Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 13, 2014

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 3T/140/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614010466
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Lóška

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2014:6614010466.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec na hlavnom pojednávaní konanom 13. novembra 2014 samosudcom JUDr.

Ladislavom Lóškom

r o z h o d o l :

Obžalovaný U. X. , nar. XX.XX.XXXX v W., trvale bytom D., H. G.XX/XX, A.

u z n á v a s a z a v i n n é h o ž e

ako konateľ úpadcu spoločnosti S. I. X. približne od obdobia jún 2010 a preukázateľne od obdobia
11.05.2011 až doposiaľ v D., preberal od nájomcov nehnuteľností majetku úpadcu nájomné, na ktorých
prevzatie však mal oprávnenie len do mája 2011, nakoľko správca konkurznej podstaty U.. U. C., ktorý
bol ustanovený do funkcie správcu dlžníka S. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
2R4/2009 dňa 11.12.2009, na základe svojich zákonných právomocí rozhodol, že predmetné platby od
nájomcov vyberať nemôže, avšak tieto aj napriek zákazu naďalej vyberal a prevzaté nájomné nevydal do

pokladne spoločnosti S., ale s ňou svojvoľne disponoval a naďalej aj s určitou pokladničnou hotovosťou
neoprávnene disponuje, a to až doposiaľ, pričom ku dňu uznania dlhu 01.10.2012 nevydal do konkurznej
podstaty hotovosť vo výške 13.917,14 Eur, ktorej nevydaním spôsobil škodu na konkurznej podstate
úpadcu S. v celkovej výške 13.917,14 Eur,

t e d a

- maril konkurzné konanie tým, že nevydal vec patriacu do konkurznej podstaty a spôsobil ním väčšiu
škodu,

t ý m s p á c h a l

- prečin marenia konkurzného alebo vyrovnacieho konania podľa § 243 ods. 1 písm. c, ods. 2 Tr. zák.,

Podľa § 40 ods. 1 písm. a Tr. zák. súd u obžalovaného upúšťa od potrestania.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodeného správcu konkurznej podstaty úpadcu S. so svojím nárokom
na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie. o d ô v o d n e n i e :

Po otvorení hlavného pojednávania sa obžalovaný aj prokurátor vyjadrili, že nechcú konať o dohode o
vine a treste.

Obžalovaný neurobil žiadne vyhlásenie, uviedol, že na svojich predchádzajúcich výpovediach z
prípravného konania trvá, opakovane tvrdil, že finančné prostriedky boli použité na úhradu nákladov
na spoločné priestory patriace majetku spoločnosti, správca ich však nechce uznať a žiada o ich
úhradu. Výber finančných prostriedkov vykonával a použil ako konateľ spoločnosti S. I. v zmysle
zákona o konateľoch a v zmysle aj zákona o reštrukturalizácii a konkurze, finančné prostriedky boli
použité na spoločné priestory, a týkali sa opravy, ochrany, údržby a stráženia. Spoločnosť S. I. bola

v reštrukturalizácii, čiže účty boli zablokované, a zostali zablokované aj po vyhlásení konkurzu k
15.12.2009, takže platby od nájomníkov pred konkurzom aj po konkurze vyberal on, a uhrádzal všetky
bežné náklady na ochranu, údržbu, na chod spoločnosti, resp. budovy H.. Toto správcovi vyhovovalo,
lebo správca má sídlo v M.. Správca sa so všetkými dotazmi, námetmi a všetkým, čo sa dialo v H.,
obracal na neho, takže správca mu nezakázal vyberať nájomné. Po vyhlásení konkurzu postupne

účty v lučeneckých bankách boli zrušené a správca otvoril účet v H. X. a oboznámil ho, aby povedal
nájomníkom, že nájomné môžu platiť na tento účet. On nikdy nemal zákaz od pána C. vyberať finančné
prostriedky, on sa však všemožne snažil, aby nájomníci platili, niektorí nájomcovia mu platili týždenne, za
to obdobie on finančné prostriedky odvádzal pre pána správcu, poukazoval ich na účet v D. ako konateľ,
keď vkladal finančné prostriedky na účet, tak ich vkladal bez poplatku. Rozdiel na pokladni považoval za

evidenčný rozdiel, lebo vedel, že niektoré položky, ktoré on zaplatil, neboli v pokladni zachytené, lebo sa
buď nejakým nedopatrením nedostal doklad od P. do účtovníctva, a táto procedúra, kým on z P. dostal
doklad, trvala aj pol roka, a podobné to bolo aj s inými položkami. On správcovi niekoľkokrát mailoval,
písal, zasielal príjmové doklady, ktoré odovzdal priamo jemu, určité finančné prostriedky sa však do
zúčtovania v pokladni nedostali. Táto prax bola dobrá dovtedy, kým on nezahlasoval za odvolanie pána

C., lebo ako člen F. M. dosť veľa finančných prostriedkov vložil do spoločnosti. Že prečo uzatvoril uznanie
dlhu so správcom, k tomu dodal, že on o sebe tvrdil, že on nie je dlžníkom, nikto ho nenútil síce podpísať
uznanie dlhu, celá H. aj pasáže patrili majetku S. I., v nájomných zmluvách je položka, kde nájomníci
platili aj nájomné za služby, za údržbu, ochranu, takže on postupoval v zmysle zákona a v zmysle zmlúv.
Čo sa týka dlžnej sumy vo výške 13.917,14 Eur k tomu uviedol, že aj keď sa v tejto veci cíti byť nevinný,

a nemal osobný prospech, ani nikdy finančné prostriedky nepoužil na osobnú potrebu, práve opačne,
ešte si vybral aj osobný účet na sumu 3.300 Eur a ďalej si požičal 2.600 Eur zo spoločnosti L., ktoré do
dnešného dňa nesplatil, napriek tomu, že je nevinný, dobrovoľne splácal tento dlh zo svojej mzdy po 500
Eur. K odbornému posudku dával námietku, avšak s touto námietkou sa dostatočne nezaoberali, lebo si
myslí, že odborný posudok bol robený popisovým spôsobom, znalkyňa sa vôbec nezaoberala otázkami,

ktoré on uvádzal v korešpondencii, nezaoberala sa s tým, že v evidenčnom rozdiele sú aj položky, ktoré
sa netýkajú nájmu za majetok, lebo celá budova hotela H., celý ten komplex, patril spoločnosti S. I. a
zabezpečovacou zmluvou celý hotel prešiel do majetku S., čiže nepatrí do majetku spoločnosti S. I.. K
dnešnému dňu eviduje nezaplatených cca. 500 Eur U.. C.. Obhajca doplnil obžalovaného, že čo nepatrí
správcovi konkurznej podstaty je 6.961,58 Eur, lebo to patrilo spoločnosti S. X.o si uplatnil U.. C. sumu

1.352,69 Eur predstavuje škodu po odrátaní zrážok mzdy, ktoré vykonával klientovi, čiže celá suma bola
znížená o zrážky zo mzdy klienta od uznania dlhu, k tomu doložili aj ďalšie dôkazy, z ktorých má vyplývať,
že do konkurznej podstaty nepatrí nájom od nájomcov: B. T.. Sú to nájomné zmluvy s nimi uzatvorené, a
celkovo vyčíslili čiastku, ktorá mala byť uhradená v sume 13.620,68 Eur , tieto priestory sú od 03.09.2007
vo vlastníctve spoločnosti S. a zmluvy boli uzavreté na dobu určitú 12.03.2009, čiže v čase uzavretia

nájomných zmlúv, ako aj dodatkov, úpadca nebol vlastníkom prenajímaných nehnuteľností a majú za to,
že táto zmluva je neplatná, vychádzajúc z § 67 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, takže príjem z
nájmu vecí, ktoré nepatria do podstaty, nemôže byť príjem podstaty.

U.. U. C. uviedol, že po vyhlásení konkurzu prešlo právo nakladať s majetkom na neho ako správcu
konkurznej podstaty, v čase vyhlásenia konkurzu okrem iných jedným zo zamestnancov bol aj

obžalovaný,ktorýmaluzatvorenúpracovnúzmluvunafunkciuekonomickýpracovník.Včasevyhlásenia
konkurzu úpadca vo svojich priestoroch, ktoré spísal do konkurznej podstaty, tieto priestory prenajímal rôznym subjektom, bolo praxou, že nájomné obžalovaný prijímal od nájomcov v hotovosti, a to zrejme
z toho dôvodu, že by tieto finančné prostriedky nemohli byť postihnuté výkonom rozhodnutia, vzhľadom
na vzdialenosť sídla kancelárie v M. a zabezpečovania príjmu do konkurznej podstaty považoval za

účelné a hospodárne, aby obžalovaný v tejto činnosti pokračoval, a to aj s prihliadnutím na to, že je
konateľom úpadcu, dôvodne predpokladal, že všetky finančné prostriedky mu bude odovzdávať tak, ako
mu to uložil. Po vyhlásení konkurzu zriadil osobitný účet úpadcu, na ktorý účet boli vkladané všetky
príjmy z konkurzu. Obžalovaný mal povinnosť uhrádzať všetky bežné výdavky spojené s konkurzom,
ktoré bolo potrebné uhrádzať v hotovosti, a zostatok finančných prostriedkov mal buď vkladať na účet,

alebo mu ich mal v hotovosti odovzdať. Ako bežné výdavky boli poštovné, platby za dodávku vody,
elektrinu, ktoré súviseli s bežnou prevádzkou tých priestorov, a boli pohľadávkami proti podstate, nie je
možné z príjmov konkurznej podstaty uhrádzať iné pohľadávky ako pohľadávky proti podstate, ako sú
definované v zákone o konkurze a reštrukturalizácii. Postupom času získal podozrenie, že nie všetky
finančné prostriedky mu obžalovaný odvádza, či už v hotovosti alebo vkladom na účet, mal prehľad
o predpokladaných príjmoch, a samozrejme všetky výdavky, ktoré mali byť uhrádzané, prichádzali na

adresu jeho kancelárie, takže mal prehľad aj o týchto výdavkoch, vo všeobecnosti príjmy mali byť
vyššie ako predpokladané výdavky, a keďže začali byť nedoplatky, tak získal to podozrenie, že nie sú
mu odvádzané všetky príjmy, ktoré obžalovaný získal, toto podozrenie sa zvýšilo po tom, keď vyzýval
nájomcov na úhradu dlhovaných súm, a niektorí sa bránili tým, že finančné prostriedky už odovzdali
obžalovanému. Po zistení týchto nedostatkov usmernil väčšinu nájomcov, aby tieto platby zasielali

bezhotovostne na účet, bolo to v tom čase, keď získal toto podozrenie s tým, že v tomto období ako
je datované, prevzal pokladňu do mája 2011. Keď to zistil, zakázal obžalovanému vyberať nájomné.
Pri speňažovaní konkurznej podstaty je nevyhnutné majetok speňažiť s vynaložením čo najnižších
nákladov,pritejčinnosti,ktorásavykonávavkonkurzeaosemhodinovompracovnomčasepovažovalza
účelné aj iné činnosti, a to, aby vyberal tieto príjmy, obžalovaný do toho obdobia viedol celé účtovníctvo.

To, či zakázal alebo nezakázal obžalovanému vyberať finančné prostriedky, podľa jeho názoru nemá
žiaden význam pre posudzovanie jeho konania, lebo jednoznačne tú sumu ktorá bola ním vybratá v
hotovosti a nebola daná do pokladne, neodovzdal. On mu potom zakázal vyberať v hotovosti, avšak je
zrejmé, že aj potom vyberal hotovosť. Z dohody o uznaní dlhu vyplýva, že k tomu dátumu, kedy uznal dlh,
to boli finančné prostriedky, ktoré vybral a neodovzdal do pokladne. Jeho argumentácie sa menili a boli

rôzne, od počiatku boli tie, že tieto finančné prostriedky použil pre spoločnosť F. M., ktorá bola jedným z
nájomcov v týchto priestoroch. Ďalšia obrana bola tá, že on mu zasielal jednostranný zápočet na údajne
vyčíslené nadčasy za obdobie od vyhlásenia konkurzu, pričom dôvod na nadčasy nebol, ďalšia obrana
zo strany obžalovaného bola, že F. M. dodával nejaké služby, ktoré on ako správca bol povinný F. M.
zaplatiť. Aj dohoda o uznaní dlhu bola jeho ústretovým krokom, dodnes je obžalovaný zamestnancom,

každý mesiac si vypláca výplatu v hotovosti, aj keď v pokladni nie je hotovosť, on si vypláca imaginárne
peniaze, ďalej uviedol, že konkrétne nevie špecifikovať, že obžalovaný, ktoré konkrétne sumy, ktoré
vybral od nájomcov, do pokladne nedal, na vysvetlenie dodal, že napríklad, obžalovaný keď mal vybrať
10.000 Eur, z toho odovzdal 5.000 Eur, takže nedá sa konkrétne uviesť, či tá suma, čo mu odviedol, od
ktorých nájomcov bola. Jemu oprávnene vzniklo právo, aby nájom od všetkých nájomcov do konkurznej

podstaty prijal. Nič nemení fakt, že niektorí nájomcovia boli v priestoroch, ktoré do konkurznej podstaty
nenapísal, existujú na to rozhodnutia, že je vecou oprávneného vlastníka, aby sa voči nemu domáhal
bezdôvodného obohatenia.

Znalkyňa G.. B. U. uviedla, že na svojom odbornom vyjadrení v plnom rozsahu trvá, k tomu na dotaz
obhajcu, ktorý jej predložil nájomné zmluvy, uviedla, že niektoré nájomné zmluvy pri vypracovaní

odborného vyjadrenia boli, či boli všetky nájomné zmluvy, to na 100 % potvrdiť nevedela. Pri vypracovaní
znaleckého posudku postupovala podľa toho, ako bola položená otázka, v odbornom vyjadrení príjmy
z nájmu započítala v rámci znaleckého dokazovania, ona dostala otázku: „Zadefinovať príjmy, ktoré
obžalovaný vybral od nájomcov od júna 2010 až doposiaľ a súčasne vyčísliť najvyšší schodok?“, podľa
nej otázka by mala znieť: „Preveriť hmotný investičný majetok spoločnosti S. I. a zistiť, či vlastní všetky

tie objekty, za ktoré objekty prijala spoločnosť S. I. nájom?“, ona majetok nepreverovala, iba príjem z
nájmu. Na ďalšiu otázku obhajcu, či zohľadnila pri určení schodku aj nájomné za prenájom priestorov
od nájomcov: B. T., O. G., S. O. a B. Q., uviedla, že na takto položenú otázku nevie dať odpoveď, na
pána Q. si pamätá, že tam bol, lebo ho pozná. Na základe príjmových dokladov všetky príjmy z nájmu
započítala do tohto príjmu. Na ďalšiu otázku, že koľko by mala byť celková škoda, ak by sa zohľadnili aj

tie príjmy, znalkyňa uviedla, že aby vedela dať odpoveď na takto položenú otázku, musela by preveriť
celý hmotný investičný majetok spoločnosti S. I., ktoré objekty vlastní S. I. a tie príjmy, ktoré uviedla v odbornom vyjadrení na čl. 4 až 11 s nájomnými zmluvami a následne v súvahe, ktorý majetok eviduje
v percentách, nevie na to odpovedať, na to by potrebovala súvahu a evidenciu majetku a hmotného
investičného majetku. Odborné vyjadrenie vypracovala za obdobie od júna 2010 až do 2012 aj toho

uznania dlhu 11.05.2011, a najväčší schodok bol 16.535,40 Eur, a do 01.10.2012 ten rozdiel klesol na
13.917,14 Eur. V tejto súvislosti uviedla, či tie príjmy patrili, alebo nepatrili z pohľadu účtovníctva, či
vlastnil hmotný investičný majetok, teda tie objekty S. I. v úpadku alebo nie, tie príjmy boli zaplatené, a
ide teda o to, že tie peniaze chýbali, predpokladá, že neboli zaplatené duplicitne. Či sem patrili právne,
alebo nepatrili, to nie je otázka pre znalkyňu. Účtovne boli zaplatené a v skutočnosti podľa uznania dlhu

by mali byť tu.

Súd ako dôkaz prečítal zápisnicu o trestnom oznámení, zmluvu k užívaniu technickej infraštruktúry,
e-mailovú komunikáciu, pokladňu, knihu záväzkov, konečný zoznam veriteľov, predložené doklady,
platobný rozkaz, odpor proti platobnému rozkazu, uznanie dlhu a dohodu o splatení dlhu, výzvy,
odpovede na výzvy, pokladňu, pracovnú zmluvu, obchodný register, údaje o osobe, potvrdenie o príjme,
odborné vyjadrenie, správu z trvalého bydliska a odpis z registra trestov na obžalovaného.

Po takto vykonanom dokazovaní súdu bolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil žalovaného skutku
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, obžalovaný síce neurobil žiadne vyhlásenie,
opakovane tvrdil, že všetky finančné prostriedky použil na úhradu nákladov na spoločné priestory
patriace do majetku spoločnosti, správca konkurznej podstaty mu vyberanie finančných prostriedkov
nezakázal, a vybraté finančné prostriedky použil ako konateľ spoločnosti S. I. a boli použité na

spoločné priestory, týkali sa ochrany, údržby a stráženia spoločnosti. Súd poukázal na to, že počas
dokazovania, konkrétne nebolo preukázané v akom rozsahu obžalovaný nevydal veci patriace do
konkurznej podstaty úpadcovi, ďalej bolo preukázané, že vyberal nájomné aj na základe poverenia
zo strany správcu, a toto nájomné použil na chod firmy. Samotný obžalovaný uznal určitý dlh voči
úpadcovi, na základe čoho bolo preukázané, že dlh spláca a už má skoro v celom rozsahu dlh vyplatený.

Z tohto protiprávneho konania je usvedčený najmä svedkom U.. C., ktorý ako správca konkurznej
podstaty podrobne popísal celý priebeh, ako aj konanie obžalovaného, kedy sám uviedol, že vzhľadom
k tomu, že sídlo mal v inom okrese, nie v okrese D., súhlasil s tým, aby obžalovaný vyberal nájomné,
ako aj aby urobil ďalšie finančné transakcie, postupne však mal podozrenie, že nie všetky finančné
prostriedky mu obžalovaný odovzdáva, či už vkladom na účet, alebo v hotovosti, preto obžalovanému

zakázal nájomné vyberať a vyzýval nájomcov, aby nájomné zasielali bezhotovostne na účet. Vo veci
bolo vypracované aj odborné vyjadrenie z Odboru ekonómia a manažment a odvetvia Účtovníctvo,
daňovníctvo a kontroling, ktorá znalkyňa v podstate mala vyčísliť výšku prostriedkov, ktorými disponoval
obžalovaný a ktorými disponovať nemal a mal ich vložiť do pokladne správcu konkurznej podstaty,
keďže obžalovaný svoj dlh čiastočne priznal, táto suma do vyhlásenia rozsudku sa menila a ani

samotný správca konkurznej podstaty presne nevedel uviesť, že koľko zostal obžalovaný dlžný. Ďalej
bolo preukázané, že obžalovaný, aj keď už mal zákaz vyberať nájomné od nájomcov, naďalej vyberal
finančné prostriedky, tieto neodovzdával správcovi konkurznej podstaty, ale používal úplne pre iný účel.
Obžalovaný si bol vedomý svojho konania, a preto vlastne podpísal dohodu o uznaní dlhu, preto súd
toto považoval, na základe tohto kroku, ako priznanie obžalovaného ku skutku a peniaze až do hlavného

pojednávania obžalovaný pravidelne splácal.

Súd ďalej sa oboznámil aj s listinnými dôkazmi, ktoré sú vyššie uvedené.

Súd trestnú činnosť právne kvalifikoval ako prečin marenia konkurzného alebo vyrovnávacieho konania
podľa § 243 ods. 1 písm. c, ods. 2 Tr. zák..

K osobe obžalovaného súd zistil, že je zamestnancom spoločnosti S. I.., z miesta bydliska bližšie nie je

hodnotený, a z odpisu z registra trestov je zrejmé, že doposiaľ súdne trestaný nebol.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, u obžalovaného prevládali poľahčujúce
okolnosti, jeho doterajší život a čiastočné priznanie, súd zohľadnil aj to, že uznal dlh a pravidelne ho spláca, a teda bol toho názoru, že keďže obžalovaný prejavil účinnú snahu po náprave a vzhľadom
na povahu samotného prečinu a doterajší život obžalovaného, možno dôvodne očakávať, že samotné
prejednanie pred súdom postačuje na jeho nápravu, preto v zmysle § 40 ods. 1 písm. a Tr. zák. u

obžalovaného upustil od potrestania a vzhľadom k tomu, že škoda pôvodne vyčíslená, bola zmenená, a
nebolo možné určiť jej presnú výšku, bola spoločnosť S. O., odkázaná so svojím nárokom na náhradu
škody na občianske súdne konanie v zmysle § 288 ods. 1 Tr. por..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v le-

hote 15 dní odo dňa jeho oznámenia cestou tunajšie-

ho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.