchodnému partnerovi STAVEMAT Zvolen, s. r. o. v sume 3.874,03
€, t. j. v súhrne 60.150,24 €. Z týchto zápočtov vo vzťahu k skúmanému obdobiu, ktoré bolo predmetom

znaleckého skúmania z hľadiska neodvedenej daňovej povinnosti dane z pridanej hodnoty, časť v sume
9.662,55 € predstavuje úhrady pohľadávok z faktúr uskutočnených v zdaňovacom období, ktoré nie sú
skúmané v súvislosti s neodvedenou daňou z DPH (dodanie služieb spoločnosťou STAVEMAT z faktúry
č. XX/XXXX dňa 27. 09. 2007 - t. j. zdaňovacie obdobie september 2007 a časť pohľadávky voči D..
X. G. z faktúry č. 2009 za dodanie služieb zo dňa 30. 04. 2009 - zdaňovacie obdobie druhý štvrťrok
2009. To znamená, že len časť v sume 50.487,69 € predstavuje úhrady pohľadávok z faktúr za dodanie

služieb,ktoréboliuskutočnenévpredmetnýchzdaňovacíchobdobiach(november2007ažmarec2009).
Po zohľadnení uvedenej sumy, z ktorej DPH uhradená pravdepodobným zápočtom činí 8.061,03 €,
znalkyňa vyčíslila, že skutočne vybraná DPH, t. j. daň uhradená odberateľmi zaplatením v skúmaných
zdaňovacích obdobiach činí 19.952,61 € (pôvodne určená suma vo výške 28.013,64 € - 8.061,03 €). Pri
porovnaní daňovej povinnosti vo výške 13.434,91 € za skúmané obdobie však znalkyňa konštatuje, že

napriek uvedenému zohľadneniu zápočtov, skutočne vybraná DPH je vyššia ako odvodová povinnosť
spoločnosti KOMPLETSTAV na DPH za skúmané obdobie november 2007 až marec 2009. Znalkyňa
preto konštatovala, že prípadne skutočne vykonané úhrady pohľadávok spoločnosti KOMPLETSTAV
údajnými zápočtami, na ktoré poukazoval obžalovaný, nemali vplyv na výšku skutočne vybranej a
neodvedenej DPH za skúmané zdaňovacie obdobie tak, ako bolo konštatované v pôvodnom znaleckom

posudku.

Napokon na žiadosť obhajoby sa znalkyňa zaoberala aj vplyvom exekučných konaní na platobnú
schopnosť spoločnosti KOMPLETSTAV. Z dokladov doložených obžalovaným do súdneho spisu
znalkyňa zistila, že v období rokov 2007 až 2009 bolo voči povinnému KOMPLETSTAV, s. r. o. vedené

spolu 16 exekučných konaní na vymoženie pohľadávok v súhrnnej výške 108.298,11 € a trov konania
v súhrnnej výške 29.339,76 €. V exekučných konaniach boli vymáhané pohľadávky oprávnených -
sociálna poisťovňa, všeobecná zdravotná poisťovňa, Dôvera zdravotná poisťovňa, Daňový úrad Zvolen,
spoločnosť HASIL, s. r. o., OKB Plus, a. s., STOMIX Slovensko, AG Kompany, s. r. o. a F. B.. Podľa
dostupných účtovných záznamov do 31. 12. 2009 spoločnosť KOMPLETSTAV uhradila časť týchto

exekučne vymáhaných pohľadávok v súhrnnej výške 23.315,71 € a to sociálnej poisťovni, Daňovému
úradu Zvolen a spoločnosti HASIL, s. r. o. Úhrady boli vykonané dobrovoľnou platbou povinného.
Z dostupných podkladov znalkyňa nezistila či v období rokov 2007 až 2009 boli vykonané blokácie
bankových účtov, znalkyňa poukázala na to, že oba účty spoločnosti v rokoch 2006 až 2008 vykazovali
mínusové zostatky a v roku 2009 už spoločnosť nevyužívala bankové účty. Znalkyňa potom vyslovila

predpoklad, že v období rokov 2007 až 2009 nebola účinným spôsobom zriadená exekučná blokácia
kontokorentných bankových účtov. Podľa exekučných konaní v prospech dvoch oprávnených bol
exekučne blokovaný hnuteľný majetok a to v prospech oprávneného STOMIX Slovensko, kedy mal byť
v exekučnej dražbe predaný stavebný stroj - nakladač THOMAS 137 a v prípade daňových exekúcií
v prospech daňového úradu bol blokovaný hnuteľný majetok spoločnosti - príves, vozidlo AVIA 30L,

vozidloAVIA31NažeriavTATRA138P.Znalkyňauviedla,ženenašlaúdajeopredajihnuteľnéhomajetku
vykonaním exekučnej dražby ani informáciu o prípadnom výťažku dražby a jeho použití na úhradu
vymáhaného dlhu.

So súhlasom strán aj s prihliadnutím na to, že svedok D.. X. G. zomrel dňa 26. 12. 2012 (čl.

293), súd oboznámil výpoveď tohto svedka z prípravného konania zo dňa 21. 07. 2011 (čl. 43 až
45). Svedok uviedol, že do 20. 01. 2011 podnikal ako živnostník pod obchodným menom súkromná
staveno-obchodná firma Fridrich. Zaoberal sa stavebnou činnosťou. Asi od roku 2007 spolupracoval
so spoločnosťou KOMPLETSTAV tak, že mu dodával materiál a pokiaľ mal zákazky, ktoré nestihol
realizovať, ponúkol ich firme obžalovaného na realizáciu s tým, že on dodával materiál, práce dodávala

spoločnosť KOMPLETSTAV. Väčšinu faktúr, ktoré boli vystavené spoločnosťou KOMPLETSTAV
uhrádzal v hotovosti tak, že pri fakturácii spoločnosť KOMPLETSTAV fakturovala celú položku diela
podľa cenníkov na základe zmluvy s objednávateľom a on uhrádzal po odpočítaní ceny materiálu a
ostatných priamych nákladov. Počas spolupráce bola problematická pohľadávka, ktorú v roku 2009postúpil KOMPLETSTAV spoločnosti ASTRIX, s. r. o. vo výške 6.459,30 €, ktorá sa stala ich veriteľom a
túto uhradil v roku 2010. Všetky ostatné práce fakturované D.. E. boli uhrádzané v hotovosti s výnimkou
jedného diela, ktorý je predmetom sporu. Jedná sa o zákazku v čiastke 700 až 900,00 € a pokúšajú

sa s obžalovaným o mimosúdnu dohodu, ku ktorej však nedošlo. Okrem tejto faktúry boli spoločnosti
KOMPLETSTAV uhradené všetky ostatné.

Obhajoba vo veci navrhla vypočuť ako svedka D.. F. - ekonóma a účtovníka spoločnosti KOMLETSTAV,
s. r. o. Bolo preukázané, že svedok sa t. času dlhodobo zdržiava v zahraničí a súd preto nemal možnosť

zabezpečiť prítomnosť tohto svedka na hlavnom pojednávaní. Návrh obhajoby na prípadnú e-mailovú
komunikáciu so svedkom súd zamietol s prihliadnutím na to, že svedecká výpoveď musí byť osobná
a ústna v konaní pred súdom, na základe základných zásad trestného konania ako je zásada ústnosti
a bezprostrednosti. Pokiaľ obhajoba navrhovala výsluch svedkov a to účtovníka spoločnosti Fridrich
ako aj konateľa spoločnosti ASTRIX svedka D. A., súd tieto dôkazné návrhy vyhodnotil ako neúčelné
a nehospodárne, nakoľko svedkovia mali byť vypočutí k zápočtom medzi týmito spoločnosťami a

spoločnosťou KOMPLETSTAV. Touto okolnosťou sa riadne a v celom rozsahu zaoberala znalkyňa v
doplnku znaleckého posudku, ktorý nariadil súd v priebehu konania pred súdom. Preto aj tieto dôkazné
návrhy súd zamietol.

Na žiadosť obhajoby súd zabezpečil z daňového úradu zmluvu o postúpení daňových pohľadávok č.

1/2011 zo dňa 10. 10. 2011 (čl. 540 až 562) vrátane odovzdávacieho protokolu č. 4/2011 zo dňa 19.
10. 2011, ktorým došlo k prevodu daňových pohľadávok na spoločnosť Slovenská konsolidačná, a. s.
so sídlom v Bratislave a to konkrétne aj pohľadávok týkajúcich sa spoločnosti KOMPLETSTAV, s. r.
o. „v konkurze“. Hoci obhajoba v rámci záverečnej reči namietala, že na základe postúpenia daňovej
pohľadávky mal v trestnom konaní vystupovať subjekt Slovenská konsolidačná s tými istými právami ako

mal pôvodne poškodený daňový úrad, k tomu súd len podotýka, že v súlade s ustanovením § 48 ods.4 Tr.
poriadku, len v prípade, že ide o uplatnenie nároku na náhradu škody prechádzajú práva poškodeného
aj na jeho právneho nástupcu. V tomto konkrétnom prípade však súd v rámci adhézneho konania
nerozhoduje o nároku na náhradu škody, pretože nezaplatená daň nepredstavuje škodu v zmysle
nárokov vyplývajúcich z ustanovení Tr. poriadku. Jedná sa o zákonnú povinnosť, ktorá vyplýva priamo

zo zákona a ktorú daňový úrad vymáha na základe vlastných rozhodnutí, ktoré predstavujú exekučný
titul v rámci daňového exekučného konania. Preto súd konštatoval, že postúpenie daňovej pohľadávky v
tomto prípade nemá vplyv na okolnosť, kto v tomto trestnom konaní vystupuje ako poškodený. Rovnako
stav daňovej pohľadávky v tomto štádiu konania je pre súd bezvýznamný a mal by význam len z hľadiska
posúdenia prípadného zániku trestnosti činu v zmysle ustanovenia § 86 ods.1 písm. e/ Tr. zákona. Z

výpovede obžalovaného však vyplynulo, že tento sám vyčíslený daňový nedoplatok neuhradil. Preto vo
vzťahu k žalovanému trestnému činu je ďalšie trvanie a výška daňovej pohľadávky pre súd irelevantná.

Pokiaľ obhajoba ďalej trvala na zabezpečení konkurzného spisu týkajúceho sa spoločnosti
KOMPLETSTAV, s. r. o. v konkurze, na výzvu súdu príslušný konkurzný súd oznámil, že tento nie je

možné predložiť v trestnom konaní, nakoľko konkurz v čase žiadosti nebol ukončený. Pokiaľ súd uložil
správcovi konkurznej podstaty P.. K. povinnosť predložiť súdu doklady týkajúce sa prehľadu pohľadávok,
záväzkov a majetku spoločnosti, tento na výzvu súdu nereagoval ani po uložení poriadkovej pokuty. Po
oboznámení so všetkými listinnými dôkazmi napokon súd konštatoval, že zo strany obhajoby nebolo
uvedené žiadne také tvrdenie alebo predložený žiaden dôkaz, ktorý by viedol súd k nepochybnému

záveru, že by z predmetných účtovných dokladov vyplynul zásadne iný záver o stave a majetku
spoločnosti, o prehľade záväzkov a pohľadávok, ktorý by spochybňoval alebo bol v zásadnom rozpore
s doplnkom znaleckého posudku, ktorý súd práve na žiadosť obhajoby dal vyhotoviť. Nič nebránilo
samotnej obhajobe vyvinúť väčšiu aktivitu na zabezpečenie prípadného dôkazu, ktorý by súd mohol
vyhodnotiť ako podstatný vo vzťahu k prejednávanej veci. Preto súd v ďalšom návrhy na zabezpečenie

účtovnej dokumentácie spoločnosti KOMPLETSTAV, s. r. o. či už cestou konkurzného súdu, alebo
správcu konkurznej podstaty zamietol.

Na základe vykonaného dokazovania, po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo i vo vzájomných
súvislostiach súd dospel k záveru, že obžaloba proti obžalovanému bola podaná dôvodne. Vykonaným

dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný vystupoval ako konateľ spoločnosti KOMPLETSTAV, s.
r. o. a bol jedinou osobou zodpovednou za podanie daňového priznania k dani z pridanej hodnoty, ako
aj za neuhradenie vyčíslenej vlastnej daňovej povinnosti. V žalovanom období od novembra 2007 až
do marca 2009 podal daňové priznania, z ktorých vyplynula vlastná daňová povinnosť v celkovej výške15.968,46 € a nadmerný odpočet vo výške 736,64 €. Celkovo za žalované obdobie mal teda obžalovaný
v mene spoločnosti KOMPLETSTAV, s. r. o. uhradiť v prospech štátneho rozpočtu sumu 15.968,46
€. V konaní bolo preukázané na základe výsluchu obžalovaného i pracovníkov daňového úradu,

že obžalovaný túto povinnosť nesplnil a preto prebiehali exekučné konania vo vzťahu k spoločnosti
KOMPLETSTAV, s. r. o. pre nedoplatok na daniach. V uvedenom období spoločnosť KOMPLETSTAV
uhradila len jednu platbu na DPH, ktorá však bola započítaná na skorší nedoplatok a to úhradu
vlastnej daňovej povinnosti za október 2007. Ďalej znalkyňa potvrdila, že v žalovanom období na
úhradu daňového nedoplatku zo strany daňového úradu došlo k zápočtu výťažku z predaja hnuteľných

vecí a na základe písomného oznámenia daňového úradu (čl. 564) bolo potvrdené, že v exekučnom
konaní bol získaný výťažok v celkovej výške 2.124,15 €, z ktorého časť vo výške 1.796,91 € bol
preúčtovaný na daňový nedoplatok na DPH za mesiac november 2007 s dátumom úhrady 05. 03. 2010.
Zvyšná časť sumy bola preúčtovaná na náklady exekučného konania. Znalkyňa v znaleckom posudku
zohľadnila predmetný zápočet a vyčíslila nedoplatok na DPH v žalovanom období v celkovej výške
13.434,91 €. Ďalej mal súd znaleckým dokazovaním preukázané, že znalkyňa identifikovala účtovné

doklady, t. j. faktúry, na základe ktorých vznikla spoločnosti KOMPLETSTAV, s. r. o. predmetná daňová
povinnosť. Ďalej rovnako identifikovala úhrady od odberateľov a zistila, že v žalovanom období došlo
k uskutočneným zdaniteľným obchodom v celkovom objeme 188.626,19 € s DPH, z ktorej sumy bolo
odberateľmi uhradené 175.453,77 €. Z tejto sumy znalkyňa vyčíslila 19 %-nú DPH v sume 28.013,64
€. Hoci obhajoba spochybnila uvedený postup znalkyne, súd konštatoval, že znalkyňa postupovala

správne, pretože pokiaľ dochádza k úhrade vyfakturovanej čiastky, táto úhrada napriek tomu, že v sebe
neobsahuje špecifikáciu DPH, v sebe zahŕňa aj sumu DPH. Rovnako tak treba postupovať aj v prípade,
že dôjde len k čiastočnej úhrade, to znamená, že táto čiastočná úhrada v sebe zahŕňa aj príslušnú
DPH. Z uvedeného vyplynulo, že z uskutočnených zdaniteľných obchodov bola obchodnými partnermi
spoločnosti KOMPLETSTAV uhradená podstatná časť DPH vo výške 93 % a neuhradená časť k 31. 12.

2009 bola vyčíslená na celkovú sumu 2.103,16 €. Z uvedeného potom nepochybne vyplýva skutočnosť,
že spoločnosti KOMPLETSTAV boli v podstatnej časti uhradené sumy, z ktorých odvádzala DPH a to
v takej výške, ktorá jej umožňovala zaplatiť daňovú povinnosť na DPH (rozdiel medzi sumou 28.013,64
€ a sumou vlastnej daňovej povinnosti vo výške 13.434,91 €).

Obžalovaný sa v konaní bránil tým, že spoločnosť bola vo výrazne nepriaznivej finančnej situácii a z
tohto dôvodu neuhrádzal svoje pohľadávky, ktoré mal nielen voči daňovému úradu, ale aj voči svojim
odberateľom a ďalšie záväzky v súvislosti s vykonávaním obchodnej činnosti. Rovnako poukázal na to,
že pokiaľ znalkyňa brala do úvahy príjem do pokladne v zmysle znaleckého posudku, s obchodnými
partnermi vo vzťahu k spoločnosti Fridrich, s. r. o. bola taká prax, že vzájomné pohľadávky a záväzky

si vysporiadali len dokladovo t. j. vzájomným odovzdaním príjmových a pokladničných dokladov do
výšky súm, v ktorých sa ich vzájomné pohľadávky a záväzky stretli. Fyzicky však k prevzatiu finančných
prostriedkov nedošlo, čo bolo potrebné zohľadniť pri posudzovaní voľných finančných prostriedkov na
úhradu daňových nedoplatkov. Súd v tomto smere nariadil doplnok znaleckého posudku, v ktorom sa
znalkyňa vysporiadala aj s tvrdeniami obžalovaného vo vzťahu k údajným zápočtom so spoločnosťou

Fridrich. Znalkyňa konštatovala, že hoci v obchodnej evidencii sa nenachádzajú príslušné doklady,
ktoré by svedčili o vzájomných zápočtoch, možno tak vychádzať len na základe výpovede obžalovaného
s tým, že skutočne niektoré vzájomné príjmové a výdavkové doklady sa zhodovali čo do sumy aj
dátumov a teda bolo možné konštatovať, že takýmto spôsobom mohlo dôjsť k zápočtu vzájomných
pohľadávokatovcelkovejvýške56.276,21€.Ďalejznalkyňazistila,ženapriekvyjadreniuobžalovaného

na hlavnom pojednávaní, že nedošlo k žiadnemu zápočtu faktúr s firmou STAVEMAT, vyplynulo z
predložených dokladov, že takýmto spôsobom mohla byť započítaná vzájomná pohľadávka a záväzok
do výšky 3.874,03 €. To znamená, že celková suma, ktorá mala byť uhradená zápočtom bola vo výške
60.150,24 €. Z tejto sumy však treba odrátať čiastku 9.662,55 €, nakoľko sa týka úhrad pohľadávok
z faktúr za dodanie služieb uskutočnených v inom zdaňovacom období, ktoré nebolo predmetom

skúmania znalkyňou. Preto bolo možné zohľadniť iba sumu vo výške 50.487,69 €, z toho znalkyňa
vyčíslila DPH uhradenú pravdepodobným zápočtom v súhrnnej sume 8.061,03 €. Po zohľadnení tejto
čiastky na pôvodne zistenej skutočne vybranej a uhradenej dani na DPH vo výške 28.013,64 €, potom
znalkyňa upravila zistenú skutočne vybranú DPH na sumu 19.952,061 € (28.013,64 € - 8.061,03 €).
Pri porovnaní vlastnej daňovej povinnosti vyčíslenej na sumu 13.434,91 € znalkyňa konštatovala, že

ani zohľadnenie zápočtov tvrdených obžalovaným nemá vplyv na záver znaleckého posudku, že výška
skutočne vybranej a neodvedenej DPH za skúmané zdaňovacie obdobie je vyššia ako bola vlastná
daňová povinnosť daňového subjektu.Pokiaľ súd ďalej vyhodnocoval finančnú situáciu v spoločnosti KOMPLETSTAV, s. r. o., bolo preukázané,
že spoločnosť v analyzovanom období 2006 až 2009 vykazovala znaky platobnej neschopnosti, ktorá
však bola zapríčinená najmä nerentabilitou hospodárskej činnosti spoločnosti. Znalkyňa poukázala na

to, že výrazne poklesli výkony a tržby v roku 2007 a rapídne sa zhoršovala v roku 2008 až do apríla 2009,
odkedy už spoločnosť nebola hospodársky aktívna. Znalkyňa poukázala aj na to, že v analyzovanom
období spoločnosť evidovala neprimerane vysoké náklady a je pravdou, že podstatná časť týchto
nákladov 99 % tvorili prevádzkové náklady týkajúce sa predmetu podnikania spoločnosti. Spoločnosť
v roku 2006 a nasledujúce v roku 2007 až 2008 evidovala výrazný pokles tržieb na takú úroveň, že

znalkyňa vyslovila pochybnosť o tom, či v účtovných knihách spoločnosti boli účtované všetky skutočne
dosiahnuté prevádzkové výnosy, t. j. tržby za stavebné výkony. Pre porovnanie znalkyňa uviedla výnosy
za rok 2006 vo výške 1.032.000,00 €, v roku 2007 vo výške 444.000,00 €, v roku 2008 vo výške 6.000,00
€ a v roku 2009 vo výške 16.000,00 €. Náklady za rok 2006 boli vo výške 1.031.000,00 €, v roku 2007
vo výške 443.000,00 €, v roku 2008 vo výške 244.000,00 € a v roku 2009 vo výške 47.000,00 €. V tomto
smere je potom skutočne zarážajúci najmä rok 2008, kde náklady činili 244.000,00 € a výnosy činili len

6.000,00 €. Znalkyňa konštatovala, že v skúmanom období nastal výrazný medziročný pokles príjmov v
dôsledku poklesu výkonov, t. j. stavebných prác a súvisiaceho poklesu tržieb z predaja služieb. Pokiaľ
v tejto súvislosti súd vyhodnocoval pohľadávky spoločnosti KOMPLETSTAV, ktoré malo z obchodného
styku ku 31. 12. 2007 to bolo v sume 114.148,00 €, k 30. 06. 2008 to bolo v sume 123.924,00 €, k
31. 12. 2008 to bolo v sume 41.227,00 € a k 31. 03. 2009 v sume 50.817,00 €. Znalkyňa potvrdila, že

finančné problémy riešil spoločník, t. j. obžalovaný čiastočne vlastnými vkladmi do spoločnosti a tieto
spoločnosť následne použila na financovanie prevádzkových potrieb, najmä na mzdy, úhrady záväzkov
voči dodávateľom, úhrady daní a poistného, ako aj splátky bankového úveru. V sledovanom období
obžalovaný poskytol spoločnosti peňažné vklady v súhrnnej výške 110.424,00 € a vrátená mu bola časť
týchtovkladovvsume30.457,00€.Znalkyňakonštatovala,ževžalovanomobdobízistilaajneprimerane

vysokú zadlženosť spoločnosti, pri prehľade finančných tokov spoločnosti znalkyňa konštatovala, že
spoločnosť mala otvorené dva účty vo forme kontokorentných, ktoré v sledovanom období vykazovali
mínusové zostatky. Pokiaľ skúmala pohyb peňazí v pokladni, táto sa nachádza v plusových zostatkoch.
V rámci účtovných záznamov nezistila také platby uskutočnené v hotovosti z pokladne spoločnosti,
ktoré by bolo možné považovať za zjavne neopodstatnené pri hospodárení obchodnej spoločnosti. Na

základe uvedenej finančnej analýzy hospodárenia spoločnosti KOMPLETSTAV súd konštatoval, že hoci
spoločnosť sa nachádzala v nepriaznivej finančnej situácii, to ešte neznamenalo, že by nemala žiadne
prostriedky na chod spoločnosti počas žalovaného obdobia, ako aj prostriedky na uhrádzanie svojich
záväzkov.Pokiaľsaspoločnosťdostávadonepriaznivejfinančnejsituácie,jenarozhodnutízodpovednej
osoby, v tomto konkrétnom prípade konateľa, akým spôsobom sa ďalej bude vyvíjať činnosť spoločnosti,

akým spôsobom sa budú uhrádzať záväzky vyplývajúce z obchodnej činnosti spoločnosti a to nielen
voči obchodným partnerom, vlastným zamestnancom, ale aj záväzky voči štátu či odvodové povinnosti.
Na základe zisteného je zrejmé, že obžalovaný konal tak, že podstatnú časť príjmov vynakladal na
hospodársky chod spoločnosti, ktorý však bol zjavne nerentabilný. Napriek tomu, že od obchodných
partnerov vybral určenú daň na DPH, rozhodol sa tento príjem investovať do chodu spoločnosti napriek

tomu, že spoločnosť nevykazovala potrebný zisk na úhradu záväzkov. V tomto smere je nezanedbateľná
aj skutočnosť, na ktorú poukázala znalkyňa, že v žalovanom období práve spoločnosť vynakladala
neprimerane vysoké náklady na obchodnú činnosť, avšak príjem z obchodnej činnosti bol minimálny.
Pritom podľa vyjadrenia svedkyne A., pracovníčky Daňového úradu, problémy s plnením daňových
povinností mala spoločnosť už od roku 2006. Súd potom takéto konanie obžalovaného vyhodnotil tak,

že naplnil svojím konaním všetky znaky skutkovej podstaty zločinu neodvedenia dane a poistného podľa
ustanovenia § 277 ods.1, ods.2 písm. a/, písm. b/ Tr. poriadku, pretože bolo preukázané, že vybral od
svojich odberateľov DPH a túto zadržal a neodviedol určenému príjemcovi, pričom tak konal po dlhší
čas (§ 138 písm. b/ Tr. zákona) a následkom jeho konania je neodvedenie dane z pridanej hodnoty vo
väčšom rozsahu (§ 125 ods.1 Tr. zákona). Súd preto uznal obžalovaného v celom rozsahu za vinného

v zmysle podanej obžaloby.

Pri ukladaní druhu a výmery trestu súd vychádzal z ustanovenia § 134 ods.1, ods.4 Tr. zákona. K osobe
obžalovaného z dostupných registrov mal súd preukázané, že obžalovaný bol doposiaľ 3x stíhaný za
priestupky proti pravidlám cestnej premávky (1x v roku 2012, 2x v roku 2013). V registri trestov nemá

žiadny záznam. Súd preto priznal obžalovanému ako poľahčujúcu okolnosť to, že doposiaľ viedol riadny
život. Je zrejmé, že v osobe obžalovaného sa nejedná o zjavne kriminálne narušenú osobu, okrem toho
je všeobecne známou skutočnosťou, že v období rokov 2007 až 2009 došlo v spoločnosti k hospodárskej
kríze, ktorá ovplyvnila konanie mnohých obchodných spoločností negatívne a preto súd rozhodol vsúlade s ustanovením § 39 ods.2, ods.3 písm. e/ Tr. zákona, že trestná sadzba ustanovená Tr. zákonom
v rozpätí 3 až 8 rokov sa javí ako neprimerane prísna a obžalovanému súd ukladal trest podmienečný
pod dolnou hranicou trestnej sadzby vo výmere 2 rokov, ktorého výkon bol odložený na skúšobnú dobu

v trvaní 2 rokov. Počas skúšobnej doby bude obžalovaný povinný viesť riadny život, v opačnom prípade
mu bude hroziť, že uložený trest odňatia slobody bude musieť vykonať. Súd má zato, že takto uloženým
trestom je v dostatočnej miere naplnený účel trestu, individuálnej i generálnej prevencie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní odo dňa jeho oznámenia, cestou
tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Oznámením rozsudku je aj jeho vyhlásenie v

prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. poriadku).