Decision was made at the court Okresný súd Komárno
Judgement was issued by JUDr. Dušan Krč - Šebera
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 15C/24/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914201575
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Krč-Šebera
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2014:6914201575.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno samosudcom JUDr. Dušanom Krč-Šeberom v právnej veci navrhovateľky: J. W.,
nar. X.X.XXXX, trvale bytom X. XX, M. G., toho času bytom Z. XX, XX XXX Q., T., proti odporcovi: N.
W., nar. X.X.XXXX, bytom F. XX/X, Y., o rozvod manželstva, takto
r o z h o d o l :
Súd manželstvo J. W., rod. H., nar. X.X.XXXX a N. W., nar. X.X.XXXX uzatvorené dňa XX.X.XXXX pred
MatričnýmúradommestaKomárno,zapísanévknihemanželstievvozväzkuXX,ročníkXXXX,nastrane
XXX, pod poradovým číslom XXX
r o z v á d z a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľka dňa 12.2.2014 podala na Okresnom súde Rimavská Sobota návrh na rozvod manželstva
účastníkov konania. Predmetný návrh bol postúpený miestne príslušnému Okresnému súdu Komárno
dňa 7.3.2014.
Vo svojom návrhu navrhovateľka uviedla, že po uzavretí manželstva s odporcom sa prisťahovala
do Komárna do rodinného domu rodičov odporcu. S odporcom vychovali syna, ktorý je už dospelý.
Navrhovateľka a odporca si potom kúpili rodinný dom, ktorý mali predtým v podnájme. Odporca často
požíval alkoholické nápoje, v dôsledku ktorých bol agresívny, navrhovateľku fyzicky týral. Navrhovateľka
danú situáciu trpela, dúfajúc, že sa ich vzťah zlepší. Odporca však pred piatimi rokmi priviedol svoju
mladú priateľku do ich spoločnej domácnosti. Navrhovateľka takéto spolužitie nezniesla a v roku 2009 sa
odsťahovala do svojej rodnej obce. Odporca má od tej doby so svojou priateľkou dve deti. Navrhovateľka
sa taktiež zoznámila so svojím terajším druhom, ktorému porodila syna. Na základe vyššie uvedeného,
keďže manželstvo navrhovateľky s odporcom už veľmi dávno neplní svoj spoločenský účel a požiadala,
aby súd ich manželstvo rozviedol.
Odporca sa k návrhu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 30.7.2014. Uviedol, že s navrhovateľkou
nežijú v spoločnej domácnosti od roku 2008 a ich manželstvo už dávno neplní svoj účel. Odporca žije so
svojou priateľkou, s ktorou má dve deti. S navrhovateľkou už nikdy nebudú spolu žiť. Odporca sa chce
znova oženiť. Požiadal súd, aby ich manželstvo rozviedol.
Súd vykonal pojednávanie podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) v
neprítomnosti navrhovateľky.Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, sobášnym listom účastníkov konania a zistil tento
skutkový stav veci:
Z výsluchu odporcu a zo sobášneho listu účastníkov konania mal súd preukázané, že navrhovateľka s
odporcom uzatvorili manželstvo pred Matričným úradom mesta Komárno dňa XX.X.XXXX. U odporcu
išlo o prvé manželstvo. Odporca uviedol, že v návrhu na rozvod nie sú všetky skutočnosti pravdivé, ale
je pravda, že manželstvo s navrhovateľkou neplní svoj spoločenský účel a odporca sa chce čo najskôr
rozviesť. S navrhovateľkou nežije už 6 rokov. Vzájomne sa dohodli na ukončení spoločného bývania. Z
výsluchuodporcumalsúdpreukázané,žeposlednéspoločnébydliskoúčastníkovkonaniaakomanželov
bolo na adrese H. X, Y., kde má trvalý pobyt odporca.
Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o
rodine“) súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi
tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno
očakávať obnovenie manželského spolužitia .
Podľa § 23 ods. 2 zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí .
Podľa § 23 ods. 3 zákona o rodine pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada
na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 144 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) účastníci nemajú právo na náhradu trov
konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však
môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery
účastníkov.
Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci súd dospel k záveru, že návrh na rozvod manželstva
účastníkov konania je podaný dôvodne. Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že sú splnené
podmienky na rozvod manželstva účastníkov konania v zmysle § 23 zákona o rodine. Súd z vykonaného
dokazovaniavyvodiltenprávnyzáver,žemanželstvoúčastníkovjehlbokoatrvalorozvrátené.Vzhľadom
na dĺžku trvania rozvratu manželstva súd dospel k záveru, aj s poukazom na postoj navrhovateľky i
odporcu, že nie je predpoklad k obnoveniu spolužitia tak, aby manželstvo účastníkov mohlo plniť svoj
spoločenský účel. Manželstvo účastníkov je tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo
nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd
preto manželstvo účastníkov rozviedol. Príčinou rozvratu manželstva boli nezhody, citové odcudzenie a
opustenie spoločnej domácnosti navrhovateľkou.
Podľa § 144 O.s.p. prvá veta účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 144 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov
náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Nitre, dvojmo.Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/-f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205 a ods. 1 O.s.p.).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 zákona o rodine).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.