Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 10, 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/238/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114213539
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Chamula

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5114213539.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom Mgr. Dušanom Chamulom, v právnej veci žalobcu:

Quantum Credit a.s., IČO: 47248980, so sídlom Tomášikova č. 23/C, 821 02 Bratislava, právne
zastúpenému PERSPECTA Legal, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Tomášikova č. 23/C, 821 02
Bratislava, proti žalovanej: O. X., nar. X.X.XXXX, bytom: XXX XX E. Č.. XX, v konaní o zaplatenie 41,48
Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 16.4.2014 doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.4.2014 domáhal voči
žalovanej (ďalej tiež „žalovanému“) zaplatenia 41,48 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne

zo sumy 41,48 Eur od 26.4.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil titulom Zmluvy
o pripojení uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu Slovak Telekom, a.s., a žalovanou podľa
§ 43 zák. č. 601/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, a to titulom zmluvnej pokuty. Na základe
Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., ako postupcom a
žalobcom ako postupníkom dňa 20.11.2013 bola predmetná pohľadávka voči žalovanému postúpená
na žalobcu.

Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila, aj keď bola na vyjadrenie riadne vyzvaná.

Súd vo veci dňa 22.10.2014 vyhlásil rozsudok podľa § 115a ods. 2 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku v znení nesk. predpisov (ďalej OSP) bez nariadenia pojednávania, lebo primerane

podľa § 200ea OSP ide o drobný spor, keďže v danom štádiu konania predmet konania nedosahuje
1.000,- Eur a za týchto okolností pre možnosť vyhlásenia rozsudku bez nariadenia pojednávania nie je
potrebné splnenie ďalších procesných podmienok.

Z listinných dôkazov mal súd zistené :

Na základe zmluvy o pripojení zo dňa 14.5.2007 (č.l. 7 spisu) Slovak Telekom, a.s., ako dodávateľ, resp.
Podnik poskytoval žalovanej ako Účastníkovi služby telefónneho operátora.Podľa Dodatku k zmluve o pripojení medzi žalobcom a žalovanou (č.l. 5 - 6 spisu) sa strany dohodli,
že Podnik predá Účastníkovi telekomunikačné zariadenie Nokia 3110 Black za cenu 1,- Eur. Zároveň
Účastník sa zaviazal zotrvať 24 mesiacov v zmluvnom vzťahu so žalobcom, minimálne v programe

služieb Fix 9, resp. svojím správaním nedať v uvedenej lehote žalobcovi dôvod na odstúpenie od zmluvy
a táto povinnosť bola sankcionovaná zmluvnou pokutou vo výške 248,95 Eur.

Faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 25.4.2011 (č.l. 8 spisu) Podnik fakturoval Účastníkovi zmluvnú
pokutu vo výške 248,95 Eur.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2013 Slovak Telekom, a. s., postúpil pohľadávky vrátane
pohľadávky voči tunajšej žalovanej, na tunajšieho žalobcu.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (účinnosť nadobudol dňa
1.11.2011): Zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné
pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky
a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí
pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných

verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou
ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré
podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa § 78 ods. 9 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách: Zmluvy o pripojení podľa
doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších
predpisov: podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej
vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia;
to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 43 ods. 1 citovaného zákona: Zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť

potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby.
Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 43 ods. 5 písm. b) citovaného zákona: Podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník
nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len“ OZ“): Ak strany dojednajú pre prípad porušenia

zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť,
aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 52 ods. 1 OZ: Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 OZ: Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.Podľa § 53 ods. 2 OZ: Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 OZ: Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53a ods. 1 OZ: Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa
uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti
takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je
povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so
všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky

súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 OZ: Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak
ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania

a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskehozákonníka:Akzáväzkovývzťahvznikolpred1.februárom2013,výškaúrokovzomeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.1.2013: Výška úrokov

z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Súd zamietol žalobu, lebo ju za nedôvodnú považoval odôvodnenú zaplatením zmluvnej pokuty v
celkovej sume 248,95 Eur, ktorú dodávateľ vyúčtoval žalovanej faktúrou č. XXXXXXXXXX, splatnou
dňa 25.4.2011. Pre prípad porušenia zmluvných povinností (nedodržanie doby viazanosti) bola podľa

pripojeného Dodatku zmluvy o pripojení v bode 3 dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 248,95 Eur.

Predmetná zmluva však vykazuje znaky hromadného predloženia spotrebiteľovi zo strany dodávateľa,
preto súd zároveň právne podriadil hodnotenie tejto zmluvy aj ustanoveniam § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv súd interpretuje ako systematicky špecifický okruh
ustanovení o prejave vôle, vedúci k materiálnej ochranu spotrebiteľov pred podmienkami, ktoré zákon

označuje ako neprijateľné, teda podľa interpretácie súdu ako bežne nepredvídateľné u obstarania
tovaru alebo služby, ak neboli individuálne dojednané, teda s ohľadom na pozornosť, čas a energiu,
akú môže spotrebiteľ tomuto bežnému obstaraniu venovať. V tomto fakticky zákon uprednostňuje
úpravu vzájomných zmluvných práv a povinností v hlavných ustanoveniach zmluvy, teda v predmete
a cene plnenia, a to určito, jasne, zrozumiteľne (viď cit. ust. § 53 ods. 1 OZ). Podľa zákonného

demonštratívneho výpočtu neprijateľných zmluvných podmienok ide o podmienky nezriedka prakticky
spojené so samotným prístupom spotrebiteľa k súdu a preto musia byť súdom preskúmavané
automaticky, čo navyše znamená, že ich platnosť je súčasťou samotného „sporu o právo“ aj bez
ohľadu na vzdelanostné alebo sociálne postavenie spotrebiteľa. Právnym následkom tohto právneho
preskúmania by mohlo byť nepriznanie časti plnenia ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá by bola

z toho dôvodu bola absolútne neplatná. Jedným z takýchto vedľajších dojednaní je aj zmluvná pokuta.

Zmluvná sankcia je síce spôsobená samotným spotrebiteľom, ale zmluvná pokuta vo výške 248,95
Eur ako jej následok v tomto prípade nie je v kontexte právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv bežne
predvídateľný, zasahuje do majetkovej sféry spotrebiteľa a je dojednaná mimo predmetu zmluvy a jehoceny. Zmluvnú pokutu súd vníma ako tzv. paušalizovanú náhradu škody, ktorá vyplýva zo zmluvy a
nie je potrebné ju dokazovať vonkajšími okolnosťami vzniku. Zmluvná pokuta síce môže byť účinným
spôsobom zabezpečenia pohľadávky svojím charakterom hrozby, ale iba do určitej miery, lebo u tých,

ktorí zaplatiť nemôžu, hrozba zmluvnou pokutou, tobôž vo vysokej výške, už nemá zmysel. Takto
formálne dojednané právo voči časti spotrebiteľov, ktorí by boli nemajetní, je dokonca kontraproduktívne.

Súd neuznal za faktor hodnotenia zabezpečovanej povinnosti u zmluvnej pokuty to, že dodávateľ
služieb, zároveň ako predávajúci technologického zariadenia, svoje technologické zariadenie predal
za symbolickú cenu, alebo potenciálne, že podľa skutočností známych súdu z úradnej činnosti služby
daného druhu dodávateľov sú spravidla označené ako poskytnuté za zľavnenú cenu. Podľa skutkovej

koncepcie danej zmluvy o pripojení sa Účastník zaviazal na peňažné úhrady po dobu tzv. viazanosti,
pričom tento záväzok je pri uzatváraní zmluvy marketingovo iba okrajovo definovaný odkazom na
druh služieb. Je vecou podnikateľa, akú cenu služieb a technologického zariadenia predloží. V
tomto zmysle je zabezpečovanou povinnosťou racionálne nanajvýš násobok povinných mesačných
platieb. Dlžník nemohol spôsobiť predávajúcemu technologického zariadenia škodu počítanú z hodnoty

technologického zariadenia svojím ďalším správaním, lebo žalobca mal právo na zaplatenie konečnej
kúpnej ceny za technologické zariadenie podľa základného zmluvného dojednania. Napokon „hodnota
zmluvy“ spočívajúca v mesačných platbách dlžníka je ovplyvnená tým, že je právom, ale nie povinnosťou
veriteľ pri porušení povinnosti dlžníka odstúpiť od zmluvy, aj toto správanie je vecou podnikateľa. Navyše
dojednanie tejto zmluvnej pokuty je široko koncipované nielen s odkazom na dodržanie lehoty viazanosti

podľa Dodatku v zmluve, ale aj s odkazom na ďalšie povinnosti podľa Všeobecných obchodných
podmienok, ktoré žalobca nepredložil, pričom súd si je vedomý, že žalobca v tomto spore argumentuje
práve nedodržaním zmluvnej viazanosti, vo vzťahu ku ktorej zmluvnú pokutu v žalobe odstupňoval.

Zmluvnú pokutu v zmluve spotrebiteľského charakteru by súd považoval za prijateľnú, iba ak by bola
primeraná bežným vecným nákladom upomínania a určitej odbornej pozornosti pri porušení zmluvy. V

tomto prípade jej formálne dojednaná výška podľa názoru súdu túto prirodzenú hranicu presahuje. Súd
tak dojednanie zmluvnej pokuty vo výške 248,95 Eur považuje za absolútne neplatné podľa cit. ust. §
53 ods. 5 s prihliadnutím na ods. 10 OZ a preto v tejto časti súd žalobu zamietol.

Súd si je vedomý časti rozhodovacej praxe súdov, ktorá poukazuje na to, že má význam odstupňovanie
zmluvnejpokutyvzhľadomnazostatoktzv.dobyviazanosti,vktorejdošlokporušeniupovinnostídlžníka,

pričom takto odstupňoval zmluvnú pokutu na jej zostatok vo výške 41,48 Eur tunajší žalobca. Podporne
podľa názoru súdu vzhľadom na skutočnosti známe súdu z úradnej činnosti (fakturácia telefónnych
operátorov rozlišujúca základ dane a iné práva uplatnené na súde) telefónni operátori zrejme dlhodobo
deformujúpríjmovústránkusvojhopodnikania,akvprípadeinkasovaniazmluvnýchpokútalebonáhrady
škody odôvodnených ako náhradu za zmarený predmet zmluvy (zo strany dlžníkov či už dobrovoľne

alebo podľa obsahu rozhodnutí niektorých súdov) z týchto neodvádzajú daň z pridanej hodnoty, pričom
v tomto zmysle súd uznáva, že trpenie škody nie je predmetom podnikania. Lenže zmluvnú pokutu
podľa názoru súdu v žiadnom prípade nemožno argumentačne spájať s hypotetickou časťou ceny
poskytnutého plnenia pri poskytnutí zľavy, ani s časťou ceny plnenia, ktoré nebolo poskytnuté kvôli
odstúpeniu od zmluvy dodávateľom.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníkovi,
ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo
bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V konaní bola úplne úspešná žalovaná.
Nakoľko si však žalovaná náhradu trov konania voči žalobcovi neuplatnila a v konaní jej ani žiadne trovy
konania nevznikli, súd jej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho

robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len
vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 O.s.p., ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach
podľa § 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.