Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. november 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Sp/9/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200151
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Juráková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7014200151.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Juditou Jurákovou v právnej veci navrhovateľa:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava, proti odporcovi: Okresný úrad
Sobrance, katastrálny odbor, Hollého 18, Sobrance, a zúčastnenej osoby: P. O., U. XX, zastúpenej
opatrovníkom: JUDr. S. S., vyšší súdny úradník Okresného súdu Košice I., o preskúmanie rozhodnutia
odporcu č. V 818/2013 zo dňa 5.12.2013, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. V 818/2013 zo dňa 5.12.2013.

Účastníkom sa n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť na účet krajského súdu 35,- EUR titulom súdneho poplatku za
podaný opravný prostriedok v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným opravným prostriedkom domáhal zrušenia rozhodnutia odporcu č. V 818/2013

zo dňa 5.12.2013.

V dôvodoch opravného prostriedku uviedol, že dňa 15.10.2013 bola uzavretá zmluva o zriadení
záložného práva č. 408/2013-PTR. Nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom zálohu, boli špecifikované v
predmetnej záložnej zmluve. Dohoda o splnomocnení uzavretá medzi dlžníkom a združením ProHelp
bola uzavretá dňa 24.11.2012.

V časti II. opravného prostriedku poukázal na dôvody napadnutého rozhodnutia, v časti III. uskutočnil
právnu analýzu platnosti dohody o splnomocnení a zmluvy o zriadení záložného práva, s poukazom na
ust.§23,§31ods.1,§32ods.2,§37ods.1,§53Občianskehozákonníka,§32ods.1,2,§46Správneho
poriadku, § 31 ods.1 katastrálneho zákona. Tvrdil, že dohoda o splnomocnení nemá právne vady a je v

súlade s platnou právnou úpravou. Nesúhlasil s tvrdením správneho orgánu, že navrhovateľ vopred určil
osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať a dlžník nemal možnosť sa sám rozhodnúť, kto ho bude
zastupovať, poukazujúc na odbornú literatúru. Uviedol tiež, že splnomocnenec nemá záujem poškodiť
záložcu, ktorý bol o svojich právach a povinnostiach poučený. Rozpor v záujmoch musí reálne existovať
a nestačí len potencionálna možnosť takého rozporu.V časti IV. opravného prostriedku uviedol, že z rozhodnutia odporcu nie je zrejmé, v čom videl správny
orgán rozpor s dobrými mravmi. Dohodnuté úroky v úverovej zmluve považoval za legitímne, s odkazom
na bežnú slovenskú a českú judikatúru.

V časti V. opravného prostriedku uviedol, že plná moc bola uzavretá v súlade s platnými právnymi
predpismi a neexistoval rozpor medzi záujmami záložcu a splnomocneného združenia ProHelp.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu podľa ust. § 250l a nasl. O.s.p. a zistil, že, opravný
prostriedok nebol dôvodný.

Napadnutým rozhodnutím odporcu č. V 818/2013 zo dňa 5.12.2013 bol zamietnutý návrh na vklad
zmluvy o zriadení záložného práva do katastra nehnuteľností, podľa ust. § 31 ods.3 zákona č. 162/1995

Z.z., /ďalej len „katastrálny zákon“/, týkajúci sa nehnuteľností v k. ú. U.G., zapísaných na LV č. XXX.
Dôvodom pre zamietnutie návrhu na vklad bola neplatná dohoda o splnomocnení, v ktorej ako záložný
dlžník bol zastúpený občianskym združením ProHelp, ako aj neplatnosť samotnej záložnej zmluvy, s
poukazom na ust. § 39, § 151b ods.3 Obč. zák.

Súd poznamenáva, že do rozhodnutia správneho orgánu nie je možné uvádzať čo si zadovážil súd (ide

o STANOVY ProHelp).

Správny orgán môže hodnotiť dôkazy, ktoré mal k dispozícii a iba tieto môžu byť podkladom rozhodnutia.

K námietkam navrhovateľa uvedenými v opravnom prostriedku súd zaujal toto stanovisko :

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným
atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.

Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.

Podľa § 28 ods.2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods.1 vznikajú, menia
sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení
(§ 28 ods.3 katastrálneho zákona).

Podľa § 31 ods.1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové

a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne (§ 31 ods.3
katastrálneho zákona).

Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods.1
Občianskeho zákonníka).Podľa § 31 ods.1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Prizápisevecnýchprávknehnuteľnostiamdokatastranehnuteľnostívkladom(§28anasl.katastrálneho
zákona) je správa katastra povinná posudzovať podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu z
hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods.1 katastrálneho zákona. V prípade, ak zmluvu o zriadení
vecného práva (záložné právo) uzaviera zástupca na základe zmluvného zastúpenia (splnomocnenie),
je povinnosťou správy katastra rozhodujúcej o povolení vkladu vecného práva skúmať, či došlo k vzniku

zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách opravného prostriedku navrhovateľa a so
zreteľom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že predmetná dohoda o splnomocnení
medzi dlžníkom ako splnomocniteľom a občianskym združením ProHelp ako splnomocnencom nie
je platne uzavretá. Dohoda o splnomocnení bola vpísaná do vopred predtlačeného formulára, dlžník
teda nemohol ovplyvniť jej obsah. Vzhľadom na vopred stanoveného splnomocnenca, a to záložným

veriteľom v dohode o splnomocnení, bola obmedzená slobodná vôľa splnomocnenca, ktorý by v mene
dlžníka uzatvoril záložnú zmluvu a skutočne by aj hájil iba tieto záujmy (v prospech záložcu). Úlohou
správy katastra nebolo vyhodnocovať typ úverovej zmluvy a jej konkrétne podmienky, ale iba preskúmať,
aké následky si vyvodil sám záložný veriteľ podpísaním dohody o splnomocnení, v prípade, ak si dlžník
nesplní záväzok zo zmluvy. Je preto potrebné konštatovať, že správny orgán videl rozpor s dobrými

mravmi v skutkových a právnych skutočnostiach a nie v tom, ako ju vyhodnotil navrhovateľ v odvolacích
dôvodoch (charakter úverovej zmluvy s prísl. podľa predpisov Obch. práva).

Prevodca - vlastník v zmysle čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky má dominantné postavenie pri prevode
svojho majetku a pred jeho prevodom má aj iné možnosti, ako splniť požadovaný dlh zo svojho záväzku
voči veriteľovi /navrhovateľovi/, ako je vopred určované právo záložného veriteľa na základe predmetnej

dohody o splnomocnení.

Súd poukazuje na výklad čl.3 ods.1 Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993, ktorá stanovuje:

1. zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek
požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na
základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

2. podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto
nebolschopnýovplyvniťpodstatupodmienku,najmävsúvislostispredbežneformulovanouštandardnou
zmluvou.

Okrem iného aj ďalšie zmluvné podmienky v dohode o splnomocnení sa vzťahujú na právne úkony až po
výkon práva, teda až po exekučné konanie, čo neumožňuje dlžníkovi uspokojiť práva veriteľa zákonným

spôsobom, keďže nie sú dohodnuté podrobné zmluvné podmienky, kedy a akým spôsobom toto právo
záložný veriteľ uplatní a akú možnosť ponúkol dlžníkovi dohodnúť sa o spôsobe splnenia záväzku.

Súd vyžiadal z Ministerstva vnútra SR Stanovy združenia ProHelp, reg. 36011. Združenie je založené na
ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy /dobrovoľné
združenie fyzických a právnických osôb/ čl.I. bod 1, čl.II. bod 1/.

Uzatvorenie záložnej zmluvy v zmysle Občianskeho zákonníka, ktorý je súkromnoprávnym predpisom
sa preto vymyká z rámca pôsobnosti a cieľov predmetného združenia a samotným takýmto úkonom nie
je ani založená rovnosť účastníkov.S námietkou navrhovateľa, že dohodu o splnomocnení nie je možné považovať za spotrebiteľskú
zmluvu, súd sa s ňou stotožňuje, avšak uvedené nemalo vplyv na nezákonnosť napadnutého
rozhodnutia.

Na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení, súd rozhodnutie odporcu potvrdil podľa ust. §
250q ods. 2 prvá veta O.s.p.

Navrhovateľovi sa nepriznalo právo na náhradu trov konania, s poukazom na ust. § 250l ods. 2, § 250k
ods. 1 O.s.p.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu sumu 35,- EUR za podaný opravný prostriedok
tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Podľa ust. § 2 ods. 4 posledná veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis
z registra trestov v znení nesk. predpisov, poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok proti
rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný. Tento poplatok predstavuje 35,- EUR podľa
pol. 10b Sadzobníka súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.