Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. november 2014

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 2T/67/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714010346
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Dzúriková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6714010346.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudkyňa Okresného súdu Zvolen JUDr. Eva Dzúriková na hlavnom pojednávaní konanom dňa

18.11.2014 vo Zvolene v trestnej veci obžalovaného M. S., stíhaného pre prečin ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr.zákona, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný M. S., nar. XX.XX.XXXX vo D., bytom K. XX,

j e v i n n ý ,

že

dňa 25.01.2014 v čase o 21.30 h viedol ako vodič osobné motorové vozidlo tov. zn. Renault Megane,
ev.č. F. XXX P. po miestnej komunikácii smerom od K., časť J., okres F., k Obecnému úradu v K., kde bol
zastavený a kontrolovaný hliadkou OO PZ Hriňová, pričom sa odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie
návykovej látky, hoci by to nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie,

t e d a

pri výkone inej činnosti, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu
na majetku, sa odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva dychovou
skúškou, alebo orientačným testovacím prístrojom a odmietol sa podrobiť lekárskemu vyšetreniu
odberom a vyšetrením krvi, či nie je ovplyvnený návykovou látkou hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené
s nebezpečenstvom pre jeho zdravie,

č í m s p á c h a l

prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr.zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 289 ods. 2 Tr.zákona s použitím ust. § 46 Tr.zákona na trest odňatia slobody vo výmere 6

(šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr.zákona súd výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá
a podľa § 50 ods. 1 Tr.zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1,2 Tr.zákona súd obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti vedenia motorových
vozidiel akéhokoľvek druhu v trvaní 30 (tridsať) mesiacov. o d ô v o d n e n i e :

Dňa 15. 05. 2014 podal prokurátor na tunajšom súde obžalobu na obžalovaného M. S. pre prečin
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. Zákona, na tom skutkovom základe, že

dňa 25.01.2014 v čase o 21.30 h viedol ako vodič osobné motorové vozidlo tov. zn. Renault Megane,
ev.č. F. XXX P. po miestnej komunikácii smerom od K., časť J., okres F., k Obecnému úradu v K., kde bol
zastavený a kontrolovaný hliadkou OO PZ Hriňová, pričom sa odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie
návykovej látky, hoci by to nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie.

Nahlavnompojednávaní,konanomdňa18.11.2014obžalovanýpozákonnompoučeníučinilvyhlásenie

podľa § 257 ods. 1 písm. a) Tr. poriadku o tom, že je nevinný. Ku skutku uviedol, že dňa 25. 01.
2014 najprv v osobnom motorovom vozidle Renault Megane spal a to na prednom sedadle spolujazdca,
nakoľko bol po zabíjačke, bol špinavý a preto nešiel ani domov. Nevie čo sa s motorovým vozidlom dialo
až do momentu, keď sa prebral na výkrik Q. M. „pozor policajti“. Následne videl v interiéry vozidla odraz
majáku policajného auta, pristúpila k nemu policajná hliadka a začali ho kontrolovať ako vodiča. On z

vozidla vystúpil zo strany spolujazdca a príslušníkom PZ uvádzal, že on vozidlo nešoféroval, preto nebol
dôvod, aby pri sebe mal doklady od vozidla, či doklady preukazujúce jeho totožnosť. Na podrobenie
sa dychovej skúške ho policajná hliadka nevyzývala. Potom, čo Q. M. opustil vozidlo ho už obžalovaný
nevidel, takže nevie, kam odišiel. Skutočnosť, že on nešoféroval vozidlo obžalovaný uvádzal policajnej
hliadke niekoľkokrát, pričom ale neuviedol menovite žiadnu konkrétnu osobu, nakoľko nevedel, čo tým

môže spôsobiť. Uviedol akurát, že šoféroval niekto z rodiny. Keď Q.Á. M. z vozidla utiekol, toto nechal
so zhasnutými svetlami a vypnutým motorom. Následne, druhý deň po skutku šiel obžalovaný za Q. M.,
povedať mu, čo spôsobil svojím konaním, teda že mu bol zadržaný vodičský preukaz.

Svedkyňa - poškodená K. M. na hlavnom pojednávaní uviedla, že je vlastníčkou osobného motorového

vozidla Renault Magane. Je družkou obžalovaného, s ktorým žije v spoločnej domácnosti a majú spolu
dve deti. Priebeh skutku popísať nevedela, nakoľko s obžalovaným dňa 25. 01. 2014 ani nebola. Keď
prišla z práce domov okolo 20. 30 hod obžalovaný doma nebol, pričom nemá vedomosť, o koľkej v tú
noc prišiel domov, nakoľko ona už spala. O skutku vie len sprostredkovane od svojho brata, ktorý je
povedal, že si bez jej súhlasu požičal jej auto na to, aby sa odviezol do K.. Svedkyňa nevedela uviesť,

odkiaľ mal kľúče, zrejme boli v aute. Auto by svedkyňa svojmu bratovi nepožičala, nakoľko tento nemal
ani vodičské oprávnenie. Brat jej uviedol, že v aute mal byť okrem neho aj svedkynin partner, ktorý spal
na vedľajšom sedadle. Svedkyňa nárok na náhradu škody neuplatnila, nakoľko jej žiadna nevznikla.

Svedok V. R. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pracuje ako referent na OO PZ Hriňová. Dňa 25. 01.

2014 vykonával hliadkovú službu spolu s kolegom Ľ.L. W. a to v čase od 19. 00 do 7. 00 hod rannej.
Tu kolega v obci K. zastavoval prichádzajúce vozidlo dávajúc mu znamenie rukou červeným svetlom.
Na uvedenú výzvu na zastavenie však vodič nezastal, nespomalil, kolega musel z dráhy vozidla uskočiť
a zastavované vozidlo pokračovalo ďalej. Jednalo sa o osobné motorové vozidlo Renault Megane.
Po neuposlúchnutí výzvy obaja svedkovia nastúpili do služobného policajného vozidla a zastavované

vozidlo začali prenasledovať. Do auta nastúpili za pár sekúnd a vozidlo rýchlo dobehli. Ani na chvíľu ho
nestratili z dohľadu. Videli, kde vozidlo odbočuje, odbočili za ním a následne v ulici pri rodinnom dome
vozilo opäť zastavovali zapnutím svetelného znamenia „STOP“, na ktoré začalo vozidlo spomaľovať, až
nakoniec zastalo pri pravej krajnici. S policajným vozidlom zastali z ľavej strany zastavovaného auta,
aby vodič nemohol vystúpiť a utiecť a pristúpili ku kontrole vodiča. Tento vystúpil zo strany spolujazdca,

s hliadkou nespolupracoval, nemal pri sebe doklady totožnosti a odmietol sa podrobiť dychovej skúške.
Opakovane uvádzal, že on nešoféroval, preto nie je dôvod, na jeho kontrolu. Uvádzal rôzne vymyslené
mená a zjavne nesprávne dátumy narodenia. K hliadke začal byť arogantný a preto bola privolaná ďalšia
hliadka. I v prítomnosti tejto obžalovaný odmietol predložiť doklad totožnosti (žiadne nemal) a odmietol
podrobiť sa dychovej skúške. V tom čase sa na výzvu do rádiovysielačky okrem volanej hliadky dostavila

i hliadka dopravnej polície, takže v čase kontroly obžalovaného bolo prítomných šesť príslušníkov PZ
vykonávajúcich hliadkovú službu. Obžalovaný bol za účelom zistenia totožnosti predvedený na policajné
oddelenie, kde boli spísané zápisnice. Takto bolo zistené, že sa jedná o osobu M. S..

Svedok Q.N. M. uviedol, že je švagrom obžalovaného, resp. že obžalovaný je partnerom jeho sestry,

pričom bývajú spolu v jednej bytovke. Dňa 25. 01. 20114 okolo 21. 30 hod sa svedok rozhodol, že pôjdedo K. , preto vyšiel von a poobzeral sa, či tam náhodou nie je niekto s autom. Náhodou zbadal sestrino
motorové vozidlo, ktoré bolo odomknuté a v ktorom spal na sedadle spolujazdca obžalovaný. Tohto sa
svedok aj pokúšal zobudiť, avšak bezúspešne, preto auto naštartoval a šoféroval smerom do K.. Niekde

pri kostole ho prvýkrát zastavovala policajná hliadka a to príslušník PZ stojaci na ceste - červeným
svetlom. Svedok nezastal, pretože sa zľakol a pokračoval v jazde. Na križovatke odbočil doprava, keď
pri odbočovaní v spätnom zrkadle videl, že policajti nasadali do auta a že idú za ním. Následne sa sám
rozhodol odstaviť vozidlo, zastal pri kraji cesty a zakričal „policajti“. Z vozidla vystúpil a od tohto utiekol
tak, že preskočil plot a schoval sa v kríkoch. Odtiaľ videl, že pri sestrinom aute už stojí policajné auto.

Bez toho, aby sa ukázal, odtiaľ potajme odišiel preč. Na otázky upresnil, že policajné vozidlo bolo v čase,
keď on opúšťal Renault Megane cca 20 metrov za ním, akurát v zákrute. Na tom mieste, kde vozidlo
nechal odstavené, je verejné osvetlenie, kúsok odtiaľ vo dvore je lampa. Stihol ešte vypnúť motor, ale
či zhasol i svetlá, to uviesť nevedel. Poškodený nevedel uviesť, či obžalovaný mohol mať vedomosť o
tom, kto vozidlo šoféroval, nakoľko tento celú dobu driemal, neprebral sa. Keď svedok zakričal „policajti“,
okamžite opustil vozidlo a neregistroval, či sa obžalovaný prebudil alebo nie. Na druhý deň šiel svedok

sám za obžalovaným, priznať sa mu, že to bol on, čo šoféroval, pretože ho trápilo svedomie.

Svedok Ľ. W. na hlavnom pojednávaní uviedol rovnako ako v prípravnom konaní, že je zamestnaný ako
policajt na Obvodnom oddelení PZ v Hriňovej, pričom dňa 25. 01. 2014 vykonával hliadkovú službu s
kolegom V. Ľ., keď vykonávali námatkovú cestnú kontrolu vodičov zameranú na požívanie alkoholických

nápojov. Svedok okolo 21. 30 sa pokúsil v rámci uvedenej kontroly zastaviť osobné motorové vozidlo
Renault Megane a to tak, že sa postavil do strednej časti cesty a červeným svetlom vozidlo z dostatočnej
vzdialenosti zastavoval mávaním ruky v hornom polkruhu. Vozidlo najskôr začalo zostavovať, avšak
potom znova zvýšilo rýchlosť a svedok musel pred ním ustúpiť z cesty. Ako vozidlo prechádzalo, svedok
sa zameral na to, kto je vo vozidle. Jasne videl tvár vodiča a jasne videl i to, že vo vozidle sa iné

osoby nenachádzali. Ako vozidlo prešlo popri nich, s kolegom nasadli do auta, ktoré bolo po celú dobu
naštartované a vyrazili za Renaultom Megane. Boli od neho vzdialený cca 20 metrov, dobehli ho rýchlo.
Keď boli v tesnej blízkosti za týmto vozidlom, zapli nápis STOP, ktorým sa vodiča opätovne snažili
zastaviť. Vodič odbočil doprava a následne zastavil pri pravom okraji cesty. Ako vozidlo zastavoval,
svedok pristavil policajné služobné vozidlo do tesnej blízkosti, pri jeho ľavej bočnej strane, aby vodič

nemoholzvozidlaujsť. Akosvedokpristúpilkvozidlu,videl,akosivodičpresadánasedadlospolujazdca
a potom následne vystúpil von z vozidla cez dvere spolujazdca. Svedok, spolu s kolegom Ľ., pristúpili
k vodičovi a vyzvali ho na predloženie dokladov totožnosti a tiež dokladov od vozidla. Túto výzvu
nerešpektoval, opakovane uvádzal, že vozidlo on nešoféroval, uvádzal nezmyselné dátumy narodenia
a mená. Kolegovi Ľ. uvádzal, že ho „vyzlečie“ z uniformy. Následne boli dané tejto osobe výzvy na

podrobenie sa dychovej skúške na alkohol, čo on striktne odmietol s odôvodnením, že nie je vodičom. Na
základe jeho správania bola cez vysielačku privolaná ďalšia hliadka OO PZ Hriňová, avšak na hlásenie
z rádiovysielačky sa dostavila i ďalšia hliadka dopravnej polície zo D., ktorá bola poblíž. I po príchode
uvedených dvoch hliadok bol vodič vozidla opakovane vyzývaný na predloženie dokladov, ako aj na
dychovú skúšku na alkohol či lekárske vyšetrenie odberom, avšak toto opätovne odmietal s rovnakým

odôvodnením. Následne za účelom zistenia totožnosti osoby bol tento predvedený na OO PZ Hriňová,
kde bolo zistené že sa jedná o osobu M. S..

Svedok F. A. na hlavnom pojednávaní uviedol, že je zamestnaný ako policajt na Okresnom dopravnom
inšpektoráte vo Zvolen. Dňa 25. 01. 2014 vykonával služby formou motohliadky a to s kolegom Q. C..

Okolo 21. 40 hod sa nachádzali v meste Hriňová pri miestnej mliekárni, a vtedy cez rádiostanicu počuli
policajnú hliadku kolegov z OO PZ v Hriňovej, že v obci K. vykonali zastavenie vozidla, ktorého vodič javí
známky požitia alkoholu, pričom sa voči hliadke správa arogantne a agresívne. Preto sa ihneď presunuli
do obce K., kde zistili, že tým zastaveným vozidlom je Renault Megane. Kolegovia z OO PZ stáli pri
zastavenom vozidle a rozprávali sa s vodičom, ktorého opakovane niekoľkokrát vyzývali aby sa podrobil

dychovej skúške na alkohol, taktiež aj lekárskemu vyšetreniu odberom krvi. Tento muž to jednoznačne
odmietal, rovnako ako odmietol preukázať svoju totožnosť. Na miesto prišla aj ďalšia policajná hliadka z
S.. Následne kolegovia z S. uvedenú osobu predviedli na OO PZ Hriňová za účelom zistenia totožnosti
osoby. Svedok uviedol, že do konania prítomnej hliadky nijako nezasahovali, avšak boli prítomní pri
tom, ako tejto osobe boli dávané opakované výzvy na podrobenie sa dychovej skúške resp. lekárskemu

vyšetreniu spojenému s odberom krvi.

Na hlavnom pojednávaní bolo ďalej vykonané dokazovanie čítaním listinných dôkazov a to úradný
záznam. Na čl. 32, zo dňa 25. 01. 2014 spísaný ppráp. V. Ľ. k okolnostiam kontroly vodiča M. S.,z ktorého vyplýva, že menovaný bol zastavený policajnou hliadkou, pričom nerešpektoval výzvu na
podrobeniu sa dychovej skúške, resp. lekárskemu vyšetreniu spojenému s odberom krvi. Súd ďalej
oboznámil so Správou o výsledku objasňovania priestupku/záznam o skutku zo dňa 25. 01. 2014.

Z evidenčnej karty vodiča M. S., vyplýva že tomuto od roku 2006 bola uložená bloková pokuta celkom
trinásťkrát, pričom v evidenčnej karte nie je evidovaný žiadny trestný čin a žiadny z priestupkov nebol
spáchaný závažným spôsobom konania, v súvislosti s požitím alkoholických nápojom. Zo správy na
obvineného podaného Okresným úradom Zvolen je zrejmé, že v evidencii uvedeného nemá od roku

2007 žiadny záznam o priestupku. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR
vyplýva,žeobžalovanýmáodroku2010dosúčasnostievidovanýchpäťpriestupkovprerôzneporušenia
pravidiel cestnej premávky podľa zák. č. 8/2009 Z.z.

Z odpisu z registra trestov na čl. 42 vyplýva jedno odsúdenie obžalovaného tunajším súdom pod sp. zn.
2T/81/09 pre trestný čin výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Tr. zákona č. 140/1961 Zb. v súbehu s trestným

činom ublíženia na zdraví podľa § 222 ods. 1 Tr. zákona č. 140/1961 Zb. , kde bol obžalovanému
ukladaný podmienečný trest vo výmere 2 rokov s určením skúšobnej doby v trvaní dvoch rokov, do 02.
07. 2011. Súd na hlavnom pojednávaní prečítal i odpis z registra trestov aktualizovaný ku dňu hlavného
pojednávania, z ktorého už vyplynula i tá skutočnosť, že dňa 02. 07. 2012 bolo rozhodnuté o osvedčení
a na obžalovaného sa hľadí, akoby nebol odsúdený.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie potrebné na objasnenie skutkového stavu veci
tak, aby umožnilo spravodlivé rozhodnutie v súlade s ust. § 2 ods. 10 Tr. poriadku a dôkazy hodnotil
jednotlivo, ako aj v ich súhrne v zmysle ust. § 2 ods. 12 Tr. poriadku.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že skutok sa stal tak, ako je popísaný v obžalobe a že
tento spáchal obžalovaný. V danej veci boli produkované dva druhy dôkazov a to usvedčujúce, ktorými
boli výpovede svedkov: Ľ., A., W. a na strane druhej dôkazy svedčiace v prospech obžalovaného
(oslobodzujúce) a to výpovede svedkov Q. M. a nepriamo i výpoveď svedkyne M.. Je potrebné uviesť,
že svedkovia svedčiaci v prospech obžalovaného majú k obžalovanému blízky vzťah. Svedkyňa M. je

družkou obžalovaného a svedok Q. M. je brat menovanej svedkyne.

Svedkovia V. Ľ. P. Ľ. W. vo svojich výpovediach, ako v prípravnom konaní, tak aj na hlavnom
pojednávaní zhodne uviedli, že vodiča, ktorý šoféroval osobné motorové vozidlo Renault Megane videli
do tváre už v čase jeho prvého, neúspešného zastavovania, pričom sa jednalo o totožnú osobu, ktorú

neskôr kontrolovali ako vodiča. Na danom mieste bolo pouličné osvetlenie, a v tom dôsledku dobrá
viditeľnosť. Svedok Ľ.Í. W. dokonca uviedol, že na tvár vodiča a interiér vozidla sa osobitne zameral
potom, čo vozidlo nezastavilo, dokonca zvýšilo rýchlosť a tomuto musel uskočiť z cesty. Obaja
svedkovia uviedli, že po neuposlúchnutí výzvy, okamžite, za pár sekúnd nastúpili do svojho služobného
vozidla, ktoré bolo naštartované, predmetné motorové vozidlo sledovali, mali ho stále na dohľad a

pomerne rýchlo ho dobehli do tesnej blízkosti. Keď sa k vozidlu približovali, toto bolo ešte v pohybe a
až na výstražné svetelné znamenie, celkom zastalo. To znamená, že je vylúčené, aby akákoľvek osoba
z auta vystúpila. Tu súd poukazuje na výpoveď svedka M., ktorý uviedol, že keď vozidlo opúšťal, vypol
motor, pričom policajné auto mohlo byť cca 20 metrov za ním, toto videl v spätnom zrkadle. Po opustení
vozidla preskočil plot a schoval sa v kríkoch. Už samotná výpoveď vyslúchnutého svedka nedáva reálny

základ možnosti takejto verzie. Pri vzdialenosti 20 metrov, pokiaľ svedok videl približujúce sa policajné
auto, so zapnutými stretávacími svetlami, osobu unikajúcu z vozidla by rovnako musela vidieť policajná
hliadka. Členovia hliadky však uviedli, že vozidlo zastavovali červeným svetlom STOP, až na takúto
výzvu vozidlo zastalo, pričom žiadna osoba z auta nevystúpila, naopak, svedok W. videl, ako sa vodič
zastavovaného vozidla presúva zo sedadla vodiča na sedadlo spolujazdca, odkiaľ napokon aj vystúpil.

Touto osobou bol práve obžalovaný M. S.. O tejto skutočnosti zhodne vypovedali svedok R. P. W., ktorí
vozidlo zastavovali. Navyše, i z časového hľadiska je vylúčené, aby svedok M. stihol : s vozidlom zastať,
vypnúť motor, z vozidla vystúpiť, zatvoriť dvere, pribehnúť od vozidla k plotu, tento preskočiť a schovať
sa v kríkoch (bez toho, aby si to ktokoľvek všimol) a to za čas, pokiaľ služobné policajné vozidlo prešlo
dráhu cca 20 metrov (ako sám vypovedal), pričom obe vozidlá boli stále nadohľad, nebola medzi nimi

žiadna prekážka.

Súd neuveril výpovedi svedka Q. M., o tom, že motorové vozidlo náhodne našiel otvorené, so spiacim
obžalovaným na sedadle spolujazdca a s kľúčmi od vozidla. Je málo pravdepodobné, že svedkovi saobžalovaného nepodarilo zobudiť, že sa tento nezobudil ani potom, čo svedok mal nasadnúť do vozidla,
zatvoriť dvere, toto naštartovať prejsť s ním značný kus cesty. Obžalovaný sa mal zobudiť až na výkrik
„policajti“, keď svedok mal urýchlene opustiť vozidlo a utiecť. Obžalovaný však po takomto náhlom

precitnutí, okamžite mal vedomosť o tom, že vozidlo šoféroval svedok Q. M..

Ďalším, avšak neprehliadnuteľným rozporom vo výpovediach učinených v prospech obžalovaného je
rôzny popis udalostí zo dňa nasledujúcom po skutku. Pokiaľ obžalovaný na otázku uviedol, že na druhý
deň, 26. 01. 2014 sám, z vlastnej iniciatívy išiel za Q. M., aby ho presvedčil, nech sa tento prizná, nech

nesie zodpovednosť sám, odlišne na rovnakú, sudkyňou položenú otázku odpovedal svedok Q. M.,
ktorý uviedol, že dňa 26. 01. 2014 išiel práve on za obžalovaným, aby sa mu priznal, pretože „ho hrýzlo
svedomie“. Napriek tomu, že obžalovaný najprv na položenú otázku odpovedal jasne a s istotou, pri
výzve na odstránenie uvedeného rozporu, napokon uviedol, že si už nepamätá, „kto za kým išiel“.

Obžalovaný na svoju obranu vypovedal okrem iného i o tom, že príslušníkmi PZ nebol ani jeden krát

vyzvaný na podrobenie sa dychovej skúške. Súd na hlavnom pojednávaní vyslúchol k tejto otázke
troch svedkov, pričom títo boli v čase skutku členovia dvoch rôznych hliadok, ktoré na miesto skutku
prišli postupne. Všetci vyslúchnutí svedkovia (Ľ., W., A.) zhodne uviedli, že výzva obžalovaného na
podrobenie sa dychovej skúške bola daná niekoľkokrát, opakovane. Obžalovaný ju však vždy odmietol.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal súd jednoznačne a presvedčivo preukázané, že
obžalovaný spáchal skutok tak, ako bol popísaný v obžalobe, preto obžalovaného uznal za vinného z
prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. Zákona.

Podľa § 289 ods.1 Tr. Zákona , kto vykonáva v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom

návykovej látky, zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí
alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

Podľa § 289 ods. 2 Tr. Zákona, rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto sa pri výkone zamestnania
alebo inej činnosti uvedenej v odseku 1 odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky,

ktoré sa vykonáva dychovou skúškou alebo orientačným testovacím prístrojom alebo sa odmietne
podrobiť lekárskemu vyšetreniu na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva dychovou skúškou alebo
orientačným testovacím prístrojom, alebo sa odmietne podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a a
vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri
vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie.

Za prečin podľa § 289 ods. 2 Tr. Zákona možno ukladať trest odňatia slobody až do jedného roka. V
postoji obžalovaného k prejednávanému skutku, ako ani v okolnostiach jeho spáchania súd nevzhliadol
na strane obžalovaného žiadnu poľahčujúcu okolnosť. Z odpisu z registra trestov obžalovaného síce
vyplýva jeden predchádzajúci záznam, ale uvedené je zahladené, preto súd naň neprihliadol. U

obžalovaného tak nevzhliadol ani žiadnu priťažujúcu okolnosť.

Tu súd pre úplnosť poukazuje na priebeh trestného konania predchádzajúci vykonanému hlavnému
pojednávaniu, keď súd po podaní obžaloby vydal trestný rozkaz a tento procesným stranám riadne
doručil. Proti uvedenému trestnému rozkazu obvinený podal odpor, v dôsledku čoho sa trestný rozkaz

zrušil a vo veci bol vytýčený termín hlavného pojednávania. Z dôvodu rôzne ospravedlnených a
odôvodnených neprítomností obžalovaného a jeho obhajcu, súd päťkrát zrušil termín hlavného
pojednávania a hlavné pojednávanie otvoril a vykonal v prítomnosti obžalovaného (a jeho obhajcu)
až s odstupom štyroch mesiacov od prvého vytýčeného termínu hlavného pojednávania. Na
hlavnom pojednávaní obžalovaný ani na moment nepripustil akékoľvek porušenie zákona, vystupoval

konfrontačne voči vyslúchaným svedkom a to i počas vedenia výsluchu. V čase skutku mal podľa
zhodných výpovedí svedkov arogantné správanie voči službukonajúcej hliadke, keď táto si napokon
k riešeniu skutku privolala i posilu (reálne sa na miesto dostavili a tu zotrvali až dve ďalšie policajné
hliadky), pričom jednotlivým konajúcim policajtom adresoval vyjadrenia, že „ich vyzlečie z uniformy“ a
podobne.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní i vo svojej záverečnej reči uviedol, že je šoférom z povolania a
nebude pykať za chybu niekoľko iného, avšak práve vzhľadom na povolanie obžalovaného, pri výkone
ktorého je priamo zodpovedný za životy a zdravie iných osôb, je dôvodné od obžalovaného očakávať,že si musí byť vedomý závažných dôsledkov takéhoto protiprávneho konania. V zmysle platnej právnej
úpravy je rovnako prísne trestné odmietnutie podrobiť sa dychovej skúške alebo inému vyšetreniu
(spojenému s odberom krvi alebo iného biologického materiálu), ako samotné vedenie motorového

vozidla v stave vylučujúcom spôsobilosť privodeným vplyvom návykovej látky (teda napríklad pod
vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky). Vzhľadom na uvedené, ako aj na postoj obžalovaného k
prejednávanému skutku, súd obžalovanému uložil podmienečný trest odňatia slobody vo výmere šesť
mesiacov ( pri možnosti ukladať takýto trest až do jedného roka), pričom vzhľadom na predchádzajúci
život obžalovaného určil skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov (keď túto mohol ukladať až v trvaní päť

rokov). Vzhľadom na správanie obžalovaného, nebol dôvod ukladať trest pri spodnej hranici trestnej
sadzby a súd tak uložil podmienečný trest odňatia slobody v trvaní šesť mesiacov, teda v polovici trestnej
sadzby vyplývajúcej zo zákona.

Vzhľadom na charakter trestného činu súd ukladal i trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu v trvaní tridsať mesiacov. Podľa ust. § 61 ods. 1 Tr. Zákona súd môže uložiť takýto

trest v trvaní od jedného roka až do desať rokov. Pôvodne vydaným trestným rozkazom súd uložil takýto
trest v trvaní 18 mesiacov. Avšak, poznajúc postoj obžalovaného k žalovanému skutku, prejavený na
hlavnom pojednávaní, súd mal za to, že je namieste trest zákazu činnosti dlhšieho trvania, nakoľko len
taktouloženýtrestmôžemaťskutočnevýchovnýefektnaobžalovanéhoazároveň sanímnaplnífunkcia
ochrany spoločnosti pred obdobným protiprávnym konaním (ochranná funkcia trestu). V danom prípade

i trest dlhšieho trvania (teda 30 mesiacov) je trestom ukladaným v dolnej polovici trestnej sadzby, resp.
výmery trestu.

Svedkyňa poškodená M., ktorá je vlastníčkou predmetného osobného motorového vozidla Renault
Megane v prípravnom konaní žiadny nárok na náhradu škody neuplatnila a na tomto svojom postoji

zotrvala aj na hlavnom pojednávaní, preto súd o škode nerozhodoval.

S poukazom na uvedené dôvody súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V

prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť

výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu;
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.